Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/263/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202008 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202008.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: EZ group, s.r.o., IČO: 35 880 210, Starorímska 2, 851 10 Bratislava, zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 832 103, M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/418458/2014/5062 zo dňa 22.09.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/418458/2014/5062 zo dňa 22.09.2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 9104405/5/3032476/2014/PríR zo dňa 24.06.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- Eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 1348,01 Eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/418458/2014/5062 zo dňa 22.09.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 9104405/5/3032476/2014/ PríR zo dňa 24.06.2014. Žiadal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým mu bol vyrubený rozdiel na úhradu dane XX.XXX,XX Eur, a to s poukazom na zistený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume XX.XXX,XX Eur, pričom mu nebol priznaný nadmerný odpočet DPH v sume XX.XXX,XX Eur. V tejto súvislosti namietal, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje zdôvodnenie základných skutkových zistení, t.j., ktorý subjekt mal získať daňovú výhodu a na úkor ktorého subjektu bola táto výhoda získaná. To všetko v preukázanom skutkovom stave, kedy správca dane zistil, že všetky subjekty, ktorých sa predmetné transakcie týkali, riadne plnili svoje daňové povinnosti. To znamená, že daň, ktorú žalobca žiada vrátiť, bola riadne odvedená do štátneho rozpočtu spoločnosťou Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o. Túto skutočnosť podľa žalobcu ignoroval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí s poukazom na nemožnosť jej preverenia. Ďalej žalobca v súvislosti s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia podotkol, že pri zistenom skutkovom stave posudzovaných transakcií bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tieto transakcie mali reálny skutkový základ a smerovali k prevodu vlastníctva nehnuteľností v stave v akom sa v čase vykonania jednotlivých úkonov nachádzali. Taktiež poukázal na to, že kauza prvých dvoch transakcií - zabezpečenie poskytnutej pôžičky prevodmi vlastníctva bytov, a tiež tretej transakcie - prevod koncovému užívateľovi, je štandardná a plne reálna. Žalobca nerozumel, ako mohol správny orgán dospieť k neodôvodnenému záveru o čisto umelom charaktere transakcií v stave, kedy dlžník reálne previedol vlastníctvo k 4 nehnuteľnostiam na veriteľa v záujme zabezpečenia vrátenia pôžičky. Dlžník, ktorého základným predmetom činnosti je predaj bytov a nebytových priestorov, tieto nehnuteľnosti v procese znovuzískania od veriteľa previedol na tretí subjekt. To všetko v situácii, kedy si všetky zapojené subjekty riadne plnili svoje daňové povinnosti súvisiace s transakciou. V ďalšom žalobca namietal nesprávny záver prvostupňového orgánu ohľadom ceny za nehnuteľnosti (za m2), keďže nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia prevádzali v bytovke, ktorá bola v čase prvého prevodu v stave rozostavanosti, pričom po kolaudácii celej budovy hodnota bytov a nebytových priestorov automaticky stúpla. V tejto súvislosti prvostupňový orgán nevykonal podľa žalobcu dostatočné zisťovanie. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že predmet prevodu bol pri vrátení identický a v tejto súvislosti poukázal na to, že pri spätnom prevode na žalobcu bola do jeho vlastníctva prevedená aj prisluchajúca terasa, vyčlenená samostatným geometrickým plánom, vrátane jej úplneho dokončenia - povrchové úpravy, zábradlie a pod. Čiže nešlo o prevod bez zmeny, ale predmet prevodu sa podstatne zmenil. Namietal tiež, že žalovaný nielenže neskúmal argumetny žalobcu smerujúce k reálnosti predmetných transakcií, ale v napadnutom rozhodnutí doplnil vyjadrenia kriminalizujúce žalobcu bez toho, aby uviedol konkrétne pochybenia žalobcu. Takýto postup žalovaného považoval žalobca za účelový a zameraný len na poukazovanie personálneho prepojenia jednotlivých subjektov uvedených transakcií. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.02.2015 uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia riadne definovalo, ktorý daňový subjekt získal daňovú výhodu, t.j. vyplatenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že spoločnosť Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o. (od 18.01.2014 SUBLLOG Slovakia, s.r.o.), ktorá bola v čase predmetných transakcií až do 19.12.2013 personálne prepojená konateľom Q.. H.. Ľ. Q., od 01.01.2014 prestala so správcom dane komunikovať, podávať daňové priznania a bola jej ukončená registrácia z úradnej moci. Nesúhlasil s názorom žalobcu v tom, že správca dane opomenul riadne vyšetriť, či z faktúr zo strany daňového subjektu Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o., bola daň uhradená do štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104405/5/2992713/PríR zo dňa 23.06.2014, kde Q.. H.. Ľ. Q. uviedol, že predložiť požadované doklady nemôže, keďže bývalý konateľ H.. U.. B. W. ich na základe preberacieho protokolu odovzdal novému konateľovi, pričom nevedel vyjadriť kde a ako. Žalovaný poukázal, že nový konateľ je nekontaktný. K tomu, že si správca dane mohol predmetné doklady vyžiadať v čase, kedy s nimi disponovali bývalí konatelia, žalovaný poukázal na § 46 ods. 10 daňového poriadku, ktorý určuje lehotu na vykonanie kontroly jeden rok. Zdôraznil, že správca dane nemohol predpokladať, že spoločnosť bude prepísaná na nekontaktnú osobu. Správca dane síce má k dispozícii daňové priznania k DPH spoločnosti Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o., ale vzhľadom na nepredloženie žiadnej evidencie DPH a žiadnych dokladov nemôže akceptovať tvrdenie žalobcu, že daň bola odvedená, keďže správca dane nemôže mať vedomosť, aké doklady a aké plnenia boli do daňového priznania zahrnuté. Ďalej žalovaný poukázal na zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9104405/5/63730/ PríR zo dňa 09.01.2014, na ktorom sa konateľ spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o., H.. Q.. X. Q. vyjadril, že nehnuteľnosti boli spätne predané spoločnosti Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o. v mesiaci marec 2013 a spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s.r.o., na nich nevykonala žiadne úpravy. Faktúry za predaj nehnuteľností pre žalobcu obsahujú dátum dodania a vyhotovenia 02.05.2013 a vklad v katastri bol vykonaný 22.05.2013. Uvedené dátumy podľa žalovaného dostatočne dokumentujú, či za obdobie jedného mesiaca sa mohla tak navýšiť cena z dôvodu zvýšenia ceny nehnuteľností napr. prislúchajúcou terasou. Mal za to, že zo spisového materiálu nie je zrejmé, kto predmetné úpravy, ktoré mali za následok zvýšenie ceny, vykonal. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr (konkretizovaných vo vyjadrení) od spoločnosti Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o., porušil príslušné ustanovenie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZoDPH”), a to § 49 ods. 1. Podľa žalovaného daňová povinnosť na základe zmlúv o dielo a vystavených faktúr nemohla vzniknúť v zdaňovacom období máj 2013, nakoľko predmetné nehnuteľnosti v čase uzatvorenia zmluvy už boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX a vlastníkom nehnuteľností bola spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s.r.o. V preverovaných obchodných transakciách z celého administratívneho spisu, ktorý obsahuje výsledky rozsiahleho zisťovania, podľa žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že bola preukázaná existencia znevažujúcich okolností, ktoré smerovali zo strany žalobcu k získaniu výhody. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. 5. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 7. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 8. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 10. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.06.2014 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 9104405/5/3032476/2014/PríR, ktorým žalobcovi ako platiteľovi DPH určil rozdiel v sume XX.XXX,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013, nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX Eur nepriznal a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX Eur. Po pripočítaní časti nadmerného odpočtu odpočítaného od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období (jún 2013) a vráteného podľa § 79 ods. 6 ZoDPH vo výške X.XXX,XX Eur prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške XX.XXX,XX Eur. V odôvodnení bolo poukázané na priebeh a závery z daňovej kontroly, ktorá bola u žalobcu vykonaná za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013. Predovšetkým na personálne prepojenie spoločností, ktoré mali byť účastníkmi predmetných zdaniteľných obchodov. Ďalej na spochybňovanie realizovateľnosti zmlúv o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosoťou Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o., ako stavebníkom, a to z dôvodu, že kontrolované nehnuteľnosti už boli zhotovené. Tiež na históriu prevodov kontrolovaných nehnuteľností (nebytových priestorov č. XX, XX, XX a XX) a cenu pri ich spätnom prevode. Na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného počas uvedenej daňovej kontroly prvostupňový orgán ustálil záver, že došlo k viacerým deklarovaným predajom nehnuteľností (Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o., BWS DEVELOPMENT, s.r.o., Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o. a žalobca), pričom prvý a tretí je ten istý platiteľ, ktorý je so štvrtým personálne prepojený. Závery vykonanej daňovej kontroly majú nasvedčovať umelému charakteru transakcií, a preto prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume XX.XXX,XX Eur z tam uvedených dodávateľských faktúr. 12. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkový stav, tak ako ho ustálil prvostupňový orgán s tým, že žalovaný sa s jeho závermi stotožnil. Podľa žalovaného ide o logicky hodnotiacu úvahu vyplývajúcu zo zistení prvostupňového orgánu, ktoré nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom (žalobcom) za kúpu nehnuteľností, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok a vyhotoveniu dokladov zákonne konformným spôsobom, viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu (žalobcu) viedlo k takémuto cieľu. Z tohto pohľadu deklarované zdaniteľné obchody medzi personálne a obchodne prepojenými platiteľmi dane (žalobca a spoločnosť Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o.) sa podľa žalovaného zdajú byť umelo deklarované a javia znaky zneužitia s cieľom získať daňovú výhodu, t.j. získať uplatnený nadmerný odpočet zo štátneho rozpočtu. 13. Podľa § 19 ods. 1 ZoDPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 14. Podľa § 49 ods. 1 ZoDPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 15. Podľa § 79 ods. 1 ZoDPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 16. Podľa § 79 ods. 6 ZoDPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. 17. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 18. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 19. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 20. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. 21. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 23 .Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 25. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 26. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou) bolo preukázané, že obchody medzi personálne a obchodne prepojenými platiteľmi dane, spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Gaštanova Alej - II. fáza, s.r.o., deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, sa zdajú byť umelo deklarované a javia znaky zneužitia s cieľom získať daňovú výhodu, t.j. získať uplatnený nadmerný odpočet zo štátneho rozpočtu. Uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za kúpu nehnuteľností, a aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok a vyhodnoteniu dokladov zákonne konformným spôsobom, viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takému cieľu. 27. V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen,...). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. 28. Krajský súd v Bratislave po preštudovaní administratívneho a súdneho spisu zistil, že oba správne orgány nesprávne právne vec posúdili. Súd pritom zistil, že v danej veci prebehla transakcia pri ktorej žalobca, nadobudol do vlastníctva štyri nehnuteľnosti, nebytové priestory číslo XX,XX,XX a XX zapísané na LV č. XXXX k.ú. Y.. Uvedené nehnuteľnosti žalobca nadobudol od spoločnosti Gaštanová alej - II.fáza, s.r.o., ktorá bola investorom projektu Gaštanová alej II. Spoločnosť žalobcu spolupracuje s investormi na viacerých projektoch, pričom jedným z nich je výstavba komplexu bytových a nebytových priestorov v Bratislave - m.č. Rusovce pod názvom „Gaštanová alej II“, ktorého investorom je spoločnosť Gaštanová alej - II.fáza, s.r.o., so sídlom Šusteková 7 85104 Bratislava IČO: 45 876207. 29. Správca dane vyzval žalobcu k preukázaniu účelu použitia nehnuteľného majetku zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX a číslo XXXX - nebytový priestor číslo XX, XX, XX, a XX a požiadal o predloženie relevantných dôkazov a vyjadrenie k faktúram s interným číslom FD13/127, FD13/124, FD13/122, FD13/123, FD13/126, FD13/125, FD13/101, k odberateľským faktúram č. 20131027, 20131026, 20131025, 20131024, 2013 1023 a žiadal o predloženie zmlúv, objednávok a k odberateľskej faktúre číslo 20131027 žiadal o predloženie všetkých dokladov, na základe ktorých bola vykonaná záhradná architektúra. Žalobca doručil dňa 21. 10. 2013 Daňovému úradu Bratislava odpoveď, v ktorej uviedol že priestory číslo XX a XX sú plánované ako budúce kancelárie spoločnosti, pričom v súčasnosti už pomaly končia práce v priestore XX a začiatkom novembra by sa spoločnosť žalobcu mala presťahovať do dočasne okupovaného holopriestoru číslo XX a začnú práce na priestore číslo XX. Ako dôkaz tohto tvrdenia priložil v prílohe dispozičné riešenia týchto priestorov. Čo sa týka priestorov číslo XX a XX, tak priestor číslo XX je určený na presun existujúcej vinotéky hotela Ponteo, a priestor číslo XX je určený na vytváranie budúceho showroomu pre služby interierového poradenstva a realizácie, ktoré momentálne ponúka spoločnosť žalobcu pod vlastnou hlavičkou a má za sebou už niekoľko úspešných koordinačných a sprostredkovateľských činností takéhoto charakteru. 30. Na vysvetlenie vzťahu zo spoločnosťou Gaštanová alej - II.fáza, s.r.o. (investor), žalobca uviedol, že ku koncu projektu Gaštanová alej II. fáza bolo potrebné dorobiť realizáciu vnútrobloku pre projekt, ktorý zahŕňal kompletné vyrovnanie terénu, navozenie zeminy, navozenie a rozhrnutie humusu, vysadenie travín, krovín, stromov ( orientačne viac ako tisíc kusov ), realizáciu okrasného jazierka vo vnútrobloku s filtráciou a vodopádom, realizáciu viacerých skaliek, realizáciu záhrad, kompletného oplotenia, automatizovanej závlahy, vodovodných prípojok na jednotlivé záhrady, detského ihriska, inštaláciu lavičiek a smetných košov a realizáciu grilového posedenia pre asi 40 ľudí a množstva ďalších súvisiacich prác. Za týmto účelom sa podpísala zmluva medzi investorom a žalobcom, ktorý ako generálny dodávateľ mal zabezpečiť kompletnú realizáciu tohto vnútro bloku vrátane jeho kolaudácie a vypracovania všetkých potrebných administratívnych úkonov. 31. Následne daňový úrad Bratislava vyzval žalobcu aby predložil kúpne zmluvy na predmetné nebytové priestory spolu s rozhodnutiami o povolení vkladu uvedených nehnuteľností do katastra nehnuteľností, a aby predložil dôkazy k faktúre číslo FD13/096, k Zmluve o dielo a o budúcej Zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru zo dňa 6. 8. 2012, k Zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru zo dňa 2. 5. 2013, odovzdávací/preberací protokol (pre účely zákona o DPH a zákona o účtovníctve) zo dňa 2. 5. 2013 a rozhodnutia o povolení vkladu V 9490/13 zo dňa 3. 6. 2013. Ďalej vyjadrenie k faktúre číslo FD 13/ 098 zo dňa 02.05.2013 s dátum dodania 02.05. 2013 za druhú splátku vo výške 90 % z ceny diela v zmysle zo zmluvy o dielo číslo BDA-1-X- 2012 celkom vo výške XX.XXX,XX eur, z toho základ dane XX.XXX,XX eura, daň z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,XX eur. Žalobca daňovému úradu všetky potrebné doklady doručil. Na otázku v čom spočíva cena diela a vlastnícke právo k predloženej faktúre s interným číslom FD13/096 a príslušne súvisiacim dokladom žalobca vysvetlil, že cena diela a vlastnícke právo je jedna a tá istá vec. Cena diela bola v zmysle zmluvy o dielo dohodnutá a samozrejme aj dohodnutými platbami uhradená a následne po dokončení diela bolo možné previesť vlastnícke právo k tomuto dielu na objednávateľa, teda žalobcu a zaradiť ho do majetku spoločnosti žalobcu. Keďže v tejto zmluve bola dohodnutá jedna splátka vo výške celej ceny diela, táto splátka ceny diela je cena vlastníckeho práva a je to rovnaká suma. Na otázku v čom spočíva cena diela a vlastnícke právo k predloženej faktúre s interným číslom FD13/098 a príslušne súvisiacim dokladom žalobca vysvetlil, že cena diela a cena vlastníckeho práva je jedna tá istá vec, v tomto prípade boli dohodnuté 2 splátky ceny diela a to prvá a druhá, spolu obe tieto splátky tvoria výšku celej ceny diela a táto cena diela následne tvorí hodnotu prevádzaného vlastníckeho práva. Na otázku v čom spočíva cena diela a vlastnícke právo k predloženej faktúre s interným číslom FD13/099 ak príslušne súvisiacim dokladom žalobca vysvetlil, že cena diela a vlastnícke právo je jedna a tá istá vec aj v tomto prípade. Cena diela bola v zmysle zmluvy dohodnutá a samozrejme aj dohodnutými platbami uhradená a následne po dokončení diela bolo možné previesť vlastnícke právo k tomuto dielu na objednávateľa, teda na žalobcu a zaradiť ho do majetku žalobcu keďže zmluva boli dohodnuté 2 splátky ceny diela a to prvá a druhá, tak obe tieto splátky tvoria výšku celej ceny diela a táto cena diela následne tvorí hodnotu prevádzaného vlastníckeho práva. Tak isto ohľadom faktúry s interným číslom FD13/100 a príslušne súvisiacim dokladom žalobca vysvetlil že cena diela a vlastnícke právo je jedna a tá istá vec. Dohodnuté boli 2 splátky ceny diela a to prvá a druhá obe splátky spolu tvoria výšku ceny diela a táto cena diela následne tvorí hodnotu prevádzaného vlastníckeho práva zároveň priložil príslušné faktúry za prvú splátku ceny diela a doklad o uhradení tejto faktúry ku všetkým štyrom faktúram. K faktúre číslo 201131027 žalobca priložil zmluvou o dielo a zároveň aj vybrané dodávateľské faktúry od hlavného subdodávateľa, prostredníctvom ktorého bolo čiastočne realizované dielo pre odberateľa - Gaštanová alej - druhá fáza, s.r.o.. 32. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho častí za zdaňovacie obdobie máj 2013 bola začatá dňa 20. 8. 2013. Za kontrolované zdaňovacie obdobie máji 2013 podal žalobca daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XX.XXX,XX eura, vykázal uskutočnené zdaniteľné obchody v objeme XXX.XXX, XX eura, z ktorých priznal dane vo výške XX.XXX, XX eura. Žalobcovi vznikol v kontrolovanom zdaňovacom období v máji 2013 nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eura z dôvodu uplatnenia práva na odpočítanie dane hlavne z prijatých faktúr v s interným číslom FP13/096 ( č.20131075 ) za cenu diela v zmysle Zmluvy o dielo č. BDB- 1 - X - 2012, FP13/098 ( č.201111076 ) za druhú splátku vo výške 90 % z ceny diela v zmysle zo zmluvy o dielo číslo BDA- 1 - X - 2012, FP13/099 ( č. 20131077 ) za druhú splátku vo výške 90 % z ceny diela v zmysle zmluvy o dielo číslo BDA-2-Y - 2012, FP13/100 ( č.2013 1078) za druhú splátku vo výške 90 % z ceny diela v zmysle zmluvy o dielo č. BDb-2-Y - 2012 od spoločnosti Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o.. Správca dane zaslal dopyt Správe katastra hlavného mesta Bratislava, aby zistil vlastnícke pomery k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe tohto dopytu zistil, že vlastníkmi nebytových priestorov číslo XX, XX vedených na LV číslo XXXX, katastrálne územia Y. a nebytových priestorov číslo XX, XX vedená na LV číslo XXXX, katastrálne územie Y. boli v nasledovnom poradí: Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o., BWS DEVELOPMENT, s.r.o., Tehelná 9 Pezinok, IČO: 44541643, Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. a žalobca. 33. Súd z administratívneho spisu zistil, že spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s.r.o. bola vlastníkom uvedených nehnuteľností-nebytových priestorov č. XX,XX od 15.02.2012 do 22.05.2013 a priestorov č. XX,XX od 17.02.2012 do 03.06.2013. Dôvodom prevodu vlastníckeho práva uvedených nehnuteľností na túto spoločnosť bola skutočnosť, že investor potreboval v určitej fáze projektu zabezpečiť ďalšie financovanie. Z uvedeného dôvodu previedol tieto nebytové priestory na BWS DEVELOPMENT, s.r.o. ako na veriteľa v záujme zabezpečenia vrátenia pôžičky inštitútom spätného k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Išlo o situáciu, kedy dlžník (ktorého základný predmet činnosti a dosahovania zisku je predaj bytov a nebytových priestorov ), ktorý vedel, že pôžičku vráti, tieto nehnuteľnosti v procese ich znovu získania od veriteľa previedol na 3. subjekt. 34. Predmetom uplatnenia práva na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie máj 2013 boli dodávateľské faktúry od spoločnosti Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o.. Predmetné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu ako faktúry za cenu diela, respektíve splátku ceny diela nasledovne: · FD13/096 ako cena diela BDB-1-X-2012, vo výške XX.XXX,XX eur · FD13/098 ako splátka ZoD BDA-1-X-2012, 90% vo výške XX.XXX,XX eur · FD13/099 ako splátka ZoD BDA-1-Y-2012, 90% vo výške XX.XXX,XX eur · FD13/100 ako splátka ZoD BDB-2-Y-2012, 90% vo výške XX.XXX,XX eur. 35. Žalobca, keď teda uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období máj 2013 z dodávateľských faktúr, od dodávateľa Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o., ktoré sa odvolávajú na Zmluvy o dielo a o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom zo dňa 6. 8. 2012 uzatvárané medzi predávajúcim Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. a žalobcom, to je v čase, keď vlastníkom nehnuteľností bola spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s.r.o.. Z uvedeného žalovaný usúdil, že daňový subjekt- žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Boli vystavené na základe zmlúv o dielo, pričom predmetné nehnuteľnosti boli zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako zariadenie obchodu číslo XX, XX a na liste vlastníctva číslo XXXX ako zariadenie obchodu číslo XX, XX vo vlastníctve spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o.. Žalobca teda porušil § 49 ods. 1 a §19 ods.1 zákona č.222/2004 Z.z., nakoľko daňová povinnosť na základe zmlúv o dielo a uvedených vystavených faktúr nemohla vzniknúť v zdaňovacom období máj 2013, keďže predmetné nehnuteľnosti v čase uzatvorenia zmluvy už boli zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, číslo XXXX a vlastníkom týchto nehnuteľností bola spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s.r.o.. 36. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 37. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia. 38. V tomto prípade správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach vyslovili, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že tieto boli vystavené na základe zmlúv o dielo, pričom predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o.. Správca dane uviedol, že obchodné transakcie deklarované účtovnými dokladmi - faktúrami číslo 20131075, 20131076, 2013 1077, 20131078, predloženými k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2013 u žalobcu nenesú znaky základných princípov reálnej obchodnej činnosti. Správca dane pri posúdení práv na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vychádzal z dikcie ustanovení zákona o Dani z pridanej hodnoty, zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúci výklad smernice Rady 2006 C/112/ ES o zosúladenie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Uvádza, že na daňovú kontrolu v daňovom subjekte žalobcu, na jeho činnosť a deklarované splátky vo výške 90 % z ceny diela v zmysle Zmlúv o dielo možno aplikovať rozhodnutia Súdneho dvora nasledovne: - Ak platiteľ dane alebo skupina vzájomne prepojených platiteľom dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať. - Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody. - Zákaz zneužívania sa uplatňuje takisto na oblasť dane z pridanej hodnoty. 39. Z administratívneho spisu podľa žalovaného aj správcu dane vyplýva, že bola preukázaná existencia okolností smerujúcich k získaniu daňovej výhody. 40. Súd z napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, z administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalovaný odôvodňoval svoje tvrdenia o umelom charaktere transakcií tým, že predmetné faktúry boli vystavené na základe zmlúv o dielo, pričom predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o.. Žalobca teda nemohol vykonávať na predmetných nehnuteľnostiach práce na základe uvedenej zmluvy o dielo. Žalovaný však riadne neodôvodnil svoje tvrdenia o umelom charaktere transakcií. Celú transakciu považoval za umelú na základe absencie vlastníckeho práva v danom čase a na základe tvrdenia, že vykonané práce sa nepodarilo preukázať. 41. Ak správca dane uvádza, že z objektívnych zistení vyplýva, že hlavným cieľom predmetných plnení bolo získať daňovú výhodu, je jeho povinnosťou takéto tvrdenie riadne odôvodniť, inak ide o nesprávnu aplikáciu §§ 49 a 19 ZoDPH na prejednávaný prípad. 42. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca porušil § 49 a § 19 ZoDPH, nakoľko žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že tieto boli vystavené na základe zmlúv o dielo, pričom predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o.. Žalovaný sa pritom nezaoberal s namietaným účelom celej transakcie. Súdu sa konštrukcia pri ktorej spoločnosť Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. ako investor zvolila ako spôsob prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam formu Zmluvy o dielo a o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom javí ako odôvodnená, nakoľko išlo o výstavbu nového projektu (zmluva o dielo je často používaným typom pri obdobných transakciách). Žalovaný sa tiež nezaoberal tým, že uvedená konštrukcia bola použitá nielen v transakcii týkajúcej sa žalobcu ale aj u ostatných kupujúcich v rámci uvedeného projektu. Navyše, žalobca založil do spisu Memorandum o spolupráci z ktorého jednoznačne vyplýva vzťah medzi investorom Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. ako dlžníkom a BWS DEVELOPMENT, s.r.o. ako veriteľom. V bode 2 z tohto memoranda je výslovne uvedené, že poskytovateľ, teda veriteľ sa zaväzuje požičať stavebníkovi, teda dlžníkovi finančné prostriedky na výstavbu bytového komplexu. V uvedenom memorande si dohodli výšku pôžičky, úrok a sankčný úrok. Spôsob pôžičky bude poskytnutý formou finančnej úhrady za kúpu bytov a nebytových priestorov s právom spätnej kúpy stavebníkom teda Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o.. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že sa účelom zrealizovania vyššie uvedeného sa zaväzujú uzavrieť nasledovné zmluvy: Kúpna zmluva a Zmluva o výstavbe, na základe ktorej sa stavebník a poskytovateľ dohodli, že stavebník nehnuteľnosti prevedené na poskytovateľa bude ďalej zhodnocovať až do štádia holobytov. Zhodnocovanie predmetných nehnuteľností v čase, keď bolo dočasne ich vlastníctvo prevedené na BWS DEVELOPMENT, s.r.o. sa v uvedenom memorande priamo predpokladá. 43. Žalobca založil do spisu fotokópie Zmlúv o dielo a o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, z ktorých jednoznačne vyplýva, konkrétne v článku XI bod 5, že „stavebník je povinný zabezpečiť, aby disponoval výlučným vlastníckym právom k dielu bez obmedzenia s dielom nakladať a zabezpečil zánik akýkoľvek zabezpečovacích prostriedkov k dielu, ktoré zriadil k dielu v rámci nakladania s dielom na účelový zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla alebo vznikne v súvislosti s úverom, ktorý veritelia stavebníkovi poskytne za účelom financovania výstavby bytového domu“. Z uvedeného vyplýva, že použitá konštrukcia vyplývala priamo zo znenia zmluvy o dielo a žalobca ako nadobúdateľ nebytových priestorov mal vedomosť o tom, že investor Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. bude hľadať zdroje na zabezpečenie financovania tohto projektu prostredníctvom veriteľov. Dôležité pre obe strany bolo, aby v momente prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na žalobcu bol investor, teda Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, čo v konečnom dôsledku splnené bolo. Uvedné, však nebránilo vykonávať práce na základe zmluvy o dielo. 44. Ďalším argumentom žalovaného a správcu dane mal byť rozdiel v cene predmetných nehnuteľností pri spätnom prevode z veriteľa (BWS DEVELOPMENT, s.r.o.) na investora (Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. ) a pri prevode z investora (Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. ) na žalobcu. Tu žalovaný aj správca dane opäť neposúdili transakciu komplexne. Z administratívneho spisu jasne vyplýva, že vzťah Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. a BWS DEVELOPMENT, s.r.o. bol vzťahom veriteľa a dlžníka. Cena bytov bola vlastne pôžička poskytnutá na dostavbu projektu. Nešlo teda o komerčnú cenu, ktorá by bola spôsobilá porovnania s kúpnou cenou, za ktorú Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. ako investor nehnuteľnosti predával konečnému spotrebiteľovi, tak ako to bolo v prípade žalobcu. Sám konateľ BWS DEVELOPMENT, s.r.o. uviedol, že jedným z dôvodov pre ktorý sa rozhodol túto pôžičku formou kúpy a predaja uskutočniť, bola nízka cena. 45. Správca dane, ani žalovaný však neskúmali a neposúdili správne skutočný obsah vyššie popísanej transakcie ako celku. Súd z výpovede konateľa spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o. H.. Q.. X. Q. zistil, že predmetné nehnuteľnosti táto spoločnosť nadobudla z dôvodu, že cena bola veľmi výhodná a s tým, že predávajúci Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. bude mať právo spätnej kúpy za tú istú cenu spolu s úrokom. Uviedol tiež, že očakával, že predávajúci si právo spätnej kúpy neuplatní a spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s.r.o. bude môcť uvedené nehnuteľnosti predať ďalej svojmu kupujúcemu. Nakoľko si predávajúci svoje právo uplatnil a peniaze zložil, priestory mu boli prevedené späť. Nešlo teda o klasický komerčný vzťah založený na kúpe a predaji nehnuteľností. V tomto prípade išlo o zabezpečovací vzťah, cieľom ktorého bolo získanie finančnej hotovosti investora na dostavbu projektu. Priestory neboli fyzicky odovzdané, investor na nich naďalej vykonával práce. Cena týchto prevodov teda nebola určená ako komerčná cena na predaj nehnuteľností, ale bola medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá tak, aby zohľadnila navýšenie sumy o úrok. Naopak, prevod predmetných nehnuteľností od investora Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. na žalobcu už predstavoval komerčný prevod nehnuteľností s cenou určenou trhovo. Z uvedeného je zrejmé, že cena v uvedených dvoch transakciách nemohla byť rovnaká a teda tento argument žalovaného neobstojí. 46. Správne orgány nezohľadnili ani skutočnosť, že cena diela v zmysle uvedených zmlúv o dielo, ktorú žalobca spoločnosti Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. faktúroval bola totožná s kúpnou cenou za ktorú žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol. Cena bola teda v konečnom dôsledku zaplatená iba raz, a to úhradou prác na základe zmluvy o dielo. 47. Správca dane sa uspokojil s výpoveďou konateľa spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o., H.. Q.. X. Q., ktorý uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v štádiu holobytu a v takom istom stave ich prevádzal späť. Skutočnosť, že išlo o holobyty však nevylučuje vykonanie prác na terénnych úpravách a prác, ktoré predpokladá zmluva o dielo. Z citovaného Memoranda o spolupráci jednoznačne vyplýva, že Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. práce na projekte vykonávala aj v čase, keď vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo dočasne prevedené naveriteľa. 48. Súd na tomto mieste konštatuje, že pre správne právne posúdenie nároku žalobcu na odpočet DPH v uvedenej veci bolo nutné posúdiť transakciu ako celok. A to aj z hľadiska ceny, vrátane posúdenia ceny, za ktorú investor predával nehnuteľnosti v rámci tohto projektu iným subjektom. Takéto posúdenie však nevyplýva z napadnutého rozhodnutia ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 49. V oboch rozhodnutiach správnych orgánov správca dane a žalovaný konštatoval prepojenie osôb, ktoré medzi sebou uskutočňovali obchody - spoločnosť žalobcu, konateľ Q.. H.. Ľ. Q. bol tiež konateľom v spoločnosti Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o., a to od 14. 10. 2010 do 19. 12. 2013. Od 14. 10. 2010 do 03. 01. 2014 bol konateľom IK..U.. B. W.. Spoločnosť zmenila názov a sídlo od 18. 01. 2014 na SUBLOG Slovakia s.r.o.. Toto personálne prepojenie uviedol správca dane ako jednu z indícií umelo vytvorenej konštrukcie zbavenej hospodárske reality a vytváranej iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Tento svoje argument podporil tvrdením, že počas daňovej kontroly, kedy mal správca dane snahu preveriť odvedenie dane do štátneho rozpočtu spoločnosťou Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. , dochádza k zmene jej názvu, sídla a aj konateľa spoločností. Nový konateľ, bytom v Českej republike sa na predvolanie správcu dane nedostavil. Súd z výpovede Q.. H.. Ľ. Q. zistil, že všetky doklady boli odovzdané a tak nemá k dispozícii žiadne doklady, ktoré správca dane požaduje. Uviedol však, že spoločnosť Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. riadne podala priznania k dani a tieto sú aj založené v spise. Správca dane uviedol, že potom ako bola spoločnosť prevedená na iného majiteľa a bol zmenený aj konateľ tejto spoločnosti, nebol správca dane schopný skontaktovať sa s novým konateľom za účelom overenia splnenia si daňovej povinnosti za príslušné obdobie. Či bola daň z faktúr číslo 20121015, 121025, 20121156 a 2012 1157 zo strany daňového subjektu Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. uhradená do štátneho rozpočtu nebolo správcovi dane umožnené preveriť, nakoľko súčasný konateľ spoločnosti SUBLOG Slovakia s.r.o. Q. K. je nekontaktný, na výzvy správcu dane nereagoval a doklady nepredložil. Túto skutočnosť pripísal k ťarche žalobcu. 50. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Gaštanová alej - II. fáza, s.r.o. podala v rozhodnom čase daňové priznania, avšak pre nekontaktnosť jej nového konateľa nebol správca dane schopný overiť skutočné splnenie daňovej povinnosti, môže smerovať len k podozreniam o protiprávnosti konania tejto spoločnosti, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či dokonca jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. V preskúmavaných rozhodnutiach, ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane zisťoval okrem iného aj samotnú existenciu vyššie uvedeného zdaniteľného plnenia týkajúceho sa dodávky na základe zmluvy o dielo. Z výsluchu konateľa spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.r.o. ustálil, že nehnuteľnosti boli v čase prevodu na túto spoločnosť a v čase spätného prevodu na investora v rovnakom štádiu dostavby - holopriestor. Správca dane sa však nezaoberal výpoveďou konateľa žalobcu a v tom čase aj konateľa investora Q.. H.. Ľ. Q., že v dobe, keď boli uvedené nehnuteľností dočasne prevedená na veriteľa na nej ďalej pokračovali práce, čo umožňovalo podpis Memoranda o spolupráci. 51. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- € a na nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, §16 ods. 3 a §18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia (06.11.2014) v sume 134,- € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (07.11.2014) v sume 134,- € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 €, - Účasť na pojednávaní (25.05.2016) v sume 143 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,58 €. - Náhrada za stratu času Dolný Kubín - Bratislava a späť (12 polhodín x 14,30,- €) v sume 171,60 € - Cestovné náhrady za požitie osobného motorového vozidla v sume 130,88€. - Účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku (15.06.2016) v sume 71,50 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,58 €. - Náhrada za stratu času Dolný Kubín - Bratislava a späť (12 polhodín x 14,30,- €) v sume 171,60 € - Cestovné náhrady za požitie osobného motorového vozidla v sume 133,52€. 53. Nakoľko právny zástupca žalobkyne osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. 54. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 1.348,01€. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).