Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200010 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200010.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: K. K.Í., nar.: XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-158/2014-P zo dňa 17.10.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote a doplnenou na základe výzvy súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-158/2014- P zo dňa 17.10.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II (ďalej len „prvostupňový orgán”) o priestupku č. ORP-P-620/BAII-ODI-2014-V zo dňa 03.09.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) potvrdil. 2. Žalobca v žalobe dôvodil, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach, a to porušením v žalobe konkretizovaných zásad zakotvených v správnom poriadku. Mal za to, že v správnom konaní mu nebolo preukázané spáchanie priestupku. V tejto súvislosti poukázal na priebeh udalostí rozhodných pre posúdenie veci. Dňa 23.07.2014 bol zastavený hliadkou žalovaného z dôvodu namerania prekročenia rýchlosti vozidlom žalobcu. Po zastavení a predložení dokladov žalobca na otázku príslušníka žalovaného odpovedal, že si nie je vedomý spáchania priestupku, keďže vozidlo riadil posledných cca 100 metrov. V tejto súvislosti zdôraznil, že príslušník žalovaného musel počuť šmyk vozidla spojený s následným trúbením vozidla idúceho za vozidlom žalobcu. Po zastavení vozidla žalobcu z dôvodu spozorovania hliadky žalovaného vodič, ktorého žalobca označil ako Ľ. U., urýchlene vystúpil. Za účelom zabránenia dopravnej nehode mal žalobca sadnúť za volant a presunúť sa s vozidlom k hliadke žalovaného. Mal za to, že cieľom príslušníka žalovaného nebolo zdokumentovanie dopravného priestupku, ale snaha akýmkoľvek spôsobom docieliť zaplatenie pokuty. Ďalej žalobca poukázal aj na jeho upozornenie príslušníka žalovaného v súvislosti so svedkami, ktorí prechádzali v danej chvíli okolo a ktorí mohli potvrdiť, že vodič vozidla žalobcu vystúpil. Uvedené upozornenie príslušník žalovaného s odôvodnením, že mu stačí fotka, odmietol. V ďalšom žalobca popísal priebeh prejednávania priestupku na mieste po príchode nadriadeného príslušníka žalovaného s tým, že od začiatku odmietal akékoľvek obvinenie zo spáchania priestupku. Na základe uvedeného žalobca považoval postup správnych orgánov za nezákonný. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.04.2015 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vyplývajúceho z predloženého administratívneho materiálu. Podľa žalovaného je zistené a preukázané, že dňa 23.07.2014 v čase o 16:38 hod. bolo zamerané prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti osobného motorového vozidla zn. P. A. s EČ: L.-XXX U. bielej farby v obci na mieste, kde je povolená rýchlosť 50 km/h. Nameraná rýchlosť bola 94 km/h. Uvedené vozidlo bolo predpísaným spôsobom zastavené a od doby namerania až po zastavenie nemenilo nijako smer jazdy a ani nezastavilo. Žalovaný zdôraznil, že uvedené vozidlo viedol žalobca, a to aj napriek jeho tvrdeniu, že v čase namerania sedel vzadu ako spolujazdec. V tejto súvislosti poukázal na fotodokumentáciu obsiahnutú v administratívnom spise a na výpoveď príslušníka žalovaného, podľa ktorej mal po nameraní predmetné vozidlo neustále v dohľade, toto vozidlo sa pohybovalo smerom k nemu a zastavilo až na jeho pokyn. V predmetnom vozidle sedel iba žalobca ako vodič. Ďalej žalovaný zdôrazňoval, že Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. Žalovaný preto nemal pochybnosti o tom, že by policajti (príslušníci žalovaného) v danom prípade sledovali iný účel než ten, aby splnili povinnosti vyplývajúce zo zákona. Nestotožňoval sa so žalobcom, že došlo k porušeniu zásad správneho konania. Žalovaný po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech žalobcu dospel k záveru, že žalobca skutok spáchal. Podľa žalovaného prvostupňový orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a dôsledne postupoval podľa príslušných ustanovení správneho poriadku, vrátane aplikácie základných zásad správneho konania. V predmetnom priestupkovom konaní bol objektívne zistený skutkový stav, t.j., že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a zároveň bola aj riadne odôvodnená sankcia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. 5. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 7. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 8. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 10. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03.09.2014 vydal prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu za porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZoCP”) uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZoP”) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP mu uložil pokutu vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Taktiež bola týmto rozhodnutím žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia bol popísaný priebeh predmetného správneho konania, vrátane ústneho pojednávania s výpoveďou svedka (policajta objasňujúceho dopravný priestupok X.. H. Č.). S ohľadom na námietky žalobcu vznesené v priebehu konania mal prvostupňový orgán za to, že z výpovede uvedeného svedka jednoznačne vyplýva, že počas celého služobného zákroku (od namerania predmetného vozidla, ktoré sa pohybovalo smerom k nemu) mal toto vozidlo v priamom dohľade, toto vozidlo od namerania nezastavovalo a zastavilo až na jeho pokyn. Vodič (žalobca) bol vo vozidle sám. Námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že v čase spáchania priestupku nebol vodičom nameraného vozidla, prvostupňový orgán nekceptoval a tieto tvrdenia považoval za zavázdzajúce so snahou vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. K ďalšej námietke žalobcu ohľadom jeho nevedomosti o spáchaní priestupku prvostupňový orgán uviedol, že táto okolnosť nemá vplyv na priebeh objasňovania priestupku a zistenie objektívneho stavu veci. S poukazom na fotodokumentáciu založenú v administratívnom spise a na výpoveď uvedeného svedka prvostupňový orgán uzavrel, že uvedený skutok sa jednoznačne stal a že ho spáchal žalobca. Určenie druhu a výmery sankcie bolo, s poukazom na páchanie pristupkov žalobcom v minulosti, vyčerpávajúco odôvodnené v závere prvostupňového rozhodnutia. 12. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný okrem priebehu správneho konania pridržiaval dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe. 13. Podľa § 16 ods. 4 ZoCP (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. 14. Podľa § 63 ods. 1 ZoCP ( v znení účinnom v čase spáchania priestupku) dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt, vojenský policajt v rovnošate, profesionálny vojak a vojak mimoriadnej služby v rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“; dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 15. Podľa § 12 ods. 1 ZoP (v znení účinnom v čase spáchania priestuku) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 16. Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ ZoP (v znení účinnom v čase spáchania priestuku) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac. 17. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP (v znení účinnom v čase spáchania priestuku) za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. 18. Podľa § 58 ods. 1 ZoP (v znení účinnom v čase spáchania priestuku) objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku. 19. Podľa § 58 ods. 4 ZoP (v znení účinnom v čase spáchania priestuku) orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru. 20. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 21. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 22. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 23. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 24. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 25. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 26. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 27. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 28. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 29. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 30. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 33. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby (nedostatočne zistenie skutkového stavu, nesprávny postup správneho orgán). 34. Súd v danej veci na základe preskúmania postupu a rozhodnutí správnych orgánov, vychádzajúc z obsahu predloženého administratívneho spisu, ustálil nasledovný záver. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 58 ods. 1 ZoP sa objasňovaním priestupkov rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, pričom v tomto zákonnom ustanovení sú demonštratívnym výpočtom vymedzené skutočnosti, ktoré správny orgán objasňuje. Ide najmä o zistenie, či sa skutok napĺňajúci znaky priestupku stal, kto ho spáchal a po objasnení týchto skutočností aj uloženie sankcie za jeho spáchanie (§ 58 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoP). V tomto prípade je podľa názoru súdu nepochybný skutkový stav zistený správnymi orgánmi. To znamená, že dňa 23.07.2014 v čase 16:38 hod. bola certifikovaným cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI 20-20 100 LR osobnému motorovému vozidlu zn. P. A., EČ: L.-XXX U., nameraná rýchlosť jazdy 94 km/h na mieste, kde je povolená rýchlosť jazdy 50 km/h. Uvedený skutok (jazda motorovým vozidlom rýchlosťou 94 km/h na mieste s maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/h) je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h/ ZoP v spojení s § 16 ods. 4 ZoCP priestupkom. Tento skutkový stav vyplýva z fotodokumentácie založenej v administratívnom spise. To, že uvedeným vozidlom došlo k spáchaniu priestupku, žalobca v žalobe ani nespochybňoval. Namietal však porušenie procesných zásad správneho konania zo strany správnych orgánov v súvislosti s objasňovaním okolností týkajúcich sa osoby, ktorá mala uvedený priestupok spáchať. 35. Rozhodnutiami správnych orgánov bol za páchateľa priestupku označený žalobca. Ten sa však vzhľadom na vyššie uvedené námietky považoval za nevinného. Súd sa v tomto smere stotožňuje so zisteniami správnych orgánov. Podľa názoru súdu dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise dostatočným spôsobom preukazujú, že uvedené vozidlo v rozhodnom čase riadil žalobca, a teda bol subjektom skutkovej podstaty predmetného priestupku. Svedčí o tom nielen svedecká výpoveď policajta objasňujúceho dopravný priestupok na mieste X.. H. Č., ale aj rozporuplné vyjadrenia žalobcu počas správneho konania, resp. pri objasňovaní priestupku. Zo svedeckej výpovede uvedeného policajta jednoznačne vyplýva, že predmetné vozidlo mal od času namerania vo vzdialenosti 146,2 m po jeho zastavenie na pokyn podľa § 63 ods. 1 ZoCP neustále v dohľade, pričom po jeho zastavení sa vo vozidle nachádzal iba žalobca ako vodič. V tejto súvislosti súd poukazuje na spoločenské postavenie policajtov a vážnosť ich svedeckých výpovedí. Ich zodpovednosť je širšieho rozsahu a s ohľadom na ich spoločenské postavenie sa posudzuje prísnejšie. Konanie policajtov sa pre služobné účely posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy. Tento výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu všeobecne záväzných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Z uvedeného vyplýva, že policajti sú počas plnenia svojich služobných povinností pod väčším drobnohľadom, pri prípadných porušeniach právnych predpisov s následkami nielen v služobnej oblasti, ale aj v rámci trestnoprávnej zodpovednosti (napr. pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tresného zákona). Súd v konaní nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by príslušníci žalovaného (vrátane svedka X.. H. Č.) v rámci predmetného správneho konania postupovali voči žalobcovi zaujato, nakoľko žalobcu nepoznali a rovnako nezistil, že by konali v rozpore so zákonom, resp. služobnou prísahou a sledovali by iný záujem ako objasňovanie skutočností súvisiacich s uvedeným priestupkom. Taktiež súd nezistil v konaní správnych orgánov porušenie zásad správneho konania. 36. Námietku žalobcu, že predmetné vozidlo v čase namerania rýchlosti riadil iný vodič, ktorý po spozorovaní hliadky žalovaného prudko zastavil a opustil miesto priestupku, považuje súd za výlučne účelovú, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. O účelovosti obrany žalobcu svedčí aj obsah Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 23.07.2014, v ktorej žalobca síce uviedol, že vozidlo v čase spáchania priestupku riadila iná osoba, avšak tú konkretizoval až v priebehu správneho konania. Podľa názoru súdu je málo pravdepodobné, že by žalobca nevedel konkretizovať údajného vodiča už na mieste priestupku. Tiež tá časť námietky žalobcu, v rámci ktorej poukazoval na prudké brzdenie predmetného vozidla, s ohľadom na vzdialenosť od hliadky príslušníkov žalovaného pri nameraní rýchlosti vozidla (146,2 m) a vzdialenosť, ktorú mal ako vodič prejsť s vozidlom už žalobca (posledných 100 m), sa súdu javí bez reálneho základu. Navyše na fotodokumentácii založenej v administratívnom spise je zaznamenaná pomerne hustá premávka na mieste spáchania priestupku v rozhodnom čase, s viacerými motorovými vozidlami idúcimi bezprostredne za vozidlom žalobcu, vrátane nákladného motorového vozidla. Súd v tejto súvislosti aj bez zložitého znaleckého dokazovania môže konštatovať, že v prípade náhleho brzdenia vozidla žalobcu z rýchlosti 94 km/h na nulu by bolo málo pravdepodobné, že by nedošlo ku kolízii vozidiel idúcich bezprostredne za vozidlom žalobcu, vrátene nákladného motorového vozidla, ktorého brzdná dráha je v pomere k vozidlu žalobcu nepomerne dlhšia. 37. K výške uloženej sankcie súd uvádza, že táto bola uložená v zákonom stanovenom rozmedzí podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP (pokuta vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov), aj vzhľadom na doterajšie správanie žalobcu ako účastníka cestnej premávky (viacnásobné spáchanie priestupku v relatívne krátkom čase pred spáchaním predmetného priestupku), je primeraná s výchovným účinkom smerujúcim k náprave žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, považuje súd v tejto časti za dostatočné a v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 38. Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 39. Podľa názoru súdu správne orgány postupovali plne v súlade so zásadami správneho konania obsiahnutými vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, pri svojich rozhodnutiach sa pridržiavali príslušnej právnej úpravy, a preto súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, za vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 40. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 41. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).