Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/253/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201942 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201942.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: GASTRO - PEN s.r.o., Moyzesova 2770/2A, 902 01 Pezinok, zastúpeného ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/02704-2.1 O-364/2014 zo dňa 19.09.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S/2014/02704-2.1 O-364/2014 zo dňa 19.09.2014 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 3009/098/2014/2.1/L zo dňa 26.06.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. V dňoch 12.03.2014 a 08.04.2014 Inšpektorát práce Trenčín vykonal inšpekciu práce u zamestnávateľa GASTRO - PEN s.r.o., so sídlom Moyzesova 2770/2A, 902 01 Pezinok, IČO: 35 882 867, prevádzka Hotel Karpatský Dvor, Námestie sv. Kataríny 2, 900 55 Lozorno. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. ITN-101-35-1.2/P-A24, 28-14 zo dňa 08.04.2014 (ďalej iba „protokol“), ktorý bol toho istého dňa prerokovaný s konateľom spoločnosti Š. P., štatutárnym orgánom účastníka konania, ktorý ku zisteným skutočnostiam a nedostatkom v protokole uviedol, že sa vyjadrí písomne. 2. Dňa 14.04.2014 bolo na Inšpektorát práce Trenčín doručené vyjadrenie účastníka konania k protokolu, na základe ktorého bol dňa 08.04.2014 vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené porušenie právnych predpisov zo strany účastníka konania v jednom prípade, za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v tom, že v prevádzke Hotel Karpatský Dvor, Námestie sv. Kataríny 2, 900 55 Lozorno, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 02.12.2013 až 06.12.2013 a 09.12.2013 až 12.12.2013 využíval závislú prácu fyzických osôb J. J. a Q. J., ktoré v uvedenej prevádzke vykonávali závislú prácu chyžná - upratovanie hotelových priestorov, mal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah - pracovné zmluvy od 1.12.2013, pričom nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., keď do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bola J. J. prihlásená dňa 13.12.2013 o 14:21 hod. a Q.Á. J. dňa 13.12.2013 o 14:24 hod. 3. Listom zo dňa 26.05.2014 bolo účastníkovi konania oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty. Účastník konania prevzal listovú zásielku o začatí správneho konania v zmysle doručenky do vlastných rúk, s opakovaným doručením dňa 03.06.2014. K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa účastník konania vyjadril listom doručeným na Inšpektorát práce Trenčín dňa 06.06.2014, v ktorom uviedol, že po opätovnej kontrole evidencie dochádzky zamestnancov a konzultácii dochádzky zamestnancov s uvedenými zamestnankyňami zistil, že jeho administratívna pracovníčka nesprávne vyplnila evidenciu dochádzky za mesiac december, nakoľko menované zamestnankyne nastúpili do práce v uvedenej prevádzke 14.12.2013. Za nesprávne vyplnený formulár sa ospravedlnil a priložil správne vyplnený formulár dochádzky zamestnancov za mesiac december 2013. Prílohou bola evidencia dochádzky za mesiac december 2013 a čestné prehlásenia menovaných zamestnankýň, v ktorých čestne prehlásili, že do práce nastúpili až 14.12.2013. Nakoľko účastník konania podľa názoru žalovaného vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania nepredložil nijaké skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by boli v rozpore so zisteným nedostatkom, ktorý je predmetom správneho konania, vychádzal tak správny orgán pri rozhodovaní a ukladaní pokuty zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie práce, z dokladov a listín, ktoré sú uvedené v protokole, pričom prihliadal aj na skutočnosti uvedené zo strany účastníka konania. Pri rozhodovaní o uložení pokuty mal správny orgán za to, že nedostatok bol v priebehu správneho konania preukázaný. V priebehu konania sa podľa žalovaného nevyskytli skutočnosti, ktoré by zodpovednosť účastníka konania vylučovali, prípadne znižovali. Na základe zistených skutočností bola účastníkovi konania rozhodnutím č. 3009/098/2014/2.1/L, zo dňa 26.06.2014 uložená pokuta v sume 5.000 eur, ktorú správny orgán odôvodnil zistenými nedostatkami tak, ako sú uvedené v protokole, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpektorátom práce a z jeho právneho posúdenia. 4. Proti vydanému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uvádza dôvody totožné s dôvodmi žaloby. 5. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 3009/098/2014/2.1/L, zo dňa 26.06.2014 potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2014 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. S/2014/02704-2.1, O-364/2014 zo dňa a rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 3009/098/2014/2.1/L zo dňa 26.06.2014 a konanie zastaviť alebo vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného nahradiť trovy konania. Uviedol, že konanie o uložení pokuty a následné prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vydal Inšpektorát práce Trenčín, t.j. orgán, ktorý v zmysle príslušných ustanovení zákona o inšpekcii práce a Správneho poriadku nebol na konanie a vydanie rozhodnutia miestne príslušný. Z uvedeného mal za zrejmé, že postupom a rozhodnutím správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach garantovaných správnym poriadkom, aby vo veci konal a rozhodol orgán na to príslušný. 7. V žalobe ďalej uviedol, že mu bolo oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty listom zo dňa 26.05.2014. Správny orgán mu v tomto liste umožnil, aby sa v lehote 8 dní vyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, vrátane možnosti podať návrh na ich doplnenie a predloženie ďalších listinných dôkazov. Dôvodom začatia správneho konania o uložení pokuty malo byť údajné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) štvrtom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa mal dopustiť tým, že na prevádzke Hotel Karpatský Dvor, mal porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 02.12.2013 až 06.12.2013 a 09.12.2013 až 12.12.2013 mal využívať závislú prácu fyzických osôb - J. J., a Q. J., ktoré na uvedenej prevádzke vykonávali pracovnoprávny vzťah - pracovné zmluvy od dňa 01.12.2013, pričom nemal splniť povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bola J. J. prihlásená dňa 13.12.2013 o 14:21 hod. a Q. J. dňa 13.12.2013 o 14:24 hod. 8. K začiatku správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril listom zo dňa 04.06.2014, doručeným na Inšpektorát práce Trenčín dňa 06.06.2014. V tomto liste uviedol, že v čase výkonu inšpekcie v marci 2014 predložil na požiadanie dochádzku zamestnancov na prevádzke Hotel Karpatský Dvor za december 2013, v ktorej bolo uvedené, že zamestnankyne pracovali od 02.12.2013. Po opätovnej dôkladnej kontrole evidencie dochádzky zamestnancov a konzultácii dochádzky zamestnancov s vyššie uvedenými zamestnankyňami zistil, že administratívna pracovníčka nesprávne vyplnila evidenciu dochádzky za mesiac december 2013 u týchto zamestnankýň, nakoľko zamestnankyne nastúpili do práce na predmetnej prevádzke až 14.12.2013. K tomuto listu priložil správne vyplnený formulár dochádzky zamestnancov za mesiac december 2013 a zároveň čestné prehlásenia menovaných zamestnankýň, v ktorých obe zamestnankyne čestne prehlásili, že do práce u žalobcu nastúpili až 14.12.2013. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobca listom zo dňa 04.06.2014 predložil správnemu orgánu listiny, ktoré preukazujú, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 9. Napriek uvedenému prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že z jeho strany došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania a uložil mu pokutu vo výške 5.000 eur. Z dôvodu nesprávnosti, nezákonnosti a nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. V tomto odvolaní žalobca namietal, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho skutkového stavu, čím porušil povinnosť definovanú v § 3 ods. 5 Správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného strukového stavu. Žalobca zastával názor, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní s námietkami nevysporiadal. V odôvodnení sa obmedzil len na konštatovanie, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektorom práce (napriek tomu, že tento stav bol dôkazmi predloženými žalobcom následne vyvrátený), pričom porušenie povinností primerane odôvodnil porušením právnych predpisov. 10. Žalobca bol názoru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, nakoľko pri ich vydaní došlo k porušeniam všeobecne záväzných právnych predpisov. Poukázal na znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a na podmienky, ktoré musia byť splnené pre naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Z definície závislej práce uvedenej v § 1 ods. 2 Zákonníka práce zároveň vyplýva, že závislou prácou je potrebné rozumieť fakticky výkon práce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Vzhľadom na to, že v prípade výkonu závislej práce, tak ako to predpokladá uvedený § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide o faktický výkon práce, pre naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) je nevyhnutné, aby zamestnanec reálne vykonával pre zamestnávateľa prácu v súlade s podmienkami, ktoré závislú prácu charakterizujú podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, mal so zamestnávateľom založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a zároveň si v čase výkonu závislej práce zamestnanca, zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003, t.j. je zrejmé, že všetky tri podmienky nelegálneho zamestnávania musia byť naplnené súčasne. V nadväznosti na definíciu nelegálneho zamestnávania a v súvislosti s uvedenou povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci je tak potrebné konštatovať, že na to, aby správny orgán uložil zamestnávateľovi sankciu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, muselo by byť v správnom konaní nepochybne preukázané, že zo strany zamestnávateľa došlo k súčasnému naplneniu všetkých troch podmienok definujúcich nelegálne zamestnávanie. 11. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí je zrejmé, že správne orgány pri svojom rozhodnutí vychádzali výlučne zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie práce, pričom, ako sám prvostupňový správny orgán v odôvodnení priznáva, listiny predložené žalobcom v prílohe vyjadrenia zo dňa 04.06.2014 nebral do úvahy. Bol presvedčený o tom, že takýmto postupom správne orgány porušili § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko pri rozhodovaní o uložení pokuty a následne pri rozhodovaní o podanom odvolaní správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a pri rozhodovaní tak nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale výlučne zo skutkového stavu, ktorý na základe vlastnej, neopodstatnenej úvahy považovali za dostatočný. Ako je zrejmé z odôvodnenia oboch rozhodnutí, správne orgány vychádzali výlučne z chybnej evidencie pracovného času predloženej žalobcom počas inšpekcie práce, t.j. z dokumentu, ktorý bol z dôvodu pochybenia administratívnej pracovníčky nesprávny a následne opravený žalobcom. Napriek tomu, že sa za toto pochybenie ospravedlnil a predložil spolu s vyjadrením opravenú evidenciu pracovného času, správne orgány tieto skutočnosti vôbec nebrali do úvahy, o čom svedčí odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Zastával názor, že predloženými dôkazmi vyvrátil stav zistený počas inšpekcie práce. Nesúhlasil s názorom správneho orgánu, ktorý považoval opravenú evidenciu dochádzky za účelovú a dodatočne vyhotovenú, nakoľko neuviedol, na základe akých úvah dospel k tomuto záveru a bez ďalšieho ich pri svojom rozhodovaní odmietol vziať do úvahy. Považoval pri tom za pochopiteľné, že v prípade hrozby sankcie zamestnávateľa opätovne a dôkladne prekontroluje údaje, na základe ktorých mu má byť uložená sankcia. Bol presvedčený o tom, že nie je možné bez akýchkoľvek dôkazov alebo dôkladného a presvedčivého zdôvodnenia tieto dokumenty považovať za účelové a dostatočne vyhotovené a to najmä v prípade, ak vyvracajú skutkový stav zistený v rámci inšpekcie práce a spochybňujú porušenie povinností žalobcom, za ktoré mu má byť uložená sankcia. Zároveň považoval za potrebné poukázať na to, že v prospech dôkazu svedčia aj čestné vyhlásenia zamestnankýň. Správny orgán záver o spochybnení pravdivosti a dobrovoľnosti čestných vyhlásený nijako neodôvodnil. Žalobca tak zastával názor, že správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v predložených dôkazoch a bol presvedčený o tom, že z dôkazov ním predložených bolo jednoznačne preukázané, že z jeho strany nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. 12. Nesúhlasil s názorom prvostupňového rozhodnutia kde správny orgán uvádza, že v liste zo dňa 04.06.2014 žalobca údajne rozporuje svoje skoršie vyjadrenie k protokolu zo dňa 14.04.2014, v ktorom mal žalobca údajne potvrdiť oneskorené prihlásenie zamestnankýň do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne s tým, že oznamovaciu povinnosť si splnil u oboch 13.12.2013. Na tomto mieste považoval za potrebné uviesť, že vo vyjadrení žalobcu zo dňa 14.04.2014 skutočne uviedol, že zamestnankyne boli do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne prihlásené nedopatrením až 13.12.2013 s dátumom vzniku poistenia 01.12.2013, toto jeho tvrdenie však v žiadnom prípade nie je možné považovať za rozporné s tvrdením uvedeným v jeho liste zo dňa 04.06.2014. Z tvrdenia žalobcu zo dňa 14.04.2104 je zrejmé, že žalobca priznal prihlásenie zamestnankýň do registra poistencov dňa 13.12.2013, táto skutočnosť však počas inšpekcie práce ani v konaní o uložení pokuty nebola sporná. Skutočnosť, ktorú správny orgán nesprávne posúdil je začiatok výkonu závislej práce zamestnankýň. Ako už uviedol, pre naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je potrebné preukázanie faktického, reálneho výkonu práce zamestnancov, u ktorých nedošlo k splneniu povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o soc. poistení. O tom, kedy zamestnankyne začali reálny výkon práce u žalobcu, t.j. výkon závislej práce sa však v liste zo dňa 14.04.2014 nezmieňuje, a to na rozdiel od listu zo dňa 04.06.2014, v ktorom uviedol, že zamestnankyne nastúpili do práce dňa 14.12.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za zrejmé, že skutočnosti uvádzané žalobcom v liste zo dňa 14.04.2014 a 04.06.2014 nie sú vo vzájomnom rozpore, ale naopak, dokresľujú priebeh skutkového deja zamestnania, prihlásenia do registra poistencov a spotrebiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a výkonu závislej práce zamestnankýň. Napriek tomu, že žalobca uvedený nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu namietal v podanom odvolaní, žalovaný sa s touto námietkou nijako nevysporiadal, ale v odôvodnení doslovne zopakoval záveru prvostupňového správneho orgánu. 13. Záverom vyjadril presvedčenie o tom, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že zamestnankyne začali s výkonom práce až 14.12.2013 a teda, že sa nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. V tomto konaní nie je sporné, že dňa 13.12.2013 bol pracovníčkou žalobcu vyplnený formulár Registračný list FO s dátumom vzniku poistenia zamestnankýň dňa 01.12.2013. Ako je zrejmé z dokumentu Registračný formulár FO, ktorým došlo k prihláseniu zamestnankýň do registra poistencov Sociálnej poisťovne, obe zamestnankyne boli do tohto registra zapísané s dátumom vzniku poistenia 01.12.2013 (t.j. dátum, kedy podľa pracovných zmlúv mali začať s výkonom práce pre žalobcu). Poukázal na to, že za obe zamestnankyne odviedol príslušné platby do Sociálnej poisťovne, a to za celý mesiac december 2013. Splnil si tak všetky povinnosti vo vzťahu k svojim zamestnancom, ktoré mu príslušné právne predpisy ukladajú. Vzhľadom na túto skutočnosť, mal za to, že aj v prípade, ak by bol skutkový stav zistený v rámci inšpekcie práce, z ktorého správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní správne a zamestnankyne skutočne vykonávali prácu od 01.12.2013 (čo však vzhľadom na predložené dôkazy popiera), žalobca sa nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. V čase výkonu inšpekcie práce a konania o uložení pokuty tak bolo nepochybné, že obe zamestnankyne boli registrované v registri poistencov od 01.12.2013 a žalobca sa tak nedopustil porušenia povinnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, za ktorú mu bola uložená sankcia. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vydal správny orgán, ktorý v zmysle príslušných ustanovení zákona o inšpekcii práce a Správneho poriadku nebol na konanie a vydanie rozhodnutia miestne príslušný, uviedol, že inšpekcia práce bola u žalobcu vykonaná v dňoch 12.03.2014 a 08.04.2014, pričom inšpekcia práce mimo krajskú pôsobnosť Inšpektorátu práce Trenčín, bola vykonaná na základe POVERENIA č. 07/2014, ktorým Národný inšpektorát práce poveril Inšpektorát práce Trenčín vykonaním úloh podľa § 7 ods. 3 písm. a) a i) zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v územnom obvode Inšpektorátu práce Bratislava, na pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, v období od 10.03.2014, do ukončenia inšpekcie práce. 15. Uviedol, že trvá identicky s Inšpektorátom práce Trenčín na všetkých skutočnostiach tak, ako boli uvedené v rozhodnutí o uložení pokuty. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.04.2014 k protokolu č. ITN-101-35-1.2/P-A24,28-14, zo dňa 08.04.2014 okrem iného uviedol, že zamestnankyne sú v jeho spoločnosti zamestnané na základe pracovnej zmluvy od 01.12.2013 a do Sociálnej poisťovne boli menované zamestnankyne prihlásené nedopatrením až 13.12.2013 s tým, že dátum vzniku poistenia bol uvedený v registračnom liste Sociálnej poisťovne 01.12.2013, čím vlastne priznal porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom za dôvod označil nedopatrenie z jeho strany. Na základe uvedenej skutočnosti mal Inšpektorát práce Trenčín za to, že žalobca potvrdil oneskorené prihlásenie menovaných zamestnankýň do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne s tým, že oznamovaciu povinnosť si splnil až 13.12.2013. V prospech uvedených skutočností svedčí aj evidencia dochádzky za mesiac december 2013, ktorú v priebehu inšpekcie práce predložil žalobca, podľa ktorej vykonávali závislú prácu u žalobcu obe zamestnankyne v rozhodnom období od 02.12.2013 do 06.12.2013 a od 09.12.2013 do 12.12.2013. Vo veci dodatočne predloženej a revidovanej evidencie pracovného času, ktorú účastník konania predložil až počas správneho konania, dospel Inšpektorát práce Trenčín po jej preskúmaní k záveru, že obsahuje pozmenené údaje, čím ju považoval za účelovú a dodatočne vyhotovenú, s cieľom vyhnúť sa sankcii, podobne ako aj čestné vyhlásenia oboch zamestnankýň. Tvrdenie žalobcu, že pozmenenú evidenciu pracovného času doložil po oprave chýb v pôvodne predloženej evidencii potvrdzujúcej nelegálne zamestnávanie, považoval za účelové a zavadzajúce, nakoľko práve evidencia pracovného času predložená počas výkonu inšpekcie práce, má rozhodujúci vplyv na posúdenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v danom prípade. 16. K preukázaniu závislej práce menovaných zamestnankýň nedošlo priamo na pracovisku z dôvodu, že žalobca svojím konaním zmaril spísanie zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku so zamestnankyňou J. J., o čom bol vyhotovený aj úradný záznam zo dňa 12.03.2014. Na základe tohto záznamu žalobca tvrdil, že uvedená zamestnankyňa nerozumie po slovensky, z toho dôvodu bude on tlmočiť, pričom jej prikázal vrátiť sa na pracovisko. Do zápisnice tak menovaná neuviedla nič a vyjadrila sa v tom zmysle, že nebude odpovedať na dotazy, nakoľko nerozumie po slovensky. Na základe uvedeného tak považoval Inšpektorát práce Trenčín námietky žalobcu, že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v predložených dôkazoch, a že skutkový stav, z ktorého správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal je nesprávny, za irelevantné a účelové. Žalovaný tak, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci a za týmto účelom si obstaral potrebné podklady a dôkazy pre rozhodnutie, pričom ich hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. 17. Žalovaný upriamil pozornosť na znenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a s poukazom na jeho znenie sa tak nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania z toho dôvodu, že nakoľko aj keby u neho menované zamestnankyne skutočne vykonávali prácu od 01.12.2013, boli do Registra Sociálnej poisťovne prihlásené až 13.12.2013, so vznikom poistenia spätne odo dňa 01.12.2013. Uviedol, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané, pričom rozhodnutím o uložení pokuty, bola účastníkovi konania uložená pokuta v spodnej hranici stanovenej zákonom. Žalovaný mal za to, že pokuta 5.000 eur, ktorú žalobcovi uložil prvostupňový orgán, bola iba minimálna, pričom pri určovaní jej výšky prihliadal na § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Považoval tak námietky žalobcu za vykonštruované, tendenčné, rozporuplné a irelevantné vo vzťahu k správnemu konaniu o uložení pokuty. IV. Vyjadrenie žalobcu 18. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca uviedol, že žiadal, aby súd zrušil uvedené rozhodnutia a zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania. Konštatoval, že z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že správne orgány nebrali jeho predložené dôkazy do úvahy pri svojom rozhodovaní z dôvodu, že ich považovali za „účelové a dodatočne vyhotovené“, tieto svoje závery však žalovaný opätovne nijako neodôvodnil. Bol presvedčený o tom, že zo strany správneho orgánu bolo potrebné vykonať dokazovanie, tak aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti bolo preukázané, že došlo k splneniu zákonných predpokladov podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pre prijatie záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Bol názoru, že k jeho námietke, že v prípade, ak by bol správnymi orgánmi zistený skutkový stav správny (čo však popiera), nedopustil sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania; na túto námietku žalovaný reagoval len citovaným zákonného ustanovenia. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalovaný ako aj Inšpektorát práce Trenčín, použili pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania z jeho strany prísne formalistický výklad, ktorý nie je v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného, ako aj Inšpektorátu práce Trenčín vykonať výklad a aplikáciu právnej normy nielen s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu a riadne zistený skutkový stav, ale aj v kontexte s účelom tohto zákona. 19. Opätovne poukázal na skutočnosť, že si svoje odvodové povinnosti za zamestnankyne splnil od 01.12.2013 (t.j. dátum, kedy podľa pracovných zmlúv mali začať s výkonom práce pre neho). Bol tak názoru, že v čase výkonu inšpekcie práce, ako ani v čase konania o uložení pokuty, nebolo možné konštatovať porušenie povinnosti uvedenej v § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona, a to ani v prípade, ak by jeho zamestnankyne skutočne vykonávali prácu od 01.12.2013, nakoľko ako nepochybne vyplýva z dokumentu Registračný list FO, obe zamestnankyne boli prihlásené do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia 01.12.2013, a súčasne od tohto dátumu si plnil svoje odvodové povinnosti. Pri aplikácii príslušnej zákonnej normy preto bolo povinnosťou žalovaného skúmať nielen to, či boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, ale aj to, či došlo k naplneniu materiálnych znakov. V danom prípade mal za to, že naplnenie materiálnych znakov predstavuje vyhodnotenie situácie s ohľadom na skutočnosť, či neskoré prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne napĺňa samotný účel právnej regulácie nelegálneho zamestnávania. V opačnom prípade ide totiž o značný rozpor s § 152 ods. 4 Ústavy SR. 20. Záverom uviedol, že v súlade so skutočnosťami uvedenými v žalobe ako aj v tomto vyjadrení mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho skutkového stavu a správne orgány pri svojom rozhodovaní porušili povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav, ako aj povinnosť pri rozhodovaní vychádzať zo zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť. Napadnuté rozhodnutia zároveň formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania nerešpektovali účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a tým dospeli k nesprávnemu záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. V. Právne posúdenie 21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 26. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 28. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. 29. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 eur. 30. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 31. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku právne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 32. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 33. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Trenčín ako prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.06.2014 podľa § 19 ods. 2, písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb a to J. J. a Q. J., ktoré na prevádzke Hotel Karpatský dvor, Námestie sv. Kataríny 2 v Lozorne vykonávali prácu "chyžná - upratovanie hotelových priestorov“. Žalobca mal s nimi uzatvorené pracovné zmluvy odo dňa 01.12. 2013, pričom nemal splniť povinnosť podľa osobitného predpisu, a to § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne U. J. J. prihlásená dňa 13.12.2013 o 14:21 hod. a Q. J. dňa 13.12.2013 o 14: 24 hod. Uvedené skutočnosti boli zistené inšpekciou práce vykonanou u žalobcu dňa 12.03.2014 a 08.04.2014. 34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. - o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 35. Inšpektorát práce i rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 a § 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). 36. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok). 37. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 38. V administratívnom spise sa nachádza písomnosť žalobcu označená ako Doplnenie listových dôkazov k 3009/098/2014/2.1/L. Týmto listom žalobca oznamoval Inšpektorátu práce Trenčín, že došlo k chybe v predloženej evidencie dochádzky. Po dôkladnej opätovnej kontrole evidencie dochádzky zamestnancov a konzultácií dochádzky s dotknutými zamestnankyňami, žalobca zistil, že administratívna pracovníčka nesprávne vyplnila evidenciu dochádzky za mesiac december 2013 u J. J. a Q. J.. Uvedené zamestnankyne nastúpili do práce u žalobcu až 14. 12. 2013. 39. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú Čestné prehlásenia oboch uvedených zamestnankýň, Q. J. zo dňa 16.05.2013 a J. J. zo dňa 04.06.2014, ktoré prehlásili, že u žalobcu nastúpili do práce ako chyžné dňa 14.12.2013. 40. Súd zistil, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa inšpektorka práce, ktorá kontrolu vykonala vyjadrila listom k označeným ako Stanovisko inšpektorátu práce k začatiu správneho konania zo dňa 11.06.2014. Zopakovala v ňom stanovisko inšpektorátu práce a na záver uviedla, že „skutočnosť, že konateľ vo svojom stanovisku falšuje ním predloženú evidenciu pracovného času na predmetné zamestnankyne a ešte im dal podpísať aj čestné prehlásenia o tomto sfalšovaní, považuje za nekorektné a z toho dôvodu navrhuje zvýšenie navrhovanej sankcie“. V prvostupňovom rozhodnutí potom Inšpektorát práce Trenčín uviedol, že doklady predložené účastníkom konania v priebehu správneho konania považuje za irelevantné, nakoľko má za to, že boli vyhotovené dodatočne, účelovo, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uviedol ďalej, že v priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovednosť účastníka konania vylučovali alebo znižovali. 41. Súd na tomto mieste konštatuje, že bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce ako aj Inšpektorátu práce Trenčín v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Inšpektorát práce Trenčín a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených zamestnankýň žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Súd v danej veci zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho považuje súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovná zmluva s NG. bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná dňa 31.10.2013, prihláška do registra bola spísaná a podpísaná 13.12.2013 a Sociálnou poisťovňou bola potvrdená 13.12.2013 o 14:24 hod., pracovná zmluva s J. J. bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná tiež dňa 31.10.2013. Prihláška do registra bola spísaná a podpísaná 13.12.2013 a Sociálnou poisťovňou bola potvrdená 13.12.2013 o 14:21 hod. Obe zamestnankyne boli prihlásené ako zamestnankyne žalobcu do Sociálnej poisťovne od 01.12.2013 a obe zhodne potvrdili (čestným prehlásením), že pracovať začali až 14.12.2013. 42. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. 43. Žalovaný argumentuje, že konateľ žalobcu vo svojom vyjadrení k protokolu fakticky priznal oneskorenú registráciu predmetných zamestnankýň do Sociálnej poisťovne. Odhliadnuc od dôvodov uvedených súdom v bode 41 odôvodnenia tohto rozsudku, súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedenú zamestnankyňu v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na počítanie dní pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžo 51/2011. Žalobca prihlásil obe zamestnankyne do Sociálnej poisťovne odo dňa 01.12.2013 a ako sám uviedol, aj poistné odviedol k tomuto dňu. 44. Navyše, kontrola inšpektorátu práce u žalobcu prebehla v dňoch 12.03.2014 a 08.04.2014, teda až niekoľko mesiacov po tom, ako žalobca preukázateľne vykonal registráciu zamestnankýň. S tvrdeniami oboch správnych orgánov o účelovom konaní žalobcu sa preto súd nestotožnil. 45. Žalobca v rámci žalobných námietok namietal miestnu príslušnosť Inšpektorátu práce Trenčín ako správneho orgánu oprávneného rozhodovať v prvom stupni. V administratívnom spise sa nachádza Poverenie č. 07/2014, ktorým generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce poveril Inšpektorát práce Trenčín vykonaním úloh podľa § 7 ods.3 písm. a) a i) zákona č. 125/2006 Z.z. v územnom obvode Inšpektorátu práce Bratislava. 46. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení. 47. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, 48. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. 49. Na základe uvedeného súd neprisvedčil námietke žalobcu o miestnej nepríslušnosti prvostupňového správneho orgánu. 50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).