Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/259/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202002 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RO/002/2014 zo dňa 26.08.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 02.12.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. RO/002/2014 zo dňa 26.08.2014, vydaného v správnom konaní vedenom pod č. 412/SKO/2014. V žalobe uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii s tým, že dňa 10.02.2014 v čase cca o 12:00 hod. odvysielal v rámci rozhlasovej programovej služby Rádio Slovensko v programe Rádiožurnál príspevok „Prezident Gašparovič udeľoval vyznamenania“, v ktorom jednostranné informácie o vyznamenaných osobnostiach neboli objektivizované sprostredkovaním ich vyjadrenia alebo iným spôsobom, a v ktorom boli odvysielané hodnotiace komentáre týkajúce sa dotknutých osôb, ktoré neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť predmetného programu, za čo bola žalobcovi uložená sankcia podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, odvysielať oznam o porušení zákona. Žalobca tvrdí, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila, nakoľko pri vydávaní rozhodnutia sa nevysporiadala so skutočnosťou, že predmetom odvysielaného príspevku bolo hodnotenie udeľovania vyznamenaní prezidentom SR, pričom tento príspevok sa nedotýkal jednotlivých ocenených osôb. Dotknutou osobou v tomto prípade mal byť prezident SR, resp. hovorca prezidenta SR a nie jednotliví laureáti, ako to žalovaná tvrdí v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdí, že rozhodnutím žalovanej bolo zasiahnuté do práva na slobodu prejavu, keď žalovaná sa v teste proporcionality nevysporiadala so skutočnosťou, že predmetný príspevok bol odvysielaný vo verejnom záujme. Žalobca má za to, že podľa jeho názoru autori odvysielaného príspevku sa snažili spochybniť rozhodnutia prezidenta SR vo veci udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní a nie spochybniť jednotlivých laureátov. Podľa názoru žalobcu bolo dodržané ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii a považuje odvysielanú reportáž za objektívnu a nestrannú. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetný príspevok sa netýkal konkrétnych laureátov, ale prezidenta SR, ako aj jeho spôsobu udeľovania vyznamenaní. Aby bola zachovaná objektivita a nestrannosť informácií, tak dotknutej strane bol poskytnutý priestor na vyjadrenie, pričom ale za dotknutú stranu žalobca považoval prezidenta SR a nie laureátov na udelenie vyznamenania. Z tohto dôvodu dostal vo veci priestor hovorca prezidenta SR. Hovorca prezidenta SR mal priestor na vyjadrenie, pričom je len na ňom ako tento priestor využije. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením predmetného rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že predmetné vyjadrenia o laureátoch na udelenie vyznamenania vykazujú charakter hodnotiacich úsudkov, ktoré mali byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. S týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, nakoľko pojem „hodnotiaci komentár“ v zmysle zákona vyjadruje subjektívny názor autora príspevku a musí byť spôsobilý ovplyvniť výpovednú hodnotu spravodajskej informácie. V predmetnom príspevku odzneli ale skutkové tvrdenia, ktoré objektívne pomenovali fakty. Žalobca zdôrazňuje, že predmetom príspevku neboli spomenuté osobnosti, ale zhodnotenie a spôsob udeľovania vyznamenaní prezidentom SR, keďže prezident SR udeľuje tieto vyznamenania na základe návrhu vlády, parlamentu alebo aj bez návrhu na základe vlastného presvedčenia a svedomia a niektoré vyznamenania vyvolávajú polemiku, tak v rámci zachovania objektívnosti je relevantnou stranou na poskytnutie priestoru vo vysielaní prezident SR, prípadne jeho hovorca. Spomenuté osobnosti podľa žalobcu aj napriek tomu, že im boli udelené vyznamenania, nie sú kompetentné sa vyjadrovať k spôsobu a dôvodom, ktoré viedli prezidenta SR k udeleniu vyznamenaní. Z tohto dôvodu sa v príspevku vyjadroval len hovorca prezidenta SR a v žiadnom prípade nebol príspevok podaný jednostranne, prípadne v rozpore s požiadavkou vyváženosti, naopak, žalobca má pocit, že predmetný príspevok spĺňal základné kritériá objektivity. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že ani samá žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí nesporovala spôsob, akým bol priestor na vyjadrenie hovorcovi prezidenta SR poskytnutý. Sama Rada teda považuje spôsob poskytnutia priestoru na vyjadrenie hovorcovi za zákonný, avšak napriek tomu nezákonnosť príspevku odôvodňuje príliš všeobecným a nič nehovoriacim vyjadrením hovorcu prezidenta. Tento záver je podľa žalobcu logicky neudržateľný a už sám o sebe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu odvysielaný príspevok napĺňal zákonné podmienky spravodajstva, bol objektívny a nestranný, nakoľko dostala priestor na vyjadrenie aj strana, ktorá bola predmetom príspevku, teda prezident SR, resp. jeho hovorca. Príspevok neobsahoval žiadne subjektívne hodnotenia a pri skúmaní proporcionality bol opomenutý verejný záujem, čo je podstatnou náležitosťou pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu a z toho dôvodu nie len, že žalobca považuje žalovanou uloženú sankciu za neprimeranú, ale podľa jeho názoru aj za absolútne neopodstatnenú. V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti Ústavu SR, najmä čl. 1, čl. 12, čl. 26. Žalobca ďalej tvrdí, že podľa zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska je žalobca verejnoprávnou, národnou, nezávislou, informačnou, kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Z uvedeného znenia zákona je zrejmé, že hlavný účel, na ktorý bola RTVS zriadená je nezávislé poskytovanie služieb verejnosti v oblasti vysielania. Z toho vyplýva, že RTVS je povinná odvysielať aj kritické informácie vyvolávajúce polemiku, pričom ak je informácia kritická, neznamená to automaticky, že je nepravdivá, prípadne, že zasahuje do práv a právom chránených záujmov iných. V prípade, ak by RTVS odvysielala kritickú informáciu, ktorú má umelo neutralizovať len z dôvodu, aby nebola sankcionovaná, išlo by o neprípustný zásah do slobody prejavu a nezávislosti verejnoprávneho média, čím by sa ohrozil princíp demokracie v Slovenskej republike. Žalobca zdôrazňuje, že konanie Rady kvalifikuje ako neoprávnené a neústavné obmedzenie slobody prejavu žalobcu, nakoľko tento de facto zakazuje žalobcovi informovať o určitej oblasti verejného života, pričom sa navyše jedná o tému vo verejnom záujme. Inými slovami podľa žalobcu v demokratickej spoločnosti nemôže byť prípustné, aby akýkoľvek orgán verejnej moci určoval vysielateľovi akým spôsobom a v akej podobe má spracovať spravodajský príspevok vo verejnom záujme a zároveň v prípade nedodržania jeho „pokynov“ uložil vysielateľovi tú najprísnejšiu možnú sankciu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje žalobe vyhovieť a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť. II. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručila dňa 13.01.2015 uviedla, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe odmieta. Žalovaná konanie žalobcu posúdila ako neprípustné, nakoľko žalobca bez ďalšieho vysvetlenia a bez akejkoľvek snahy o vyváženie, či objasnenie načrtnutých obvinení označil dotknuté osoby (laureátov na ocenenie) ako kontroverzné, resp. s pochybnou minulosťou. Skutočnosť, že predmetný príspevok bol primárne zameraný na inú tému nemôže byť podľa žalovanej dostatočným spôsobom na tom, aby vysielateľ prezentoval skratkovité a nevyvážené tvrdenia o konkrétnych osobách. Ak by Rada pripustila, že jedinou dotknutou stranou príspevku bol prezident SR vznikol by tak podľa žalovanej nebezpečný precedens oprávňujúci vysielať a posúvať nevyvážený obsah s odôvodnením, že ide o doplňujúce informácie k téme a vo verejnom záujme. Rada trvá na svojom konštatovaní, že autori príspevku sa v rámci predmetného spravodajského príspevku dopustili subjektívnych hodnotiacich komentárov, ktoré sa dotkli konkrétne uvedených fyzických osôb bez toho, aby ich tieto osoby mohli akýmkoľvek spôsobom korigovať. Žalovaná má za to, že práve z dôvodu vytvárania vlastného názoru recipienta bolo nutné v príspevku spomenúť aj jednotlivých laureátov a dôvody, ktoré vyvolávajú polemiku. Z uvedeného výroku je zjavné, že žalobca buď nepochopil spornú podstatu príspevku, ktorou je z pohľadu Rady označenie uvedených osôb ako kontroverzných, sporných, resp. s pochybnou minulosťou, nie uvedenie objektívnych skutočností týkajúcich sa života a pôsobenia týchto osobností. Rada konštatuje, že žalobca tým, že prezentované informácie zároveň axiologicky posúdil ako „pochybné“, či „kontroverzné“, sám zmaril účel ich zverejnenia, ktorého sa v žalobe dovoláva, t.j. možnosť poslucháča vytvoriť si na udelenie vyznamenania vlastný názor pri každej spomenutej osobe. Žalovaná odmieta tvrdenie, že sa nevysporiadala so skutočnosťou, že predmetný príspevok bol odvysielaný vo verejnom záujme. V rámci vyvažovania týkajúceho sa porušenia zákonnej povinnosti stanovenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii so základnými právami a slobodami zakotvenými v Ústave SR a v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv Rada v rámci testu proporcionality na strane 8 napadnutého rozhodnutia výslovne konštatuje, že „Subjektívne komentáre moderátorky, resp. redaktora nemožno ospravedlniť formou ani obsahom príspevku, rovnako ako nemožno jednostranne prezentované obvinenia odôvodniť verejným záujmom“. Rada tak jasne deklarovala, že verejný záujem, ktorý je v prípade udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní nepopierateľný, nemôže ale ospravedlniť nevyvážené spravodajstvo, ktorého predmetom sú konkrétne identifikovateľné osoby. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že RTVS je povinná odvysielať aj kritické informácie vyvolávajúce polemiku, nakoľko s týmto argumentom sa dostatočne vysporiadala v uvedenom teste legality, legitimity a proporcionality, ktorý je súčasťou odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. V uvedenom prípade, ako sa výslovne uvádza vo výroku napadnutého rozhodnutia, porušenie zákona v prípade predmetného príspevku spočíva okrem neoddelenia hodnotiacich komentárov od spravodajských informácií v skutočnosti, že jednostranné informácie o vyznamenaných osobnostiach neboli objektivizované sprostredkovaním ich vyjadrenia alebo iným spôsobom. Prezentovanie pozitívneho prínosu laureátov sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda uvádza iba ako možnosť, ako zabezpečiť vyváženosť príspevku aj v hypotetickom prípade, ak nie je možné poskytnúť relevantný priestor týmto dotknutým osobám. Inak povedané, Rada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pripúšťa, že príspevok môže byť za istých okolností objektívny a vyvážený aj v prípade neposkytnutia priameho priestoru dotknutej strane, pričom ako jeden zo subsidiárnych spôsobov zabezpečenia objektívnosti prejednávanej veci sa žalovanej javilo prezentovanie všeobecne známych faktov, za ktoré boli osoby ocenené. V nijakom prípade nemôže ísť o imperatívne konštatovanie ako mal príspevok vyzerať, ale iba o odporúčanie do budúcnosti v rámci preventívneho pôsobenia rozhodnutí Rady. Rada konštatovala, že jedinou a relevantnou skutočnosťou pri konštatovaní porušenia zákonnej povinnosti však bola tá skutočnosť, že žalobca nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť príspevku nijakým z možných spôsobov a navyše objektívne neoddelil hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je žalovaná presvedčená, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej má za to, že rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona o správnom konaní, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle zákona o správnom konaní. Ďalej konštatuje, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený a napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovanej je v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu žalovaná navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 10.02.2014 v čase cca o 12:00 hod. odvysielal v rámci rozhlasovej programovej služby Rádio Slovensko v programe Rádiožurnál príspevok „Prezident Gašparovič udeľoval vyznamenania“, v ktorom jednostranné informácie o vyznamenaných osobnostiach neboli objektivizované sprostredkovaním ich vyjadrenia alebo iným spôsobom a v ktorom boli odvysielané hodnotiace komentáre týkajúce sa dotknutých osôb, ktoré neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť predmetného programu, za čo mu uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - odvysielať oznam o porušení zákona. Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že Rada na svojom zasadnutí dňa 13.05.2014 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči Rozhlasu a televízii Slovenska, vysielateľovi na základe zákona, vo veci možného porušenia ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania (žalobcovi) doručené dňa 02.06.2014. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie pod č. 412/SKO/2014. Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby najneskôr v lehote 10 dní od doručenia oznámenia zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Vyjadrenie žalobcu bolo Rade doručené dňa 30.06.2014. Z obsahu spisu súd ďalej mal za preukázané, že podkladmi pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia boli záznam programu Rádiožurnál zo dňa 10.02.2014 a vyjadrenie žalobcu. Na základe vykonaných dôkazov žalovaná konštatovala, že žalobca podstatným spôsobom porušil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť pri spravodajských obsahoch objektívne a nestranné informovanie. Miera a intenzita porušenia zákonnej povinnosti preto musí zodpovedať a byť priamo úmerná uloženej sankcii. V danom prípade pre porušenie § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona predstavuje uložená sankcia - povinnosť opakovane odvysielať oznam o porušení zákona, priamy zásah do redakčnej slobody vysielateľa. Jej dopadom teda za určitých skutočností môže byť tzv. zmrazujúci účinok na prípadnú budúcu žurnalistickú prácu vo verejnom záujme účastníka konania. Rada v odôvodnení ďalej uvádza, že zásah do zásady objektivity a nestrannosti spravodajstva dosahoval jednoznačne vyššiu úroveň. Z toho dôvodu Rada skonštatovala, že uloženie miernejšej sankcie bez priameho dopadu na účastníka konania by nebolo v súlade so zásadou proporcionality a naopak, sankcia by tak nesplnila svoju výchovnú, ale hlavne ani preventívnu funkciu. Rada v odôvodnení ďalej konštatovala, že uloženie predmetnej sankcie je v súlade s príslušným ustanovením § 35 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom účelnosť a nevyhnutnosť, aby sa verejnosť o predmetnom porušení zákona dozvedela nie je podľa Rady v prejednávanej veci daná iba uvedenou vyššou intenzitou tohto porušenia, ale najmä aj neprípustným charakterom nezákonného postupu účastníka konania. IV. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia, vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov. V. Účelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona je vytvorenie priestoru pre diskusiu o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu pri súčasnom zamedzení zneužitia vysielacieho času v spravodajských a politickopublicistických programoch na prezentovanie jednostranne zameraných informácií. Je zrejmé, že mediálna prezentácia názorov len jednej názorovej skupiny je v demokratickej spoločnosti nežiaducim javom, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten vo svojej judikatúre vyslovil názor, že média zohrávajú podstatnú úlohu v demokratickej spoločnosti. Ako pasívnym recipientom informácií občanom musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si z pomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (Case of Cetin and others v. Turkey, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64). Pojmy objektívnosť a nestrannosť sú pružnými právnymi pojmami, ktoré nie je možné presne právne definovať. Ich obsah sa môže meniť, býva podmienený okolnosťami prípadu, na ktorý sa aplikuje právna norma. Tieto pojmy nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže jednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s prihliadnutím na osoby, ktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie. Žalovaná ich interpretovala v napadnutom rozhodnutí. V zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. má žalovaná povinnosť upozorniť vysielateľa na porušenie zákona. V prejednávanej veci súd konštatoval, že žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala vo svojom odôvodnení, že odvysielaný príspevok nebol objektívny a nestranný, a preto bolo na mieste využiť zákonné obmedzenie slobody prejavu v zmysle § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.. Na spravodajské a politickopublicistické programy sa kladú vyššie kvalitatívne nároky, ktoré spočívajú najmä v objektívnosti a nestrannosti odvysielaných informácií. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu názoru totožnému s právnym názorom žalovanej, a síce, že preskúmavaným rozhodnutím žalovanej nedošlo k porušeniu zákona. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca dňa 10.02.2014 v čase cca o 12:00 hod. odvysielal v rámci rozhlasovej programovej služby Rádio Slovensko program Rádiožurnál, konkrétne príspevok „Prezident Gašparovič udeľoval vyznamenania“, ktorým došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. Súd je názoru, že Rada predmetný príspevok posúdila správne vo všetkých jeho dôsledkoch a súvislostiach. Aj podľa názoru súdu dotknutými stranami príspevku nie je iba prezident SR (tak ako sa to v žalobe snaží naznačiť žalobca), ale aj jednotliví vymenovaní laureáti. Žalobca v žalobe síce uvádza, že predmetný príspevok sa netýkal laureátov na vyznamenania, ale len prezidenta SR a jeho spôsobu udeľovania vyznamenaní. V tejto súvislosti, aby bola zachovaná objektivita a nestrannosť informácií, bol podľa žalobcu poskytnutý dotknutej strane (prezidentovi SR, resp. jeho hovorcovi) priestor na vyjadrenie. S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil. Žalobca vo svojom príspevku bez ďalšieho a bez snahy o vyváženie, či objasnenie načrtnutých obvinení označil dotknuté osoby ako kontroverzné, resp. osoby s pochybnou minulosťou. Súd je názoru, že tvrdenie žalobcu, že predmetný príspevok bol primárne zameraný na inú tému nemôže byť dostatočným dôvodom na to, aby vysielateľ prezentoval nevyvážené tvrdenia o konkrétnych osobách bez možnosti odvysielania ich stanoviska k veci. Súd konštatoval, že v danom prípade nebol prezident SR jedinou dotknutou stranou príspevku, ale dotknutými stranami v príspevku boli aj spomínaní laureáti na štátne vyznamenanie. Autori príspevku, resp. redaktor odvysielaného príspevku sa nesporne podľa názoru súdu dopustil subjektívnych hodnotiacich komentárov, ktoré sa dotkli konkrétne uvedených fyzických osôb vôbec bez toho, aby tieto osoby sa vo veci mohli akýmkoľvek spôsobom vyjadriť. Tým, že vysielateľ odvysielal prezentované informácie, v ktorých spomínal ocenených laureátov ako osoby pochybné, či kontroverzné, sám zmaril účel u poslucháča vytvoriť si na udelenie vyznamenaných vlastný názor. Súd je názoru, že zo strany žalobcu nesporne došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 10.02.2014 cca o 12:00 hod. odvysielal na programovej službe Rádio Slovensko v rámci programu Rádiožurnál príspevok s názvom „Prezident Gašparovič udeľoval vyznamenania“, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade bola zachovaná objektivita a nestrannosť odvysielaných informácií vzhľadom k tomu, že dotknutou stranou v tomto prípade bol len prezident SR a nie laureáti na udelenie vyznamenania a tento, resp. jeho hovorca dostal priestor na poskytnutie vysvetlenia. Podľa názoru súdu zo záznamu o odvysielanej relácii je nesporné zistenie, že dotknutými osobami v tomto prípade boli jednoznačne aj spomenutí laureáti, to znamená, že reakcia hovorcu prezidenta SR je bez ohľadu na jej rozsah z tohto pohľadu irelevantná. Zo zápisu o odvysielanej relácii je nesporné, že žalobca bez ďalšieho vysvetlenia a bez akejkoľvek snahy o vyváženie načrtnutých obvinení označil dotknuté osoby - laureátov ako osoby kontroverzné, resp. osoby s pochybnou minulosťou. Práve táto skutočnosť vedie k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. Skutočnosť, že predmetný príspevok bol primárne zameraný na inú tému nemôže byť podľa názoru súdu dostatočným dôvodom na to, aby vysielateľ prezentoval nevyvážené tvrdenia o konkrétnych osobách, ktoré nedostanú vo vysielaní svoj priestor. V danom prípade teda išlo zo strany žalobcu o odvysielanie subjektívnych hodnotiacich komentárov, ktoré sa dotkli uvedených fyzických osôb bez toho, aby tieto osoby mohli v danom prípade k týmto tvrdeniam zaujať svoje stanovisko. Pokiaľ ide o vec samú, senát Krajského súdu v Bratislave zastáva názor, že procesný postup Rady bol správny, nestrannosť a objektívnosť v spravodajských programoch je zabezpečovaná ustálenou praxou Rady, ktorá dbá na dodržiavanie pravidla, aby bola vždy daná možnosť vyjadriť sa dotknutej osobe a druhej strane. Nedodržanie tohto postupu znamená, že divák ako prijímateľ informácie nemá stanovisko dotknutej osoby. Ide pritom o všeobecnú zásadu objektívnosti označovanú aj ako „audiatur et altera pars“ (nech je vypočutá aj druhá strana). V danom prípade nebolo vysielateľovi vytknuté a bránené, aby slobodne formuloval obsah príspevku, ale aby dal priestor na vyjadrenie i druhej, dotknutej strane. Ide pritom o vitálnu zásadu objektívnosti, ktorej narušenie môže byť v budúcnosti vysielateľmi zneužité. Krajský súd rozhodnutie Rady považuje za súladné so zákonom, so všeobecnými právnymi zásadami, s Ústavou SR i s Dohovorom ESĽP. Zdôrazňuje, že uloženú sankciu považuje za primeranú, plniacu prospektívny účinok. Vzhľadom na zákonné vymedzenie povinnosti vysielateľa všeobecnými pojmami bolo právom žalovanej a vlastne aj nevyhnutnosťou zvoliť kritériá pre posudzovanie plnenia základných povinností vysielateľa a tým naplniť všeobecné zákonné definície konkrétnym obsahom. S ohľadom na obsah pojmov, objektívnosť a nestrannosť, žalovaná správne vyhodnotila posudzované príspevky ako nespĺňajúce požadované atribúty objektívnosti a nestrannosti, keďže nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie druhej strane. Žalovaná sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadala s odôvodnením, že odvysielané príspevky neboli nestranné, keďže nebol poskytnutý priestor druhej strane. V konaní bolo nesporné, že žalobca nevyvinul nijakú aktivitu na získanie relevantného stanoviska dotknutých laureátov. Súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade absencie vyjadrenia, stanoviska dotknutého subjektu, je žalobca povinný zabezpečiť vyváženosť a objektívnosť sprostredkúvaných informácii tak, aby si divák mohol vytvoriť vlastný názor, pretože táto povinnosť vyplýva žalobcovi priamo zo zákona. Na obsah spravodajských a politickopublicistických programov sa kladú vyššie kvalitatívne nároky, ktoré spočívajú najmä v objektívnosti a nestrannosti odvysielaných informácií. K námietke žalobcu, že zo strany žalovanej bolo porušené jeho právo zaručujúce slobodu prejavu, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť. Žalobca ako vysielateľ samozrejme má právo vysielať informácie, avšak žalobca ako vysielateľ nemôže poskytovať akékoľvek informácie. Napadnutým rozhodnutím nedošlo podľa názoru súdu k obmedzeniu slobody prejavu. Žalovaná nesankcionovala žalobcu za odvysielanie istých informácií, ale sankcionovala ho za to, že nezabezpečil sprostredkovanie vyjadrenia druhej strany, čiže odvysielal netransparentné informácie. Povinnosť, ktorou sa má právo verejnosti na pluralitné informácie v spravodajských programoch naplniť, je vyjadrená § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, ako povinnosť informovať objektívne a nestranne, cieľom tohto ustanovenia je ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie. V preskúmavanej veci však žalobca informácie potrebné na zachovanie objektívnosti príspevku, verejnosti nesprostredkoval, čím podľa názoru súdu zasiahol do jej práva na informácie, teda dôvodom obmedzenia bolo zachovanie práva verejnosti na informácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná posúdila naplnenie tohto kritéria pre zásah do slobody prejavu právne správne, a preto nemohlo preskúmavaným rozhodnutím dôjsť k zásahu do práv žalobcu. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom konštatoval, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z.. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa ustanovení Správneho poriadku. Súd je toho názoru, že uložená sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona, má v danom prípade výchovný charakter a žalobca v budúcnosti zabezpečí objektivitu a nestrannosť svojich odvysielaných príspevkov tak, aby recipient si z plurality informácií vytvoril svoj vlastný názor o odvysielanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.