Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200158 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: V., t.č. K. právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr 1212/2014/Inf.-Odv. zo dňa 29.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2015, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr 1212/2014/Inf.-Odv. zo dňa 29.12.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie riaditeľa Kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2014, č. Spr 1212/2014 potvrdil. Týmto rozhodnutím bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 10.10.2014 podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z.z.. Žalobca má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ďalej uvádza, že v pôvodnom konaní vedenom pod č. Spr 883/2014 žiadal o sprístupnenie všetkých rozhodnutí o dovolaniach v trestných veciach, v ktorých bolo dovolanie dôvodné. Dôvodom odmietnutia žiadosti žalobcu bola skutočnosť, že NSSR nevedie evidenciu úspešných dovolaní, a teda informačný systém ich nedokáže vyčleniť, musel by preskúmať každé rozhodnutie z 3072 rozhodnutí, čo by spôsobilo nadmerné zaťaženie a došlo by k vytvoreniu nových informácií. Aby odstránil objektívnu prekážku obmedzenia práva na informácie, odoslal novú žiadosť, ktorou nežiadal úspešné rozhodnutia o dovolaniach, ale požiadal o všetky rozhodnutia o dovolaniach, nakoľko mal za to, že tie nemá problém povinná osoba vyhľadať a sprístupniť ich na CD/ DVD nosiči. Povinná osoba vydala rozhodnutie o zastavení, s čím sa odvolací orgán stotožnil. Takéto rozhodnutie je nezlučiľné s legitímnym obmedzením žalobcovho práva na informácie a podľa žalobcovho názoru bolo zneužité ust. o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. Zastáva názor, že medzi oboma žiadosťami je absencia obmedzujúceho prvku a aj napriek tomu, že žiadal rozhodnutia o dovolaniach, tak nemožno konštatovať totožnosť žiadnych informácií. Okrem údajov o názve orgánu, dátume rozhodnutia, značke rozhodnutia, výroku a poučeniu o opravnom prostriedku, či odcitovaniu dôvodov prvého rozhodnutia obsahuje rozhodnutie odvolacieho orgánu ,,zdôraznenie“, že okolnosti pre rozhodnutie sa nezmenili. Následne pokračuje právna úvaha, že povinnosť poskytovať informácie sa nevzťahuje na vytváranie nových informácií, právneho poradenstva a pod. žalobca poukázal na to, že tieto argumenty sa netýkajú žalobcovej žiadosti. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. c), písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.02.2015 uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že je povinný poskytovať informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak pri svojej činnosti sa zároveň spravuje ústavným príkazom obsiahnutým v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 30 ods. 12 písm. i) Správneho poriadku, ktorý umožňuje zastaviť konanie, ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, pričom zastáva názor, že v predmetnom konaní sa na rozdiel od predchádzajúceho konania vedenom pod sp. zn. Spr 883/2014 v podstatných okolnostiach pre rozhodnutie nič nezmenilo. Má za to, že nakoľko sa v predmetnom konaní nezmenilo nič ani na oprávnenosti úvahy povinnej osoby uvedenej v odôvodnení rozhodnutia č. Spr 883/ Inf.-Odv. o tom, že rozsah informácií - rozhodnutí, ktoré žalobca žiada sprístupniť, nasvedčuje o tom, že nejde o výkon práva na informácie, ale o jeho zneužitie, o porušenie princípu zákazu zneužitia práva vo verejnoprávnej sfére, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že žiadateľovi pritom nič nebráni, aby v súlade s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z.z. požiadal povinnú osobu o poskytnutie individuálne určených súdnych rozhodnutí, umožňujúcich vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií bez zbytočného odkladu, tak ako to ust. § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., a nie ako v prípade žalobcu, zahlcovať alebo paralyzovať výkon ich primárnej pôsobnosti prehľadávaním všetkých rozhodnutí len preto, že ich žalobca nevie identifikovať, resp. nevie, či vôbec existujú. Taktiež vzhľadom na množstvo informácií - rozhodnutí žalovaného, z ktorých by sa mal výber uskutočniť s poukazom na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 211/200 Z.z., by podľa žalovaného nebolo možné žalobcovej žiadosti objektívne vyhovieť, nakoľko by bola presiahnutá nielen bežná lehota na vybavenie žiadosti, ale aj predĺžená lehota na poskytnutie informácie. V závere poukázal na jedno z jeho rozhodnutí sp. zn. 3Sži 4/2014 zo dňa 12.03.2014 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného Spr 1212/2014/Inf.-Odv. zo dňa 29.12.2014, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.11.2014 Spr 1212/2014 rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa (žalobcu) proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie povinnej osoby - riaditeľa Kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.11.2014 Spr 1212/2014 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňovému správnemu orgánu ako povinnej osobe bola dňa 10.11.2014 doručená žiadosť žalobcu, ktorou na základe výzvy žalovaného sp. zn. Spr 883/2014 zo dňa 31.10.2014 na spresnenie informácií v podaní doručenom žalovanému dňa 23.10.2014, z ktorého nebolo zrejmé, či ide o novú žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých predpisov, alebo či ide o podnet na preskúmanie rozhodnutia sp. zn. Spr 883/2014/Inf.-Odv. mimo odvolacieho konania. Žalobca v nej uviedol, že podanie doručené povinnej osobe dňa 23.10.2014 je žiadosťou o informácie, pričom je upravená tak, aby jej vyhoveniu nič nebránilo, avšak ak je vhodnejšie ho posúdiť inak a tým žalobcovi zabezpečiť poskytnutie informácie, tak nech si ho povinná osoba posúdi ako chce. Povinná osoba - riaditeľ Kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutím č. Spr 1212/2014 zo dňa 18.11.2014 konanie o žiadosti žalobcu podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z.z. zastavil, nakoľko žalovaný ako odvolací orgán považoval rozhodnutie povinnej osoby č. Spr 1212/2014 zo dňa 18.11.2014 za správne a dostatočne odôvodnené, odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby potvrdil podľa druhej vety ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa ust. § 14 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Podľa ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty. Podľa ust. § 18 ods. 2 citovaného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa ust. § 22 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní vyplýva, že platný Správny poriadok ustanovuje ako dôvod pre zastavenie konania prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutej. Totožnosť veci je daná totožnosťou účastníkov konania, ako aj totožnosťou predmetu konania. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená na to, aby správny orgán zastavil konanie je, že v tejto veci už existuje rozhodnutie správneho orgánu a toto rozhodnutie je právoplatné (§ 52 ods. 1) a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V danom prípade súd konštatoval, že účastníci konania i predmet konania sp. zn. Spr 883/2014 a Spr 1212/2014 sú rovnaké. Ten istý žiadateľ X. T. (žalobca) žiada o sprístupnenie tých istých informácií „všetkých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, ktorými od roku 2006 do súčasnosti rozhodol v trestných konaniach o zrušení napadnutého rozhodnutia na základe podaného dovolania, bez ohľadu na ostatné okolnosti, čiže či bol zistený akýkoľvek dovolací dôvod, kto dovolanie podal, aké rozhodnutie napadol a pod.“. O tejto žiadosti žiadateľa povinná osoba právoplatne rozhodla v konaní vedenom pod Spr 883/2014 dňa 06.10.2014. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán ako povinná osoba s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní konštatoval vo veci prekážku veci rozhodnutej ako neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, a preto vo veci konanie zastavil. V preskúmavanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že prvostupňový správny orgán, riaditeľ Kancelárie predsedu Najvyššieho súdu SR rozhodnutím zo dňa 18.11.2014 zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní. V rozhodnutí uviedol, že o rovnakej žiadosti žiadateľa už povinná osoba právoplatne rozhodla dňa 06.10.2014 (právoplatnosť 16.10.2014). Vychádzajúc z právoplatného rozhodnutia NS SR Spr 883/2014 zo dňa 06.10.2014 o odmietnutí žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií, NS SR v konaní vedenom pod č. Spr 1212/2014 po zistení, že ide o totožnú žiadosť toho istého žiadateľa konanie o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie z 10.11.2014 podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastavil. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.12.2014 Spr 1212/2014/Inf.-Odv., ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie povinnej osoby potvrdené s totožným odôvodnením. Súd konštatoval, že v danej veci boli splnené podmienky vyžadované v ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní na zastavenie konania, a to totožnosťou účastníkov konania, totožnosťou predmetu žiadosti, ako aj skutočnosťou, že o veci bolo právoplatne rozhodnuté, pričom v ďalšom konaní nebolo preukázané, že by sa vo veci podstatným spôsobom zmenili okolnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave dospel k rovnakému právnemu záveru so záverom správnych orgánov v oboch stupňoch a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu. Vychádzajúc zo zistených skutočností, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podľa názoru Krajského súdu v Bratislave rozhodnutie, ako aj postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Preskúmavané rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. O žalobe rozhodol súd bez pojednávania rozsudkom podľa ust. § 250f ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.