Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/249/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201919 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 7890/2014-1.10.2 (27/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014, pomerom hlasov 2 : 1, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.11.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 7890/2014-1.10.2 (27/2014-rozkl.) vydaného dňa 28.10.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody číslo: 6699/2014-2.3 zo dňa 15.08.2014, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Poľovnícky spolok Očová (ďalej len žiadateľ) žiadosťou zo dňa 30.06.2014 požiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) spočívajúcej v usmrtení dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová z dôvodu vysokých škôd na poľnohospodárskych kultúrach (najmä kukurica), včelstvách a ovocných stromoch spôsobených medveďmi v blízkosti obce Očová. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR) písomnosťou zo dňa 16.07.2014 zaslala správnemu orgánu k žiadosti žiadateľa formulár vypracovaný Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana (ďalej len Správa CHKO Poľana) a navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, dôvodiac tým, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde v danej lokalite k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu Poľana, v blízkosti ktorého sa odporúča povolenie požadovanej výnimky. Správa CHKO Poľana vo svojom stanovisku navrhla povolenie výnimky a zároveň stanovila podmienky odstrelu. K svojmu stanovisku dospela po preverení podkladov predložených žiadateľom, vykonaní monitoringu územia a zhodnotení kumulovaného vplyvu výnimky. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody svojím rozhodnutím číslo: 6699/2014-2.3 zo dňa 15.08.2014 v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. povolil výnimku žiadateľovi usmrtiť- odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ho a prepravovať. Zároveň bolo v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. stanovených celkom 8 podmienok rozhodnutia a bola určená platnosť výnimky do 30.11.2014. 4. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. Podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku nebola populácia medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri ohrozená, naopak, všetko nasvedčovalo tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Bolo konštatované, že povolenie výnimky neohrozí priaznivý stav ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa správny orgán zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj Českej republike, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Rovnako neúčelným by bolo prenesenie problémového jedinca medveďa do inej lokality. Poukázal na to, že ŠOP SR evidovala škody spôsobené medveďmi a komisionálne overovala a posudzovala žiadosť žiadateľa z dôvodu vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach a keďže ide o rozsiahle plochy kukurice je obťiažne riešiť ich ochranu elektrickými oplôtkami. Všetko nasvedčovalo tomu, že v poľovnom revíri Očová bol zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Poukázal na zvýšenú hrozbu toho, že medveď si bude zabezpečovať potravu z umelých zdrojov (včelíny, poľnohospodárske plodiny), čím by sa zároveň zvýšila hrozba napadnutia ľudí. Povolenie výnimky bolo možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, a to aj v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 7890/2014-1.10.2 (27/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 tak, že zamietol žalobcom podaný rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia bol opísaný priebeh správneho konania, prvostupňové rozhodnutie ako aj obsah žalobcovho rozkladu. Žalovaný poukázal na riadne zistený skutkový stav vyplývajúci zo správy ŠOP SP a správy CHKO Poľana, v ktorých bolo doporučené povoliť požadovanú výnimku, ako aj na dôkazy a vyjadrenia žiadateľa, z ktorých všetkých vyplýval vysoký podiel škôd spôsobených v danej oblasti medveďom na poľnohospodárskych kultúrach, najmä kukurici, čo predstavovalo splnenie podmienok na povolenie požadovanej výnimky. Žaloba. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, dôvodiac, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 7. Uviedol, že počas celého konania poukazoval na to, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v zákonom uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody a hospodárskych zvierat primeranými zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti nakladania s odpadmi, neprikrmovanie medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie výnimky tak, aby bolo možné skutočne usmerniť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého. 8. Žalobca poukázal na to, že medveď hnedý je chráneným druhom a prioritným druhom európskeho významu, ktorého ochrana vyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch (Smernica Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992), ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Smernica vo svojom čl. 12 ods. 1 písm. a) ukladá členským štátom prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pobytu a zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Udelenie výnimky je možné len vtedy, ak je spoľahlivo preukázané splnenie v Smernici o biotopoch definovaných podmienok. Zdôraznil, že doposiaľ v žiadnom z rozhodnutí žalovaného, ktorými každoročne udeľuje niekoľko desiatok výnimiek zo zákazu usmrtiť jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ. 9. K skutkovým okolnostiam v predmetnej veci zdôraznil, že prvostupňový správny orgán k odôvodneniu udelenia výnimky vo svojom rozhodnutí uviedol, že ŠOP SR komisionálne overovala a posudzovala zdôvodnenie žiadosti žiadateľa z dôvodu vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach. V jesennom období sa zvyšuje početnosť medveďov v tomto poľovnom revíri, čo je spôsobené migráciou medveďov za ľahko dostupnou potravou. Žalobca poukázal, že na pracovnom stretnutí pracovníci zložiek ŠOP SR uviedli, že dlhodobým problémom je prikrmovanie, vnadenie, odpady, nezabezpečené agrocezóny, ktoré sa nedarí riešiť. 10. Namietal, že správny orgán nezobral pri svojom rozhodovaní o výnimke do úvahy súvislosti, ktoré pre udeľovanie takejto výnimky mal, a to vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnutej Smernicou o biotopoch a odmietol sa zaoberať výkladom týchto podmienok v dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu na základe konštatovania, že nejde o záväzný dokument. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný neuplatňoval správne Smernicu o biotopoch vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého a výnimkám z tejto ochrany. Žalovaný neakceptoval jeho argument, ktorým poukázal na inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácii, pričom uvedený dokument je významným podkladom umožňujúcim presný a správny výklad čl. 16 v spojení s čl. 12 ods. 1 písm. a) Smernice o biotopoch. Žalovaný zároveň nezohľadnil čl. 3 Smernice o biotopoch, jeho ods. 1, z ktorého vyplýva, že sústava chránených území Natura 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, pričom táto sústava má umožniť udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v priaznivom stave ochrany v ich prirodzenom rozsahu. 11. Samotné udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého nijakým spôsobom nezabezpečí naplnenie sledovaného cieľa za predpokladu, že naďalej budú existovať nezabezpečené agrocenózy, nezabezpečené odpadky a nakladanie s nimi spôsobom, ktorý ich robí ľahko dostupnou potravou pre medveďa hnedého a pokiaľ nebudú žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by reálne zabezpečili ochranu medveďa hnedého v jeho prirodzenom biotope, osobitne v území, ktoré bolo vyhlásené za súčasť sústavy Natura 2000 s cieľom zabezpečiť ochranu aj tomuto živočíšnemu druhu. 12. Žalobca namietal, že na jeho vznesené námietky žalovaný nereagoval žiadnou konkrétnou úvahou, ktorá by presvedčivo zdôvodnila, prečo udelenie výnimky za uvedených okolností považuje za účinný prostriedok pri predchádzaní škodám na poľnohospodárskych kultúrach. Ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí nebola daná uspokojivá odpoveď na otázku, aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňovali predpoklad, že udelenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, za situácie, keď dôvody synantropizácie existujúce pred udelením výnimky s udelením výnimky sa nezmenia, ani nezredukujú. Taktiež v rozhodnutiach nebola poskytnutá odpoveď na to, ako výnimky udelené v predmetnom poľovnom revíri v minulosti prispeli k naplneniu sledovaného cieľa a vychádzajúc z konštatovania žalovaného, že rozhodnutia o udeľovaní výnimiek vychádzajú z vyhodnotenia evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom a možného ohrozenia obyvateľov ako výnimky udelenej v minulosti aj v iných poľovných revíroch prispeli k eliminácii týchto škôd a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. Absentuje akékoľvek konkrétne zistenie z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by potvrdzovalo efektívnosť udeľovania predmetných výnimiek vo vzťahu k škodám a k verejnej bezpečnosti obyvateľstva. Správne orgány si nezabezpečili potrebné podklady pre svoje rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného. 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 15.12.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že na základe údajov poskytnutých ŠOP SR, ako aj informácií predložených žiadateľom mal za preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová nebola ohrozená a všetko nasvedčovalo tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíry prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri bol zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Žiadosť o povolenie výnimky bola odôvodnená na základe zdokumentovaných škôd na poľnohospodárskych kultúrach (kukurici). Vzniknuté škody (v roku 2013 vo výške 9 840 €) priamo v teréne overovali pracovníci ŠOP SR a zistili početné pobytové znaky medveďa hnedého. Pri vydaní výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. sa nevyžaduje spôsobenie závažnej škody na úrode alebo inom type majetku, ale preferuje sa ochrana tohto záujmu pred vznikom škodlivého následku. Povolenie výnimky má predovšetkým preventívny charakter. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. 14. V súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal aj možnosťou odchytu medveďov a ich umiestnením do zoologických záhrad alebo vypustením do iných lokalít. Zoologické záhrady v SR a ČR však nemali záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné bolo aj premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol iba na iné miesto. 15. Ohľadom žalobcovej námietky, že nebral do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky boli vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnuté Smernicou o biotopoch a že sa odmietol zaoberať výkladom týchto podmienok v príslušnom dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu žalovaný uviedol, že ustanovenia smernice vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice sú v plnom rozsahu preberané do príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z., ktorými sa ministerstvo riadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v danom poľovnom revíri. Uplatnením postupu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobiť zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. 16. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na dokument vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre veľké šelmy - „Inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácie“ z júla 2008, ktorým argumentoval aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, k čomu žalovaný uviedol, že nebola pravdivá námietka, že by sa vo svojom rozhodnutí žalovaný odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého uvedených v predmetnom dokumente. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa vo vzťahu k uvedenému dokumentu uvádza, že jeho cieľom je predniesť diskusiu o odborných podkladoch potrebných pre prípravu plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácie. Opatrenia, ktorých sa žalobca dožaduje na základe uvedeného dokumentu a ktoré majú spočívať v komplexnom pláne pre managment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu a ktoré majú vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, žalovaný správny orgán nespochybnil, v odôvodnení rozhodnutia o rozklade však konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky, keďže rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohu orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. Zároveň žalovaný dodal, že uvedený dokument akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami Smernice o biotopoch ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o výklad podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v Smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre managment veľkých šeliem. 17. K námietke žalobcu, že pri rozhodnutí nebol zohľadnený čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, žalovaný uviedol, že námietku udelil v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) a e) a § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.. Konanie sa týkalo druhovej ochrany upravenej v druhej hlave tretej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané príslušné čl. 12 až 16 Smernice o biotopoch. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch sa týka územnej ochrany, ktorá zahŕňa ochranu prírodných biotopov, ktorými sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. s) zákona č. 543/2002 Z. z. rozumie suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo polo prírodného charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami, resp. ochrany biotopov druhov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. x) zákona č. 543/2002 Z. z. rozumie prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije, v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, nebol dôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch. 18. Žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, kde sa uvádza, že poľovný revír Očová sa nachádza v prvom stupni ochrany a nezasahuje do sústavy chránených území Natura 2000 a v stanovisku ŠOP SR sa uvádza, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého nebude mať významný vplyv na územie európskeho významu nachádzajúce sa za hranicami predmetného poľovného revíru. Zároveň ŠOP SR vo svojom odbornom stanovisku k podanej žiadosti žiadateľa jednoznačne odporučila povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého a konštatovala splnenie zákonom požadovaných podmienok. Vzhľadom na značný rozsah plôch, na ktorých sa vykonáva pestovanie poľnohospodárskych plodín v danej oblasti, nebolo možné uplatniť preventívne opatrenia spočívajúce v oplotení elektrickými ohradníkmi. Žalovaný pri posudzovaní žiadostí o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďov hnedých vychádza z podkladov ŠOP SR, pričom vždy sa prihliada na stav populácie v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek ako aj spôsobenú škodu medveďmi a počet nebezpečných stretov s ľuďmi v daných lokalitách. Má za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne boli aplikované príslušné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. a zároveň obsahovali všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 19. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu (§ 114 S.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 23. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 24. Podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. 25. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, nepostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 26. Vychádzajúc z dikcie vyššie uvedených ustanovení zákona je možné konštatovať, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý transponoval príslušné predpisy EÚ (Smernica o biotopoch) do právneho systému Slovenskej republiky a ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ich ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 27. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Uvedené však nie je otázkou preskúmavaného konania, ale ide o komplexnejšie riešenie problematiky presahujúci rámec tohto súdneho prieskumu. 28. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. Správny orgán by mal v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu, najmä synantropných, medveďov ako aj zdokladovanie spôsobených škôd a ich výšku, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú potrebu riešenia vzniknutého stavu udelením výnimky. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd spôsobených medveďmi na poľnohospodárskych plodinách. 29. V tejto súvislosti súd konštatuje, že poľovný revír Očová, ktorého sa žiadosť o výnimku týka, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého. Preto na zákonné povolenie výnimky musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre zákonom chránený záujem na ochrane poľnohospodárskych plodín. Dôkazy predložené žiadateľom o povolenie výnimky preukazujú, že v danom prípade dlhodobo dochádzalo k prenikaniu medveďov do oblastí kde sa pestovali poľnohospodárske kultúry - kukurica, tieto miesta pobytu medveďa sú jednoznačne atypické, t. j. ide o územia mimo jeho prirodzeného výskytu. Je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v takýchto lokalitách je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti. 30. Vychádzajúc z dôkazov predložených žiadateľom o povolenie výnimky, ktoré boli preverené pracovníkmi ŠOP SR miestnym šetrením, súd nadobudol presvedčenie, že v ostatných rokoch došlo v predmetnom poľovnom revíri k značnému nárastu počtu medveďov a pre prirodzený život nemajú medvede dostatok svojho teritória. Potravu hľadajú a nachádzajú na obhospodarovaných poľnohospodárskych plochách nachádzajúcich sa aj v blízkosti ľudských obydlí a sídiel, pričom môže dôjsť aj k stretom s poľnohospodárskymi pracovníkmi. Práve táto skutočnosť odôvodňuje potrebu (opodstatnenosť) udelenia výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.. Úlohou správneho orgánu v konaní o žiadosti o povolenie výnimky je vždy posúdiť konflikt medzi záujmom na ochranu a zachovanie existencie chráneného druhu živočícha a záujmami človeka a spoločnosti, pričom v danom prípade povolenie výnimky bolo podľa názoru súdu nad všetky pochybnosti v záujme zabráneniu škodám na poľnohospodárskych plodinách nevyhnutné na úkor ochrany medveďa hnedého i napriek zákonom ustanovenej prísnej ochrane tohto živočíšneho druhu. 31. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ŠOP SR vo svojom stanovisku, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie, odporučila povoliť výnimku a konštatovala, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého v danom poľovnom revíri a v danom území nedôjde k negatívnemu zásahu do populácie medveďa hnedého. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že v danom prípade bola splnená i podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., teda že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 32. Súd súhlasí so žalovaným, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému páchaniu škôd na poľnohospodárskych plodinách, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Naplnenou bola i ďalšia podmienka ustanovená § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., kedy sa žalovaný v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom však dopytované zoologické záhrady o medveďa hnedého neprejavili záujem a neúčelným by bolo prenesenie problémového (synantropného) jedinca medveďa do inej lokality. 33. Možno zhrnúť, že žalobou napadnuté rozhodnutia zrozumiteľne zdôvodnili všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, súd sa s ich odôvodnením stotožnil, pričom poukazuje na jednotlivé argumenty žalovaného opísané v bodoch 13 až 18 tohto rozsudku. 34. Pokiaľ ide o namietané nesplnenie účelu povolenej výnimky, súd poukazuje predovšetkým na podmienky prvostupňového rozhodnutia určené v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené treba uviesť, že povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo hlavne v lokalitách jeho častého výskytu, kde dochádzalo k vzniku škôd na pestovaných poľnohospodárskych plodinách, pričom by mohlo dôjsť aj k stretom synantropných medveďov s ľuďmi (poľnohospodárskymi pracovníkmi). Uvedenú podmienku možno považovať za prispievajúcu k naplneniu účelu výnimky za situácie opisovanej žiadateľom a ŠOP SR, kedy bola konštatovaná opakovane spôsobená značná škoda na kukurici. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 35. Žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 36. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa na určitom území nie je v zmysle zákona odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.. Súd si preto dovoľuje tvrdiť, vychádzajúc pritom z jeho vlastnej praxe, kedy každoročne rozhoduje o žalobách žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o povolení výnimiek, že na základe povolených výnimiek zatiaľ nedochádza k lovu jedincov medveďa hnedého v takom rozsahu, že by to komplexne pre tento druh znamenalo nežiaduci zásah do jeho stavov. 37. Súd dodáva, že výnimka bola udelená v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., pričom ide o preventívne opatrenie. Žalovaný v každom individuálnom prípade skúma (mal by skúmať) naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky t. j., či je z hľadiska ochrany prírody potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na zákonom vyjadrený chránený záujem - predchádzaní závažných škôd na poľnohospodárskej úrode, v danom prípade najmä kukurici. Povolenie predmetnej výnimky až po tom, čo medveď škodu na poľnohospodárskych plodinách spôsobí by bolo opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého je vznik škodlivého následku na poľnohospodárskych kultúrach irelevantný, pretože keď takýto následok vznikne, uvedené ustanovenie nepochybne už stráca na význame. V danom prípade došlo k realizácii povolenej výnimky. 38. V obdobných veciach prejednávaných Krajským súdom v Bratislave ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky doposiaľ nie je jednotný právny názor na otázku, či prejednať vec v merite (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/117/2015 z 08.06.2016) alebo súdne konanie zastaviť (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24.06.2014) v prípade, ak v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe platnosť udelenej výnimky správnym rozhodnutím už uplynula. 39. Záverom súd uvádza, že po posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu musí konštatovať, že žalovaný zistil riadne skutkový stav, napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 46 a § 47 správneho poriadku), bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Taktiež postup žalovaného predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol plne v súlade so zákonom a súd nezistil žiadne žalobcom namietané pochybenie správneho orgánu. 40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).