Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/12/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200099 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200099.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: F.. M. T., O. XX, B., D.: XX XXX XXX, zastúpená: JUDr. Peter Tóth, advokát, Bartoškova 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 21.11.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2015 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie L. úradu B. (ďalej aj správca dane) č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len L. poriadok) vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj L. alebo daň) za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume XX.XXX,XX eur. I. v žalobe uviedla, že správca dane u nej vykonal kontrolu L. za zdaňovacie obdobia rokov XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, pričom na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou v zdaňovacom období október XXXX neuznal žalobkyni odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti F. SK, s.r.o., A. XX, B.; X., s.r.o., H. XX, B. a M., spotrebné družstvo v likvidácii (do XX.XX.XXXX M., spotrebné družstvo), I. XX, F. a to z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázala, že jej vzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, keď všetky skutočnosti zistené pri kontrole ukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia aj ekonomicko-sociálneho zázemia, vystupujúce v úlohe dodávateľov tovaru, za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Podľa správcu dane bolo pri kontrole zistené porušenie § 49 ods. 1, 2, § 5X ods. 1 písm. a/ a ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o L.), pričom zo zistení správcu dane vyplynulo, že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre žalobkyňu. S týmto názorom správcu dane sa žalovaný v odvolacom konaní v plnom rozsahu stotožnil. I. podanou dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie L. úradu B. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § XX ods. X L. poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel L. za zdaňovacie obdobie december XXXX v sume XX.XXX,XX eur, keď z podobných dôvodov neuznal žalobkyni odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti F. SK, s.r.o., X., s.r.o., a M., spotrebné družstvo. I. bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 2S XX/XX. I. podanou dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie L. úradu B. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § XX ods. X L. poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel L. za zdaňovacie obdobie júl XXXX v sume XX.XXX,XX eur, keď z podobných dôvodov neuznal žalobkyni odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti F. SK, s.r.o., X., s.r.o., a T. A., s.r.o., F. XXXX, U.. I. bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 2S XX/XX. I. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie L. úradu B. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. X L. poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel L. za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume XX.XXX,XX eur, keď neuznal žalobkyni odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločností Z. +, s.r.o., H. XXXX/XX, B. a T. A., s.r.o. I. bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 2S XX/XX. I. podanou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie L. úradu B. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. X L. poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel L. za zdaňovacie obdobie december XXXX v sume XX.XXX,XX eur, keď neuznal žalobkyni odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločností F., s.r.o., E. XX, B. a M., spotrebné družstvo. I. bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 2S XX/XX. I. vo všetkých podaných žalobách uviedla, že svoju podnikateľskú činnosť realizuje nepretržite od roku XXXX, pričom viac ako XX rokov aktívne spolupracuje s pánom D. V.. Za celé toto obdobie p. V. zabezpečoval a koordinoval dodávky tovaru pre žalobkyňu od mnohých dodávateľov, nakoľko menšie spoločnosti a družstvá neboli schopné zabezpečiť požadované objemy a sortiment tovarov v plnom rozsahu. Ak sa vyskytli nejaké problémy pri dodávkach tovarov, či už z dôvodu nedostatočnej kvality, chýbajúceho množstva alebo porušenia iných dohodnutých podmienok obchodovania, všetky porušenia boli nahlásené p. V. a ten bol okamžite schopný pokryť výpadok tovaru a promptne nahradil jedného dodávateľa novým. H. priniesol žalobcovi vzorky tovaru, cenníky, zabezpečil podpisy kúpnych zmlúv za nového dodávateľa a všetkých žalobcom požadovaných dokladov. K novej podpísanej zmluve zároveň vždy prikladal za dodávateľa aj originály platných výpisov z obchodného registra a kópie občianskych preukazov konateľov týchto spoločností, pričom žalobca si pri každom novom dodávateľskom subjekte overil na daňovom úrade, či je platcom L.. B. spolupráca s p. V., spokojnosť s dodávaným tovarom, jeho kvalitu a cenou od všetkých dodávateľov, pri ktorých dodávky koordinoval, nezakladala podľa žalobkyne žiadny dôvod na pochybnosť, na preverovanie jeho osoby alebo reťazca predchádzajúcich dodávateľov. V kontrolovanom období rokov XXXX-XXXX koordinoval p. V. dodávky od viacerých spoločností, napr. U., s.r.o., B. E., s.r.o., J. A., s.r.o., Q., s.r.o., F., s.r.o., X., s.r.o., M., spotrebné družstvo, F. SK, s.r.o., Z. +, s.r.o. a iné. C. proces fungoval tak, že vedúci pracovníci prevádzok a iní poverení pracovníci žalobkyne boli zodpovední za objednávanie tovaru do prevádzok a za týmto účelom telefonicky kontaktovali buď obchodných zástupcov dodávateľov alebo priamo p. V. (za spoločnosti, pri ktorých dodávku koordinoval) a tovar objednali. L. tovaru sa realizovalo spravidla každý deň, nakoľko sa jedná o čerstvý tovar a ten sa hneď dodával konečným spotrebiteľom v prevádzkach žalobcu. F. dodania boli prevádzky alebo sklad, z ktorého sa zabezpečovala expedícia iným odberateľom. X. zamestnanec skontroloval množstvo a kvalitu tovaru a ak bolo všetko v poriadku, potvrdil dodávku a prevzatie tovaru a šofér mu odovzdal faktúru spolu s opečiatkovaným dodacím listom. X. za faktúry všetkým spoločnostiam, ktorých dodávky koordinoval p. V., boli odovzdávané v hotovosti jemu alebo osobe ním oznámenej, pričom p. V. disponoval pečiatkami všetkých dodávateľských spoločností a potvrdzoval všetky doklady. Z celkového objemu platieb predstavovali platby v hotovosti cca X/X a bezhotovostné platby cca X/X objemu. I. uviedla, že väčšina dodávateľov nakupuje mäso priamo na družstvách, jatkách alebo u producentov, ktorí požadujú platbu prevažne v hotovosti, nakoľko aj oni si zabezpečujú nákup surovín v hotovosti, preto v prípade okamžitej platby v hotovosti pri dodaní tovaru bola cena tovaru najnižšia. Podľa zmlúv podpísaných so spoločnosťami, ktorých dodávku tovaru koordinoval p. V., bolo povinnosťou dodávateľov znášať náklady na dopravu. I. uviedla, že ako objednávateľ nemala dôvod riešiť ani povinnosť zisťovať, dopravnými prostriedkami akých spoločností jej bol objednaný tovar od dodávateľov dovezený, ani odkiaľ pochádza. B. právom dodávateľa vzhľadom k zaťaženiu nákladmi na logistiku, aby si sám zvolil spoločnosť, ktorá zabezpečí prepravu a dodanie tovaru v zmysle požiadaviek žalobcu ako odberateľa, rešpektujúc vysoké hygienické požiadavky na prepravu a manipuláciu s tovarom. I. tvrdila, že v rámci dokazovania predložila dodávateľské faktúry, príjemky k dodanému tovaru, doklady preukazujúce platby za dodané tovary a predložením účtovníctva (vrátane dokladov z registračnej pokladne) preukázala, že tovar použila na svoje zdaniteľné plnenia. Q. dane nespochybnil existenciu predmetného tovaru a ani neuviedol porušenie inej povinnosti platiteľa dane. X. správcu dane smerujú k tomu, či deklarované plnenie uvedené vo faktúrach bolo aj reálne dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, a to v súvislosti s preverovaním týchto dodávateľov a neplnením si ich vlastných povinností voči správcovi dane. I. ďalej tvrdila, že si uplatnila L. z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnymi daňovými dokladmi v zmysle § 71 zákona o L., za dodávky tovarov preukázane zaplatila, splnila si vlastnú daňovú povinnosť a dodané tovary použila na svoje zdaniteľné plnenia v rámci svojho podnikania, čím splnila vlastnú dôkaznú povinnosť a uniesla svoje dôkazné bremeno. S poukazom na judikatúru Z. súdu SR (napr. XSžf X/ XXXX, XSžf XX/XXXX, XSžf XX/XXXX) tvrdila, že dôkazné bremeno určené zákonom nie je možné vykladať extenzívne, na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. I. sa tiež odvolávala na judikatúru Q. dvora EÚ (ďalej aj súdny dvor), napr. vo veciach C XX/XX a C XXX/XX F. A.. a X. L., C XX/XX F. X. M., z ktorej podľa jej názoru vyplýva, že daňový subjekt nie je povinný preverovať svojich dodávateľov a správca dane nie je oprávnený od neho takéto preverovanie požadovať. Z. na neho byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, ibaže by vedel alebo mohol vedieť, že je obchod poznačený podvodom. V zmysle § 45 ods. X písm. e/ L. poriadku znáša daňový subjekt dôkazné bremeno len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, nemá teda povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru v reťazci dodávateľov, nakoľko to nie je ani prakticky možné, keďže v danom prípade žalobca nemá prostriedky na preukázanie skutočností týkajúcich sa podnikateľskej činnosti iných subjektov a takýmito dôkazmi preto reálne disponovať nemôže. X. ustálenej judikatúry súdneho dvora v obdobných veciach je podľa žalobkyne záver, že odpočet L. nemôže byť daňovému subjektu odmietnutý ani v prípade, keď sa v reťazci dodávateľov nachádzajú subjekty, ktoré sa dopustili podvodu vo vzťahu k L.. R. nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý; každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami (C-XXX/XX H. E.., C-XXX/XX G. M. E.., C-XXX/XX B. O. Q. E.., C-XXX/XX a C-XXX/XX T. A. a J. J. Q.). P. prípad, kedy môže správca dane odmietnuť právo daňového subjektu na nadmerný odpočet L. napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre jeho uznanie, je podľa žalobkyne vtedy, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že je obchod poznačený podvodom vo vzťahu k L.. L. bremeno k preukazovaniu vedomosti o podvode však zaťažuje správcu dane. I. trvala na tom, že jednotlivé správcom dane napadnuté transakcie boli štandardnými obchodnými prípadmi a vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu obchodných partnerov so žalobcom, spoľahlivú prepravu a dodávky, vysokú kvalitu tovaru, vystavovanie všetkých dokladov verne zachytávajúcich dodávky a realizáciu platieb, nemala žalobkyňa dôvod nadobudnúť podozrenie, že zo strany predchádzajúcich subjektov došlo k porušeniu zákona, nesplneniu si povinností alebo k daňovému podvodu. I. poukázala na to, že platná legislatíva neukladá podnikateľským subjektom povinnosť obchodovať s primárnym dodávateľom. Z., v prípadoch, ak je to pre daný podnikateľský subjekt ekonomicky výhodné, je bežné nakupovať tovary cez iného dodávateľa, ktorý má dostatočné kontakty, skoordinuje nákup aj logistiku a dokáže zabezpečiť tovar za nižšiu cenu, ako by to dokázal sám daňový subjekt. J. je na dohode obchodných partnerov aj určenie spôsobu platby, prepravných podmienok pre dodávky tovaru a iných esenciálnych náležitostí realizovaného obchodu. X. cieľom obchodov medzi žalobkyňou a jej dodávateľmi nebolo získanie daňovej výhody, ale realizovaním štandardných obchodných operácií žalobkyňa uskutočňovala svoju podnikateľskú činnosť a obstarávala tovar za najvýhodnejších podmienok na trhu. I. tiež uviedla, že výpoveď p. V. v prebiehajúcom trestnom konaní, na ktorú poukázal správca dane vo svojom rozhodnutí, nemá dôkaznú hodnotu, nakoľko p. V. čelí riziku vážnych trestnoprávnych sankcií, pričom je pochopiteľná (nie však ospravedlniteľná) jeho snaha zbaviť sa aspoň časti zodpovednosti jej prenesením na iný subjekt, v tomto prípade na žalobkyňu resp. jej zamestnancov, čoho dôsledkom by mohli byť určité výhody, ktoré by p. V. pozícia spolupracujúceho obvineného mohla priniesť vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní i súdom. V prebiehajúcom trestnom konaní sa však výpoveď p. V. do dnešného dňa nepotvrdila, žalobcovi ani jeho zamestnancom nebola preukázaná zodpovednosť za spáchanie žiadneho trestného činu ani účasť na ňom. I. tvrdila, že správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali jej vedomosť o podvode vo vzťahu k L., ani pravdivosť vyjadrení p. V.. L. orgány teda podľa žalobkyne nepreukázali vedomosť, že sa prijatím plnenia podieľala na plnení, ktorého primárnym cieľom je získanie daňovej výhody pre niektorého zo subjektov v dodávateľskom reťazci. I. trvala na tom, že predmetný tovar nespochybniteľne nadobudla, využila ho v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodanie jednotlivým odberateľom, splnila si všetky povinnosti, ktoré jej ukladá právny poriadok SR a právo EÚ a vzhľadom na osobitosti obchodu s mäsom a zaužívané obchodné zvyklosti nezanedbala ani potrebnú opatrnosť vo vzťahu k iným subjektom. II. I. v písomných vyjadreniach k obsahu podaných žalôb navrhol žaloby zamietnuť, pričom poukázal na dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach, tam popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. A., že podľa zistení správcu dane bol jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov získanie daňovej výhody pre žalobkyňu. X. na rozsudok Z. súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v ktorom súd konštatoval, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. X Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. I. svojich obchodných partnerov podľa žalovaného nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku, pričom výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Zo skutkových zistení podľa žalovaného vyplynulo, že celú transakciu ohľadom dodávok mäsa zrealizovala žalobkyňa s p. V., ktorý nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľské subjekty. Z. ich konateľom ani spoločníkom a nemal ani ich plnú moc na zastupovanie. K. si žalobkyňa vôbec nepreverila, len od p. V. preberala nové firmy ako dodávateľov, za ktoré menovaný nosil potrebné doklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V prípade, ak sa niektorá z fiktívnych firiem stala problémovou, t.j. začal sa o jej činnosť zaujímať miestne príslušný správca dane alebo jej bola zrušená registrácia za platiteľa L., ihneď ju p. V. nahradil ďalšou fiktívnou firmou, ktorej konateľmi sa stali osoby za minimálnu odplatu, ktorí ani nevedeli, či a akú činnosť uvedená firma uskutočňuje a ani kde sa nachádza jej sídlo. K. skutočnosti podľa žalovaného potvrdzujú výsluchy svedkov. I. poukázal na výsledky medzinárodných výmen informácií, v rámci ktorých zamestnanci spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. jednoznačne potvrdili, že ich zamestnanci (šoféri) prevzali hotovosť za dodaný tovar (čo bola neskôr fakturovaná cena bez dane), neodovzdávali žiadne doklady, na ktorých boli použité pečiatky dodávateľských firiem, pričom v prípade neuhradenia hotovosti by tovar nebol zložený. X. v hotovosti bola základnou podmienkou tohto dodávateľa. I. mal za to, že v reálnej praxi by žiadny solídny podnikateľ nedal šoférom inej spoločnosti svoju pečiatku, aby ju použili na rôzne doklady. I. preto považoval za nelogické, aby šoféri spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. disponovali pečiatkami iných spoločností (F. SK, s.r.o., X., s.r.o.), ktoré boli dodávateľmi žalobcu. V. spoločnosti P. F. A., spol. s r.o. nedisponovali žiadnymi registračnými pokladňami, ako to tvrdila žalobkyňa, po zložení tovaru žalobkyňa zaplatila šoférom spoločnosti, ktorá nebola podľa vystavených faktúr jej dodávateľom. I. nesúhlasil s názorom žalobkyne, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane a mal za to, že nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. X písm. a/ zákona o L., podľa ktorej platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane, ktorú uplatnil iný platiteľ za ním uskutočnené dodávky tovarov a služieb. Z tohto ustanovenia podľa žalovaného vyplýva dvojstranný vzťah medzi platiteľmi, t.j. ten dodávateľ, ktorý tovar alebo službu dodal alebo má dodať, vystaví faktúru, z ktorej za splnenia všetkých podmienok má platiteľ, ktorý plnenie prijal alebo má prijať, nárok na odpočítanie dane. Keďže tovar, z ktorého si žalobkyňa uplatňuje odpočítanie dane, nebol dodaný dodávateľmi deklarovanými na faktúrach, nie je uvedená podmienka v prípade žalobkyne splnená. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Z. súdu SR sp. zn. XSžf/XXX/XXXX podľa ktorého „... zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok stanovil. X. si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre“. C. tiež z rozhodnutia Q. dvora EÚ vo veci C-XX/XX F. X. M., pričom uzavrel, že daňové orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav, po právnej stránke ho posúdili správne, pričom sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne. D.. Vzhľadom na to, že rozhodnutia daňových orgánov preskúmavané na základe žalôb podaných F.. M. T. proti G. riaditeľstvo SR, vedených tunajším súdom pod sp. zn. 2S XX/XX, 2S XX/XX, 2S XX/XX, 2S XX/XX a 2S XX/XX, sa týkajú výsledkov tej istej daňovej kontroly, skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, postupoval senát podľa § X12 ods. 1 O.s.p. a spojil predmetné veci na spoločné konanie. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že L. úrad B. vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu L. za zdaňovacie obdobia roku XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Nya zo dňa XX.XX.XXXX. X. výkone kontroly správca dane preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie, vykonal množstvo šetrení, dožiadaní (vrátane medzinárodných), výsluchov, pričom svoje zistenia uviedol v protokole z daňovej kontroly. Na základe jej výsledkov vyrubil žalobkyni rozdiel dane za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia. V prejednávanej veci súd preskúmal rozhodnutia týkajúce sa mesiacov december XXXX (2S XX/XX), október XXXX (2S XX/XX), december XXXX (2S XX/XX), júl XXXX (2S XX/XX) a október XXXX (2S XX/XX). A. predložených dokladov správca dane zistil, že žalobkyňa si odpočítala L. z prijatých faktúr za nákup mäsa a mäsových výrobkov v mesiaci december XXXX od dodávateľov F., s.r.o., F. SK, s.r.o. a M., spotrebné družstvo v likvidácii, v mesiaci október XXXX od dodávateľov X., s.r.o., F. SK, s.r.o. a M., spotrebné družstvo v likv., v mesiaci december XXXX od dodávateľov X., s.r.o., F. SK, s.r.o. a M., spotrebné družstvo v likv., v mesiaci júl XXXX od dodávateľov X., s.r.o., F. SK, s.r.o., T. A., s.r.o. a v mesiaci október XXXX od dodávateľov Z.+, s.r.o. a T. A., s.r.o. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane v uvedených zdaňovacích obdobiach neuznal žalobkyni odpočítanie L. z faktúr za dodávky mäsa od označených spoločností z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázala, že jej vzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Q. existencia tovaru nebola správcom dane spochybnená, nebolo však preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Podľa záverov správcu dane žalobkyňa odpočítala daň z preverovaných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § 51 zákona o L.. Podľa zistení správcu dane spoločnosť F., s.r.o. od mája XXXX nepodávala daňové priznania k L., na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli, jej konateľ K. O. nevykonával za spoločnosť žiadnu činnosť, nevedel o žiadnych obchodných transakciách spoločnosti a nikoho nesplnomocnil jej zastupovaním. O obchodnej spolupráci so spoločnosťou P. F. A., spol. s.r.o. nevedel, od jej zástupcov neprijímal žiadne faktúry, dodacie listy, neuhrádzal dodávky tovaru a ani tým nikoho nepoveril. A. sa stal na základe ponuky predchádzajúceho konateľa J. A.. Podľa zistení správcu dane prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ - spoločnosť P. F. A., spol. s.r.o., jej faktúry mali byť deklarovaným odberateľom - spoločnosťou F., s.r.o. uhrádzané v hotovosti, ktorú preberali vodiči. Podľa medzinárodných nákladných listov (C.) mal byť tovar vykladaný v sídle spoločnosti F., s.r.o. na E. XX v B., kde sa však žiadne priestory na vykládku a preberania mäsa nenachádzajú. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobkyne J. T. tovar na predajňu žalobkyne doviezli a zložili šoféri P. F. A., spol. s.r.o., ktorí aj prevzali hotovosť. Podľa správcu dane tovar v žiadnom prípade nebol prevzatý a zaplatený spoločnosťou F., s.r.o., ktorá preto nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. V zdaňovacom období december XXXX spoločnosť F., s.r.o. fakturovala časť tovaru, ktorý mala podľa predložených dokladov nadobudnúť od P. F. A., spol. s r.o., žalobkyni a časť družstvu M., ktoré tovar ďalej fakturovalo P. B.. K. sa vyjadril, že mäso rozrobil a následne ho predal späť spotrebnému družstvu M., ktoré ho nakoniec fakturovalo žalobkyni. L. orgány konštatovali, že spotrebné družstvo M. nemohlo žalobkyni dodať tovar, ktorý nikdy nenakúpilo a nenadobudlo právo nakladať s ním ako vlastník. V. medzi spotrebným družstvom M. a P. B. podľa správcu dane odporuje bežným obchodným zvyklostiam, v rámci ktorých by P. B. fakturoval len službu (rozrábku mäsa) a neprichádzalo by k predaju a spätnému nákupu tovaru. Podľa zistení správcu dane tovar, ktorý bol prepravovaný spoločnosťou P. F. A., spol. s.r.o. na Q., skoro vždy objednával telefonicky D. V., úhrady za faktúry boli realizované vždy v hotovosti, prevažne sa peniaze posielali v zalepených obálkach po vodičoch. V. dávali hotovosť priamo v prevádzkach, kde bolo mäso vykladané, alebo ich odovzdával D. V.. B. riaditeľ spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. sa vyjadril, že ak sa menila spoločnosť, na ktorú sa vystavovali faktúry, D. V. priniesol výpis z obchodného registra, kópiu občianskeho preukazu konateľa a kópiu registrácie L. danej spoločnosti. V spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. potom vyhotovili rámcovú zmluvu v dvoch origináloch, ktorú podpísal konateľ spoločnosti a takto podpísaná zmluva sa v dvoch vyhotoveniach posielala D. V., ktorý následne priniesol jedno vyhotovenie aj s podpisom konateľa spoločnosti, na ktorú sa vystavovali faktúry. X. skutočnosti boli zistené aj u ostatných spoločností, ktoré mali v predmetných zdaňovacích obdobiach nadobudnúť od spoločnosti P. F. A., spol. s r.o. tovar a ďalej ho fakturovať žalobkyni buď priamo, alebo cez ďalšie subjekty. D. o spoločnosť F. SK, s.r.o., ktorá mala žalobkyni dodať tovar v zdaňovacom období december XXXX, október XXXX, december XXXX a júl XXXX. R. spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli. D. V., ktorý bol jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, sa vyjadril, že nikdy za spoločnosť nevystavoval účtovné doklady na dodávky mäsa, žalobkyňu nepozná, účtovníctvo si viedol sám. Q. F. SK, s.r.o. mala podľa jeho vyjadrenia podnikateľské aktivity len v oblasti stavebnej činnosti a sprostredkovania. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom spoločnosti F. SK, s.r.o. G. O., občan J. republiky, ktorý opakovane aj napriek prevzatým zásielkam správcu dane doručeným na adresu trvalého pobytu v J. nereagoval a neumožnil vykonať kontrolu L. za zdaňovacie obdobie rokov XXXX až XXXX. Od XX.XX.XXXX sa stal konateľom tejto spoločnosti Q. E. I., občan F. republiky, ktorý tiež ani na opakované výzvy správcu dane nereagoval, nedostavil sa na ústne pojednávanie a všetky oznámenia správcu dane sa vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Keďže správca dane nezistil v predmetných zdaňovacích obdobiach žiadne dodanie mäsa v tuzemsku alebo z iného členského štátu únie pre spoločnosť F. SK, s.r.o., uzavrel, že táto spoločnosť nemohla dodať mäso žalobkyni. Q. X., s.r.o., ktorá mala dodať žalobkyni mäso a mäsové výrobky v zdaňovacích obdobiach október XXXX, december XXXX a júl XXXX, taktiež na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol jej jediným konateľom a spoločníkom T. B., ktorý sa vyjadril, že nikdy neobchodoval s mäsom a žalobkyňu nepozná. Od XX.XX.XXXX je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti E. B., ktorý vypovedal, že v mene spoločnosti neuskutočňoval žiadne obchody a ani nevedel, že má v nej účasť. X. orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že niekedy v zime v roku XXXX bol u notára a pod nátlakom podpisoval nejaké dokumenty, ktorých obsah nepoznal. Podľa zistení v spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. tovar fakturovaný spoločnosti X., s.r.o. objednával D. V., ktorý nebol oprávnený konať za túto spoločnosť. V zdaňovacích obdobiach október XXXX, december XXXX, júl XXXX spoločnosť X., s.r.o. časť tovaru, ktorý mala nadobudnúť od spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o., ďalej fakturovala spotrebnému družstvu M., ktoré ho previedlo na P. B. a T. O. a tí následne tovar vyfakturovali späť družstvu M.. Od tohto subjektu mala podľa predložených dokladov tovar nadobudnúť žalobkyňa. Podľa zistení správcu dane bol tovar prepravovaný vozidlami spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. priamo do predajne žalobkyne na V. ul. v B.. V zdaňovacom období júl XXXX žalobkyňa uplatnila právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti T. A., s.r.o., ktorá priznala a odviedla daň z kontrolovaných faktúr, pričom úhrady faktúr boli vykonávané v hotovosti. K. spoločnosť nadobudla od spotrebného družstva M., P. B. a T. O., odberateľom bola žalobkyňa. A. spoločnosti T. A., s.r.o. T. O. sa vyjadrila, že v období jún až december XXXX si nepamätá, či niekoho splnomocnila zastupovaním spoločnosti a tvrdila, že obchody boli uzatvárané ústnou dohodou. Za dodávateľov komunikovala s pán V.. Na otázku zamestnancov správcu dane, či pozná spoločnosť P. F. A., spol. s r.o. odpovedala, že o nej počula, ale nejednala s nikým, kto by túto spoločnosť zastupoval a ani nebola v jej sídle. K. priamo nepreberala a nekontrolovala, pretože ten bol prepravovaný dodávateľmi priamo k odberateľom. L. tovaru pre spotrebné družstvo M., P. B. a T. O., od ktorých ho mala nadobudnúť spoločnosť T. A., s.r.o. a následne ho dodať žalobkyni, bola spoločnosť X., s.r.o. V zdaňovacom období október XXXX bola odpočítaná L. z prijatých faktúr za nákup mäsa od dodávateľa Z. +, s.r.o., ktorá ho mala nadobudnúť od spoločnosti P. F. A., spol. s r.o. Q. dane zistil, že spoločnosť Z. +, s.r.o. nepodávala daňové priznania, bola nekontaktná, jej konateľom a jediným spoločníkom bol tak ako v spoločnosti X., s.r.o. E. B.. F. dodávateľom žalobkyne v predmetnom zdaňovacom období bola spoločnosť T. A., s.r.o., ktorá mala tovar nadobudnúť od spotrebného družstva M., P. B. a T. O.. K. mala tovar dodať spoločnosť Z. +, s.r.o.. Podľa záverov správcu dane však spoločnosť Z. +, s.r.o. nenadobudla tovar z G. republiky, nezdanila jeho nadobudnutie a keďže nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohla ho dodať spotrebnému družstvu M.. L. úrad B. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X L. poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december Y. v sume XX XXX,XX eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. J. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správca dane vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X L. poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume XX XXX,XX eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. J. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správca dane vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X L. poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december XXXX v sume XX XXX,XX eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. J. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správca dane vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X L. poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl XXXX v sume XX XXX,XX eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. J. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správca dane vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X L. poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume XX XXX,XX eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. I. v napadnutých rozhodnutiach s poukazom na § 49 ods. X a X v nadväznosti na § 5X ods. 1 písm. a/ § 8 zákona o L. konštatoval, že daň na dokladoch je odpočítateľná len vtedy, ak bola uplatnená platiteľom, ktorý dodal tovar uvedený na faktúre. A. zistenia však preukazujú, že tovar nebol dodaný žalobkyni spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Preto týmto platiteľom nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobkyni a ani žalobkyni nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. L. uvedená na dokladoch vyhotovených fiktívnymi dodávateľmi žalobkyne je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre, nie je však odpočítateľná u žalobkyne. I. neakceptoval názor žalobkyne, že tým, že má faktúry, platby a tovar, splnila podmienky na odpočítanie dane. X. musí byť podľa žalovaného schopný preukázať nielen daňovými dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom. Z judikatúry vnútroštátnych súdov (napr. rozsudky NS SR vo veciach sp. zn. XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX) podľa žalovaného vyplýva, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné doklady na splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V prípade, že zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia účtovaných súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o L.. I. poukázal na to, že žalobkyňa si vôbec nepreverila postavenie dodávateľa, kto je oprávnený za neho konať, či je schopný tovar dodať, či je kontaktný, dokonca si nepreverila ani s kým obchody s mäsom realizoval. P. zástupca J. T. sa nevedel vyjadriť k jednotlivým dodávateľským firmám, do styku prišiel len s pánom V. a nejakým F., o ktorých nevedel, v mene akej spoločnosti vystupovali a či boli oprávnený za dodávateľov konať. X. za tovar boli odovzdávané priamo vodičom, ktorí tovar priviezli a teda boli realizované priamo do českej spoločnosti P. F. A., spol. s.r.o. a nie osobe, ktorá bola uvedená na dodávateľskej faktúre. K. postup realizácie obchodných vzťahov podľa žalovaného odporuje bežným obchodným zvyklostiam, v rámci ktorých odberateľ uhrádza dodanie tovaru svojmu priamemu dodávateľovi, čo v danom prípade nenastalo. L. z G. republiky boli fakturované v cenách bez L., ktorú konečný odberateľ uhradil v hotovosti a niekedy bezhotovostne a tým mal dodávku tovaru platiteľ lacnejšiu o daň. Z. boli vyhotovené v mene odberateľských spoločností faktúry za dodávky tovaru pre žalobkyňu s L., ktorú si žalobkyňa odpočítala cez daňové priznanie. I. však došlo k deleniu dane s D. V., ktorý obchod zorganizoval a pánom A., ktorý zabezpečoval firmy, na ktoré sa vyhotovovali faktúry. K. však bol priamo dodávaný žalobkyni spoločnosťou P. F. A., spol. s.r.o.. G. vystavované spoločnosťami F., s.r.o., X., s.r.o, F. SK, s.r.o. a Z. +, s.r.o., sú podľa žalovaného fiktívne, nemajú materiálne plnenie a boli vystavené len za účelom získania odpočítania dane. I. považoval za jednoznačné, že tieto plnenia sú súčasťou podvodu a žalobkyňa ako platiteľka L. o ňom vedela. L. k záveru, že podnikateľské aktivity žalobkyne neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie Q. republiky, pričom zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku z G. republiky a ďalej umelo fakturovaného spoločnostiam v tuzemsku so zámerom získania odpočtu dane, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody. Podľa žalovaného sa teda žalobkyňa svojou činnosťou podieľala na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. IV. A. súd v B. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.X O.s.p.) na nariadených pojednávaniach preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade so zákonom. Podľa § 3 ods. X daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Q. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § X ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods.X daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § X4 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 2X ods.4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. D. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods.X daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. L. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § XX ods. l v nadväznosti na § X9 ods. 1 zákona o L. právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa § 49 ods. X písm. a) zákona o L. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. X. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. X. uvedené v § 49 ods. 1, X a § 51 zákona o L. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. X. si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že tovar bol dodaný, resp. služba poskytnutá platiteľom dane uvedeným na faktúre. Q. dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. X. riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy, C., evidencie L. a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. K. je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. L. doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. L. bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. P. povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. L. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (pozri napr. rozsudok Z. súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Y. súdu Q. republiky č. k. D.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX). P. Z. súdu SR (napr. XSž-o-KS XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX alebo XSžf/X/XXXX) potvrdzuje, že ak správca dane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. X. uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku Z. súdu SR XSžf/X/XXXX). Podľa judikatúry súdneho dvora týkajúcej sa výkladu záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému L. (napr. rozsudok vo veci C-XX/XX z XX.XX.XXXX - F. a L., rozsudok vo veci C - XXX/ XX z XX.XX.XXXX - B., rozsudok vo veci C-XX/XX z XX.XX.XXXX - F. X.), na ktorú poukazujú žalobca i žalovaný, právo zdaniteľných osôb odpočítať L. zaplatenú na vstupe z nadobudnutých tovarov alebo prijatých služieb dodaných (poskytnutých) inou zdaniteľnou osobou predstavuje základnú zásadu spoločného systému L., ktorý bol premietnutý do vnútroštátnej právnej úpravy vykonanej predovšetkým zákonom o L.. L. orgány členských štátov EÚ sú však oprávnené nepriznať uplatnené právo na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. K. je tomu v prípade, ak sa na podvodnom konaní vedome podieľa samotná zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, alebo ak vie alebo s ohľadom na všetky okolnosti má vedieť, že sa kúpou tovaru alebo prijatím služby zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k L.. I. osoba sa na účely smernice XXXX/XXX považuje za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. X. na odpočítanie dane teda možno zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa L. zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní (porovnaj napr. rozhodnutia vo veciach C-XXX/XX H. E., C-XXX/XX G. M. E., C-XXX/XX B. O. Q. E.). Z judikatúry súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať L., ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak znovu až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti doložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu tieto skutočnosti overiť. Z. je však v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-XXX/XX K. a i., C-XXX/XXVlaamse H., tiež C-XXX/XX, C-XXX/XX T. A. a J. J.). Podľa záverov správcu dane bolo preukázané, že obchody deklarované žalobkyňou ako zdaniteľné plnenia, z ktorých jej mal vzniknúť nárok na odpočítanie L., neprebehli tak, ako vyplývalo z predložených daňových dokladov. I. podľa daňových orgánov neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie prijatia vyššie opísaných dodávok mäsa a mäsových výrobkov od dodávateľov deklarovaných vo faktúrach. Vzhľadom na žalobné dôvody a najmä vyššie uvedenú judikatúru posudzoval súd predovšetkým otázku, či na základe na objektívnych skutočností zistených v daňovom konaní bolo možné urobiť spoľahlivý záver o tom, že žalobkyňa ako zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že posudzované plnenia zakladajúce právo na odpočet dane boli súčasťou podvodného zneužitia práva. L. k záveru, že žalobkyňa musela vzhľadom na všetky okolnosti vedieť, že predmetné plnenia sú súčasťou zneužitia práva v dodávateľskom reťazci a ak si aj svojej účasti v reťazci nebola vedomá, mala pri rozumnej miere opatrnosti prijať také opatrenia, ktoré by jej účasť na podvodnom konaní vylúčili, resp. by jej predišli. Podľa názoru súdu už len skutočnosť, že dodávky mäsa i dodávateľské spoločnosti pre žalobkyňu dlhú dobu zabezpečoval D. V., ktorý za „dodávateľské“ firmy nosil doklady potrebné pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane (vrátane občianskych preukazov štatutárnych zástupcov), hoci podľa údajov o obchodnom registri nebol osobou oprávnenou konať za tieto subjekty a ani k tomu nebol splnomocnený, nemožno považovať v bežnom obchodnom styku za obvyklú. I. obchodných partnerov nepochybne nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. F. len súhlasiť so žalovaným v tom, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. I. si svojich dodávateľov uvedených na faktúrach nijako nepreverila, nevedela ani hodnoverne vysvetliť, prečo vstupovala do zmluvných vzťahov s neznámymi spoločnosťami, ktoré jej ako dodávateľov zabezpečil D. V.. K. počínanie sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných dodávateľských reťazcov v súvislosti s fungovaním systému L.. Za podstatné v tomto smere považoval súd zistenie správcu dane, že v prípade, ak sa niektorá dodávateľská firma stala problémovou, keď u nej napr. začala daňová kontrola, ihneď ju pán V. nahradil inou (ďalšou) firmou, ktorej pozadie žalobkyňa takisto nepoznala. X. konatelia spoločností F., s.r.o., F. SK, s.r.o., X., s.r.o. a Z.+, s.r.o., ktoré mali tovar nadobudnúť od spoločnosti P. F. A., spol. s r.o. a dodať ho buď priamo žalobkyni alebo jej dodávateľom, nepotvrdili resp. popreli vystavenie faktúr na dodávky mäsa a dokonca aj akýkoľvek obchodný styk so žalobkyňou. Z. zástupcovia skutočného dodávateľa tovaru (P. F. A., spol. s r.o.) potvrdili, že ich šoféri vozili tovar priamo do prevádzkarne žalobkyne, kde preberali hotovosť, neodovzdávali však žalobkyni (jej zamestnancom) žiadne doklady, v ktorých by figurovali žalobkyňou deklarované dodávateľské firmy. I. počas daňovej kontroly ani v následnom vyrubovacom konaní nepreukázala, že tovar dodali na faktúrach označení dodávatelia a preto možno skutkové zistenia daňových orgánov považovať za vecne správne. L. orgány preukázali, že cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca. Vo všetkých posudzovaných prípadoch mala podľa zistení správcu dane tovar doviezť do tuzemska z G. republiky ako tzv. intrakomunitárnu dodávku s oslobodením od dane spoločnosť, ktorá si pri dovoze tovaru nesplnila daňovú povinnosť. Táto spoločnosť (F., s.r.o., F. SK, s.r.o., X., s.r.o. a Z.+, s.r.o.) potom tovar fakturovala žalobkyni alebo jej dodávateľom, avšak už s L., ktorú si žalobkyňa (resp. aj subjekty v reťazci stojace medzi ňou a deklarovaným dovozcom tovaru) odpočítala, v v dôsledku čoho bol tovar nadobudnutý z ČR lacnejší o L.. Zo zistených skutočností vyplýva, že tovar existoval, tento žalobkyňa odoberala od českého dodávateľa P. F. A., spol. s r.o. (prvá spoločnosť v reťazci), avšak fakturačnými obchodnými partnermi boli iné subjekty. G. tok tovaru sa teda nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR. Q. zistenia nasvedčujú tomu, že dôvodom, pre ktorý sa vytvoril takýto komplikovaný fakturačný tok tovaru, bolo zneužitie systému L.. V prípade totožnosti fakturačného a reálneho toku tovaru by žalobkyňa ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu nemohla uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 5X ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. X písm. a) zákona o L., ale musela by postupovať podľa § 49 ods. X písm. c) citovaného zákona, čo znamená, že ako platiteľ by mohla odpočítať daň z tovarov v tom prípade, ak by tovar zdanila pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 citovaného zákona (t.j. vykonala by tzv. „samozdanenie“ - uplatnenie slovenskej dane z pridanej hodnoty na cenu uvedenú na českej faktúre, túto by si zároveň odpočítala, teda finančný efekt zo samozdanenia a odpočítania by bol nulový). I. bola posledným článkom v reťazci subjektov, v ktorom bol zneužitý systém L., keď bol s jej vedomím vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia (subjekty, ktoré boli prvé v dodávateľskom reťazci na území SR), vystupujúce aj v úlohe dodávateľov pre M. spotrebné družstvo, za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. L. orgány pri vyhodnotení skutkového stavu správne poukázali na zneužitie práva v zmysle rozhodnutia súdneho dvora vo veci C-XXX/XX O., podľa ktorého ... „ak platiteľ alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie L. zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať“ (odsek XX), resp. ... „uplatňovanie právnej úpravy Q. totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Q.“ (odsek XX). Keďže nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru všetkými zúčastnenými subjektmi v reťazci, dodávateľovi žalobcu nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § X9 ods. 1 a X zákona o L., ale v zmysle § 71 ods. X zákona o L., t.j. uvedením na faktúre. I. nevznikol nárok na odpočet dane, pretože L. zaplatila svojim deklarovaným dodávateľom len z titulu vystavených faktúr. Z uvedených dôvodov dospel A. súd v B. k záveru, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, vykonali dokazovanie v súlade s § 24 L. poriadku, pričom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. Z. námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žaloby zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. K. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.