Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/276/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202103 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202103.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Fine Bakery s.r.o., IČO: 45 581 045, Michalská 6, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ing. Ivan Bojna, advokát, Levárska 462/11, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/03101-2.1, O-433/2014 zo dňa 05.11.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S/2014/03101-2.1, O-433/2014 zo dňa 05.11.2014 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 131/14/Ph, 4316/2014 zo dňa 20.08.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. S/2014/03101-2.1, O-433/2014 zo dňa 05.11.2014 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 131/14/Ph, 4316/2014 zo dňa 20.08.2014, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 125/2006 Z.z.“) pokuta vo výške 6.000,- €. Podľa prvostupňového rozhodnutia sa žalobca dopustil správneho deliktu tým, že pri výkone inšpekcie práce dňa 23.02.2014 vykonávanej v čase od 16:10 hod. v prevádzke žalobcu na Michalskej 6 v Bratislave, nelegálne zamestnával fyzické osoby H.J. Q. a Z. K., ktoré vykonávali pre žalobcu závislú prácu (§ 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z.), spočívajúcu v pohostinskej činnosti a predaji pekárenských a cukrárenských výrobkov, pričom s nimi mal žalobca od 01.01.2014 založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce, ale nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď neprihlásil H. Q. a Z. K. najneskôr pred začatím výkonu činnosti do registra poistencov a spotrebiteľov starobného dôchodkového sporenia, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. II. Žaloba 2. Žalobca považoval rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. V prvom rade žalobca vytýkal nepresnosť a neurčitosť protokolu zo dňa 21.03.2014 a upovedomenia o začatí konania zo dňa 23.07.2014. Skutočnosť, že žalobca mal porušiť povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., správny orgán uviedol až v prvostupňovom rozhodnutí. Keďže žalobcovi nebolo špecifikované, akú konkrétnu zákonnú povinnosť porušil, takýmto spôsobom mu bola odňatá možnosť brániť svoje práva a bolo porušené jeho právo na obhajobu,. 4. Žalobca namietal zmätočnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého bolo pri výkone inšpekcie dňa 23.02.2014 zistené, že žalobca nelegálne zamestnával fyzické osoby. Poukázal na to, že vo vzťahu k zamestnankyniam uvedeným v rozhodnutí správneho orgánu, mala byť ohlasovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni splnená dňa 19.02.2014. Najneskôr týmto okamihom nemohlo isť o nelegálne zamestnávanie. Správne orgány dospeli k absurdnému záveru, že raz založený stav nelegálneho zamestnávania z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti trvá po celý čas trvania pracovno-právneho pomeru. Preto za nelegálne zamestnávanie považovali aj stav ku dňu 23.02.2014, hoci sa oboznámili s ohlásením zamestnankýň žalobcom dňa 19.02.2014. 5. Žalobca tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Správne orgány si v konaní nezabezpečili evidenčný výkaz dotknutých zamestnankýň, hoci museli vedieť, že práve tento je pre posúdenie začiatku výkonu práce rozhodujúci a samotné nelegálne zamestnávanie odvodzovali len od dátumu platnosti Dohody o pracovnej činnosti a dátumu prihlášky. Samotná platnosť a účinnosť dohody bez ďalšieho skúmania a zisťovania skutkového stavu nemôže preukázať nesplnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni riadne a včas, a to ani v prípade uznania pochybenia zo strany žalobcu. 6. Žalobca tvrdil, že obe zamestnankyne začali faktický výkon činnosti pre žalobcu ako zamestnávateľa až dňom 20., respektíve 21.02.2014. Odmena, ktorú obe zamestnankyne v mesiaci január dostali vyplýva z dohody, ktorú mali so zamestnávateľom uzavretú a podľa ktorej im zamestnávateľ prisľúbil poskytnúť v prípade, že v mesiaci január nevyužije ich osoby na výkon práce, finančnú kompenzáciu vo výške 103,50 € resp. 115,50 €. Dôvodom tejto spočiatku ústnej dohody bolo, že žalobca sa s oboma uvedenými zamestnankyňami na jeseň 2013 dohodol na nepokračovaní spolupráce v roku 2014, z dôvodu čoho si obe zamestnankyne hľadali iné pracovné pozície. Koncom roku 2013 však žalobca bol nútený z prevádzkovo-organizačných dôvodov svoje skoršie rozhodnutie zmeniť a kontaktovať tak obe zamestnankyne s ponukou na pokračovanie spolupráce. Aj z dôvodu, že žalobca nevedel presne uviesť, kedy obe zamestnankyne začnú reálne vykonávať zárobkovú činnosť, ale na druhej strane potreboval mať ale istotu, zmluvne si ich zaviazal. Došlo k uzavretiu predmetných písomných dohôd a k ústnej dohode, ktorou im žalobca garantoval, že v januári dosiahnu z brigád príjem minimálne 103,50 € resp. 115,50 €. Obe zamestnankyne v mesiaci február 2014 už riadne s výkonom práce začali, a preto im vznikol automaticky nárok na odmenu. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 16.02.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 8. Pokiaľ žalobca namietal neúplnosť protokolu, žalovaný poukázal na § 14 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z.z. upravujúci formálne a obsahové náležitosti protokolu z výkonu inšpekcie práce, pričom podľa jeho názoru protokol obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi a tiež sú v ňom uvedené zistenia porušenia právneho predpisu, ktorým bol § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. 9. K námietke o neúplnosti a nekonkrétnosti upovedomenia o začatí správneho konania žalovaný uviedol, že toto podľa jeho názoru obsahovalo údaje o tom, ktorý správny orgán konanie začína, v akej je to veci a čo sa navrhuje. Taktiež upovedomenie obsahuje presný opis skutku, ktorý bol dôvodom na začatie konania. Obsahuje tiež odkaz na konkrétne ustanovenie zákona č. 82/2005 Z.z. i uvedenie osobitného právneho predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z.), ktorý žalobca porušil. 10. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadom nesprávnosti výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je z tohto výroku možné presne zistiť, kedy a kde bola kontrola vykonaná, špecifikácia skutku je vymedzená tak, aby tento skutok nebolo možné zameniť s iným skutkom, je možné z neho určiť a zrozumiteľne zistiť, aké príslušné ustanovenie právneho predpisu žalobca porušil, o porušení ktorej konkrétnej právnej povinnosti ide, v čom spočíva porušenie tejto právnej povinnosti, akým spôsobom došlo k jej porušeniu a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym zamestnankyniam, teda obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 11. Žalovaný zdôraznil, že za výsledok správneho konania nesie zodpovednosť i samotný jeho účastník. Žalobca v priebehu odvolacieho konania nedoplnil žiadne nové dôkazy, ani nenavrhol ich vykonanie, ale obmedzil sa iba na opätovné tvrdenie, že so zamestnankyňami boli riadne uzavreté dohody o brigádnickej práci študentov, že menované pracovali u žalobcu už v roku 2013, pričom obe pracovali bez prerušenia aj počas roku 2014. K dohodám žalobca uviedol, že boli uzavreté v roku 2013, boli platné do 31.12.2013 a k 01.01.2014 boli uzavreté nové dohody, pričom personalistka nedopatrením odhlásila menované zamestnankyne zo Sociálnej poisťovne dňa 12.01.2014 a po zistení tejto chyby boli menované opätovne prihlásené k 01.01.2014 dňa 19.02.2014. 12. Správne orgány oboch stupňoch umožnili žalobcovi riadne uplatnenie jeho práv v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a ak žalobca mal záujem na tom, aby podľa jeho názoru prispel k spoľahlivému objasneniu skutkového stavu, mal v rámci prebiehajúceho správneho konania doplniť dôkazy, respektíve označiť vykonanie nových dôkazov, čo však neurobil. Z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobca bol v konaní pasívny a nevyužil svoje procesné práva. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť správnemu orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody svedčiace v prospech žalobcu, ktoré ním neboli uplatnené a následne týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia. 13. Za nedôveryhodné považoval žalovaný tvrdenia žalobcu, že dotknuté zamestnankyne začali s reálnym výkonom práce až po ich nahlásení do Sociálnej poisťovne (dňa 20.02.2014 respektíve 21.02.2014). Uvedené tvrdenia sa nezhodujú s tvrdeniami, že dotknuté zamestnankyne pracovali u žalobcu už v roku 2013, obe pracovali bez prerušenia aj počas roku 2014 a že dohody uzavreté v roku 2013 boli platné do 31.12.2013 a k 01.01.2014 boli uzavreté nové dohody, pričom personalistka obe zamestnankyne odhlásila ku dňu 12.01.2014 zo Sociálnej poisťovne omylom a po zistení tejto chyby boli opätovne prihlásené k 01.01.2014 dňa 19.02.2014. IV. Konanie na správnom orgáne 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. 15. Dňa 23.02.2014 bola v prevádzke žalobcu vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Z inšpekcie bol vypracovaný protokol, ktorý si žalobca prevzal dňa 21.03.2014. Listom zo dňa 23.07.2014 správny orgán prvého stupňa žalobcu upovedomil o začatí správneho konania o uložení pokuty, a to z dôvodu, že počas výkonu inšpekcie dňa 23.02.2014 boli skontrolované dve osoby vykonávajúce závislú prácu u žalobcu, pričom bolo zistené, že tieto majú uzavretý pracovno-právny vzťah od 01.01.2014, avšak do Sociálnej poisťovne boli prihlásené až dňa 19.02.2014, čoho dokladom sú registračné listy fyzických osôb - prihlášky do Sociálnej poisťovne predložené správnemu orgánu žalobcom. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 20.08.2014 rozhodnutie č. 131/14/Ph, 4316/2014, ktorým žalobcovi uložil pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 6.000,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S/2014/03101-2.1, O-433/2014 zo dňa 05.11.2014, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyššie opísané vyjadrenie k žalobe. V. Právne posúdenie 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 3 ods. 2 zákona zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 23. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. 24. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 eur. 25. Z dikcie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. vyplýva, že za nelegálne zamestnávanie je považovaný stav, kedy porušujúc povinnosti ustanovené osobitným predpisom zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba) využíva závislú prácu fyzickej osoby, resp. má s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Podľa názoru súdu možne nelegálne zamestnávanie konštatovať spätne iba za obdobie, dokedy zamestnávateľ protiprávne konanie konvalidoval a teda správny orgán musí prihliadať aj na dĺžku nelegálneho zamestnávania ako na okolnosť podstatnú pre posúdenie závažnosti a nebezpečnosti deliktu. Pokiaľ správny orgán po vykonanom dokazovaní konštatoval (vo výroku prvostupňového rozhodnutia), že v čase výkonu inšpekcie práce (dňa 21.02.2014 o 16:10 hod.) žalobca nelegálne zamestnával dve zamestnankyne, dospel k takémuto záveru v rozpore s logickým výkladom ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Z podkladov, ktoré mal správny orgán pred rozhodnutím k dispozícii, by v danom prípade prichádzalo do úvahy len konštatovanie, že k nelegálnemu zamestnávaniu mohlo dôjsť v čase od 01.01.2014 do 19.02.2014 26. Súd zároveň zastáva názor, že povinnosťou vo veci rozhodujúcich správnych orgánov bolo v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Správne orgány totiž pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených zamestnankýň žalobcom žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona, ale vychádzali výlučne len z gramatického výkladu uvedených právnych noriem. Súd v danej veci zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloženie dohôd o pracovnej činnosti a potvrdení prihlášok do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho považuje súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu. Podľa názoru súdu sa správnym orgánom nepodarilo odstrániť pochybnosti ohľadom skutočného nástupu uvedených zamestnankýň do zamestnania, resp. skutočného začiatku výkonu pracovnej činnosti v zmysle uzatvorených dohôd. To znamená, že okamih skutočného nástupu uvedených zamestnankýň nebol správnymi orgánmi jednoznačne ustálený. 27. Súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedené zamestnankyne v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na počítanie hodín pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžo/51/2011. V konaní zostalo (bez pochybností) nezodpovedané, či žalobca prihlásil dotknuté zamestnankyne do Sociálnej poisťovne pred nástupom do práce, navyše, predmetná kontrola inšpektorátu práce začala po tom, ako žalobca preukázateľne vykonal registráciu zamestnankýň. 28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).