Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/16/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200116 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200116.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: E.. L. I., O.: XX XXX XXX, U. XX, T., zastúpená: JUDr. Peter Tóth, advokát, Bartošková 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia žalovaného č. N./X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : P. súd v T. žaloby z a m i e t a. N. sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : W. napadla na tunajšom súde v záhlaví rozsudku označené rozhodnutia žalovaného žalobami vedenými pod spisovými značkami 2S XX/XXXX, 2S XX/XXXX, 2S XX/XXXX a 2S XX/XXXX. Keďže tieto veci skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, súd v súlade s § 112 ods. X O.s.p. uvedené veci v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie. K. o spojení vecí súd vyhlásil na pojednávaní pred prítomnými účastníkmi konania, pričom postupoval v súlade s § 168 ods. 1, X a § 169 ods. X O.s.p.. I. P. na správnom orgáne C. úrad T. (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobkyne ako u platiteľky dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „C.“) daňovú kontrolu C. za zdaňovacie obdobia roku XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Nya zo dňa XX.XX.XXXX. H. bol žalobkyni doručený dňa XX.XX.XXXX. C. XX.XX.XXXX zaslal správca dane Z. č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Fil, v ktorom určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobkyňou k protokolu o daňovej kontrole. Na správcom dane určený termín XX.XX.XXXX sa žalobkyňa nedostavila a prerokovanie pripomienok a dôkazov sa neuskutočnilo, o čom správca dane spísal úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ Nya zo dňa XX.XX.XXXX. J. dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti (týka sa rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX): H. výkone kontroly správca dane preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty na podané daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január XXXX. P. týchto dokladov zistil, že žalobkyňa si odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup mäsa (kurča, kuracie prsia bez kosti, morčacie prsia, morčacie stehno horné, kuracie stehná, kačica mrazená, kačacie prsia bez kosti s kožou, kuracie krídla, kuracia pečeň, kuracie prsia s kosťou, bravčové srdce, bravčové ľadviny, bravčový jazyk, bravčové nohy, bravčová slezina, bravčová slanina, bravčové stehno, bravčové karé s kosťou, bravčová krkovička s kosťou, bravčový bok s kosťou, bravčové plece, bravčová pečeň, bravčová panenka, bravčové koleno predné a zadné, bravčová pečeň, hovädzia sviečková, hovädzia roštenka, hovädzie zadné - býk, hovädzie predné bez kosti - slabina býk, hovädzie predné bez kosti nožina býk) od dodávateľa: H. s.r.o., O.: XX XXX XXX, Z. XX, T.. P. spoločnosti H. s.r.o., pán A. T., sa do W. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Kusn zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej C. úradom T., vyjadril, že nevedel, že je jediným konateľom a jediným spoločníkom tejto spoločnosti, nepodpisoval žiadne zmluvy o prevode obchodných podielov a v mene tejto spoločnosti neuskutočňoval žiadne obchody. V zápisnici č. M.: H.-XXX/BOK-ST-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej H. H. zboru, N. boja proti organizovanej kriminalite, odbor J., oddelenie vyšetrovania, T. T., sa pán A. T. vyjadril, že nevedel, že sa stal konateľom spoločnosti H. s.r.o., pamätal si, že niekedy v zime v roku XXXX bol u notára a pod nátlakom podpisoval nejaké dokumenty, ktorých obsah nepoznal. V zápisnici č. M.: H.-XXX/BOK-ST-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej H. H. zboru, N. boja proti organizovanej kriminalite, odbor J., oddelenie vyšetrovania, T. T., sa pán I. T., ktorý bol jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti H. s.r.o. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vyjadril, že spoločnosť H. s.r.o. sa zaoberala sprostredkovaním reklamy, výrobou letákov, reklamných spotov, reklamy a reklamných predmetov na rôzne akcie. E. sa vyjadril, že nevedel, že táto spoločnosť dodávala tovar družstvu L. a ani nepoznal O. R.. W. si tiež odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup mäsa (bravčové predky a stehno) od dodávateľa: L. spotrebné družstvo v likvidácii (do XX.XX.XXXX: L. spotrebné družstvo), O.: XX XXX XXX, W. XX, E.. W. si žalobkyňa odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup mäsa (moravské mäso, údená bravčová krkovička, údená lahôdka z karé, údené bravčové koleno predné a zadné, údené bavorské koleno, údené bravčové koleno zadné, bravčové karé s kosťou, bravčové stehno, bravčová krkovička s kosťou, bravčové plece, bravčový bok s kosťou, bravčová panenka, bravčové koleno predné, hovädzia štvrť kompenzovaná, hovädzia štvrť predná a zadná, hovädzia sviečková, hovädzia roštenka, hovädzie predné s kosťou, hovädzie zadné - býk, hovädzie predné bez kosti - nožina) od dodávateľa: E. SK, s.r.o., O.: XX XXX XXX, P. XX, T.. V zápisnici č. M.: H.-XXX/NKA-FP-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej H. H. zboru, N. boja proti organizovanej kriminalite, odbor J., oddelenie vyšetrovania, T. T., sa pán O. R., ktorý bol jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti E. SK, s.r.o. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vyjadril, že nikdy nevystavoval účtovné doklady v mene tejto spoločnosti, účtovníctvo si viedol sám a spoločnosť E. SK, s.r.o. mala podnikateľské aktivity a to len stavebnú činnosť a sprostredkovanie. Aj napriek tomu, že bol konateľom spoločnosti takmer dva roky, nespomínal si na sídlo firmy v Q., pričom sídlo firmy bolo od začiatku iba na adresách v T.. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom spoločnosti E. SK, s.r.o. M. U., občan S. republiky, ktorý opakovane aj napriek prevzatým zásielkam správcu dane, doručeným na adresu trvalého pobytu v S., nereagoval a neumožnil mu vykonať kontrolu C. za zdaňovacie obdobie rokov XXXX až XXXX. Od XX.XX.XXXX sa stal konateľom tejto spoločnosti J. A. W., občan E. republiky, ktorý tiež ani na opakované výzvy správcu dane nereagoval, nedostavil sa na ústne pojednávanie a všetky oznámenia správcu dane sa vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa medzinárodných nákladných listov (B.) bol tovar odoslaný a prepravený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. a vykladaný v sídle spoločnosti H. s.r.o., pričom podľa Z. pre veľkoodber na deň vystavený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. si tovar preberali títo odberatelia: - D. T., J. XX, U., - E.. L. I. do predajne v T., R. XX, - I. U., U. XXX/XX, G., do predajne v J., - D. P., Z. XX, R. T., - A. Z., B. 7, T., - T. Z., B. 7, T., - E.. I. Z., B. 7, T.. W. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Nya zo dňa XX.XX.XXXX spísanej správcom dane uviedla, že mäso a hydinu nakupovala od dodávateľa G., s.r.o. (v roku XXXX), T. A., s.r.o. (v roku XXXX), S. P., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), J. s.r.o. (v roku XXXX), E., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), H. s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), L. spotrebné družstvo (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. SK, s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), A. J. s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. XXXX s.r.o. (v rokoch XXXX a XXXX), F.+, s.r.o. (v roku XXXX). W. týchto spoločností sa telefonicky v centrále na R. ulici XX v T. každý deň informovali o objednávkach. W. ani jej zástupca nekonali s osobou oprávnenou konať za dodávateľa. P. len so šoférom spoločnosti D. E. P., spol. s r.o., ktorý síce organizoval obchody, dodával doklady, faktúry, vyberal platby, ale nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľské spoločnosti. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane za obdobie január XXXX neuznal žalobkyni odpočítanie C. z faktúr za dodávky mäsa od spoločností H. s.r.o. a E. SK, s.r.o. a od družstva L. spotrebné družstvo v likvidácii z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázala, že jej vzniklo právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr. J. existencia tovaru - mäsa nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. W. preto odpočítala daň z preverovaných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § 51 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o C.“). C. úrad T. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január XXXX v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. W. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie C. úradu T. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. J. dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti /týka sa rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX): H. výkone kontroly správca dane preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty na podané daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november XXXX. P. týchto dokladov zistil, že žalobkyňa si odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup mäsa (údené rebrá, údená slanina, údená krkovička, údené kolená, údená lahôdka z karé, údené stehno, oravská slanina, moravské mäso, údené boky, kurča, kuracie prsia bez kosti, kuracie stehná, kuracie prsia s kosťou, kačacie prsia bez kosti s kožou, morčacie prsia, morčacie stehno horné, morčacie medailónky, morčacie dolné stehno, kačica mrazená, kačacie stehná, kuracie krídla, kuracie prsia s kosťou, kačacie prsia bez kosti s kožou, maďarská saláma, hovädzia sviečková, hovädzie zadné, hovädzie predné bez kosti, hovädzia pečeň, hovädzie predné s kosťou - býk, hovädzie predné bez kosti - kocky, hovädzia roštenka, bravčové stehno, bravčové karé s kosťou, bravčová krkovička s kosťou, bravčové plece, bravčový bok s kosťou, bravčová pečeň, bravčová panenka) od dodávateľa: F.+ s.r.o., O.: XX XXX XXX, Z. XXXX/XX, T.. P. spoločnosti F.+ s.r.o., pán A. T., sa do W. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Kusn zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej C. úradom T., vyjadril, že nevedel, že je jediným konateľom a jediným spoločníkom tejto spoločnosti, nepodpisoval žiadne zmluvy o prevode obchodných podielov a v mene tejto spoločnosti neuskutočňoval žiadne obchody. V zápisnici č. M.: H.-XXX/BOK-ST-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej H. H. zboru, N. boja proti organizovanej kriminalite, odbor J., oddelenie vyšetrovania, T. T., sa pán A. T. vyjadril, že nevedel, že sa stal konateľom spoločnosti F.+ s.r.o., pamätal si, že niekedy v zime v roku XXXX bol u notára a pod nátlakom podpisoval nejaké dokumenty, ktorých obsah nepoznal. Od podpisu u notára s jeho občianskym preukazom určitú dobu disponovala iná osoba. W. si tiež odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup bravčového mäsa (bravčové predky) od dodávateľa: I. P. s.r.o., O.: XX XXX XXX, E. XXXX, G.. P. spoločnosti I. P. s.r.o., I. U., sa do W. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Lev zo dňa XX.XX.XXXX vyjadrila, že v období jún až december XXXX si nepamätá, či niekoho splnomocnila zastupovaním spoločnosti a že obchody realizuje osobne. E. uviedla, že obchody boli uzatvárané ústnou dohodou, nikoho nepoverovala podpisovaním zmlúv ani žiadne zmluvy nepodpisovala. C. boli L. E., D. T. a I. U. a odberateľmi bola aj žalobkyňa. Za dodávateľov komunikovala s pán R.. Na otázku zamestnancov správcu dane, či pozná spoločnosť D. E. P., spol. s r.o. odpovedala, že o nej počula, ale nejednala s nikým, kto by túto spoločnosť zastupoval a ani nebola v jej sídle. Podľa medzinárodných nákladných listov (B.) bol tovar odoslaný a prepravený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. a vykladaný v sídle spoločnosti F.+ s.r.o., pričom podľa Z. pre veľkoodber na deň vystavený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. si tovar preberali títo odberatelia: - D. T., J. XX, U., - E.. L. I. do predajne v T., R. XX, - I. U., U. XXX/XX, G., do predajne v J., - D. P., Z. XX, R. T., - A. Z., B. 7, T., - T. Z., B. 7, T., - E.. I. Z., B. 7, T.. W. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Nya zo dňa XX.XX.XXXX spísanej správcom dane uviedla, že mäso a hydinu nakupovala od dodávateľa G., s.r.o. (v roku XXXX), T. A., s.r.o. (v roku XXXX), S. P., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), J. s.r.o. (v roku XXXX), E., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), H. s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), L. spotrebné družstvo (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. SK, s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), A. J. s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. XXXX s.r.o. (v rokoch XXXX a XXXX), F.+, s.r.o. (v roku XXXX). W. týchto spoločností sa telefonicky v centrále na R. ulici XX v T. každý deň informovali o objednávkach. W. ani jej zástupca nekonali s osobou oprávnenou konať za dodávateľa. P. len so šoférom spoločnosti D. E. P., spol. s r.o., ktorý síce organizoval obchody, dodával doklady, faktúry, vyberal platby, ale nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľské spoločnosti. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane za obdobie november XXXX neuznal žalobkyni odpočítanie C. z faktúr za dodávky mäsa od spoločností F.+ s.r.o. a I. P. s.r.o. z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázala, že jej vzniklo právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr. J. existencia tovaru - mäsa nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. W. preto odpočítala daň z preverovaných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § 51 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o C.“). C. úrad T. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november XXXX v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. W. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie C. úradu T. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. J. dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti (týka sa rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX): H. výkone kontroly správca dane preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty na podané daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január XXXX. P. týchto dokladov zistil, že žalobkyňa si odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup bravčového mäsa (bravčové stehno, bravčové predky, bravčové koleno, bravčové srdce, bravčové ľadviny, bravčová slezina, bravčový jazyk) od dodávateľa: G., s.r.o., O.: XX XXX XXX, P. XX, T.. Z úradného záznamu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Jak vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX vykonal správca dane miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti G., s.r.o., ktorým bolo zistené, že na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri táto spoločnosť nesídli, neodoberá vodu, elektrinu, plyn a nie sú tu preukázateľne žiadne priestory na preberanie a manipuláciu s dodávkami mäsa. J. dane sa opakovane neúspešne snažil predvolať konateľa spoločnosti G., s.r.o. na výsluch svedka, ale oznámenia sa vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. W. požiadal o medzinárodnú výmenu informácií dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX za účelom uskutočnenia vypočutia konateľa spoločnosti G., s.r.o.. Vykonaným preverovaním bolo preukázané, že k deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou G., s.r.o. nedošlo. W. si tiež odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup mäsa (kurča, kuracie prsia s kosťou, kuracie stehná, kuracie rezne, kuracie krídla, kuracie žalúdky, kuracie srdcia, kuracia pečeň, kuracie krky, mrazené kačacie prsia, morčacie prsia, hovädzia štvrť kompenzovaná, hovädzia štvrť zadná, hovädzie zadné - býk, hovädzie predné s kosťou - býk, hovädzia roštenka, hovädzia sviečková, hovädzie predné bez kosti - slabina býk, hovädzie predné bez kosti - nožina býk) od dodávateľa: S. P. s.r.o., O.: XX XXX XXX, R. XXX. C. XX.XX.XXXX sa za spolupráce príslušníkov policajného zboru zabezpečila prítomnosť konateľa spoločnosti S. P. s.r.o. na ústnom pojednávaní, ktorý do zápisnice č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že bol oslovený v R. neznámymi ľuďmi a na druhý deň im u notára podpísal nejaké papiere, ktoré si neprečítal. F. ani nepodpisoval žiadne účtovné doklady a nemal vedomosť o spolupráci s dodávateľom D. E. P., spol. s r.o. a ani sa nezúčastňoval na vykládke mäsa. C. XX.XX.XXXX požiadal C. úrad F. o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia, či dodávateľ D. E. P., spol. s r.o. intrakomunitárne dodal mäso. V odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX bolo potvrdené dodanie mäsa len za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok XXXX, ale za zdaňovacie obdobie január XXXX až december XXXX sa dodanie mäsa dodávateľom D. E. P., spol. s r.o. nepotvrdilo, pričom za toto obdobie ani neboli zaslané kópie dodávateľských faktúr pre odberateľa S. P. s.r.o.. Podľa medzinárodných nákladných listov (B.) bol tovar odoslaný a prepravený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. a vykladaný v sídle spoločnosti S. P. s.r.o., pričom podľa Z. pre veľkoodber na deň vystavený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. si tovar preberali títo odberatelia: - D. T., J. XX, U., - E.. L. I. do predajne v T., R. XX, - I. U., U. XXX/XX, G., do predajne v J., - D. P., Z. XX, R. T., - A. Z., B. 7, T., - T. Z., B. 7, T., - E.. I. Z., B. 7, T.. W. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Nya zo dňa XX.XX.XXXX spísanej správcom dane uviedla, že mäso a hydinu nakupovala od dodávateľa G., s.r.o. (v roku XXXX), T. A., s.r.o. (v roku XXXX), S. P., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), J. s.r.o. (v roku XXXX), E., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), H. s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), L. spotrebné družstvo (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. SK, s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), A. J. s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. XXXX s.r.o. (v rokoch XXXX a XXXX), F.+, s.r.o. (v roku XXXX). W. týchto spoločností sa telefonicky v centrále na R. ulici XX v T. každý deň informovali o objednávkach. W. ani jej zástupca nekonali s osobou oprávnenou konať za dodávateľa. P. len so šoférom spoločnosti D. E. P., spol. s r.o., ktorý síce organizoval obchody, dodával doklady, faktúry, vyberal platby, ale nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľské spoločnosti. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane za obdobie január XXXX neuznal žalobkyni odpočítanie C. z faktúr za dodávky mäsa od spoločností G., s.r.o. a S. P. s.r.o. z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázala, že jej vzniklo právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr. J. existencia tovaru - mäsa nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. W. preto odpočítala daň z preverovaných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § 51 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o C.“). C. úrad T. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január XXXX v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. W. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie C. úradu T. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. J. dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti (týka sa rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX): H. výkone kontroly správca dane preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty na podané daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február XXXX. P. týchto dokladov zistil, že žalobkyňa si odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup bravčového mäsa (bravčové stehno, bravčové predky, bravčové koleno, bravčové srdce, bravčové ľadviny, bravčová slezina, bravčový jazyk) od dodávateľa: G., s.r.o., O.: XX XXX XXX, P. XX, T.. Z úradného záznamu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Jak vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX vykonal správca dane miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti G., s.r.o., ktorým bolo zistené, že na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri táto spoločnosť nesídli, neodoberá vodu, elektrinu, plyn a nie sú tu preukázateľne žiadne priestory na preberanie a manipuláciu s dodávkami mäsa. J. dane sa opakovane neúspešne snažil predvolať konateľa spoločnosti G., s.r.o. na výsluch svedka, ale oznámenia sa vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. W. požiadal o medzinárodnú výmenu informácií dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX za účelom uskutočnenia vypočutia konateľa spoločnosti G., s.r.o.. Vykonaným preverovaním bolo preukázané, že k deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou G., s.r.o. nedošlo. W. si tiež odpočítala C. z prijatých faktúr za nákup mäsa (kurča, kuracie prsia s kosťou, kuracie stehná, kuracie rezne, kuracie krídla, kuracie žalúdky, kuracie srdcia, kuracia pečeň, kuracie krky, mrazené kačacie prsia, morčacie prsia, hovädzia štvrť kompenzovaná, hovädzia štvrť zadná, hovädzie zadné - býk, hovädzie predné s kosťou - býk, hovädzia roštenka, hovädzia sviečková, hovädzie predné bez kosti - slabina býk, hovädzie predné bez kosti - nožina býk) od dodávateľa: S. P. s.r.o., O.: XX XXX XXX, R. XXX. C. XX.XX.XXXX sa za spolupráce príslušníkov policajného zboru zabezpečila prítomnosť konateľa spoločnosti S. P. s.r.o. na ústnom pojednávaní, ktorý do zápisnice č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že bol oslovený v R. neznámymi ľuďmi a na druhý deň im u notára podpísal nejaké papiere, ktoré si neprečítal. F. ani nepodpisoval žiadne účtovné doklady a nemal vedomosť o spolupráci s dodávateľom D. E. P., spol. s r.o. a ani sa nezúčastňoval na vykládke mäsa. C. XX.XX.XXXX požiadal C. úrad F. o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia, či dodávateľ D. E. P., spol. s r.o. intrakomunitárne dodal mäso. V odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX bolo potvrdené dodanie mäsa len za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok XXXX, ale za zdaňovacie obdobie január XXXX až december XXXX sa dodanie mäsa dodávateľom D. E. P., spol. s r.o. nepotvrdilo, pričom za toto obdobie ani neboli zaslané kópie dodávateľských faktúr pre odberateľa S. P. s.r.o.. Podľa medzinárodných nákladných listov (B.) bol tovar odoslaný a prepravený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. a vykladaný v sídle spoločnosti S. P. s.r.o., pričom podľa Z. pre veľkoodber na deň vystavený spoločnosťou D. E. P., spol. s r.o. si tovar preberali títo odberatelia: - D. T., J. XX, U., - E.. L. I. do predajne v T., R. XX, - I. U., U. XXX/XX, G., do predajne v J., - D. P., Z. XX, R. T., - A. Z., B. 7, T., - T. Z., B. 7, T., - E.. I. Z., B. 7, T.. W. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Nya zo dňa XX.XX.XXXX spísanej správcom dane uviedla, že mäso a hydinu nakupovala od dodávateľa G., s.r.o. (v roku XXXX), T. A., s.r.o. (v roku XXXX), S. P., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), J. s.r.o. (v roku XXXX), E., s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), H. s.r.o. (v roku XXXX a XXXX), L. spotrebné družstvo (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. SK, s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), A. J. s.r.o. (v roku XXXX, XXXX a XXXX), E. XXXX s.r.o. (v rokoch XXXX a XXXX), F.+, s.r.o. (v roku XXXX). W. týchto spoločností sa telefonicky v centrále na R. ulici XX v T. každý deň informovali o objednávkach. W. ani jej zástupca nekonali s osobou oprávnenou konať za dodávateľa. P. len so šoférom spoločnosti D. E. P., spol. s r.o., ktorý síce organizoval obchody, dodával doklady, faktúry, vyberal platby, ale nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľské spoločnosti. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane za obdobie február XXXX neuznal žalobkyni odpočítanie C. z faktúr za dodávky mäsa od spoločností G., s.r.o. a S. P. s.r.o. z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázala, že jej vzniklo právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr. J. existencia tovaru - mäsa nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. W. preto odpočítala daň z preverovaných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § X1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o C.“). C. úrad T. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február XXXX v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. W. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie C. úradu T. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. II. W. R. podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktoré žiadala spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane zrušiť podľa § X50j ods. 2 O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K., že svoju podnikateľskú činnosť realizuje od roku XXXX, teda už viac ako XX rokov. I. spolupracovala s pánom R. viac ako XX rokov, spolupráca s ním bola bezproblémová. H. R. zabezpečoval dodávky tovaru od mnohých dodávateľov, pričom dodanie tovaru sa realizovalo spravidla každý deň. E. dodania boli prevádzky alebo sklad, z ktorého bolo zabezpečované expedovanie iným odberateľom. E. a kvalitu tovaru kontroloval poverený zamestnanec žalobkyne a šofér mu odovzdával faktúru spolu s opečiatkovaným dodacím listom. H. za faktúry všetkým spoločnostiam, ktorých dodávky koordinoval pán R., boli odovzdané v hotovosti buď jemu (s výnimkou cca X prípadov), alebo osobe ním poverenej, pričom pán R. disponoval pečiatkami všetkých spoločností. Táto skutočnosť podľa žalobkyne odporuje tvrdeniu správcu dane, že platby chodil preberať takmer každý deň. Z celkového objemu platieb tvorili platby v hotovosti cca X/X a bezhotovostné úhrady cca X/X objemu. R. dodávateľov tohto druhu tovaru nakupuje mäso priamo na družstvách, jatkách a u producentov, ktorí prevažne požadujú platbu v hotovosti a vzhľadom na to existovalo v prevažnej väčšine prípadov niekoľko cenníkov v závislosti od formy a času platby za dodaný tovar, pričom pri okamžitej platbe v hotovosti bola cena tovaru najnižšia. W. poukázala na nesprávne vyhodnotenie bežnej obchodnej praxe z danej oblasti správcom dane, nakoľko postup dodávky tovaru a platby je aj pri iných dodávateľoch totožný s opísaným dlhoročne zaužívaným postupom so zmenami zohľadňujúcimi platné právne predpisy. Na základe podpísaných zmlúv so spoločnosťami, ktorých dodávky tovaru koordinoval pán R., bolo povinnosťou dodávateľov znášať náklady na dopravu. W. ako objednávateľka nemala dôvod a ani povinnosť zisťovať, dopravnými prostriedkami akých spoločností jej bol tovar od dodávateľov dovezený ani odkiaľ pochádza. E. poukázala na použiteľnosť judikatúry a práva L. únie v tomto súdnom konaní. B. nález N. súdu SR sp. zn. IV. ÚS XX/XX, rozsudok F. súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX ako aj rozsudok J. dvora EÚ vo veci C-XX/XX E. H. L.. W. mala za to, že splnila zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1, X písm. a) a § 51 zákona o C. pre odpočet C. na vstupe, pričom ani správne orgány oboch stupňov nespochybnili existenciu splnenia týchto podmienok. Taktiež mala za to, že uniesla dôkazné bremeno, keďže v rámci dokazovania predložila dodávateľské faktúry, doklady preukazujúce platby za dodané tovary a účtovníctvo preukazujúce použitie tovaru na zdaniteľné plnenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že odpočítanie dane je správcom dane spochybnené okrem iného s ohľadom na skutočnosť, že správca dane má pochybnosti, či deklarované plnenie uvedené vo faktúrach bolo reálne dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. V súvislosti s rozsahom dôkazného bremena daňového subjektu žalobkyňa citovala § 24 ods. X daňového poriadku ako aj rozsudok F. súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX, z ktorého okrem iného vyplýva, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. K rovnakému názoru dospel F. súd SR aj v obdobných veciach sp. zn. X/Sžf/XX/XXXX a XSžf/X/XXXX. Z. sa tiež o názor F. súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v zmysle ktorého dôkazné bremeno určené zákonom nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu. C. faktúry, z ktorých si žalobkyňa uplatnila C., boli podľa nej riadnymi daňovými dokladmi v zmysle § 71 zákona o C.. Za dodávky tovarov preukázateľne zaplatila a dodané tovary použila na svoje zdaniteľné plnenia v rámci podnikania. Z. poukázala na to, že si splnila dôkaznú povinnosť a uniesla dôkazné bremeno. D. nedostatkom, ktorý jej správne orgány vytýkajú, je nepreukázanie skutočnosti, že jednotlivé plnenia boli uskutočnené priamo dodávateľmi uvedenými vo faktúrach. Podľa žalobkyne daňový subjekt nemôže zodpovedať za obchodné vzťahy svojich dodávateľov alebo ďalších dodávateľov, nemôže ich ovplyvniť, ani predkladať o nich dôkazy, pretože ide o skutočnosti vyplývajúce z podnikateľskej činnosti iných subjektov. W. tiež citovala právny názor F. súdu SR uvedený v rozsudkoch sp. zn. XSžf/XX/XXXX, XSžf/X/XXXX ako aj závery J. dvora EÚ vo veciach C XX/XX a C XXX/XX E. P. a H. C., C-XXX/XX a C-XXX/XX I. P. a S. S. J., C-XXX/XX U. pic a tiež vo veci C XX/XX E. H. L.. Na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, iba v prípade, že by vedel alebo mohol vedieť, že je obchod poznačený podvodom. K. názor potvrdzuje aj F. súd SR v rozsudku sp. zn. XSžf/XX/XXXX. H. ustálenej judikatúry J. dvora EÚ v obdobných veciach je záver, že odpočet C. nemôže byť daňovému subjektu odmietnutý ani v prípade, ak sa v reťazci dodávateľov nachádzajú subjekty, ktoré sa vo vzťahu k C. dopustili podvodu. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa poukázala na rozhodnutia J. dvora EÚ vo veci C-XXX/XX Z. A., C-XXX/XX M. L. A., C-XXX/XX T. U. J., v zmysle ktorých sa každá obchodná transakcia musí posudzovať sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. W. tiež zdôraznila, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí akceptoval záver správcu dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru, avšak aj napriek tomu bez opory v právnom poriadku odmietol nárok žalobkyne na odpočet C. s poukazom, že jej tovar nedodali subjekty uvedené na faktúrach. Q., že jednotlivé správcom dane napadnuté transakcie považovala za štandardné obchodné prípady a vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu obchodných partnerov s ňou nemala dôvod nadobudnúť podozrenie, že zo strany predchádzajúcich subjektov došlo k porušeniu zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že správca dane nepreukázal žiadnu vedomosť žalobkyne o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktorého primárnym cieľom je získanie daňovej výhody pre niektorý zo subjektov v dodávateľskom reťazci. K tvrdeniu správcu dane, ktorý sa opieral okrem iného o skutočnosť, že tovar jej bol dovážaný dopravnými prostriedkami inej spoločnosti ako je spoločnosť obchodného partnera, žalobkyňa uviedla, že tento spôsob prepravy tovaru je v danej oblasti obchodu bežnou praxou. Taktiež namietala, že správca dane nikdy nepreukázal, že by vedela alebo mohla vedieť o existencii podvodu vo vzťahu k C.. Na záver žalobkyňa zdôraznila, že tovar nespochybniteľne nadobudla a preukázateľne ho využila v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodanie jednotlivým odberateľom. W. si riadne splnila všetky povinnosti, ktoré jej ukladá slovenský právny poriadok a právo EÚ a vzhľadom na osobitosti obchodu s mäsom a zaužívané obchodné zvyklosti nezanedbala ani potrebnú opatrnosť vo vzťahu k iným subjektom. O.. R. žalovaného W. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. K., že tvrdenia žalobkyne potvrdzujú záver správnych orgánov oboch stupňov, ktorý vyslovil aj F. súd SR v rozsudku sp. zn. XSžf/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. R. dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. W. tiež poukázal na to, že transakcie ohľadom dodávok mäsa zrealizovala žalobkyňa s pánom R. aj napriek tomu, že nebol osobou oprávnenou konať za uvedené subjekty. Q. skutočnosť si žalobkyňa nepreverila, lebo od pána R. preberala nové firmy ako dodávateľov, za ktoré pán R. nosil potrebné doklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak sa niektorá firma stala problémová, ihneď ju nahradil ďalšou fiktívnou firmou, ktorej konateľmi sa stali osoby za minimálnu odplatu, čo potvrdzujú výsluchy svedkov tvoriace súčasť administratívneho spisu. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že skutočnosť, že šoféri disponovali pečiatkami dodávateľských firiem, vyvoláva dojem, že sú jej zamestnancami alebo aspoň poverenými osobami, žalovaný uviedol, že na základe medzinárodných výmen informácií zástupcovia spoločnosti D. E. P., spol. s r.o. potvrdili, že ich šoféri prevzali hotovosť, neodovzdávali žiadne doklady, na ktorých boli použité pečiatky dodávateľských firiem a v prípade neuhradenia hotovosti by tovar nebol zložený. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že žiadny solídny podnikateľ by šoférom inej spoločnosti nedal svoju pečiatku za účelom jej použitia na rôzne doklady. Je nelogické, aby šoféri spoločnosti D. E. P., spol. s r.o. disponovali pečiatkami iných spoločností (napr. H. s.r.o., E. SK, s.r.o., F. +, s.r.o., G., s.r.o. alebo S. P. s.r.o.), ktoré boli dodávateľmi žalobkyne. W. nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o splnení zákonných podmienok na odpočítanie C., pretože tovar, z ktorého si uplatňuje odpočítanie, nebol dodaný dodávateľmi deklarovanými na uvedených faktúrach. E. citoval rozsudok F. súdu SR sp. zn. XSžf/XXX/XXXX týkajúci sa podmienok na priznanie odpočtu C. ako aj rozsudok vo veci C-XX/XX E. H. L.. V súvislosti s judikatúrou týkajúcou sa dôkazného bremena, ktorú citovala žalobkyňa, žalovaný poukázal na rozsudok F. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX. Taktiež dal do pozornosti rozsudok sp. zn. XSžf/X/ XXXX, kde F. súd SR vyslovil názor, že pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní, vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane. Ak správca dane vykonaným dokazovaním preukáže, že tovar nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ, je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že jeho závery sú nesprávne. V tomto prípade žalobkyňa uvedené nepreukázala. K osobe pána R. žalovaný dodal, že v napadnutom rozhodnutí iba spomenul jeho vyjadrenie z dôvodu, že sa žalobkyňa vyjadrila, že všetky obchody realizovala s ním na základe ponuky. IV. P. na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. J. dane vo vyrubovacom konaní a žalovaný v konaní o odvolaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. H. veci P. súd v T. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. H. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. N. súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnuti bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. W. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ X50i ods. X O.s.p.). Podľa § 3 ods. X daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. J. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § X ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods.X daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § XX ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods.4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. O. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods.X daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. C. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods.Xpísm. d) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Podľa § 45 ods.Xpísm. d) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, Podľa § XX ods. l v nadväznosti na § X9 ods. 1 zákona o C. právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa § 49 ods. X písm. a) zákona o C. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. H. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 49 ods. X písm. a) zákona o C. právo na odpočítanie dane podľa § 49 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/XXXXXXXX> má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/XXXXXXXX> je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/ XXX/XXXXXXXX> má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/XXXXXXXX> má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. C. poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. D. z týchto zásad je zásada zákonnosti. H. správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. W. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X N. J. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. J., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. C. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. H. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o W. zákonov J. republiky zverejnené v W. zákonov. H. uvedené v § 49 ods. 1, X a § 51 zákona o C. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. W. požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. H. si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. C. tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. F. len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. J. faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. K. § 49 ods. X zákona o C. určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. J. dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobkyňou, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. W. a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou) bolo preukázané, že obchody deklarované žalobkyňou ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie C., neprebehli spôsobom tvrdeným žalobkyňou a žalobkyňa nepreukázala ich reálnosť, pretože nepredložila dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúrach od dodávateľa, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru J. dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného system C. (rozsudok vo veci C-XX/XX z XX.XX.XXXX - E. a C., rozsudok vo veci C - XXX/XX z XX.XX.XXXX - T., rozsudok vo veci C-XX/XX z XX.XX.XXXX - E. H.,...). R. z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať C., ktorú majú zaplatiť, C. splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému C. zavedeného právnou úpravou N.. I. J. dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku XXX a nasl. smernice XXXX/XXX je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu C. a v zásade nemôže byť obmedzené. H. sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri rozsudok T., už citovaný, bod XX a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok T., už citovaný, bod XX a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva N.. H. teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Q. je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k C.. W. osoba sa totiž musí na účely smernice XXXX/XXX považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. H. na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa C. zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Z judikatúry J. dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať C., ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. V predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri vyrubovacom konaní na výber z dvoch alternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole. Podľa prvej alternatívy, pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované v dôkazoch produkovaných žalobkyňou sa u neho nenachádzajú, resp. preukazne nezanechali žiadnu stopu svojej existencie, proste mu neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobkyňa bola súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie C. zaplatenej na vstupe. R. by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobkyni by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej C. na vstupe. Podľa druhej alternatívy pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobkyňa bola pritom súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia (alebo viaceré osoby) z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej C., avšak len za predpokladu, že tieto orgány objektívne preukázali, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (rozsudok J. dvora EÚ vo veci C-XX/XX z XX.XX.XXXX - E. a C., čl. XX) H. ide o medzi účastníkmi spornú otázku týkajúcu sa dôkazného bremena v daňovom konaní, z daňového poriadku vyplýva, že vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí, alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, potom musí niesť dôsledok toho svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby v súlade so zákonom. Na tomto mieste k interpretácii § 24 daňového poriadku, najmä s dôrazom na rozdelenie dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt v daňovom konaní, poukazuje krajský súd na pomerne početnú judikatúru F. súdu SR (napr. XSž-o-KS XX/XXXX, N./XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX alebo XSžf/ X/XXXX), z ktorej vyplýva, že v prípade, kedy správca dane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. V prípade, ak nie je daňovníkom hodnoverne preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ na dokladoch reálne dodala predmetný tovar alebo službu daňovníkovi, potom nejde o daňový výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka. Ak totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. H. uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku F. súdu SR XSžf/X/XXXX). C. subjekt nemusí svoje tvrdenia ním uvádzané v rôznych listinách, pokiaľ nenastane opak, tzn. ak správca dane počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach (z rozsudku F. súdu SR sp.zn. XSžf XXX/ XXXX). Už samotné zistenie skutočnosti, že „vystavovatelia“ dotknutých daňových dokladov nepotvrdili alebo dokonca popreli ich vystavenie (ako to vyplýva zo zistení správcu dane počas predmetnej daňovej kontroly), teda spochybnili hodnovernosť žalobkyňou predložených daňových dokladov ako aj v nich zaznamenaných údajov o tovare, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobkyne o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. Na strane žalobkyne v postavení daňového subjektu v danom okamihu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej výšky jeho výdavkov, lebo žalobkyňa je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu ako je napr. faktúra alebo dodací list. C. doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov a služieb jednotlivými dodávateľmi. H. nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane tak, ako bola uvedená v hlásení (daňovom priznaní). Z dokazovania vykonaného správcom dane pri daňovej kontrole, ako je to zrejmé z administratívneho spisu, zreteľne vyplynulo, že tovar fakturovaný žalobkyni nebol dodaný dodávateľmi uvedeným na faktúrach. I. je (podrobnejšie) uvedené v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku konatelia jednotlivých dodávateľov žalobkyne dodanie tovaru a vystavenie faktúr popreli alebo minimálne nepotvrdili. Z uvedených dôvodov, ako už bolo skôr vysvetlené, na žalobkyňu prešlo dôkazné bremeno preukázania hodnovernosti jej tvrdení o existencii fakturovaných obchodov. W. nepreukázala, že uvedené tovary a služby dodali na nich označení dodávatelia, počas daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní nevyvrátila žiadnymi ďalšími dôkazmi tvrdenia správcu dane, preto dospel súd k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov sú vecne správne. F., v jej neprospech svedčila aj skutočnosť, že ako nepravdivé sa ukázali jej tvrdenia o tom, že šoféri disponovali pečiatkami jednotlivých dodávateľských firiem, čo v nej vyvolalo dojem, že sú jej zamestnancami alebo aspoň poverenými osobami. K. tvrdenia celkom jednoznačne vyvrátili zástupcovia skutočného dodávateľa predmetného tovaru (D. E. P., spol. s r.o.), ktorí potvrdili, že ich šoféri preberali hotovosť, avšak neodovzdávali žiadne doklady patriace žalobkyňou deklarovaným dodávateľským firmám. H. ide o námietku žalobkyne, z ktorej vyplýva, že existencia tovaru nebola spochybnená, súd v prvom rade pripomína, že táto skutočnosť vo vyššie opísanom kontexte nie je takým argumentom, ktorý by poukazoval na možnosť považovať za preukazujúci splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane žalobkyňou. I. bolo skôr uvedené, dôkazy svedčia o tom, že žalobkyňou predložené dôkazy nepreukazujú bazálnu podmienku pre vznik práva na odpočítanie C., a to, že faktúry, z ktorých si C. žalobkyňa odpočítala, vystavili dodávatelia predmetného tovaru. K hypotetickej otázke, že ak by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli a žalobkyňa by bola len súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, alebo sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade je potrebné poukázať na rozsudok J. dvora EÚ vo veci C-XX/XX z XX.XX.XXXX - E. a C., čl. XX, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty C. z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. L. súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Z. A. (C-XXX/XX), M. L. A. C- XXX/XX) a T. U. J. A. (C-XXX/XX) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupu u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. ( X J. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). V rozhodnutí vo veci P. (C-XXX/XX) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je L. súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. V daňovom konaní nebola preukazovaná (ani to nebolo potrebné) aktivita žalobkyne v rámci spomínaného reťazca firiem. O. o existujúci tovar, tento sa musel napokon na trhu umiestniť a to aj prostredníctvom žalobkyne, ktorá ho predávala v maloobchode konečným spotrebiteľom. Či mala žalobkyňa vedieť o svojej účasti na reťazci, v ktorom sa porušili daňové predpisy, je zistenie, či žalobkyňa mala a mohla prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jej účasť na takom konaní. F. na odpočet dane by preto bol daný, ak by žalobkyňa o zámere skrátiť daň nevedela a ani vedieť nemohla s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti. H. na judikatúru L. súdneho dvora a už spomínanú judikatúru F. súdu SR, krajský súd zdôrazňuje skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľa je aj to, že tento musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale musí mať vedomosti aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, a to v rozsahu relevantnom pre preukázanie spolupráce. Ak takéto vedomosti podnikateľovi preukázateľne chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 3, daňového poriadku oprávnené. Súd sa stotožnil so žalovaným v tvrdení, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. R. dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. J., že v predložených daňových dokladoch deklarované dodávky mäsa zrealizovala žalobkyňa s pánom R., ktorý za „dodávateľské“ firmy nosil potrebné doklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, pričom však ale nebol osobou oprávnenou konať za uvedené subjekty. Q. skutočnosť si žalobkyňa nepreverila a navyše nevedela ani hodnoverne vysvetliť, prečo od pána R. preberala uvedené firmy ako dodávateľov. Za veľmi podstatné v tomto smere považoval súd zistenie správcu dane, že v prípade, ak sa niektorá firma stala problémová, teda u nej začala napr. daňová kontrola, ihneď ju pán R. nahradil inou (ďalšou) firmou, ktorej pozadie žalobkyňa takisto nepoznala. Za nedôležitý nemožno považovať fakt, že tok tovaru dodávaný žalobkyni pred obdobím spolupráce s pánom R. a počas tejto spolupráce sa prakticky nezmenil, ale zmenil sa len tok faktúr, kedy medzi reálneho dodávateľa a žalobkyňu fakturačne vstúpili ďalšie fiktívne obchodujúce spoločnosti bez zjavného ekonomického účelu. Z., o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality C. všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z uvedeného možno celkom jednoznačne vysloviť názor, že žalobkyňa mala vzhľadom na všetky okolnosti vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že daňové orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali dokazovanie v súlade s § 24 daňového poriadku, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili svoje rozhodnutia i dostatočne určite, zrozumiteľne a preto preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov P. súd v T. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. H. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 25Xj ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.