Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/252/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202001 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202001.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Metrostav Slovakia, a.s., Mlynské Nivy 68, Bratislava, IČO: 47 144 190, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1624-6000/2014-ON/28, 6964-6000/2014-ON/187, 6960-6000/2014-ON/186 zo dňa 29.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 02.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1624-6000/2014-ON/28, 6964-6000/2014-ON/187, 6960-6000/2014-ON/186 zo dňa 29.10.2014, ktorým žalovaný zastavil konanie o námietkach žalobcu a ďalších záujemcov smerujúcich proti vylúčeniu z užšej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky „Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“, vyhlásenej verejným obstarávateľom - Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Konanie bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. d/ zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) pre späťvzatie podaných námietok pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa zastavenia konania o jeho námietkach (v napadnutom rozhodnutí označený ako navrhovateľ č. 1) z dôvodu podľa § 250j ods. 3, tvrdiac, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, a tiež podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko v konaní správneho orgánu bola podľa jeho názoru zistená taká vada, ktorá mohla mať podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 3. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný začal konanie o jeho námietkach smerujúcich proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania až dňa 13.10.2014, teda po tom, čo ich žalobca dňa 16.09.2014 vzal späť. Žalovaný ako orgán vykonávajúci dohľad nad verejným obstarávaním nie je podľa žalobcu oprávnený začať konanie o námietkach ex offo, ale len na základe prejavenia vôle navrhovateľa. Späťvzatie námietok je podľa žalobcu v právnom štáte považované za prejav vôle navrhovateľa, ktorým sa mu umožňuje slobodne nakladať so svojim návrhom. ZVO toto právo žiadnym spôsobom neobmedzuje a ani časovo neohraničuje, v akom termíne môže navrhovateľ svoj doručený návrh stiahnuť a tým prejaviť vôľu, aby sa o jeho návrhu nekonalo. Žalobca poukázal na to, že rovnako ako ZVO upravuje dispozičnú zásadu ako základnú procesnú zásadu aj Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), kde sa táto zásada prejavuje rovnakou možnosťou dispozície s predmetom konania i samotným konaním. Podľa O.s.p. ak dôjde k späťvzatiu návrhu (žaloby) pred prvým pojednávaním, okrem skutočnosti, že samotné konanie sa v zmysle späťvzatého návrhu nezačne, dôjde aj k úplnému vráteniu súdneho poplatku, ktorý bol spolu s návrhom alebo po výzve súdu zložený. Obdobne mal podľa žalobcu postupovať aj žalovaný, ktorý nemohol začať konanie bez návrhu a taktiež nemal zákonný dôvod na stiahnutie sumy 3.500,- eur z pôvodne zloženej kaucie vo výške 10.000,- eur v prospech štátneho rozpočtu, nakoľko tak urobil na základe nezákonného rozhodnutia o zastavení konania o námietkach žalobcu, pričom ignoroval jeho vôľu vyjadrenú späťvzatím námietok. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o námietkach začal žalovaný bez návrhu, je podľa žalobcu nutné považovať napadnuté rozhodnutie za nulitné (poukázal pritom na rozhodnutie NSS ČR vo veci č.k. 2Azs 64/2003-54), nakoľko absencia vôle, ktorá sa prejavila späťvzatím námietok v čase pred začatím konania o námietkach a z nej vyplývajúci nedostatok právomoci žalovaného na vydanie rozhodnutia v zmysle ZVO, je takou vadou napadnutého rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho nulitu (ničotnosť). II. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že konanie o námietkach možno začať len na základe doručených námietok, ako aj s tým, že navrhovateľ sa môže slobodne rozhodnúť vziať námietky späť. Nesúhlasil však so žalobcom v tom, že by napadnutým rozhodnutím porušil dispozičnú zásadu a začal konanie o námietkach z vlastnej iniciatívy. Poukázal na to, že jedna zo zmien v konaní o námietkach, ktorú priniesol zákon č. 28/2013 Z. z., bola aj zmena právnej úpravy týkajúcej sa začatia tohto konania. Citoval ustanovenia § 138 ods. 3 a § 136 ods. 9 ZVO, z ktorých je zrejmé, že doručenie námietok nemá automaticky za následok začatie konania o námietkach, ale toto konanie začína na základe právnej udalosti - uplynutím času, a to na jedenásty deň od splnenia informačnej povinnosti kontrolovaným. Pre určenie momentu začatia konania o námietkach je rozhodujúca objektívna právna skutočnosť odvíjajúca sa od konania kontrolovaného. Aj napriek tomu, že časový úsek od momentu doručenia námietok do uplynutia jedenásteho dňa od splnenia informačnej povinnosti kontrolovaným nie je konaním o námietkach, považuje sa za konanie sui generis, nakoľko ZVO v tomto časovom úseku upravuje určité práva a povinnosti účastníkov konania, aj žalovaného, napríklad v § 138 ods. 13, 14, 16 až 18 tohto zákona. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ZVO je pre rozhodnutie o zastavení konania irelevantné, kedy zoberie navrhovateľ podané námietky späť. Zákon totiž neupravuje odlišný postup pre prípad, keď tak navrhovateľ urobí pred začatím konania o námietkach. Doručením námietok vzniká žalovanému povinnosť danú vec prejednať a rozhodnúť o nej, a to jedným z výrokov uvedených v § 139 ZVO. Aj v prípadoch, kedy si je žalovaný vedomý, že konanie bude zastavené, napríklad pri späťvzatí námietok, pri nezaplatení kaucie či pri doručení námietok po zákonom stanovenej lehote, musí počkať na splnenie informačných povinností kontrolovaným a na jedenásty deň začať konanie o námietkach, nakoľko ZVO neposkytuje inú možnosť, ako sa s námietkami vysporiadať. Môže o nich rozhodnúť až po začatí konania o námietkach. 7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že po späťvzatí sa nemal podanými námietkami ďalej zaoberať, nakoľko takéto konanie by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Uviedol, že § 138 ods. 5 ZVO určuje žalovanému povinnosť doručiť námietky kontrolovanému, nie však ich späťvzatie, čo by znamenalo, že kontrolovaný ani ostatní záujemcovia by sa nedozvedeli, že námietky boli vzaté späť. Takéto konanie by podľa žalovaného vnieslo do verejného obstarávania netransparentnosť. 8. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu ohľadom právnej úpravy O.s.p., že pri späťvzatí návrhu (žaloby) pred prvým pojednávaním sa vracia celý súdny poplatok. Poukázal na to, že súdne konanie začína dňom doručenia návrhu na súd a ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Z ustanovení § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1992 Zb.) podľa žalovaného vyplýva, že pri späťvzatí návrhu pred prvým pojednávaním sa súdny poplatok vracia krátený o 1 %, najmenej však o 6,70 eur. Táto právna úprava je obdobná s tou, ktorú obsahuje ZVO, hoci okamih začatia konania je v O.s.p. upravený odlišne. Z oboch právnych úprav však vyplýva, že na to, aby bolo možné vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie najskôr začať, pričom pri späťvzatí návrhu (námietok) sa poplatok (kaucia) vracia krátený o zákonom stanovenú sumu. III. 9. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 13.02.2014 podal žalobca v zmysle § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO námietky proti súťažným podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky „Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“, zverejnenom Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Písomným podaním zo dňa 16.09.2014 vzal žalobca podané námietky v celom rozsahu späť, pričom uviedol, že nakoľko ku dňu podania námietok nezačal žalovaný konanie o námietkach a po doručení späťvzatia námietok ani nie je oprávnený toto konanie začať, požiadal žalobca o vrátenie kaucie zloženej na účet žalovaného v plnej výške, t.j. 10.000,- eur. Rozhodnutím č. 1624-6000/2014-ON/28, 6964-6000/2014-ON/187, 6960-6000/2014-ON/186 zo dňa 29.10.2014 žalovaný podľa § 139 ods. 1 písm. d/ ZVO zastavil konanie o námietkach žalobcu a ďalších záujemcov v súťaži z dôvodu späťvzatia námietok. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie o námietkach začal v zmysle § 138 ods. 3 písm. a/ ZVO dňa 13.10.2014. Dňa 24.10.2014 kontrolovaný doručil úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam, s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetného verejného obstarávania. S poukazom na § 138 ods. 2 ZVO žalovaný uviedol, že časť kaucie vo výške 35% z uhradenej sumy, t.j. 3.500,- eur, sa stáva príjmom štátneho rozpočtu a časť kaucie vo výške 6.500,- eur bude navrhovateľovi vrátená do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. IV. 10. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov a nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie i postup, ktorý mu predchádzal, je v súlade so zákonom, žalobu zamietol. 11. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 12. Podľa § 138 ods. 3 ZVO konanie o námietkach sa vykoná osobitne k námietkam doručeným pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“ a k námietkam doručeným po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“; ustanovenie odseku 21 tým nie je dotknuté. Konanie o námietkach začne a) ak ide o námietky doručené pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. a), ak dochádza k výberu záujemcov, alebo jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. b) alebo c) podľa toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr, b) ak ide o námietky doručené po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“ jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. e) alebo jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. b) alebo d) podľa toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr. 13. Podľa § 136 ods. 9 ZVO ak ide o zákazku, pri ktorej môže podať námietky aj iná osoba, než orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 sú povinní zaslať úradu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedia, písomnú informáciu o tom, že a) bolo všetkým záujemcom doručené oznámenie o výsledku výberu záujemcov podľa § 52 ods. 1, § 56 ods. 1, § 60 ods. 3, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 105 ods. 2 alebo § 108 ods. 1, s uvedením dátumu doručenia, ak dochádza k výberu záujemcov, b) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli vylúčení, doručené oznámenie o ich vylúčení s uvedením dátumu doručenia oznámenia o vylúčení poslednému vylúčenému uchádzačovi, záujemcovi alebo účastníkovi, c) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní častí ponúk označených ako „Ostatné“, d) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“, e) bolo všetkým uchádzačom a účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov s uvedením dátumu doručenia. f) Podľa § 139 ods. 1 písm. d) ZVO úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. 14. Podľa § 138 ods. 20 ZVO kaucia sa v celej uhradenej sume stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky navrhovateľa zamietnuté. Kaucia sa v 35 % z uhradenej sumy stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktoré sa nestali príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o námietkach. V. 15. Právny inštitút kaucie ako podmienky pre začatie konania o námietkach bol zavedený do ZVO s účinnosťou od roku 2006, pričom povinnosť zloženia kaucie vznikla predovšetkým ako reakcia na často účelové a neopodstatnené podávanie námietok, ktoré zbytočne predlžovali procesy verejných obstarávaní. Novela ZVO vykonaná zákonom č. 28/2013 Z. z. upravila spôsob nakladania s kauciami pripísanými na účet žalovaného v prípade späťvzatia námietok tak, že sa kaucia vo výške 35% stáva príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k novelizovanému zneniu § 138 ods. 20 zákona č. 25/2006 Z. z. účinného od 18.02.2013, kde zákonodarca objasnil dôvod tejto legislatívnej zmeny snahou „odstrániť špekulatívne námietky, podané len za účelom predlžovania konania, ktoré boli v praxi často navrhovateľmi vzaté späť. Vrátenie 35 % je analógiou vrátenia správneho poplatku, kedy ak k nevykonaniu úkonu alebo k zastaveniu konania dôjde z dôvodov na strane poplatníka, je možné priznať vrátenie správneho poplatku najviac do sumy 65 %.“ 16. Z citovaného § 138 ods. 3 ZVO vyplýva, že konanie o námietkach nezačína doručením námietok žalovanému, ale uplynutím jedenásteho dňa od splnenia informačnej povinnosti kontrolovaným v zmysle § 136 ods. 9 Z. z.. Doručenie námietok žalovanému však nie je bez právnych následkov, nakoľko s ich podaním spája ZVO vznik niektorých práv a povinností, napr. právo žalovaného kedykoľvek po doručení námietok a pred tým, ako začne konanie o námietkach, si vyžiadať kópiu kompletnej dokumentácie od kontrolovaného (§ 138 ods. 13), povinnosť kontrolovaného predložiť žalovanému kópiu kompletnej dokumentácie v lehote určenej žalovaným (§ 138 ods. 14), príp. povinnosť navrhovateľa zložiť spolu s podaním námietok kauciu (v § 138 ods. 19). Možno preto hovoriť o osobitnom druhu konania (sui generis), ktoré začína na návrh a to dňom doručenia námietok a končí momentom splnenia si informačnej povinnosti kontrolovaným, pričom predchádza samotnému konaniu o námietkach. 17. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný postupoval v súlade s § 139 ods. 1 písm. d) ZVO, keď po začatí konania o námietkach zastavil toto konanie pre späťvzatie námietok. Uvedeným postupom nijakým spôsobom neobmedzil právo žalobcu disponovať s predmetom konania a samotným konaním. Možno len súhlasiť s názorom žalovaného, že pri rozhodovaní o vrátení kaucie nie je podstatné, kedy dôjde k späťvzatiu námietok. Žalovaný bol v zmysle zákona povinný rozhodnúť o zastavení konania a krátení zloženej kaucie bez ohľadu na to, či žalobca vzal späť podané námietky pred formálnym začatím konania alebo v ktoromkoľvek inom okamihu pred rozhodnutím vo veci samej. Ak by sa žalovaný doručenými námietkami po ich späťvzatí nezaoberal, dopustil by sa nečinnosti, nakoľko je podľa zákona povinný rozhodnúť o zastavení konania aj o námietkach, ktoré vzal navrhovateľ späť pred začatím námietkového konania. Okrem toho žalobca ako navrhovateľ v konaní o námietkach musel doručiť námietky aj kontrolovanému, ktorý bol rozhodnutím o zastavení konania upovedomený o späťvzatí námietok. 18. Žalobca nesprávne poukázal na to, že v zmysle O.s.p. sa pri späťvzatí návrhu alebo žaloby pred prvým pojednávaním vracia celý súdny poplatok zaplatený spolu s návrhom alebo na základe výzvy súdu. V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa totiž pri späťvzatí návrhu a vrátení súdneho poplatku uplatňuje zásada, podľa ktorej sa súdny poplatok nevracia v plnej výške, ale krátený o 1 %, minimálne však o sumu 6,70 eur. Výnimkou z uplatňovania tejto zásady je rozvodové konanie. Podobne je upravené aj vrátenie správnych poplatkov v prípade nevykonania navrhovaného úkonu alebo pri zastavení konania z dôvodov na strane poplatníka, kde je možné priznať vrátenie správneho poplatku najviac do sumy 65 %. 19. Skutočnosť, že sa v prípade späťvzatia námietok vracia kaucia krátená o 35 %, vyplýva nielen z analógie so súdnymi či správnymi poplatkami, ale aj zo samotného účelu kaucie, ktorým je snaha o zabránenie podávania špekulatívnych a neopodstatnených námietok, ktoré predlžujú proces verejného obstarávania. Aj napriek tomu, že konanie o námietkach sa v danom prípade začalo až po ich späťvzatí, bol žalovaný povinný vecou sa zaoberať už po doručení námietok. V zmysle § 136 ods. 9 ZVO Z.z. bolo jeho povinnosťou počkať na splnenie si informačnej povinnosti kontrolovaným a následne po začatí konania rozhodnúť o námietkach jediným spôsobom, ktorý pripúšťa zákon a tým je zastavenie konania. Späťvzatím námietok žalobca zavinil zastavenie konania a preto mu žalovaný nemohol vrátiť kauciu v plnej výške. Žalobca si musel byť pri vykonaní tohto dispozitívneho úkonu vedomý, že v prípade späťvzatia námietok sa mu kaucia vráti krátená o 35 %, ktorá časť sa stane príjmom štátneho rozpočtu. 20. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Rovnaký záver prijal tunajší súd za podobných skutkových a právnych okolností už v rozsudku zo dňa 10.06.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/145/2014. 21. náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia zásadne neprináleží. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.