Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/268/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202045 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202045.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: C.. V. Š., bytom U. X, XXX XX H., zastúpenej: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/83853/27536/OPČ-SSZ zo dňa 28.08.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 05.12.2014 sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/83853/27536/OPČ-SSZ vydaného dňa 28.08.2014, ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2014/41601 zo dňa 18.06.2014, ich zrušení a priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorým bolo rozhodnuté o nezaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa uviedla, že obe napadnuté rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti z dôvodu 1/ rozporu prijatého záveru so znením a účelom § 34 a § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len zákon č. 5/2004 Z. z.), 2/ porušenia čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (práva na sociálnu podporu) a § 3 ods. 4 správneho poriadku (povinnosti riadneho preskúmania veci pred rozhodnutím). Po citácií ustanovení § 34 ods. 14 písm. h) a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. žalobkyňa uviedla, že bez ohľadu na v zákone uvedené definície, v zmysle vyššie uvedených ustanovení musí platiť základné pravidlo vyplývajúce z nich, a to, že za občana spôsobilého na sociálnu podporu sa považuje ten, ktorý nemá možnosť zárobku. Toto pravidlo podporuje priamo aj znenie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. taktiež aj logika a účel tohto zákona ako základného predpisu sociálnej politiky. Poukázala na to, že v tejto súvislosti si mal žalovaný osvojil fakt, že keďže spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o., bola zrušená a v likvidácii, nemala možnosť vykonávať žiadnu činnosť a teda ani vykonávať zárobkovú činnosť. Existencia predmetnej spoločnosti trvá do jej zániku len za účelom vyporiadania záväzkov spoločnosti ako jednorazového aktu. Žalovaný si podľa nej nesprávne zamieňal zánik spoločnosti (ktorý ani zákon č. 5/2004 Z. z. nespomína) so zánikom možnosti zárobkovej činnosti (ktorý naopak predmetný zákon vyžaduje). Akákoľvek osoba evidovaná ako spoločník spoločnosti, ktorá nemá možnosť zárobkovej činnosti, rovnako logicky nemá cez takúto spoločnosť možnosť zárobkovej činnosti. Jediným účelom rozšírenia definície „samostatne zárobkovo činnej osoby“ podľa § 5 zákona č. 5/2004 Z. z., na ktorom žalovaný stavia svoj záver, je vytvoriť pružný priestor pre všetky subjekty podobné samostatne zárobkovo činnej osobe (fyzickej osobe podnikateľovi). Podobná definícia, ktorá by dávala na roveň podnikateľa a člena podnikateľa nemá v právnom poriadku Slovenskej republiky obdobu. Taktiež žalovaný ničím nepodložil svoj záver o tom, že § 5 zákona č. 5/2004 Z. z. možno vykladať tak, že každá osoba formálne spĺňajúca definíciu je vylúčená zo sociálnej podpory, bez ohľadu na možnosti jej zárobku, t. j. obsah a účel dotknutých ustanovení. Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 225/2010, podľa ktorého orgánom verejnej moci nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický prístup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Pri výklade a aplikácií právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý je vyjadrený v základných princípoch právneho štátu. Zdôraznila, že bola minoritným spoločníkom uvedenej spoločnosti, ktorá bola zrušená už v roku 1997 a odvtedy dodnes je v spoločnosti pre nečinnosť druhého majoritného spoločníka uväznená. Navrhla zodpovedať podstatnú právnu otázku, či vôbec možno odňať spoločníkovi (hoci aj zrušenej) spoločnosti právo na sociálnu podporu podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky bez toho, aby nebolo skúmané, či reálne má možnosť zárobku v prípade, ak nemá možnosť samostatne zabezpečiť zánik svojho postavenia v spoločnosti. Vyjadrila presvedčenie, že vyššie uvedené v intenciách Ústavy Slovenskej republiky nie je možné a žalovaný uzavrel vec nesprávne, nakoľko nedostatočne zistil fakt, že nemala možnosť zabezpečiť zánik svojho postavenia v spoločnosti a neskúmal, či mala alebo nemala možnosť zárobku v tomto postavení. Majoritný spoločník spoločnosti s ňou už 15 rokov nekomunikuje a spoločnosť je úplne nefunkčná. Na túto skutočnosť žalovaný odpovedal, že mala možnosť prevodu obchodného podielu. Takýto záver je len nedostatočným preskúmaním veci, nakoľko je presvedčená, že prevod obchodného podielu zrušenej spoločnosti nie je právne možný a najmä na prevod podielu je potrebný vždy súhlas aspoň väčšiny spoločníkov (§ 115 ods. 1 a § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka), čo však je nemožné zabezpečiť. Rovnako je nemožné dokončenie likvidácie, keďže na rozhodnutie o podklade k výmazu treba rovnako takýto súhlas. Odkaz žalovaného na § 148 Obchodného zákonníka (zrušenie účasti spoločníka súdom) je rovnako nedostatočným preskúmaním veci, keďže spoločnosť je už zrušená a logicky zrušenie účastníctva v zrušenom subjekte nie je právne možné a žalovaný tak odkazuje na zjavne bezúspešné prostriedky. Záverom žalobkyňa uviedla, že s predmetnou situáciou zákon nepočíta a aj na jej úkor, ktorá odpracovala podstatnú väčšinu svojej zárobkovo činnej časti života žalovaný využíva nedokonalosť doslovného znenia zákona č. 5/2004 Z. z. vo svoj prospech a dopúšťa sa neúmerného tlaku na občana bez možnosti zárobku, čím porušuje čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V písomnom vyjadrení vo veci z 05.05.2016 žalobkyňa zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrvala na svojich žalobných dôvodoch. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.01.2015 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh správneho konania vedúceho k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a následne sa vyjadril k vzneseným žalobným námietkam. Ohľadom rozporu napadnutého rozhodnutia so znením a účelom § 34 a § 6 zákona číslo 5/2004 Z. z. uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobkyňa bola ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (18.06.2014) spoločníčkou v spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o. - v likvidácii. Potom v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. možno konštatovať, že na účely predmetného zákona sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje okrem iných fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Uvedená legálna definícia „samostatne zárobkovo činnej osoby“ a ani iné ustanovenia zákona nestanovujú, že sa jedná o spoločníka spoločnosti, ktorá nie je v likvidácii alebo ktorá nie je v konkurze, príp. v reštrukturalizácií a podobne. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že definícia v zákone nepripúšťa žiadne možnosti inej interpretácie pojmu spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným ako v tej, že sa jedná a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá existuje de iure, t. j. je zapísaná v obchodnom registri. V zmysle § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť de iure zaniká až ku dňu výmazu z obchodného registra a dovtedy existuje ako právny subjekt a existuje aj jej spoločník so všetkými právami a povinnosťami, ktoré mu právne predpisy priznávajú. Uviedol, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bol povinný postupovať v intenciách platných všeobecne záväzných právnych predpisov a tie mu neumožňovali postupovať inak, ako je uvedené v § 34 ods. 14 písm. h) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. Z toho dôvodu nebolo možné, aby žalovaný umožnil aplikovať výnimku z pojmu spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a nepovažovať žalobkyňu za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že ako menšinový spoločník bola uväznená v predmetnej spoločnosti, to znamená, že nemala žiadnu možnosť zrušiť svoje postavenie spoločníka v nej. Vstupom spoločnosti do likvidácie nebolo žalobkyni odňaté právo previesť svoj existujúci obchodný podiel na tretiu osobu, alebo podať návrh na zrušenie jej účasti v spoločnosti súdom podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zánik jej postavenie ako spoločníka v danej spoločnosti takýmito spôsobmi nebol preukázaný. Konštatoval, že existovalo niekoľko spôsobov ako mohla žalobkyňa svojím konaním ovplyvniť zrušenie svojej účasti v predmetnej spoločnosti, a preto bolo nutné dospieť k záveru, že v danom prípade nebola daná objektívna nemožnosť žalobkyne zbaviť sa postavenia spoločníka v predmetnej spoločnosti a teda splniť podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené zákonom č. 5/2004 Z. z. Napriek existencii viacerých možností žalobkyňa nevyužila ani jednu z nich a jej nečinnosť nemohla byť dôvodom pre priznanie výnimky z pojmu „samostatne zárobkovo činnej osoby“ a ani dôvodom, pre jej odlišné zaobchádzanie v konaní o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. K tvrdeniu o tom, že spoločnosť bola v likvidácii, a preto žalobkyňa cez ňu nemala možnosť zárobkovej činnosti a mohla byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalovaný po citácii § 34 ods. 14 písm. h) a § 6 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že pojem vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť je vymedzený v § 5 ods. 2 zákona. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ak má osoba postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, tak na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva, resp. prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť bez nutnosti splnenia ďalších skutočnosti alebo podmienok. Potom stačí, aby samostatne zárobkovo činná osoba mala oprávnenie na výkon, resp. prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, pričom nie je potrebné, aby takáto osoba dosahovala v postavení spoločníka spoločnosti aj skutočný príjem alebo zárobok. Z výkladu ustanovenia § 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. vyplýva, že aj spoločník spoločnosti, ktorá je v likvidácii musí byť na účely zákona o službách zamestnanosti považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu prevádzkujúcu, resp. vykonávajúcou samostatnú zárobkovú činnosť, napriek tomu, že reálne nedosahuje žiadny príjem. Táto skutočnosť je zrejmá aj z ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že už iba samotná existencia postavenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je prekážkou zotrvania takejto osoby v evidencii uchádzačov o zamestnanie a úrad je povinný takéhoto uchádzača o zamestnanie vyradiť už vtedy, ak má priznané postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, nakoľko vtedy má oprávnenie vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a nevyžaduje sa zároveň, aby ju súčasne aj reálne fyzicky a psychicky vykonával. Potom počas obdobia, kedy má osoba priznané oprávnenie vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, nemôže byť ani vedená a ani zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zákon č. 5/2004 Z. z. je potrebné vykladať systematicky a v logickej nadväznosti a v súvislostí jednotlivých ustanovení tak, aby nedochádzalo k absurdným situáciám. Preto je potrebné vykladať slovné spojenie „občan, ktorý vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť“ obsiahnuté v § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. v tom zmysle, že ide o osobu, ktorá stačí, že má priznané postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. osoba, ktorá iba spĺňa zákonné podmienky na vykonávanie, resp. prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, pričom sa nevyžaduje aj reálne vykonávanie danej činnosti touto osobou. V predmetnom prípade na nezaradenie žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie stačilo, že žalobkyňa mala ku dňu podania svojej žiadosti postavenie spoločníka v de iure existujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným. K namietanému porušeniu čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie posudzovaného čl. 35 ods. 3 môže byť vykonávané iba v medziach a rozsahu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 5/2004 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že právo na sociálnu pomoc nie je automaticky priznaným právom každého občana, ale domáhať sa ho môže len ten občan, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise. Pokiaľ žalobkyňa nespĺňala podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z., tak potom nebolo možné domáhať sa z jej strany ani práva podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a preto nemožno hovoriť o porušení tohto článku Ústavy Slovenskej republiky. Na nariadenom súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne žiadal napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušiť a zároveň poukázal na svoje stanovisko z 05.05.2016. Zástupca žalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe a zotrval na právnom názore obsiahnutom v napadnutých rozhodnutiach. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: žiadosť žalobkyne z 18.06.2014 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, výpis z obchodného registra spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o. - v likvidácii. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2014/41601 zo dňa 18.06.2014 žalobkyňa nebola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dôvodiac tým, že ku dňu podania svojej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola spoločníčkou spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o. - v likvidácii, Bratislava, čím nesplnila podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. Odvolanie žalobkyne z 11.07.2014 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu. Napadnutým rozhodnutím č. 2014/83853/27536/OPČ-SSZ zo dňa 28.08.2014, bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo k odvolacím námietkam žalobkyne uvedené, že tieto nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného zákon č. 5/2004 Z. z. o je osobitným zákonom a v § 5 ods. 1 písm. c) definuje spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným ako samostatne zárobkovo činnú osobu, pričom však neprihliada na to, či je spoločnosť v likvidácií, nakoľko táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. K zániku tejto spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra, preto je treba spoločníka aj takejto spoločnosti považovať voči tretím osobám stále za jej spoločníka. K zániku jeho účasti v spoločnosti dochádza aj prevodom obchodného podielu v zmysle § 115 obchodného zákonníka a spôsoby zániku účasti spoločníka vymedzuje aj § 148 obchodného zákonníka. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k jej zániku ako spoločníka spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o. - v likvidácii na základe niektorého z vyššie uvedených ustanovení, a preto sa v čase podania svojej žiadosti o zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnania stále považovala na účel zákona č. 5/2004 Z. z. za spoločníka danej spoločnosti. 4. Podľa § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len evidencia uchádzačov o zamestnanie ) a ktorý c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z. z. do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. Podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to nesprávneho právneho posúdenia veci a námietky postupu správnych orgánov (rozpor s § 3 ods. 4 správneho poriadku). Súd po oboznámení sa s priebehom správneho konania má za to, že pri postupe správnych orgánov nedošlo k namietanému porušeniu § 3 ods. 4 správneho poriadku. O podanej žiadosti žalobkyne ako aj o jej odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo rozhodnuté v zákonných lehotách. Z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správne orgány sa vecou ako aj námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní zaoberali po právnej a aj skutkovej stránke. Námietka nesprávneho právneho posúdenie veci bola žalobkyňou vznesená z hľadiska posúdenia jej postavenia ako spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácií, a to, či vzhľadom na účel zákona č. 5/2004 Z. z. je možné ju pokladať za osobu vykonávajúcu samostatne zárobkovú činnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), ako aj povinnosti správnych orgánov skúmať či mala možnosť dosahovať zárobok v svojom postavení (spoločníčky v spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácií). Taktiež bolo potrebné posúdiť, či mala možnosť svojou aktivitou účinne dosiahnuť svoj odchod z danej spoločnosti, bez účasti druhého väčšinového spoluvlastníka spoločnosti (prevod podielu, zrušenie účasti spoločníka súdom). Súd uvádza, že je treba predpokladať skutočnosť, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným má primerané právne povedomie a berie na seba riziká vyplývajúce z podnikania, z čoho pramení aj jeho náležitá zodpovednosť vyplývajúca z priebehu činnosti spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Ohľadom námietky z hľadiska výkladu účelu zákona s poukazom na v Ústave Slovenskej republiky - čl. 35 zakotvené právo na sociálnu podporu, a potom posúdenia, či je možné fyzickú osobu (žalobkyňu) vylúčiť z podpory bez ohľadu na možnosť jej zárobku, ak formálne spĺňa zákonnú definíciu na vylúčenie podpory musí súd uviesť, že Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 35 splnomocnila štát, aby tento prijal zákon, ktorý bude podrobne upravovať primerané hmotné zabezpečenie občanov Slovenskej republiky, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu vykonávať právo na prácu (pracovať). V danom prípade je takýmto zákonom zákon č. 5/2004 Z. z., ktorý vo svojich ustanoveniach upravil a stanovil podmienky, za ktorých je možné občana zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z priebehu správneho konania je zrejmé, že pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo postupované správnym orgánom v zmysle ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z., a preto nie je možné konštatovať, že jeho postupom a jeho ich rozhodnutím došlo k porušeniu čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky. Zakotvené právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v prípade, ak nie z vlastnej viny nemôže pracovať nie je automaticky priznaným právom každého občana, ale domáhať sa ho môže len ten, kto spĺňa podmienky ustanovené príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom (zákon č. 5/2004 Z. z.). Pokiaľ žalobkyňa nespĺňala podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa tohto zákona, tak potom nebolo možné domáhať sa z jej strany ani práva podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Treba poukázať na skutočnosť, že zákon č. 5/2004 Z. z. jednoznačne stanovuje, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí ten občan, ktorý nespĺňa podmienky v ňom stanovené, pričom v § 6 ods. 1 písm. c) sa priamo uvádza, že za uchádzača o zamestnanie sa nepokladá občan prevádzkujúci alebo vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon zároveň definuje pojem samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 5), ktorou je aj status spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zákon nestanovuje odlišné ponímanie postavenia spoločníka v prípade, ak by spoločnosť vstúpila do likvidácie. Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu vyplýva, že žalobkyňu v jej aktuálnom postavení menšinovej spoločníčky v spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácií je potrebné pre účel zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie pokladať za osobu, ktorá nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa za pomerne dlhé obdobie od vstupu spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o., do likvidácie (od roku 1997) je od počiatku vstupu do likvidácie vedená ako jej likvidátorka, avšak nevyvinula žiadne právne relevantné úkony za účelom ukončenia jej členstva v nej (nepožiadala súd o zrušenie jej účasti v spoločnosti postupom podľa § 148 obchodného zákonníka). Žalobkyňa od vstupu spol. OZEX SLOVAKIA, s.r.o., do likvidácie bola a stále je likvidátorkou spoločnosti z čoho vyplýva jej disponovanie oprávneniami v zmysle § 75 obchodného zákonníka, kedy napríklad mohla po splnení zákonom vyžadovaných podmienok podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra, čo by znamenalo zánik spoločnosti. Tiež je treba prihliadnuť na to, že likvidátorovi spoločnosti prináleží odmena za výkon jeho funkcie. Žalobkyňa za celé obdobie výkonu funkcie likvidátorky predmetnej spoločnosti nevyvinula žiadne aktivity smerujúce k ukončeniu likvidácie a zániku spoločnosti, hoci mala na to zákonné možnosti. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobkyne neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkyne v konaní nepriznal jej právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.