Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/282/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202141 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: B.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Pavol Riško, advokát, Zelená 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený: JUDr. Eva Bušová, Tobrucká 6, Bratislava o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 56/7/2014 zo dňa 12.09.2014, takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2014, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.09.2014 č. 56/7/2014, ktorým Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo o nezapísaní žalobcu do zoznamu usadených euroadvokátov vedeného Slovenskou advokátskou komoru (ďalej ako „SAK“) z dôvodu, že charakter trestnej činnosti, za ktorú bol žalobca odsúdený a spôsob akým bola vykonaná, odôvodňujú záver o pochybnostiach, či bude žalobca v budúcnosti čestne a svedomito vykonávať povolanie usadeného euroadvokáta za podmienok a spôsobom ustanoveným v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že v rámci odôvodnenia žalovaný konštatoval, že podľa ustanovení zákona o advokácii usadený euroadvokát sa považuje za advokáta, musí spĺňať okrem podmienok uvedených v § 39 zákona o advokácii aj podmienku spoľahlivosti definovanú v § 3 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého nie je spoľahlivým ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. V konkrétnom prípade rozhodovania žiadosti o zápis žalobcu do zoznamu usadených euroadvokátov žalovaný mal za to, že ustanovenie § 3 ods. 4 zákona o advokácii nemožno vykladať zúžene s prihliadnutím len na zákonnú fikciu zahladenia odsúdenia. Bol názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom § 3 ods. 4 zákona o advokácii bolo nesprávne, pretože na posudzovanie podmienok zapísania osoby do zoznamu usadených euroadvokátov je potrebné vychádzať len z podmienok uvedených v § 39 zákona o advokácii. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože § 39 ods. 1 zákona o advokácii zakotvuje podmienky, ktoré musia byť splnené pre riadny zápis žiadateľa do zoznamu usadených euroadvokátov. Mal za to, že sa jedná o taxatívne vymedzené podmienky a v prípade ich splnenia, je žalovaný povinný takéhoto žiadateľa bez ďalšieho zapísať do zoznamu usadených euroadvokátov. Preto vzhľadom na spomenutú taxatívnosť nie je možné odmietnuť zapísať žiadateľa do zoznamu usadených euroadvokátov pre nesplnenie podmienky, ktorá v § 39 ods. 1 zákona o advokácii ani nie je uvedená. Poukázal na to, že každá z foriem poskytovania právnych služieb, resp. výkon advokácie zahŕňa špecifický okruh podmienok, ktoré musia byť v zmysle zákona o advokácii zo strany žiadateľa splnené pre riadne zapísanie do príslušného zoznamu. Mal za to, že žalovaný je povinný v zmysle zákona o advokácii prihliadať pri posudzovaní splnenia jednotlivých podmienok len na tie, ktoré sa vzťahujú k určitej konkrétnej forme výkonu advokácie, resp. poskytovania právnych služieb. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom predsedníctvo žalovaného uzavrelo, že usadený euroadvokát v zmysle § 38 ods. 1 zákona o advokácii sa považuje za advokáta, ktorý musí spĺňať okrem podmienok uvedených v § 39 zákona o advokácii aj podmienku spoľahlivosti definovanú v § 3 ods. 4 tohto zákona. S takýmto právnym záverom sa žalobca nestotožnil, pretože prihliadanie na § 3 ods. 4 zákona o advokácii pri posudzovaní splnenia podmienok na zapísanie do zoznamu usadených euroadvokátov nie je v zákone o advokácii nikde definované. Pod podmienkami ustanovenými zákonom o advokácii v zmysle § 38 ods. 1 je pritom potrebné rozumieť práve podmienky uvedené v § 38 až § 45, ktoré riešia problematiku usadeného euroadvokáta. Zastával názor, že nemožno však bez ďalšieho vyvodiť, že uvedené znamená, že usadený euroadvokát musí automaticky spĺňať aj všetky podmienky v zmysle § 3 ods. 1, resp. § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný postupoval pri posudzovaní podmienok nevyhnutných pre zápis do zoznamu usadených euroadvokátov nad rámec okruhu podmienok, ktoré ukladá priamo zákon, a teda v priamom rozpore so zákonom o advokácii. Zároveň mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie a v rozpore s princípmi, ktoré sú zakotvené v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 98/5/ES zo dňa 16.02.1998 o uľahčení trvalého výkonu povolania advokáta v inom členskom štáte než v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 17.07.2014 v spojených veciach C-58/13 a C-59/13, z ktorých vyplýva, že ak žalobca ako štátny príslušník Slovenskej republiky získal v Českej republike, ako členskom štáte EÚ odbornú kvalifikáciu a status advokáta, je v Českej republike ako domovskom štáte zapísaný ako advokát a následne požiadal o zapísanie do zoznamu usadených euroadvokátov, ktorý je na území Slovenskej republiky vedený žalovaným, jedná sa o postup, ktorý je v plnom súlade s princípmi zakotvenými v smernici. Uviedol, že Súdny dvor judikoval, že predloženie osvedčenia, ktoré potvrdzuje registráciu na príslušnom orgáne v domovskom členskom štáte je jedinou podmienkou, ktorej sa má podriadiť registrácia dotknutej osoby v hostiteľskom členskom štáte s tým, že žalobca túto podmienku mal preukázateľne splnenú. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2015 zameral najmä na vyvrátenie žalobcovej argumentácie, pričom uviedol, že pri svojom rozhodovaní Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory zistilo, že žalobca bol pôvodne zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory od 01.01.2005 po tom čo vykonal 08.11.2004 profesijnú - advokátsku skúšku a dňa 22.12.2004 zložil advokátsky sľub. Uviedol, že žalobca vykonával advokáciu do 16.07.2008, ktorým dňom mal výkon advokácie pozastavený podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, pretože mu dňa 26.06.2008 bolo vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona a dňa 28.06.2008 bol vzatý sudcom pre prípravné konanie do väzby. Pozastavenie výkonu advokácie trvalo do 05.09.2008. Ďalšie pozastavenie výkonu advokácie začalo na žiadosť žalobcu dňom 07.10.2008 a trvalo do 29.01.2010, ktorým dňom bol žalobca vyčiarknutý na svoju žiadosť zo zoznamu advokátov SAK. Konštatoval, že nakoľko žalobca sám požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, Predsedníctvo SAK už nerozhodovalo o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, ku ktorému by muselo obligatórne pristúpiť, a to z dôvodu, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 28.01.2010 č. k. O. bol žaloba uznaný za vinného zo zločinu prijímania úplatku, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pričom sa mu výkon trestu podmienečne odložil a súd určil skúšobnú dobu na štyri roky. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd uložil žalobcovi peňažný trest vo výške 66.000,- eur a ak by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Uznesením zo dňa 04.01.2013 č. k. O. Špecializovaný trestný súd rozhodol, že žalobca je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013, na základe ktorej bol žalobcovi odpustený uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s účinkom, že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Uviedol, že i keď žalobca dňa 14.08.2014 požiadal o zápis do zoznamu usadených euroadvokátov podľa § 39 zákona o advokácii, na základe skutočnosti, že poskytuje právne služby ako advokát v členskom štáte Európskej únie - v Českej republike samostatne ako advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Českou advokátní komorou pod č. XXXXX a vykonáva ako jediný spoločník a konateľ advokáciu aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným +.. v Českej republike, Predsedníctvo SAK posudzovalo charakter trestnej činnosti žalobcu a spôsob akým bola vykonaná, na základe čoho dospelo k záveru o pochybnostiach, či bude žalobca v budúcnosti čestne a svedomito vykonávať povolanie usadeného euroadvokáta s odkazom na znenie ust. § 38 ods. 1 zákona o advokácii. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní Predsedníctvo SAK vzalo do úvahy i ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach nezapísania do zoznamu advokátskych koncipientov a do zoznamu advokátov tých žiadateľov, ktorí v minulosti boli odsúdení za úmyselné trestné činy. Mal za to, že ak by sa Predsedníctvo SAK pri zápise do zoznamu usadených euroadvokátov nezaoberalo posúdením charakteru trestnej činnosti a spôsobu akým bola vykonaná a nezvážilo by otázku, či nie je spochybnené, že žiadateľ bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, znamenalo by to rozdielny prístup pri posudzovaní žiadateľov o zápis do zoznamu advokátov SAK a žiadateľov o zápis do zoznamu usadených euroadvokátov SAK. Zároveň poukázal na čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 98/5/ES zo dňa 16.02.1998, v ktorej sa uvádza, že príslušný orgán hostiteľského štátu môže odôvodneným rozhodnutím, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok súdu, odoprieť advokátovi výhody plynúce z ustanovenia tohto článku, pokiaľ má za to, že by to bolo v rozpore s verejným poriadkom, najmä vzhľadom ku kárnym konaniam, sťažnostiam alebo prípadom iného typu. Žalovaný záverom dal do pozornosti súdu, že podaním zo dňa 10.09.2014, doručeným žalovanému dňa 17.09.2014, žalobca svoju žiadosť zo dňa 14.08.2014 o zapísanie do zoznamu usadených euroadvokátov zobral späť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. III. Krajský súd, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou dňa 14.08.2014 požiadal žalovaného podľa § 39 zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov o zapísanie do zoznamu usadených euroadvokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, pretože ku dňu podania žiadosti splnil všetky podmienky ustanovené zákonom o advokácii, ako aj organizačným poriadkom Slovenskej advokátskej komory. Zároveň uviedol, že poskytuje právne služby ako advokát v členskom štáte Európskej únie - Českej republike samostatne ako advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Českou advokátní komorou pod č. XXXXX, vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným +. advokátní kancelář so sídlom v O., pričom je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Uznesením č. 56/7/2014 zo dňa 12.09.2014 Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory so sídlom Kolárska 4, Bratislava nezapísalo do zoznamu usadených euroadvokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou žalobcu, pretože nepovažovalo žalobcu za spoľahlivého podľa dikcie ust. § 3 ods. 4 zákona o advokácii, keď s odkazom na § 38 ods. 1 zákona o advokácii nebola splnená jedna z podmienok na zápis do zoznamu usadených euroadvokátov, keď žalovaný dospel k záveru, že charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol žalobca odsúdený a spôsob, akým bola vykonaná, odôvodňujú záver o pochybnostiach, či bude žalobca v budúcnosti čestne a svedomito vykonávať povolanie usadeného euroadvokáta s odkazom na § 38 ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého na účely tohto zákona a osobitných predpisov a v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom sa usadený euroadvokát považuje za advokáta podľa tohto zákona. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa 20.08.2014 vystaveného odpisu z registra trestov má žalobca záznam o odsúdení pre trestný čin podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu existencie záznamu v odpise z registra trestov vyžiadala komora rovnopis rozsudku č. k. O. podľa ktorého bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť ako osobitný správca konkurznej podstaty. Predsedníctvo komory pri svojom rozhodovaní vzalo na vedomie aj skutočnosť, že žalobca je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013, uverejnenej pod č. 1/2013 Zbierky zákonov s tým, že nespochybnilo skutočnosť, že odsúdenie žalobcu bolo zahladené a hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený. Z administratívneho spisu a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa záznamu v odpise z registra trestov Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom č. k. O. dňa 28.01.2010 uznal žalobcu za vinného zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť ako osobitný správca konkurznej podstaty, a teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorý výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na štyri roky. Zároveň mu bol uložený peňažný trest vo výške 66.000,- eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody bol vymeraný vo výške dvoch rokov, zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty a osobitného správcu konkurznej podstaty na dobu jedného roka. Uznesením zo dňa 04.01.2013 č. k. O. Špecializovaný trestný súd rozhodol, že žalobca je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013, na základe ktorej bol žalobcovi odpustený uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s účinkom, že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. IV. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, komora zapíše do zoznamu usadených euroadvokátov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti toho, kto preukáže, že a) je občanom členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b) je oprávnený vykonávať advokáciu samostatne v štáte registrácie pod niektorým z profesijných označení uvedených v prílohe č. 1, c) je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na území Slovenskej republiky. Podľa § 38 ods. 1 zákona o advokácii, usadený euroadvokát je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Na účely tohto zákona a osobitných predpisov a v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom sa usadený euroadvokát považuje za advokáta podľa tohto zákona. Podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii, spoľahlivým na účely tohto zákona nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Krajský súd sa v intenciách žaloby zaoberal žalobcom vznesenými námietkami a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, pretože na posudzovanie podmienok zapísania osoby do zoznamu usadených euroadvokátov je potrebné vychádzať len z podmienok uvedených v § 39 zákona o advokácii, ktoré sú vymedzené taxatívne a v prípade ich splnenia je preto žalovaný povinný takéhoto žiadateľa bez ďalšieho zapísať do zoznamu usadených euroadvokátov. S uvedeným sa súd nestotožnil a má za to, že správny orgán postupoval správne, keď okrem podmienok uvedených v § 39 zákona o advokácii aplikoval aj podmienku spoľahlivosti definovanú v ust. § 3 ods. 4 zákona o advokácii, čo aj v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite zdôvodnil. S výkonom povolania euroadvokáta sa nerozlučne spája škála etických povinností voči klientom a voči súdom a orgánom, pred ktorými presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene. Je pravdou, že znenie § 39 zákona o advokácii, podmienku spoľahlivosti, ktorú v danom prípade žalobcu, žalovaný skúmal, neobsahuje, avšak z dikcie ust. § 38 ods. 1 zákona o advokácii nesporne vyplýva, že na účely daného zákona sa usadený euroadvokát považuje za advokáta. V tejto súvislosti súd uvádza, že jednotlivé ustanovenia zákona o advokácii je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a nie vytrhávať jednotlivé ustanovenia z kontextu, pretože z ust. § 30 zákona o advokácii, ktorý rozlišuje hosťujúcich euroadvokátov, usadených euroadvokátov, medzinárodných a zahraničných advokátov, každého ako osobitnú skupinu, ale pri všetkých sa vyžaduje podmienka spoľahlivosti, ktorú je žalovaný oprávnený a povinný skúmať. Z obsahu administratívneho spisu a z dôvodov rozhodnutia žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa v minulosti dopustil úmyselnej trestnej činnosti. Práve okolnosti a charakter spáchanej trestnej činnosti žalobcu sú podľa názoru súdu v prípade žalobcu rozhodujúcimi pre posudzovanie žiadosti o jeho zapísanie do zoznamu euroadvokátov Slovenskej advokátskej komory v spojení aj s požiadavkou a podmienkou spoľahlivosti. V nadväznosti na to súd uvádza, že opodstatnenosť skúmania podmienky spoľahlivosti v prípade žalobcu zo strany žalovaného vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, a to konkrétne, vo veciach nezapísania do zoznamu advokátskych koncipientov a do zoznamu advokátov tých žiadateľov, ktorí v minulosti boli odsúdení za úmyselné trestné činy (rozhodnutie zo dňa 19.10.2011 sp. zn. 2Sžo/6/2011, rozhodnutie zo dňa 29.10.2012 sp. zn. 5Sžo/29/2012). Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5Sžo/29/2012 okrem iného uviedol, že v rámci zisťovania naplnenia požiadavky bezúhonnosti, skúmanie okolností trestného činu, i keď odsúdenie už bolo zahladené, je správne a vzhľadom na postavenie a rolu advokáta v právnom systéme Slovenskej republiky, t. j. ako profesie, ktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických a právnických osôb v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, sa prísne požiadavky nielen na odbornosť, ale aj požiadavka určitých osobnostných a morálnych vlastností javí ako logická. Tomu zodpovedá i požiadavka preukazovania bezúhonnosti na základe odpisu a nie výpisu z Registra trestov, kedy má komora možnosť a povinnosť brať zreteľ aj na zahladené odsúdenie žiadateľa. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že žiadateľ o zápis do zoznamu advokátov nesmie vo svojej minulosti vykazovať také správanie, ktoré preukázateľne spochybňuje, že žiadateľ bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom žalovaný zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola súdom zistená. Taktiež nie je možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v rozpore so zákonom, keď Súdny dvor už judikoval, že predloženie osvedčenia, ktoré potvrdzuje registráciu na príslušnom orgáne v domovskom členskom štáte je jedinou podmienkou, ktorej sa má podriadiť registrácia dotknutej osoby v hostiteľskom členskom štáte a túto žalovaný nebral do úvahy, súd uvádza, že smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/5/ES v čl. 3 ods. 2 uvádza, že príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte advokáta zapíše po predložení preukazu oprávnenia potvrdzujúceho jeho zápis u príslušného orgánu v domovskom členskom štáte, avšak v bode 4, čl. 10 citovanej smernice sa uvádza, že príslušný orgán hostiteľského štátu môže odôvodneným rozhodnutím, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok súdu, odoprieť advokátovi výhody plynúce z ustanovenia tohto článku, pokiaľ má za to, že by to bolo v rozpore s verejným poriadkom, najmä vzhľadom ku kárnym konaniam, sťažnostiam alebo prípadom iného typu. Práve s poukazom na citovaný bod 4 čl. 10 smernice sa súd stotožnil s názorom žalovaného, keď nezapísal žalobcu do zoznamu usadených euroadvokátov vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré pri prejednávaní žiadosti žalobcu bol povinný zohľadňovať a nemohol pri svojom rozhodovaní vychádzať iba z toho, že žalobca je oprávnený vykonávať advokáciu samostatne v štáte registrácie pod niektorým z profesijných označení uvedených v prílohe č. 1 zákona o advokácii. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 17.07.2014 v spojených veciach C-58/13 a C-59/13, na ktoré v žalobe poukázal žalobca, jeho interpretácia nie je úplná, keď uvádza, že ak žalobca ako štátny príslušník Slovenskej republiky získal v Českej republike, ako členskom štáte EÚ odbornú kvalifikáciu a status advokáta, je v Českej republike ako domovskom štáte zapísaný ako advokát a následne požiadal o zapísanie do zoznamu usadených euroadvokátov, ktorý je na území Slovenskej republiky vedený žalovaným, jedná sa o postup, ktorý je v plnom súlade s princípmi zakotvenými v smernici. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva však aj tá skutočnosť, že „žiadosť o registráciu v zozname usadených euroadvokátov podanú na základe článku 3 smernice 98/5 neumožňuje vyhnúť sa uplatneniu právnej úpravy hostiteľského členského štátu týkajúcej sa prístupu k povolaniu advokáta“, ktorú žalobca už neuviedol. Za týchto skutkových okolností preto súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.