Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/268/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202059 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202059.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3136/2014 zo dňa 15.10.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.12.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3136/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín č. SK 47/2014/2186-ro/po zo dňa 30.07.2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 8.000,- eur za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách). Žalobca bol názoru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav a vyvodili nesprávny právny záver. Poukázal na to, že podstata správneho konania o uložení pokuty za správny delikt tkvie v zistení nedostatkov a ich primeranom sankcionovaní, kde sankcia zodpovedá nedostatku. Mal za to, že v predmetnom prípade je sankcia neprimerane prísna a nezodpovedá povahe zisteného nedostatku. Nesúhlasil s názorom žalovaného o uložení úhrnnej sankcie v predmetnej podobe, pretože týmto dochádza k obmedzeniu zákonných nárokov žalobcu na náhradu škody. Prihliadnuc na uvedené skutočnosti žalobca taktiež nesúhlasil s právnym názorom žalovaného uvedeného na strane 12 napadnutého rozhodnutia o aplikácii absorpčnej zásady v danej podobe, ani s uložením úhrnnej sankcie vo výške 8.000,- eur, pretože z takto uloženej sankcie nie je možné určiť podiel výšky sankcie s ohľadom na tie postihované nedostatky, ktoré svojím konaním spôsobili dodávatelia žalobcovi. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného, ktorý ako jeden z najzávažnejšie zistených nedostatkov vyhodnotil porušenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) zákona, spočívajúce v tom, že žalobca mal ponúkať na predaj potraviny iné ako bezpečné uviedol, že v predmetnom prípade sa žalovaný vôbec nevysporiadal a absolútne nezohľadnil skutočnosť, že výrobky ponúkané na predaj boli v záručnej dobe a žiadne nedostatky pri ich skladovaní a predaji neboli zistené s tým, že uvedené vlastnosti predmetných výrobkov boli posúdené inšpektormi primárne senzoricky. Poukázal na to, že zistené zmeny na výrobku boli v záznamoch o kontrole tvoriacich podklad pre následne vydané rozhodnutia popísané nedostatočne, uvedené kontrolné zistenia o senzorických zmenách výrobkov neboli bližšie analyzované. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán v zázname a následne ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol percentuálny podiel napadnutých poškodených plodov, a teda nie je možné zistiť, či zohľadnil právnymi predpismi povolenú odchýlku (toleranciu). Namietal, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nezohľadnili vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1234/2007. Žalobca tvrdil, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán opomenuli a nedostatočne zistili skutkový stav, ktorý je dôležitý pre jednoznačné právne posúdenie veci (správne určenie, či výrobok je nebezpečný), pričom takýmto konaním, resp. nekonaním správne orgány zaťažili konanie takou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že žalovaný nezohľadnil zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, nakoľko pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie, ako uložil správny orgán v danom prípade. Bol názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 08.01.2015 uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu týkajúcou sa použitia absorpčnej zásady pri určení výšky pokuty za zbiehajúce sa iné správne delikty a v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď pri ukladaní pokuty uplatnil absorpčnú zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a spáchanie viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Uviedol, že na základe analógie bolo potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Konštatoval, že vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú popísané skutky, za ktoré bol žalobca postihnutý úhrnnou sankciou vo výške 8.000,- eur, každý z týchto skutkov je subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu uvedenú v § 28 zákona o potravinách, pričom zo znenia výroku vyplýva, že prvostupňový správny orgán za najzávažnejší správny delikt považoval umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných - nevhodných na ľudskú spotrebu. Zdôraznil, že ide o analógiu, ktorá delikventa nepoškodzuje, práve naopak, je v jeho prospech. Pokiaľ by prvostupňový orgán nepoužil tzv. absorpčnú zásadu a ukladal by za každé porušenie zákona samostatnú sankciu (pokutu), tak ako to žalobca požaduje a uvádza, v takom prípade by bola sankcia pre delikventa prísnejšia. Zdôraznil, že žalobcovi za spáchanie viacerých iných správnych deliktov podľa zákona o potravinách nebola uložená súhrnná sankcia, ale úhrnná pokuta. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný absolútne nebrali na zreteľ a nezohľadnili vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo dňa 07.06.2011 uviedol, že v danom prípade išlo o dovozové zemiaky neskoré konzumné, odroda Agáta z Francúzska a z tohto dôvodu sa na tieto zemiaky nevzťahuje a nemohla vzťahovať vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 132/2014 Z.z., a preto pri posúdení nevhodnosti zemiakov a jahôd na ľudskú spotrebu bolo uplatnené nariadenie (ES) č. 178/2002. Konštatoval, že podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 132/2014 Z.z., požiadavky ustanovené touto vyhláškou sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v niektorom členskom štáte Európskej únie alebo v Turecku, alebo boli uvedené na trh v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Ďalej k námietke žalobcu, že kontrola kvality ovocia a zeleniny pri obchodovaní a predaji spadá pod kontrolu spoločnej organizácie trhov poľnohospodárskych výrobkov a je možné hodnotiť a posudzovať ju zásadne v zmysle obchodných noriem, t. j. nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, ako aj v zmysle zákona č. 491/2001 Z. z. o organizácii trhov s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, a preto žalobca nesúhlasil s posudzovaním kvality ovocia a zeleniny podľa zákona o potravinách a Nariadenia (ES) č. 178/2002, žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 písm. a) zákona o potravinách sú ovocie a zelenina potravinou, a teda predpisy v oblasti potravinového práva sú rovnako uplatniteľné u ich prvovýrobcov, dovozcov, distribútorov, ako aj u samotných predajcov ovocia a zeleniny. Poukázal na to, že treba mať na zreteli, že potraviny, teda aj ovocie a zelenina sa hodnotia z dvoch aspektov, a to z hľadiska kvality a z hľadiska bezpečnosti. Podľa uvedeného vykonávacieho Nariadenia č. 543/2011 sa posudzuje zhoda s obchodnými normami pre vybrané produkty, teda ich kvalita, avšak v prípade, ak sú plody napadnuté hnilobou, plesňou, jedná sa o bezpečnosť potravín a uplatňuje sa čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Preto mal za to, že Nariadenie (ES) č. 178/2002 sa vzťahuje na úradné kontroly všetkých potravín, vrátane ovocia a zeleniny a je nevyhnutné aj ovocie a zeleninu, ako aj ostatné potraviny kontrolovať z hľadiska dodržiavania požiadaviek podľa čl. 14 vyššie uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o ich bezpečnosť, zdravotnú škodlivosť alebo nevhodnosť na ľudskú spotrebu. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadňoval hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Uviedol, že nebolo jeho povinnosťou skúmať ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodol iný vecný a miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín. Mal za to, že znamenalo by to posúdiť skutkové okolnosti konaní prebiehajúcich na všetkých orgánoch úradnej kontroly potravín v Slovenskej republike, navyše Regionálna veterinárna a potravinová správa Trenčín nemá k dispozícii písomné záznamy a dokumentáciu, ktorá slúži k vydaniu rozhodnutia iných orgánov. Poukázal na to, že žalobca však neuviedol ani jeden prípad, kedy by tento správny orgán v skutkovo totožných prípadoch rozhodol evidentne odlišným spôsobom, pričom žalobca účelovo cituje iba rozhodnutia, ktorými bola uložená nižšia pokuta. Konštatoval, že pre objektívnosť je však potrebné povedať, že orgánmi úradnej kontroly potravín sú ukladané aj vyššie pokuty, zvlášť pri opakovanom protiprávnom konaní. Bol názoru, že stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu, ako aj preventívnu funkciu. Žalovaný konštatoval, že uložená pokuta má vo sfére žalobcu plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednak o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p.), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca a žalovaný vyjadrili svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia žalovaného č. 3136/2014 zo dňa 15.10.2014 a prvostupňového správneho orgánu č. SK/47/2014/2186-ro/po zo dňa 30.07.2014. Z administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín vykonali úradnú kontrolu potravín dňa 22.03.2014 v čase od 07.00 hod. do 16.00 hod. v prevádzkarni Kaufland Slovenská republika v.o.s. Bánovce nad Bebravou, ulica Svätoplukova 1898/17, Bánovce nad Bebravou, zameranú na dodržiavanie potravinového práva pri skladovaní, manipulácií a predaji potravín. Z kontroly bol vyhotovený Záznam o úradnej kontrole potravín č. TN/2014/MM,IK,KR,SG/46 zo dňa 22.03.2014 a fotodokumentácia kontrolných zistení. Kontrolou boli zistené nedostatky: 1. nedostatky v prevádzkovej hygiene, 2. umiestňovanie na trh potravín s porušeným obalom a vákuom, 3. umiestňovanie na trh potravín neoznačených alebo nesprávne označených, 4. umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT, 5. umiestňovanie na trh potravín klamlivo označených, 6. umiestňovanie na trh nebezpečných potravín - nevhodných na ľudskú spotrebu v celkovom množstve 90,077 kg v celkovej sume 92,69 eura. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f), h), p), ods. 4 písm. a), i) zákona o potravinách. Za predmetný správny delikt uložila Regionálna veterinárna a potravinová správa Trenčín rozhodnutím č. SK/47/2014/2186-ro/po zo dňa 30.07.2014 žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 3136/2014 zo dňa 15.10.2014 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní prvostupňové rozhodnutie zmenil, keď vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia doplnil porušenia uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. TN/2014/MM,IK,KR,SG/46 zo dňa 22.03.2014 a porušenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách. Zároveň vypustil z výroku rozhodnutia § 9 ods. 2 písm. a), bod 1 zákona o potravinách, pretože v tomto ustanovení nie je daná žiadna povinnosť. Vo výroku napadnutého rozhodnutia neboli jednotlivé skutky jednoznačne vymedzené, a preto žalovaný vo výrokovej časti podrobne identifikoval potraviny po uplynutí DMT, potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, potraviny klamlivo označené a nesprávne označené potraviny. Pokutu ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán druhého stupňa vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi. Uviedol, že žalobca v odvolaní nenamietal skutkové zistenia, ale poukázal na nesprávne použitie tzv. absorpčnej zásady pri ukladaní pokuty za viaceré správne delikty. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a spáchanie viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť, čo aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil. Poukázal na to, že každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný nepretržite dodržiavať platné zásady, povinnosti a požiadavky potravinového práva. S poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách uviedol, že ten, kto umiestňuje potraviny na trh je zodpovedný za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín. Konštatoval, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zaviesť primerané postupy a musia vykonávať také kroky, aby sa potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu a potraviny nesprávne označené vôbec neponúkali konečnému spotrebiteľovi. Uviedol, že skutočnosť, že sa umiestňovali na trh potraviny, ktoré boli po DMT a potraviny pokazené so senzorickými zmenami a kontaminované plesňami svedčí o tom, že žalobca hrubo zanedbával vyššie uvedené povinnosti. Poukázal na to, že potraviny, ktoré sú takto kontaminované sú nebezpečné tým, že môžu spôsobiť rôzne zdravotné problémy, a teda priamo ovplyvňujú zdravie spotrebiteľov. Výrobky LOSOS GORBUŠA STEAK, hlbokozmrazený, glazúrovaný, 0,500 kg, Purland - Hovädzia hruď s kosťou, mäso býkov, ideálne na polievku a Sardinky hlbokozmrazené 500 g mali zmenené senzorické znaky, a to konkrétne farbu, ktorá bola netypická pre jednotlivé výrobky. Uviedol, že prvým znakom pokazenia týchto výrobkov je zmena farby výrobku, pričom z vyhotovenej fotodokumentácie bolo zrejmé, že tieto výrobky mali zmenenú farbu. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s otázkou stanovenia výšky pokuty, keď uviedol, že vzal do úvahy skutočnosť, že došlo k spáchaniu viacerých deliktov a v súlade s absorpčnou zásadou uložil pokutu za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorý považoval za najzávažnejší, a to s ohľadom na skutočnosť, že ho možno postihnúť najvyššou pokutou a s ohľadom na rozsah tohto konania - účastník konania umiestňoval na trh päť druhov potravín v celkovom množstve 90,077 kg v celkovej sume 92,69 eura, ktoré boli nevhodné na ľudský konzum. V súvislosti s tým v rozhodnutí konštatoval, že prevádzkovateľ ponúkal na predaj potraviny, u ktorých došlo preukázateľne k zmene ich kvalitatívnych a bezpečnostných vlastností, čím priamo zasiahol do práv spotrebiteľov, a to práva na zakúpenie potravín zodpovedajúcim požiadavkám všeobecne záväzných predpisov. Ďalej uviedol, že aj keď umiestňovanie na trh potravín po DMT je tiež považovaný za závažný správny delikt, takéto potraviny síce nezodpovedajú určeným požiadavkám, avšak nebolo preukázané skutočné narušenie ich vlastností. Taktiež odvolací správny orgán posúdil charakter a rozsah zistených nedostatkov spočívajúcich v umiestňovaní potravín na trh klamlivo a nesprávne označených a nedostatky spočívajúce v umiestňovaní na trh potravín nehygienickým spôsobom. Páchanie týchto správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Ďalej pri stanovení výšky pokuty prihliadal na následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Zaoberal sa aj otázkou trvania protiprávneho stavu, keď v rozhodnutí je jasne uvedené, že nedostatky boli zistené úradnou kontrolou potravín, vykonanou dňa 22.03.2014 v čase od 07.00 hod. do 16.00 hod., pričom na trh boli umiestňované potraviny desať dní po dátume minimálnej trvanlivosti. Preskúmaním minulosti prevádzkovateľa bolo zistené, že žalobcovi boli v roku 2012 a 2013 uložené pokuty za nedostatky zistené v uvedenej prevádzke, pričom konštatoval, že nejde o opakované protiprávne konanie žalobcu a neboli splnené podmienky pre aplikáciu niektorého z ustanovení § 28 ods. 6 až 8 zákona o potravinách, ktoré by odôvodňovalo uloženie pokuty vo vyšších sadzbách. Ďalej uviedol, že pokuta vo výške 8.000,- eur je na spodnej hranici sadzby (od 1.000,- eur do 500.000,- eur), nie je pokutou likvidačnou a nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu a zákonom stanovené medze, je pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Uviedol, že ide o pokutu v dolnej hranici zákonného rozpätia, avšak s ohľadom na spáchanie ďalších správnych deliktov, z ktorých jeden je posúdený ako závažný a s ohľadom na minulosť prevádzkovateľa nebolo odôvodnené uloženie nižšej pokuty. IV. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené. Podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nesplnila povinnosť uloženú v § 12a ods. 1 písm. b). Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Z administratívneho spisuje je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že kontrola kvality ovocia a zeleniny pri obchodovaní a predaji spadá pod kontrolu spoločnej organizácie trhov poľnohospodárskych výrobkov a je možné hodnotiť a posudzovať ju zásadne v zmysle obchodných noriem, t. j. nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, ako aj v zmysle zákona č. 491/2001 Z.z. o organizácii trhov s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že žalovaný v súvislosti s posudzovaním kvality ovocia a zeleniny pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o potravinách a nariadenia (ES) č. 178/2002, pretože v zmysle § 2 písm. a) zákona o potravinách sú ovocie a zelenina potravinou, a teda predpisy v oblasti potravinového práva sú rovnako uplatniteľné u ich prvovýrobcov, dovozcov, distribútorov, ako aj u samotných predajcov ovocia a zeleniny. Potraviny, teda aj ovocie a zelenina sa hodnotia z dvoch aspektov, a to z hľadiska kvality a z hľadiska bezpečnosti. Podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, sa posudzuje zhoda s obchodnými normami pre vybrané produkty, teda ich kvalita, avšak v prípade, ak sú plody napadnuté hnilobou, plesňou, ide o bezpečnosť potravín a uplatňuje sa čl. 14 nariadenia (ES) č. 178/2002 a keďže nariadenie (ES) č. 178/2002 sa vzťahuje na úradné kontroly všetkých potravín, vrátane ovocia a zeleniny, je nevyhnutné aj ovocie a zeleninu, ako aj ostatné potraviny kontrolovať z hľadiska dodržiavania požiadaviek podľa čl. 14 vyššie uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o ich bezpečnosť, zdravotnú škodlivosť alebo nevhodnosť na ľudskú spotrebu. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých skutkov, ktoré zákonodarca zaradil jednak pod rovnaké ustanovenie § 28 ods. 2 písm. f), h), p) a sankcionuje tieto konania rovnakou sankciou, pokutou do výšky 100.000,- eur a taktiež sa dopustil aj skutkov podľa § 28 ods. 4 písm. a), i), ktoré sú sankcionované pokutou do výšky 500.000,- eur, pričom výška pokuty je daná na uváženie správneho orgánu. Súd sa plne stotožnil s úvahou žalovaného, a to v tom smere, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie legis absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, pričom pri rovnakých sadzbách pokút to znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak je jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne nezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. S námietkou žalobcu, že pri rozhodovaní o výške pokuty žalovaný nezohľadnil zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, keď pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie, ako uložil správny orgán v danom prípade, nebolo možné súhlasiť, pretože rozhodujúca pre posúdenie veci totiž nie je len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktorých bola uložená. V súvislosti s tým súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný sa týmto odvolacím argumentom žalobcu v napadnutom rozhodnutí zaoberal (str. 19, 20). Zdôraznil, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať, nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. Podľa názoru súdu správny orgán v predmetnom prípade zohľadniac všetky okolnosti prípadu svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z ktorého nijakým spôsobom nevybočil, svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom jeho správna úvaha pri výške a druhu pokuty je súladná so zákonom. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. Je zrejmé, že správne orgány posúdili ako najzávažnejšie porušenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, nepredávať potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, s prihliadnutím aj na iné skutky, ktoré vyhodnotil ako priťažujúcu skutočnosť. Súd tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri rozhodovaní o výške sankcie nezohľadnil skutočnosť, že výrobky ponúkané na predaj boli v záručnej dobe a žiadne nedostatky pri ich skladovaní a predaji neboli zistené, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ako uviedol aj žalovaný, prvým znakom pokazenia výrobkov v danom prípade bola zmena farby výrobku, pričom z vyhotovenej fotodokumentácie bolo zrejmé, že tieto výrobky mali zmenenú farbu. Správny orgán konštatoval, že pri zistení výrobkov s prítomnosťou plesne a výrobkov so zmenenými senzorickými znakmi, orgány úradnej kontroly postupujú vždy nekompromisne, pretože prevádzkovateľ má jasne stanovené aké potraviny môže umiestňovať na trh a je jeho povinnosťou predchádzať rizikám akejkoľvek kontaminácie potravín s poukazom na skutočnosť, že potraviny, ktoré sú takto kontaminované sú nebezpečné tým, že môžu spôsobiť rôzne zdravotné problémy, a teda priamo ovplyvňujú zdravie spotrebiteľov. Práve z dôvodu, že ovocie a zelenina v čase obchodovania a predaja ešte prirodzene dozrieva a môže prirodzene dochádzať k jej kvalitatívnym zmenám je potrebné venovať tejto komodite zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby sa k spotrebiteľovi nedostalo ovocie alebo zelenina nielen nevyhovujúca kvalitatívnym požiadavkám, ale v žiadnom prípade nevykazujúca známky hnitia, plesnivenia, prípadne iného skazenia. Umiestňovanie potravín na trh, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, je systematicky zaradené medzi najzávažnejšie správne delikty s hornou hranicou pokuty do 500.000,- eur. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, ako aj to, či ide o opakované protiprávne konanie. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil tú skutočnosť, že išlo o spáchanie ďalších správnych deliktov, z ktorých jeden bol posúdený ako závažný, pričom pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.