Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/258/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201998 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201998.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Z. M. H., nar. XX.XX.XXXX, C., XXXX U., S., štátny občan S., zastúpený: JUDr. Ivana Sláviková, advokátka, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-141/2014-P zo dňa 22.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-141/2014-P zo dňa 22.09.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 zo dňa 23.06.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. c) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V časti o priznanie nároku na náhradu škody vo výške 100,- eur za každý deň, počas ktorého nemal žalobca z dôvodu rozhodnutia žalovaného možnosť vykonávať svoje povolanie a na účelne vynaložených nákladoch na svoju osobnú prepravu, všetko za obdobie 12.05.2014 do dňa vrátenia vodičského preukazu žalobcovi, súd konanie z a s t a v u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 35,- eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivany Slávikovej trovy právneho zastúpenia vo výške 284,31 eura, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2014, sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI2I-141/2014-P zo dňa 22.09.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 zo dňa 23.06.2014, ktorým rozhodol o tom, že vodičský preukaz č. U vydaný KEK KH dňa 18.04.2012, platný do 18.04.2022, ktorého držiteľom je Z. M. H., zadržaný dňa 12.05.2014 podľa § 71 ods. 1) zákona o cestnej premávke, nebude menovanému vrátený pred konečným výkonom rozhodnutia, nakoľko vodič nepreukázal zaplatenie právoplatnej a vykonateľnej pokuty uloženej v blokovom konaní v lehote do 15 dní odo dňa jej uloženia. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi škodu vo výške 100,- eur za každý deň, počas ktorého nemal možnosť z dôvodu nezákonného rozhodnutia žalovaného vykonávať svoje povolanie a tiež mu nahradiť škodu na účelne vynaložených nákladoch na svoju osobnú prepravu, všetko od 12.05.2014 do dňa vrátenia vodičského preukazu žalobcovi. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 12.05.2014 prechádzal s vozidlom Slovenskou republikou v smere z Kútov do Rajky, pri vstupe na Slovensko sa presvedčil o funkčnosti mýtnej palubnej jednotky, pričom zistil, že kontrolka svieti na zeleno a pod každou mýtnou bránou zariadenie píplo, čím značilo riadnu funkčnosť. Pred hraničným priechodom Rajka bol žalobca zastavený policajnou hliadkou a policajtom bol oslovený slovným spojením „box problem“. Žalobca uviedol, že chcel mýtnu jednotku zobrať k policajnému autu, avšak policajt ho vyzval, aby ju pripojil naspäť, pričom po tomto opätovnom pripojení sa kontrolka rozsvietila na červeno a zobrazil sa symbol preškrtnutého eura. Žalobca začal okamžite namietať vadnosť predmetného zariadenia. Na výzvu policajta priniesol do policajného auta svoje osobné doklady v samostatnom obale a papiere od auta v druhom samostatnom obale. Policajt vyzval žalobcu, aby okrem medzinárodného vodičského preukazu a občianskeho preukazu predložil aj cestovný pas, ktorý žalobca priniesol, pričom po návrate zistil, že mu policajt otvoril obal so súkromnými dokladmi a prehrabával sa v nich. Oznámil žalobcovi, že nemá nabité zariadenie a že dlží mýto vo výške 45,- eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že chcel na mieste vyriešiť dobitie kreditu na 300 metrov vzdialenom pracovisku Skytool, príp. získať potvrdenie o vade zariadenia. Policajt mu to však nedovolil a poslal ho naspäť do auta. Po dlhej dobe boli žalobcovi predložené dva nezrozumiteľné papiere, pričom policajt trval na tom, že ich musí podpísať, inak mu nedovolí pokračovať v jazde. Nakoľko žalobca musel pokračovať v ceste, doklady nepodpísal, napísal na ne v maďarskom jazyku svoje vyjadrenie v znení: „nerozumiem, čo to obsahuje“ a podpísal toto svoje vyjadrenie. Následne mu policajt vrátil pas i medzinárodný vodičský preukaz a žalobca opustil krajinu. Žalobca ďalej uviedol, že pri cestnej kontrole v Budapešti ho zastavila maďarská policajná hliadka a vtedy zistil, že mu chýba maďarský vodičský preukaz. Bol presvedčený o tom, že svoj vodičský preukaz počas celej doby kontroly mal v obale s osobnými dokladmi, ktorý ponechal v policajnom aute. Tvrdil, že policajt mu odobral tento doklad bez jeho vedomia z uzatvoreného osobného obalu v čase, keď žalobca nebol prítomný. Uviedol, že po tomto zistení volal na telefónne číslo uvedené na jednom z dokumentov, kde mu neboli ochotní poskytnúť informácie. Žalobca si dal následne preložiť doklady, ktoré mu boli odovzdané policajtom (blok a potvrdenie), kedy zistil, že sa jedná o blokovú pokutu a potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu. Žalobca tvrdil, že komunikácia medzi ním a policajtom prebiehala najmä posunkami a jednotlivými slovami, zo strany policajta neboli použité žiadne pomôcky na preklad. Uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát vydal pod č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 dňa 23.06.2014 rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, nakoľko žalobca neuhradil v lehote uloženú pokutu. Dal do pozornosti súdu, že dňa 14.07.2014 podal žalobu na tunajší súd vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí o uložení pokuty v blokovom konaní dňa 12.05.2014 a rozhodnutia - potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 12.05.2014. Žalobca namietal, že postupom a rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, považuje ho za nezákonné a s ohľadom na závažnosť jednotlivých pochybení v rozhodnutiach a postupe žalovaného ide o nulitný akt. Taktiež za nulitné považoval rozhodnutie o uložení pokuty v blokovom konaní a potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu. Zaujal názor, že predpokladom na uloženie pokuty v blokovom konaní je, že obvinený musí vedieť o tom, že sa mu kladie za vinu spáchanie priestupku a musí byť ochotný pokutu zaplatiť. Tvrdil, že nemal vedomosť o uložení pokuty ani o zadržaní vodičského preukazu a nebol ochotný ani pokutu zaplatiť, v dôsledku čoho absentuje právny základ na udelenie pokuty v blokovom konaní (§ 84 a nasl.) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoP). Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný správny orgán dosiahol zamýšľaný cieľ potrestať páchateľa priestupku takým spôsobom, že mu príslušník polície potajme odoberie vodičský preukaz a následne pod nátlakom ho prinúti podpísať dokument, ktorého obsahu nerozumie, pričom ignoruje výhradu páchateľa na dokumentoch a trvá na výkone rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že jeho vyjadrenie na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ako aj na potvrdení o zadržaní vodičského preukazu („nem értem mit tartalmaz“ - nerozumiem čo to obsahuje) je nutné chápať ako výhradu. Mal za to, že na rozhodnutie v blokovom konaní je potrebný bezvýhradný súhlas priestupcu, ktorý nie je možné nijako nahradiť. Žalobca naopak pred policajtom protestoval, že by sa bol priestupku dopustil a vo svojom vyjadrení na písomnostiach konštatoval, že nevie, o čo sa jedná a o aký proces ide. Zo strany žalovaného preto došlo aj k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pretože skutkový stav nebol zistený dostačujúco na posúdenie veci. Žalobca totiž namietal funkčnosť mýtnej palubnej jednotky, avšak policajt sa tým ani nezaoberal. Na mieste nebolo možné spoľahlivo potvrdiť funkčnosť alebo nefunkčnosť zariadenia, a teda spoľahlivo zistiť skutkový stav. Toto vie podľa žalobcu zistiť len špecializované pracovisko prevádzkovateľa mýtneho systému, prípadne súdny znalec v odbore metrológie. Akákoľvek pochybnosť podľa žalobcu má za následok nemožnosť spoľahlivého zistenia skutkového stavu a povinnosťou policajta je preto v prípade, že kontrolovaná osoba trvá na námietke nefunkčnosti, nezačať resp. nepokračovať v blokovom konaní, ale použiť iný primeraný druh konania, v danom prípade správne konanie. Žalovaný podľa názoru žalobcu nepostupoval podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože pri ukladaní pokuty a odňatí vodičského preukazu neposkytol žalobcovi pomoc a poučenie, aby neutrpel ujmu pre neznalosť právnych predpisov. Naopak nútil žalobcu, aby podpísal dokumenty pod hrozbou nepokračovania v ceste. Žalobca ďalej argumentoval, že nakoľko už samotné rozhodnutie v blokovom konaní o uložení pokuty nebolo vydané v súlade so zákonom, nemôže byť zákonné ani zadržanie vodičského preukazu, ktorý si na viac žalovaný správny orgán ponechal samovoľne, bez vedomia žalobcu. Tvrdil, že v zmysle § 71 zák. č. 8/2009 Z. z. nie je možné zadržať vodičský preukaz cudzincovi. Žalobca namietal, že postupom a rozhodnutiami žalovaného bol ukrátený na práve na spravodlivý proces a možnosti konať pred súdom, resp. správnym orgánom, ďalej na práve na konanie v materinskom jazyku a na práve na slobodný pohyb a výber povolania. Žalobca tiež tvrdil, že pri konaní kontroly bol prítomný len žalovaný (policajt), nikto sa mu nelegitimoval ako osoba vykonávajúca kontrolu v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z.z.. Poukázal na to, že žalovaný nemá v zmysle uvedeného zákona priznanú kompetenciu na kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa a vodiča vozidla. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol vykonaný záznam o kontrole v zmysle § 9 zák. č. 474/2013 Z. z. Vytýkal preto žalovanému nezákonnosť jeho postupu tvrdiac, že v predmetnej veci vydal rozhodnutie len príslušník policajného zboru bez súčinnosti s osobou poverenou mýtnou spoločnosťou, žiadnym poverením sa nepreukázal a i keby sa ním preukázal, bolo by neplatné, nakoľko na rozšírenie právomoci príslušníkov PZ nepostačuje poverenie iného subjektu zriadeného v medziach civilného práva, ale sa vyžaduje príslušná úprava v zákone o policajnom zbore, ktorá daná nie je. Nakoniec žalobca namietal, že jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené nahliadnutie do spisu s odôvodnením, že k tejto veci spis neexistuje, čím podľa jeho názoru boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, ako aj práva účastníka konania. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca bol dňa 12.05.2014 zastavený a kontrolovaný hliadkou žalovaného v Bratislave na diaľnici D2 79 km smer Maďarsko, pričom pri kontrole bolo zistené, že sa dopustil svojim konaním porušenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 474/2013 Z.z. a priestupku na úseku výberu mýta podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 474/2013 Z.z., t.j. užíval vymedzené úseky ciest s vozidlom bez úhrady mýta. Za toto protiprávne konanie mu bola uložená pokuta vo výške 1.500,- eur v blokovom konaní podľa § 27 ods. 2 tohto zákona. Keďže nemal pri sebe dostatok finančných prostriedkov, bol mu vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste (ev. č. bloku : 11001479). S obsahom zisteného priestupku bol žalobca oboznámený prostredníctvom príslušníka PZ, ako aj osobou poverenou kontrolou výberu mýta, ktoré žalobcovi nezákonné konanie vysvetlili podľa cudzojazyčnej príručky v materinskom jazyku žalobcu, čo žalobca potvrdil svojim podpisom do bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ako aj do potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu, kde vpísal nasledovný text: „nem értem mit tartalmaz“. Následne si prebral jeden výtlačok bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, čo potvrdil svojim podpisom. Bolo mu taktiež vydané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu ev. č. AB 075939 podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), t.j. žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz č. U. vydaný dňa 12.04.2012. Ďalšia jazda s vozidlom bola vodičovi povolená za podmienok na vedenie na území SR do 26.05.2014. Po zákonnom poučení si žalobca potvrdenie prevzal, čo potvrdil svojim podpisom. Uvedený postup bol podľa žalovaného v súlade s § 84 a 85 ZoP a v súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Uviedol, že ak by priestupca nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený alebo by z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Žalobca mal zákonnú možnosť prejaviť nesúhlas a tak mohla vec pokračovať riadnym priestupkovým konaním. Tento nesúhlas musí byť vyjadrený podľa žalovaného kvalifikovane, avšak v predmetnej právnej veci žalobca toto svoje právo nevyužil. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by bolo pravdou, že žalobca nerozumel, akého skutku sa mal dopustiť, nemohol rozumieť ani oznámeniu policajta, že nemá nabité zariadenie a že dlží mýto vo výške 45,- eur, ako to v žalobe uviedol. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o porušení jeho práv v dôsledku toho, že neovláda slovenský jazyk. Uviedol, že žalobca počas celej doby kontroly hliadkou PZ nežiadal tlmočníka a svojim prístupom neprejavil žiadne námietky smerujúce k tomu, že nerozumie prebiehajúcemu blokovému konaniu. K spáchanému skutku žalovaný uviedol, že žalobca jazdil na predmetnom úseku diaľnice bez úhrady mýta, čo potvrdzuje záznam o kontrole č. A 530000085 Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zaznamenaný dňa 12.05.2014. Námietku žalobcu, že mýtna palubná jednotka zrazu prestala fungovať v čase kontroly, považoval žalovaný za neopodstatnenú. Námietku, že jeho vodičský preukaz bol de facto odcudzený policajtom, považoval žalovaný za nezmyselnú a irelevantnú, nakoľko v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 tohto zákona aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní uložená pokuta za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy alebo za priestupok spáchaný porušením predpisov na úseku pracovného času v doprave, je ochotný pokutu zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. Žalovaný po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech, ako aj v neprospech žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo v súlade so zákonom. Žalobu navrhol žalovaný zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že podľa záznamu o kontrole č. A530000085 vystaveného Národnou diaľničnou spoločnosťou dňa 12.05.2014 o 2:08 hod. a podpísaného osobou poverenou správcom výberu mýta a príslušníkom polície sa žalobca s vozidlom EČV: S. XXX dopustil priestupku podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 474/2013 Z.z. - jazda bez úhrady mýta (mínusový kredit 45,54 eura bez DPH). Podľa pripojeného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. bloku 11001479 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.500,- eur, pričom nad podpisom páchateľa priestupku je uvedené jeho vyjadrenie „nem értem mit tartalmaz“. Rovnaké vyjadrenie je uvedené nad podpisom vodiča v potvrdení o zadržaní vodičského preukazu ev. č. AB075939, ktoré bolo vystavené žalobcovi pri prejednaní priestupku. Rozhodnutím č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 zo dňa 23.06.2014 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V rozhodlo, že vodičský preukaz č. U vydaný KEK KH dňa 18.04.2012, platný do 18.04.2022, ktorého držiteľom je Z., zadržaný dňa 12.05.2014 podľa § 71 ods. 1) zákona o cestnej premávke nebude menovanému vrátený pred konečným výkonom rozhodnutia, nakoľko vodič nepreukázal zaplatenie právoplatnej a vykonateľnej pokuty uloženej v blokovom konaní v lehote do 15 dní odo dňa jej uloženia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že príslušník Policajného zboru zadržal dňa 12.05.2014 podľa § 71 ods. 1) zákona o cestnej premávke vodičský preukaz č. U žalobcovi, pretože ako vodič motorového vozidla, ktorému bola v blokovom konaní za priestupok uložená pokuta, bol ochotný ju zaplatiť, ale nemohol tak urobiť na mieste a následne nepreukázal zaplatenie právoplatne uloženej pokuty v lehote do 15 dní odo dňa jej uloženia. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI2I-141/2014-P zo dňa 22.09.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 zo dňa 23.06.2014 a odvolanie žalobcu zamietol. IV. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z.z., povinnosť platby mýta má prevádzkovateľ vozidla a na mieste v čase výkonu kontroly úhrady mýta aj vodič vozidla. Vodič vozidla nesmie užívať vymedzené úseky ciest bez úhrady mýta. Podľa ods. 2 písm. a) prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla je povinný umiestniť a uviesť, pred jazdou po vymedzených úsekoch ciest, do činnosti vo vozidle palubnú jednotku vrátene jej príslušenstva v súlade s týmto zákonom a tak, aby umožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta a na výkon kontroly. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z.z., kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla podľa tohto zákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Podľa ods. 2 osobami poverenými výkonom kontroly sú a) zamestnanci správcu výberu mýta, b) zamestnanci osoby, ktorú správca výberu mýta poveril výkonom činností podľa § 12 ods. 2. Podľa § 25 ods. 9 zákona č. 474/2013 Z.z., osoba poverená výkonom kontroly je povinná vyhotoviť záznam o kontrole. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 474/2013 Z.z., priestupku na úseku výberu mýta sa dopustí ten, kto užíva vymedzené úseky ciest vozidlom bez úhrady mýta. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z.z., za priestupok podľa odseku 1 písm. a) sa uloží pokuta vo výške stopäťdesiatnásobku nedoplatku mýta, najviac však 2.250,- eur a v blokovom konaní vo výške stonásobku nedoplatku mýta, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na celú sumu v eurách deliteľnú piatimi, najviac však do výšky 1.500,- eur. Ak nie je možné určiť výšku nedoplatku mýta, uloží sa pokuta vo výške 1.500,- eur. Podľa § 27 ods. 9 zákona č. 474/2013 Z.z., priestupky podľa odseku 1 písm. a) až j) prejednávajú okresné úrady a v blokovom konaní aj orgány Policajného zboru. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy alebo za priestupok spáchaný porušením predpisov na úseku organizácie pracovného času v doprave uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. Podľa ods. 2 policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný tejto žiadosti vyhovieť. Podľa § 84 ods. 1 ZoP, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Podľa ods. 2 priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. Podľa ods. 3 proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prejednanie priestupku v blokovom konaní je možné len za predpokladu, že priestupok je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa považuje za právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a v systéme správneho súdnictva je možné ho podrobiť súdnemu prieskumu len z toho hľadiska, či boli splnené uvedené zákonné predpoklady pre prejednanie priestupku v blokovom konaní. Kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich prevádzkovateľom a vodičom vozidiel zo zákona č. 474/2013 Z.z. vykonávajú zamestnanci správcu výberu mýta (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) alebo ním poverené osoby, v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky. Ak je zistený priestupok na úseku výberu mýta spočívajúci v užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bez úhrady mýta, kompetentným na jeho prejednanie v blokovom konaní je kontrolujúci policajt, v správnom konaní je to príslušný okresný úrad. Pokiaľ je vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy uložená pokuta, ochotný pokutu zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste, je policajt oprávnený zadržať mu vodičský preukaz, o čom mu vydá potvrdenie a povolí mu ďalšiu jazdu na 15 dní. V prejednávanej veci bolo zo záznamu o kontrole č. A530000085 vyhotoveného Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. dňa 12.05.2014 o 02:08 hod. zistené, že žalobca s vozidlom EČV: S. XXX používal vymedzený úsek cesty bez úhrady mýta (s mínusovým kreditom 45,54 eura bez DPH), čo bolo podľa zákona kvalifikované ako priestupok podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 474/2013 Z.z.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 153/14-40, 2S 194/15-40 zo dňa 30.09.2015 právoplatným dňa 19.11.2015 zrušil blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11001479, vydaný žalovaným dňa 12.05.2014, ako aj potvrdenie žalovaného zo dňa 12.05.2014 o zadržaní vodičského preukazu žalobcu ev. č. AB 075939 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení súd konštatoval, že kontrolujúci policajt prejednal uvedený priestupok žalobcu v blokovom konaní, avšak bez toho, aby bolo hodnoverným spôsobom zdokumentované a preukázané, že priestupok bol spoľahlivo zistený a žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť. Priebeh prejednávania priestupku na mieste samom a obsah ústnej komunikácie žalobcu s policajtom nemožno verne zrekonštruovať, a preto pre posúdenie zákonnosti postupu policajta je možné vychádzať len z dokumentácie predmetného skutku, ktorá vzhľadom na povahu blokového konania pozostáva len z vyplneného tlačiva bloku na pokutu nezaplatenú na mieste a z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu. Z údajov na týchto dokladoch nevyplýva, že by si bol žalobca vedomý spáchania priestupku a že by bol ochotný zaplatiť pokutu uloženú v blokovom konaní. Tvrdenie žalovaného, že žalobca bol poučený o tom, aký priestupok sa mu kladie za vinu a že sa mu za jeho spáchanie ukladá pokuta vo výške 1.500,- eur, nie je zrejmé ani zo žalovaným vytlačeného textu poučenia v slovenskom jazyku, ktorý neobsahuje dostačujúce údaje pre informovanie vodiča o tom, že sa voči nemu vedie priestupkové konanie a na akom základe, ani že sa môže vyjadriť k tomu, či súhlasí so zaplatením pokuty za spáchanie priestupku. V spise sa nenachádza poučenie žalobcu v maďarskom jazyku, ktorým pri kontrole komunikoval a chýba akýkoľvek zrozumiteľný doklad o tom, že porozumel priebehu a výsledkom blokového konania a údajom uvedeným na tlačivách bloku na pokutu nezaplatenú na mieste a potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu, ktoré mu boli predložené na podpis. Naopak, žalobca sa na predmetných dokladoch vo svojom materinskom jazyku jednoznačne vyjadril v tom zmysle, že nerozumie obsahom listín, ktoré podpisuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že zákonné podmienky pre prejednanie priestupku žalobcu v blokovom konaní neboli splnené, pretože sú tu dôvodné pochybnosti o súhlase žalobcu s kvalifikovaním jeho konania ako priestupku a najmä o jeho ochote zaplatiť v blokovom konaní uloženú pokutu. Keďže žalovaný za daných okolností nebol oprávnený prejednať priestupok v blokovom konaní, je nezákonným nielen blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ale aj rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu na dobu do zaplatenia pokuty, ktoré zákon pripúšťa len v prípade, že priestupca je ochotný zaplatiť pokutu uloženú mu v blokovom konaní, avšak nemôže tak urobiť na mieste. Nepochybne z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 23.06.2014 vyplýva, že práve pre nezaplatenie právoplatnej a vykonateľnej pokuty uloženej v blokovom konaní v lehote do 15 dní odo dňa jej uloženia, zadržaný vodičský preukaz nebude žalobcovi vrátený pred konečným výkonom rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č.k. 2S 153/14-40, 2S 194/15-40 zo dňa 30.09.2015, pretože predpokladom vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu (následne aj druhostupňového orgánu) v tomto konaní, bola jednak existencia blokovej pokuty a taktiež aj potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu žalobcu zo dňa 12.05.2014 na dobu do zaplatenia pokuty, ktoré tvorili predmet prieskumu v správnom konaní vedenom pod sp. zn. 2S 153/14, 2S 194/15. Keďže postup žalovaného a vydané rozhodnutie o uložení blokovej pokuty a o zadržaní vodičského preukazu žalobcu boli v rámci súdneho prieskumu ako nezákonné zrušené, potom aj rozhodnutie o nevrátení vodičského preukazu žalobcovi pred konečným výkonom rozhodnutia, vychádzajúc z vyššie opísaných dôvodov nie je súladné so zákonom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre prejednanie priestupku žalobcu v blokovom konaní, pretože sú tu dôvodné pochybnosti o súhlase žalobcu s kvalifikovaním jeho konania ako priestupku a najmä o jeho ochote zaplatiť v blokovom konaní uloženú pokutu a v nadväznosti na to ani podmienky na vydanie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd musel rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušiť. Súd preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v prípadnom správnom konaní v predmetnej priestupkovej veci bude žalobcovi umožnené konať v jeho materinskom jazyku a taktiež preukázať svoje tvrdenia, ohľadne priestupku, ktorého sa mal dopustiť a opätovne posúdiť všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy). Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). K podmienkam konania patrí tiež, aby o tej istej veci neprebiehalo na súde iné konanie (§ 83 O.s.p.). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený občianskoprávny nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutí žalovaného, súd konanie v tejto časti z dôvodu prekážky litispendencie podľa ustanovení § 103, §104, § 83 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil, keďže tento istý nárok žalobcu Krajský súd v Bratislave, ktorý bol predmetom konania vedenom pod sp. zn. 2S 153/14, 2S 194/15, rozhodnutím zo dňa 30.09.2015 postúpil Okresnému súdu Bratislava I, ktorý je ako všeobecný súd žalovaného vecne a miestne príslušným na prejednanie tohto nároku (§ 84 a § 85 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 35,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,31 eura za 4 úkony právnej služby stanovené podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.05.2014, písomné podanie na súd - žaloba dňa 02.12.2014, písomné podanie na súd - odklad vykonateľnosti dňa 09.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 18.02.2016, á - 61,87 eura (rok 2014) x 3 plus 1x 66,- eur (rok 2016) plus 3x paušálna náhrada po 8,04 eura plus 1x 8,58 eura spolu 284,31 eura. Právna zástupkyňa žalobcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.018,12 eura, pri výpočte ktorých vychádzala zo sumy 134,- eur a 143,- eur ako hodnoty právneho úkonu. Vzhľadom na predmet konania (konanie o priestupku) jej súd takto vyčíslenú náhradu nepriznal, ale pri priznaní náhrady právneho zastúpenia vychádzal súd z ust. § 11 ods. 4. Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške, pretože v danej veci predmetom konania bolo preskúmavanie rozhodnutia o priestupku, pričom v zmysle § 11 ods. 4 cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, ktorá v roku 2014 predstavuje sumu 61,87 eura, nie 134,- eur a v roku 2016 predstavuje sumu 66,- eur, nie 143,- eur, ako si uplatnila právna zástupkyňa žalobcu. Je pravdou, že predmetom konania bola aj náhrada škody, avšak pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd na túto skutočnosť nemohol prihliadať, pretože žalobca si tento istý nárok uplatnil aj v konaní vedenom pod sp. zn. 2S 153/14, 2S 194/15 ešte pred začatím tohto konania, dňa 14.07.2014 a preto takýto postup žalobcu vo vzťahu k náhrade trov právneho zastúpenia súd vyhodnotil ako účelový. Takisto súd nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie protistrane a poradu s klientom, pretože tieto úkony právna zástupkyňa žalobcu v konaní nijako nepreukázala. Taktiež súd nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie na súd (odpoveď na výzvu zo dňa 29.12.2014), pretože v podaní právna zástupkyňa len oznámila, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a keďže nešlo o písomné podanie vo veci samej, za takýto úkon odmena neprináleží. Súd nemohol priznať ani uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 14,30 eura, ktorú si právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila za cestu v Bratislave, z ul. Mostová 2 na ul. Záhradnícka 10, Bratislava a späť, pretože s poukazom na § 17 ods. 1 cit. vyhlášky sa náhrada za stratu času priznáva iba pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. V prípade právnej zástupkyne žalobcu je nesporné, že úkony ňou vykonané boli v mieste jej sídla, Bratislava, mestská časť Staré Mesto. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.