Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/272/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202083 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202083.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7636/2014-1.10.2 (24/2014- rozkl.) zo dňa 09.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 7636/2014-1.10.2 (24/2014-rozkl.) zo dňa 09.10.2014, ktorým žalovaný rozhodoval na základe rozkladu žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 5727/2014-2.3 zo dňa 31.07.2014, ktorým prvostupňový správny orgán povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b), e) zákona o ochrany prírody a krajiny, ktorou povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť, držať ho a prepravovať, vydanej na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa - Hrochoť. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia žalovaného boli vydané nezákonne, pričom došlo k porušeniu ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p.. Podľa názoru žalobcu postupom správneho orgánu a ním vydaným rozhodnutím bolo porušené právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca, ktorý bol účastníkom správneho konania, v ktorom bola výnimka udelená, poukazoval v priebehu celého konania na skutočnosť, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v zákonom uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody a hospodárskych zvierat primeranými zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti nakladania s odpadmi, neprikrmovanie medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie výnimky tak, aby bolo možné skutočne usmrtiť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého. Žalobca poukazuje na to, že medveď hnedý je chráneným druhom - prioritným druhom európskeho významu, ktorého ochrana vyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch (Smernica Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992), ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom o ochrane prírody a krajiny. Žalobca poukazuje na to, že predmetná Smernica o biotopoch vo svojom čl. 12 ods. 1 písm. a) ukladá členským štátom prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Žalobca poukazuje na to, že aj keď čl. 16 Smernice o biotopoch pripúšťa splnenia konkrétnych podmienok pre udelenie výnimky okrem iného z čl. 12 udelenie takejto výnimky je možné len vtedy, ak je spoľahlivo preukázané splnenie v Smernici o biotopoch definovaných podmienok. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že problematikou výnimiek z prísnej ochrany druhov európskeho významu sa zaoberá aj Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá bola pripravená Európskou iniciatívou pre veľké šelmy pre Európsku komisiu v júli 2008. Vymenovaním podmienok uvádzaných v označenom dokumente pre udeľovanie výnimiek a na základe porovnania týchto podmienok s existujúcim stavom v predmetnom konaní a so stavom ochrany medveďa hnedého v Slovenskej republike vo všeobecnosti nebolo možné dôjsť k inému záveru, ako k takému, že podľa žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. Žalobca poukazuje aj na to, že aj napriek každoročne udeľovaným desiatkam výnimiek zo zákazu usmrtiť jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť v žiadnom z doterajších rozhodnutí o udelení výnimky žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ. Žalobca poukazuje aj na to, že spoločenská hodnota je len jedným z hľadísk, z ktorého je potrebné posudzovať význam medveďa hnedého ako súčasť ekosystému v území európskeho významu SKUEV Poľana, kde je predmetom ochrany. Poukazuje aj na nevieryhodnosť svedectiev osôb, ktoré mali mať skúsenosť s nebezpečným stretom s medveďom hnedým. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný správny orgán v konaní porušil ust. § 3, § 32 správneho poriadku, ako aj § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny a Smernicu o biotopoch. Žalobca má za to, že ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nedali v odôvodneniach svojich rozhodnutí uspokojivú odpoveď na otázku, aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňujú predpoklad, že udelenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa za situácie, keď dôvody synantropizácie existujúce pred udelením výnimky sa udelením výnimky nezmenia, ani nezredukujú. Podľa žalobcu ani jeden zo správnych orgánov neposkytol vo svojom rozhodnutí uspokojujúcu odpoveď na to, ako výnimky udelené v predmetnom poľovnom revíre v minulosti prispeli k naplneniu sledovaného cieľa a vychádzajúc z konštatovania žalovaného, že rozhodnutia o udeľovaní výnimiek vychádzajú z vyhodnotenia evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom a možného ohrozenia obyvateľov ako výnimke udelenej v minulosti aj v iných poľovných revíroch prispeli k eliminácii týchto škôd a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. Podľa žalobcu konštatovanie akýchkoľvek konkrétnych záverov vyplývajúcich z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by potvrdzovali efektívnosť udeľovania výnimiek vo vzťahu k škodám a k verejnej bezpečnosti obyvateľstva absentuje. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 16.02.2015, uviedol, že s námietkami uvedenými žalobcom v žalobe nesúhlasí. Ministerstvo pri rozhodovaní postupovalo v súlade s ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b), c) zákona o ochrane prírody, keď povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), e) zákona o ochrane prírody a povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody, stanovilo podrobnejšie podmienky vykonávania predmetnej činnosti. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), e) v spojení s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) zákona o ochrane prírody. Ďalej žalovaný uviedol, že ministerstvo vychádzalo pri rozhodovaní aj z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, zo stanoviska ŠOP SR a Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, Terénneho záznamu č. 3 zo dňa 19.08.2013 vrátane fotodokumentácie, z informácií predložených žiadateľom, potvrdenia o výške škôd spôsobených medveďom hnedým, žiadosti o riešenie situácie obce Hrochoť zo dňa 13.05.2014. Dospel k záveru, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách spôsobených medveďom hnedým, podľa žalovaného nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Ministerstvo pri svojom rozhodovaní vychádzalo hlavne z ust. § 40 ods. 3 písm. b), c) zákona o ochrane prírody, zo záujmu ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí a predchádzania závažných škôd na majetku. V zmysle tohto ustanovenia zákona sa nevyžaduje vznik škodlivého následku na zdraví na verejnej bezpečnosti ľudí alebo na majetku osôb, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom takéhoto škodlivého následku, pretože keď takýto následok vznikne, uvedené zákonné ustanovenie stráca na význame. Žalovaný má za to, že boli preukázateľné splnené podmienky podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) zákona, ako aj § 35 ods. 1 písm. b), e), § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa stotožnil s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom, ako aj jeho odôvodnením povolenia výnimky v napadnutom rozhodnutí. Má za to, že rozhodnutie vychádza z dostatočného vyhodnotenia podkladov ŠOP SR, a že toto bolo vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí za účelom predchádzania vzniku škôd na majetku osôb so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb a ich majetku. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobcom uvádzaný dokument, vypracovaný Európskou iniciatívou pre veľké šelmy, ktorý v prílohe č. 2 obsahuje podmienky, za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o výklad podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v Smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice o biotopoch sa vyžaduje od členských štátov prijatie manažmentových plánov len pre osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, a to len v prípade potreby. Nespochybňujúc opodstatnenosť opatrení navrhovaných v prílohe č. 2 vyššie uvedeného dokumentu žalovaný uvádza, že tieto môžu v súlade s účelom uvedeného dokumentu slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie programov starostlivosti o veľké šelmy a určenie podmienok ich regulačného lovu, pokiaľ takýto lov pri vybraných druhoch pripadá v úvahu, avšak nemožno ich vykladať ako podmienky pre poľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch ako sa to snaží interpretovať žalobca. Žalovaný uvádza, že v podanej veci si vyžiadal stanovisko ŠOP SR, pričom v rámci predmetného konania preveril tvrdenia uvádzané žiadateľom v žiadosti, vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR, ktoré jednoznačne odporučilo povoliť požadovanú výnimku. Má za to, že povolenie na usmrtenie medveďa hnedého v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) zákona o ochrane prírody podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnil. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru obe rozhodnutia správneho orgánu vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o ochrane prírody, rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrlovaných podmienok na selektívnom základe v obmedzenom rozsahu. V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody zo dňa 31.07.2014 č. 5727/2014-2.3 v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj v súlade s ust. § 46 zákona o správnom konaní na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa - Hrochoť zo dňa 30.04.2014 povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), e) zákona, ktorou povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť, držať ho a prepravovať. Z rozhodnutia vyplynulo, že predmetný odstrel je možné zrealizovať od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia do 30.11.2014 posliedkou na lokalitách Dolinky, Beňová a lokality s výskytom škôd a postriežkou na lokalite Hudcovie kút, k.ú. D.. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného stratilo platnosť v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie zo zákona stratilo účinnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ktorými môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak odpadol dôvod na konanie. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálený právny názor NS SR vyjadrený v stanovisku Správneho kolégia NS SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014, ako aj poukazuje na rozsudky NS SR napr. sp. zn. 3Sžo 83/2014 zo dňa 02.12.2014, 3Sžo 80/2014 zo dňa 02.12.2014, 3Sžo 89/2014 zo dňa 02.12.2014, 9Sžp 11/2013 zo dňa 26.11.2014, z ktorých vyplýva právny názor, že „...Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, prípadne súd, preto musí zastaviť koanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania“. Krajský súd v Bratislave poukazuje na vyššie citovaný ustálený právny názor podľa ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmretenie chráneného živočícha medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Z predmetného dôvodu, keďže výnimka bola udelená žiadateľovi - Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovnícke združenie Chochuľa - Hrochoť do 30.11.201, uplynutím času stratilo povolenie žalovaného platnosť a jeho aj prípadným zrušením po tejto lehote nebudú jeho práva a povinnosti žalobcu dotknuté. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu, čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul, čím nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil, nakoľko výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už neexistuje. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246 ods. 1 a ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.