Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/322/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201989 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201989.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa F.. K. N., G. K. XXXX/XX, G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 odporkyňa podľa § 65 ods. 1, § a § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 29. júna 2013 priznala starobný dôchodok v sume 338,80 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 347,60 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 odporkyňa podľa § 65, § 112 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 29. júna 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 338,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 347,70 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma starobného dôchodku sa zvýšila po započítaní správneho počtu dní v období od 20. júna 1993 do 31. decembra 1993, to znamená 195 dní do obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľ návrhom zo dňa 14.11.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 a uviedol, že nesúhlasí s interpretáciou ustanovenia § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nezískal dvadsaťdva kalendárnych rokov na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Uviedol, že okrem štúdia na strednej a vysokej škole bol v trvalom pracovnom pomere od roku 1975, z toho jeden rok v PZO Omnia Bratislava a od 1.septembra 1976 až do 31.12.1992 na Federálnom ministerstve zahraničného obchodu, resp. na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR. Poukazoval na to, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia má započítané iba roky odpracované od 1. januára 1993, pričom podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov umožňuje započítať roky dokonca pred rokom 1984, a preto žiadal o započítanie rokov odpracovaných pred 1. januárom 1993 tak, aby priemerný osobný mzdový bod bol vypočítaný z odpracovaných dvadsaťdva kalendárnych rokov, teda aj z tých, ktoré odpracoval pre federálny orgán štátnej správy ČSFR, ktorej Slovenská republika je právnym nástupcom. Ďalej uviedol, že roky odpracované pre federálne orgány ústrednej štátnej správy ČSFR odporkyňa neuznala a takáto interpretácia zákona ho diskriminuje v porovnaní s občanmi Slovenskej republiky, ktorí odpracovali potrebný počet kalendárnych rokov len v Slovenskej republike. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 10.4.2015 uviedol, že odporkyňa mu neuznala celkovú dobu poistenia, ktorá predstavuje 17 070 dní, čo je viac ako dvadsaťdva rokov a z dôvodu rozdelenia Česko- Slovenska mu neuznala celú dobu, čo považoval za diskrimináciu oproti tým občanom Slovenskej republiky, ktorým rozdelenie Česko-Slovenska túto dobu nerozdelilo medzi dva štáty a domnieval sa, že tým, že odporkyňa nepriznala zápočet dvadsaťdva rokov spôsobilo, že jeho dôchodok je nižší. Žiadal aj o vysvetlenie, prečo pre výpočet dôchodku nebolo uplatnené ustanovenie článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, podľa ktorého je možné zohľadniť doby poistenia v inom členskom štáte Európskej únie a žiadal ho uplatniť pre zvýšenie jeho dôchodku. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 a 16.10.2015 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 15. októbra 2014 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29. júna 2013. V žiadosti navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje nárok aj z Českej republiky od 28. februára 2014 a v prílohe tejto žiadosti uviedol, že do 31. decembra 1992 jeho zamestnávateľom bolo Ministerstvo zahraničných vecí Praha. S poukazom na čl. 52 ods. 1 písm. a), 52 ods. 4 písm. i) a na prílohu VIII časť 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zdôraznila, že ak nárok na dôchodok vznikne len za doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, suma dôchodku bude určená len z týchto dôb poistenia. Ďalej uviedla, že sumu starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII uvedeného nariadenia možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Navrhovateľ k 29. júnu 2013 získal 7 473 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podmienky nároku na starobný dôchodok splnil aj bez zhodnotenia dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Českej republiky a na účely výpočtu sumy starobného dôchodku sa na tieto doby neprihliadne. Poukázala na to, že uvedené doby budú zhodnotené na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona a nakoľko navrhovateľ v rozhodujúcom období rokov 1984 až 2012 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona a týchto dvadsaťdva rokov kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984, priemerný osobný mzdový bol preto podľa § 63 ods. 7 druhá veta zákona v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Poukázala tiež na to, že rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra bola navrhovateľovi od 29. júna 2013 zvýšená suma starobného dôchodku na 338,90 eur mesačne, od 1. januára 2014 na sumu 347,70 eur mesačne. K dôvodom neprihliadnutia na použitie článku 6 nariadenia(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 uviedla, že ak na základe doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nárok na starobný dôchodok nevznikne, je potrebné v súlade s článkom 6 základného nariadenia zohľadniť aj doby bydliska získané podľa právnych predpisov iného členského štátu alebo štátu európskeho združenia voľného obchodu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ splnil podmienku získania potrebnej doby poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pri posúdení nároku na starobný dôchodok sa neprihliadalo na čl. 6 nariadenia cit. nariadenia a suma starobného dôchodku bola určená podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 cit. nariadenia. Poukázala tiež na to, že obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 1992 bolo navrhovateľovi zhodnotené Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe v zmysle právnych predpisov Českej republiky a navrhovateľovi bol rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia z 16. januára 2015 - 428/510 629 028 priznaný od 28. februára 2014 starobný dôchodok v sume 7857 Kč mesačne. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 v spojení s novým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 15.10.2014 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.6.2013. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 odporkyňa podľa § 65 ods. 1, § a § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 29. júna 2013 priznala starobný dôchodok v sume 338,80 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 347,60 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 odporkyňa podľa § 65, § 112 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 29. júna 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 338,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 347,70 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma starobného dôchodku sa zvýšila po započítaní správneho počtu dní v období od 20. júna 1993 do 31. decembra 1993, to znamená 195 dní do obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu a zdôraznil, že považuje za diskriminačné, že mu nebolo zhodnotených celých 46 rokov a 280 dní. Uviedol, že tento počet rokov po rozdelení Československa po 1.1.1993 sa rozdelil na 26 rokov a 96 dní v Českej republike a na 20 rokov a 184 dní v Slovenskej republike, údajne podľa právnych poriadkov týchto dvoch republík musí mať vymeraný dôchodok v oboch republikách podľa ich právnych predpisov a pozná prípad, kedy sa tak nestalo a bol vymeraný dôchodok len v Slovenskej republike. Takto sa dostal do situácie, kedy ani v jednej republike nespĺňa potrebný počet kalendárnych rokov, pretože v Českej republike je podmienka tridsať rokov a v Slovenskej republike dvadsaťdva rokov. V oboch prípadoch bol vypočítaný dôchodok zo znížených základov, čo považoval za diskrimináciu a poškodenie nižším dôchodkom, nakoľko podľa jeho prepočtov je jeho dôchodok vymeraný asi o 130 eur nižšie za obe republiky, ako majú ostatní občania oboch republík, lebo tento stav nebol zavinený jeho pričinením. Uviedol. že do 31.12.1992 pracoval v Českej a Slovenskej federatívnej republike, teda aj v prospech Slovenskej republiky a ako štátny zamestnanec bol od 1.1.1993 delimitovaný z federálneho ministerstva na nástupnícke ministerstvo Slovenskej republiky. To, že jeho námietky sú oprávnené podľa neho potvrdzuje skutočnosť, že odporkyňa rozbehla systém vyrovnávacích príplatkov. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení a poukazovala na to, pokiaľ navrhovateľ udáva iné prípady u svojich známych a kolegov, ktorým bol vypočítaný starobný dôchodok iným spôsobom, je toto pre daný prípad irelevantné. Uviedla, že navrhovateľ v žiadosti o starobný dôchodok uviedol, že si uplatňuje nárok na starobný dôchodok aj z Českej republiky, navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok z Českej republiky aj zo Slovenskej republiky, pričom hodnotená doba zamestnania v Slovenskej republike bola od 1.1.1993. Česká správa sociálneho zabezpečenia hodnotila obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy za obdobie rokov 1986 až 1992. Zdôraznila, že Sociálna poisťovňa je vykonávateľom zákonov a nie ich tvorcom a postupovala v súlade s ustanovenia smernice ako aj dohody o rozdelení republiky. Ohľadom konania o príplatkoch k dôchodku uviedla, že odporkyňa postupuje v súlade s § 69 zákona č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2016. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 60 ods. 8 cit. zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 veta prvá cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 účinnom od 1.1.2013 dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2013 ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, Podľa § 82 ods. 2 písm. b) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2014 ako súčet 60% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, Podľa § 82 ods. 12 cit. zákona ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. Podľa § 293ce ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 účinnom od 1.9.2012 pevná suma zvýšenia starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 dôchodková dávka v roku 2013 sa zvyšuje takto: starobný dôchodok o 11,20 eura. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2014 sa ustanovuje takto: 8,80 eura ak ide o starobný dôchodok. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Podľa článku 52 ods. 4 písm. i) cit. nariadenia ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu že takáto situácia sa uvádza v časti prílohy VIII. Podľa prílohy VIII Prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje alebo sa paušálny výpočet neuplatňuje časť 1cit. nariadenia: prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa článku 52 ods. 4 týkajúcej sa Slovenska sa v písm. b) uvádza: všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX žiadosťou spísanou dňa 15.10.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29.6.2013. Navrhovateľ splnil podmienky na nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobný dôchodok mu bol priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a v súlade s prílohou VIII časť 1, časti týkajúcej sa Slovenskej republiky písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. t.j. 62 rokov veku dosiahol dňa XX.X.XXXX. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ získal 7 484 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 20,5042 rokov dôchodkového poistenia. Nakoľko navrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2012 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia postupne pred 1.1.1984, priemerný osobný mzdový bod bol stanovený podľa § 63 ods. 7 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z nižšieho počtu kalendárnych rokov. Suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,5962, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 7 484 dní (t.j. 20,5042 rokov dôchodkového poistenia) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu 10,0098 eur, čo predstavuje 327,70 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa priznania dôchodku o 11,20 eur mesačne na sumu 338,90 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola ďalej zvýšená od 1. januára 2014 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o 8,80 eur mesačne na 347,70 eur mesačne. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa mala postupovať podľa článku 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 súd konštatuje, že nakoľko navrhovateľ splnil dobu podmienku získania potrebnej doby poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, suma starobného dôchodku bola správne určená podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 citovaného nariadenia a použitie článku 6 cit. nariadenia by bolo opodstatnené iba vtedy, ak by na základe doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok, a preto túto námietku navrhovateľa neakceptoval. Navrhovateľovi bola doba zamestnania a výška zárobkov hodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sú podkladom pre odporkyňu pre hodnotenie doby zamestnania a zárobku. Súd konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by voči ostatným žiadateľom o dávku sa postupovalo iným spôsobom ako v jeho prípade, a preto na námietku navrhovateľa, že je diskriminovaný neprihliadol. Súd konštatuje, že výška starobného dôchodku bola vypočítaná v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázanej doby zamestnania navrhovateľa a odporkyňa postupovala správne aj pri jeho zvýšení odo dňa jeho priznania navrhovateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2014 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./