KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava2. 2. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/2/2015 z 2. 2. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. februára 2016, sp. zn. 2S/2/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015200027.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200027
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200027.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Kaufland
Slovenská republika, v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpená: Advokátska
kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému:
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Y. veterinárnej a potravinovej správy V. (ďalej aj správny orgán
prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) č.k.: XX/XXXX/XXXXXX-II-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
o uložení pokuty žalobcovi podľa § 28 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. o potravinách v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách) vo výške X.XXX eur, na tom skutkovom základe,
že v prevádzkarni OD S., arm. gen. J. W. XX v V. umiestnil na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu
- pšeničné vločky XXXg K., keď v čase kontroly dňa XX.XX.XXXX predával XX originálnych balení,
t.j. XX,X kg tohto výrobku, u ktorého senzorickým hodnotením na mieste inšpektormi Y. veterinárnej a
potravinovej správy V. s platnými certifikátmi spôsobilosti na senzorické posudzovanie potravinárskych
a poľnohospodárskych výrobkov bola preukázaná jeho nevhodnosť na ľudskú spotrebu pre prítomnosť
živých škodcov. V zmysle čl. XX ods. X nariadenia (ES) č. XXX/XXXX A. parlamentu a Y. z XX.XX.XXXX
a § 6 ods. X písm. a/ zákona o potravinách sa takáto potravina nesmie umiestňovať na trhu. T. konaním
naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. X písm. a/
zákona o potravinách.
G. v žalobe tvrdil, že žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil požiadavku ustanovenú v § 3 ods. X
W. poriadku, aby vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas účinnosti danej
právnej úpravy nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach, zvýhodnenia alebo znevýhodnenia
účastníkov konania, čím porušil ústavný princíp rovnosti, zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych
očakávaní. V. na to, že žalovaný pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte
zistených nedostatkov uložil pokuty značne nižšie ako v prejednávanom prípade, napr. rozhodnutím
č.k. XXXX/XXXX (rozhodnutie Y. I. č.k. XXX/XX/X). G. namietal, že pokiaľ správne orgány ukladajú
žalobcovi za rovnaké alebo obdobné konanie vyššie sankcie ako iným subjektom, nielenže tým žalobcu
diskriminujú, ale ho aj zaťažujú zvýšenými nákladmi na sankcie, ktoré následne nemôže použiť napríklad
na zlepšenie kontroly kvality predaja v budúcnosti, ktorá by zabránila prípadnému opakovanému výskytu



nedostatkov. Táto forma selektívne zvýšenej represie je podľa žalobcu nezákonná, kontraproduktívna a
samoúčelná. W., že jednotlivé Y. nemajú k dispozícii všetky dôkazné materiály k rozhodnutiam iných Y.,
podľa žalobcu nezbavuje tieto orgány povinnosti rozhodovať v súlade s § 3 ods. X W. poriadku.

G. ďalej uviedol, že žalovaný nepovažoval uloženú sankciu vo výške X.XXX eur za likvidačnú ani
neprimeranú, neodôvodnil však, na základe akých skutočností a akej správnej úvahy dospel k záveru,
že táto pokuta je primeraná a správna. Podľa žalobcu sa žalovaný nezaoberal všetkými hľadiskami,
ktoré zákon ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje a preto je rozhodnutie o pokute
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. G. mal za to, že je povinnosťou správneho orgánu náležite
sa vysporiadať so skutočnosťami odôvodňujúcimi rozsah uloženej pokuty, ktorá nemôže byť uložená v
ľubovoľnej výške, aj keď v rámci zákonom stanoveného rozpätia.

G. poukázal na všeobecné konštatovanie žalovaného, že v súvislosti so zisteným nedostatkom „existuje
reálne riziko vzniku zdravotných problémov“, v odôvodnení rozhodnutia však neuviedol, ako sa táto
úvaha preniesla do výšky pokuty. K. sa námietkou žalobcu, že dokazovanie bolo vykonané len pri
piatich baleniach a že výrobok bol ešte cca X mesiace v dátume minimálnej spotreby. G. tiež vytýkal
žalovanému, že pri rozhodovaní nezohľadnil, že počet potravín s identifikovaným nedostatkom je úplne
zanedbateľný vo vzťahu k počtu potravín ponúkaných na predaj prevádzke žalobcu a tiež to, že povaha
údajného nedostatku indikuje mimoriadne krátke trvanie protiprávneho stavu. V tejto súvislosti žalovaný
na str. XX rozhodnutia síce dospel k záveru o trvaní nedostatku po dobu XX dní, avšak tento záver
z vykonaného dokazovania nevyplýva. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne sa vysporiadal so
zákonom stanovenými predpokladmi a skutočnosťami nevyhnutnými pre objektívne a správne určenie
sankcie.

G. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto v celom rozsahu zamietnuť. T., že s námietkami
žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu sa riadne vysporiadal v napadnutom
rozhodnutí (st. X-XX) a zdôraznil, že hodnotenie potravín kontaminovanými škodcami vykonali dvaja
inšpektori, ktorí sú držiteľmi certifikátu spôsobilosti pre senzorické posudzovanie potravinárskych a
poľnohospodárskych výrobkov. B. boli viditeľní voľným okom, pričom hodnotenie potravín bolo vykonané
za prítomnosti zamestnancov prevádzkovateľa, ktorí proti predmetným zisteniam nepodali žiadne
námietky, tieto uznali a potraviny stiahli z umiestňovania na trh. Námietku žalobcu, že predmetné
potraviny neboli po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, označil žalovaný za irelevantnú, skutkový
stav považoval za riadne zistený, vyhodnotený a posúdený.

V. ide o námietku rozhodovania o skutkovo totožných alebo podobných prípadoch, žalovaný uviedol,
že direktívne určenie postupu pri stanovovaní výšky pokuty druhostupňovým správnym orgánom by
znamenalo vážny zásah do nestrannosti a samostatnosti jednotlivých Y. veterinárnych a potravinových
správ a bolo by v rozpore s cieľom, ktorý sledoval zákonodarca zavedeným spôsobom sankcionovania.
V. by existoval záujem na absolútnom zjednotení postupu, boli by pokuty podľa žalobcu určené paušálne
priamo v zákone. Preto boli určené jednotné hľadiská, ktoré je správny orgán povinný posúdiť a
vyhodnotiť pri určení pokuty v rámci danej sadzby.

K námietkam o neprimeranej prísnosti uloženej pokuty a jej nedostatočnom odôvodnení žalovaný
uviedol, že pri určovaní výšky pokuty správny orgán zohľadňoval všetky predpísané hľadiská, uviedol,
ktoré z okolností považoval za priťažujúce a ktoré za poľahčujúce. G. poukázal na dôvody napadnutého
rozhodnutia, výšku pokuty považoval za riadne zdôvodnenú a posúdenú zo všetkých určených hľadísk.

S. súd v O. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, pretože
napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe
podnetu spotrebiteľa, ktorý po otvorení obalu výrobku V. vločky XXXg K., zakúpeného dňa XX.XX.XXXX
v obchodnom dome S. arm. gen. J. W. XX V., zistil prítomnosť škodcov vyliezajúcich zo zjavne



neporušeného obalu, vykonal správny orgán prvého stupňa kontrolu, pri ktorej zistil, že predajca uvádzal
na trh uvedený výrobok v množstve XX balení (XX,X kg), z ktorých bola odobratá vzorka v množstve
X kusov. B. kontrolou cez priehľadnú časť obalu bola zaregistrovaná prítomnosť pohybujúcich sa
drobných živých škodcov, napriek makroskopicky zjavne neporušenému obalu. B. bola vyhodnotená ako
nevhodná na ľudskú spotrebu a na mieste bolo uložené opatrenie stiahnuť predmetný výrobok z trhu.

Na základe uvedených zistení začal správny orgán prvého stupňa voči žalobcovi správne konanie,
ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia č.k. XX/XXXX-XXXXXX-II-XXX, ktorým bol žalobca uznaný
zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. X písm. a/ zákona o potravinách a
bola mu uložená pokuta vo výške X.XXX eur. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že vzorka X
kusov výrobku bola odobratá z celkového ponúkaného množstva XX kusov náhodným výberom. V.
inšpektorov nebolo hodnotiť všetky balenia, nakoľko výsledky hodnotenia reprezentatívnej vzorky sa
týkajú celého posudzovaného množstva (čl. XX ods. X K. (ES) XXX/XXXX). Zo zistených nedostatkov
bola vyhotovená aj fotodokumentácia, z ktorej jasne a zreteľne vidieť prítomnosť veľkého počtu škodcov
medzi pšeničnými vločkami. Na základe uvedených zistení považoval žalovaný za nepochybné, že
prevádzkovateľ umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, pričom obal, do ktorého
boli tieto potraviny zabalené, žiadnym spôsobom neovplyvnil ich vlastnosti. G. ďalej v napadnutom
rozhodnutí uviedol, že nebolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa skúmať, ako v prípade
porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný
orgán úradnej kontroly potravín. W. orgán prvého stupňa ani nemá k dispozícii písomné záznamy
a dokumentáciu, ktorá slúži k vydaniu rozhodnutí iných orgánov. W. výšky pokuty bolo výsledkom
správnej úvahy, ktorú správny orgán prvého stupňa použil v zákonnom rámci, z tohto rámca nijakým
spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom
zdôvodnil. G. poukázal na to, že nemennosť rozhodovania v skutkovo a právne podobných veciach
nemožno vždy očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. V. preskúmavaní
výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej
a generálnej, pričom v preskúmavanej veci nebola podľa žalovaného uložená pokuta v zjavne
neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému deliktu. Vo sfére účastníka konania má uložená pokuta
plniť úlohu výchovnú aj represívnu a postihovať ho za protiprávne konanie, pričom sa nemôže jednať o
sankciu v zanedbateľnej výške, pretože inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. T. pokuta plní
tiež podľa žalovaného preventívnu úlohu najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných
povinností (generálne pôsobenie), ktorých má odradiť od protiprávneho postupu. K závažnosti zisteného
nedostatku žalovaný uviedol, že predaj potraviny kontaminovanej živými škodcami svedčí o tom,
že žalobca hrubo zanedbával povinnosti vyplývajúce z potravinovej legislatívy - K. (ES) č. XXX/
XXXX a zákon o potravinách, podľa ktorej je ten, kto umiestňuje potraviny na trh, zodpovedný za
ich zdravotnú neškodnosť (bezpečnosť) a kvalitu (§ X2 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách). V.
potravinárskych podnikov musia podľa žalovaného zaviesť primerané postupy a vykonávať také kroky,
aby sa potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu vôbec konečnému spotrebiteľovi neponúkali (ani v
malých množstvách). V., ktoré sú takto kontaminované, sú nebezpečné tým, že môžu spôsobiť rôzne
zdravotné problémy a teda priamo ovplyvniť zdravie spotrebiteľov. K trvaniu protiprávneho konania
žalovaný uviedol, že nakoľko posledné dodávky predmetného výrobku boli podľa predložených dokladov
realizované v dňoch XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX v množstve XX ks balení, bolo trvanie nedostatku
najmenej XX dní. G. uviedol, že žalobca mal možnosť pravidelným a dôsledným vykonávaním
vnútorných kontrol predmetný nedostatok odhaliť a odstrániť ho. V. mal žalobca iné dôkazy o trvaní
skutku alebo príčinách kontaminácie či času kontaminácie, mohol ich v stanovenom termíne pred
vydaním rozhodnutia predložiť správnemu orgánu. B. kontrolný systém prevádzkovateľa má byť podľa
žalovaného účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho
podniku je podľa zákona povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva a za ich dodržiavanie
zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie. K následkom protiprávneho konania žalovaný
uviedol, že vystavovanie a umiestňovanie na trh takto kontaminovanej potraviny vyvoláva nielen odpor,
ale existuje veľmi reálne riziko potriesnenia predmetných potravín výlučkami a exkrementami škodcov a
tým k reálnemu riziku vzniku zdravotných problémov. G. vyhodnotil aj minulosť prevádzkovateľa, ktorému
boli v predchádzajúcom období uložené pokuty rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX (úhrnná pokuta vo
výške X.XXX eur za umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a nedostatky v
prevádzkovej hygiene a hygiene skladovania), ďalej zo dňa XX.XX.XXXX (X.XXX eur za umiestňovanie
na trh klamlivo označených potravín)



a zo dňa XX.XX.XXXX (XXX eur za umiestňovanie na trh nesprávne označených potravín). V konaní teda
bolo preukázané opakované porušenie zákona v zmysle § 28 ods. X zákona o potravinách. Na základe
uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že nenašiel dôvod na zrušenie pokuty, ako to žiadal
žalobca vo svojom odvolaní a mal za to, že pokuta vo výške X.XXX eur je na spodnej hranici sadzby
(od X.XXX eur do XXX.XXX eur), nie je pokutou likvidačnou, ani nevybočuje z medzí ustanovených
zákonom. V. tiež na to, že žalobcovi doteraz uložené pokuty svoj výchovný účel nesplnili.

Podľa § X2 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane internetového
predaja, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín.

Podľa § 28 ods. X zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo
fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od X XXX eur do XXX XXX eur, ak v rozpore s týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu
škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

Podľa § 28 ods. X zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada
na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o
opakované protiprávne konanie.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správny orgán vo veci
dostatočne zistil skutkový stav, či tento po právnej stránke správne vyhodnotil a či vyvodené právne
závery dostatočne zdôvodnil, najmä pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty.

V. ide o skutkový stav, tento bol pri kontrole vykonanej v prevádzkarni žalobcu dňa XX.XX.XXXX
bezpečne zistený, zdokumentovaný a pracovníkmi žalobcu na mieste samom nespochybnený.
G. prítomnosť živých škodcov (hmyzu) v piatich náhodne vybraných spotrebiteľských baleniach
pšeničných vločiek je nepochybne dôsledkom zanedbania povinností zabezpečiť pravidelnú kontrolu
nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnosť a kvalitu potravín, ktoré žalobcovi ako predajcovi potravín
vyplývajú zo zákona o potravinách i z európskej legislatívy, na ktorú žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
poukázal. G. o potravinách v ustanovení § X2 ods. 1 písm. a/ jednoznačne ustanovuje, že predajca
potravín zodpovedá za ich bezpečnosť a kvalitu, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu
na zavinenie. Podľa názoru súdu niet pochýb o tom, že potraviny kontaminované hmyzom nie sú
bezpečné a sú nevhodné na ľudskú spotrebu. W., či je u takéhoto výrobku zachovaná doba minimálnej
spotreby, nie je pre posúdenie zodpovednosti za správny delikt podľa § 28 ods. X písm. a/ zákona o
potravinách relevantná, rovnako ako fakt, že počet potravín s identifikovaným nedostatkom bol vo vzťahu
k počtu potravín ponúkaných na predaj v predmetnej prevádzke žalobcu zanedbateľným. Preto je súd
tej mienky, že zistený skutok bol po právnej stránke správne kvalifikovaný ako správny delikt spočívajúci
v umiestňovaní na trh potravín, ktoré sú nevhodné na ľudskú spotrebu.

Za správny delikt podľa § 28 ods. X písm. a/ zákona o potravinách je možné uložiť pokutu od
X.XXX do XXX.XXX eur, pričom pri určovaní pokuty prihliada správny orgán na závažnosť, trvanie,
následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne
konanie. S. súd je toho názoru, že žalobcovi uloženú pokutu vo výške X.XXX eur žalovaný starostlivo
zdôvodnil zo všetkých uvedených hľadísk, keď vyššie opísaným spôsobom vyhodnotil závažnosť i
následky umiestňovania na trh potravín kontaminovaných živými škodcami, spoľahlivo kvantifikoval
minimálne trvanie protiprávneho konania a vzal do úvahy i pokuty uložené prevádzkovateľovi v ostatných
dvoch rokoch za porušenie potravinovej legislatívy. Súd je toho názoru, že správny orgán použil svoju
diskrečnú právomoc pri ukladaní pokuty v medziach stanovených zákonom, berúc na zreteľ represívnu
i preventívnu funkciu uloženej sankcie, pričom svoje závery zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. G.
povinnosť dbať na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely, neznamená, že za podobné porušenia zákona u toho istého subjektu či u rôznych subjektov v
minulosti musí byť uložená tá istá sankcia. I. postup by popieral oprávnenie správneho orgánu vyhodnotiť
konkrétne okolnosti spáchania skutku a subjekt páchateľa správneho deliktu. Preto skutočnosť, že v
inom konaní bola inému subjektu za podobné protiprávne konanie uložená nižšia sankcia, nezakladá
sama o sebe žalobcovi legitímne očakávanie, že bude voči nemu pri ukladaní sankcie postupované
totožne.



Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i
postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. K. námietky žalobcu neodôvodňovali
zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci nemal úspech a žalovanému právo na náhradu trov konania v
systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží.

I. rozhodnutie senát S. súdu v O. prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 O.s.p.).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam