Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200159 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200159.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: Q. H.-F., bytom A. XX, XXX XX U., zastúpenej: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. advokát, so sídlom Tichá ul. 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka ul. č. 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6012/15 zo dňa 19.01.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 26.01.2015 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6012/2015 vydaného dňa 19.01.2015, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. Spr. 6278/2014 zo dňa 10.12.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 29.11.2014 doručenou žalovanému 02.12.2014 (dňa 04.12.2014 postúpenou povinnej osobe - Okresného súdu Bratislava I.) žiadala o poskytnutie informácií, a to uvedenie, či boli v období od 01.01.2009 do dňa podania predmetnej žiadosti voči nej použité informačno-technické prostriedky podľa trestného poriadku alebo ustanovení zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 166/2003 Z. z.) a či boli v tomto období dve účastnícke stanice (telefónne čísla: + XXXXXX XXX XXX a + XXX XXX XXX XXX) registrované na ňu odpočúvané. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Okresný súd Bratislava I ako povinná osoba vydal dňa 10.12.2014 pod sp. zn. Spr. 6278/2014 rozhodnutie, ktorým žalobkyni ňou požadované informácie odmietol poskytnúť. V rozhodnutí povinná osoba po citácií zákonných ustanovení (§ 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z./, § 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.), § 119 ods. 2 trestného poriadku a § 1 písm. j/ nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie vlády SR č. 214/2004 Z. z konštatovala, že zo žiadosti žalobkyne (žiadateľky) vyplynulo, že sa jej obsahom nedomáhala poskytnutia informácií týkajúcich sa hospodárenia s verejnými prostriedkami, resp. spôsobom nakladania s majetkom štátu, ale bolo nesporné, že v oboch bodoch svojej žiadosti žiadala poskytnúť informácie týkajúce sa použitia informačno-technických prostriedkov, pričom takéto informácie spadajú pod ochranu utajovaných skutočností v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a preto bolo vylúčené jej ich poskytnúť. V súvislosti s uplatnením ust. § 119 ods. 2 trestného poriadku povinná osoba mala za to, že prípadným sprístupnením žalobkyňou požadovaných informácií by nastala potenciálna hrozba nedodržania ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností, v zmysle ktorého boli žalobkyňou žiadané informácie utajovanou skutočnosťou, na oboznámenie sa s ktorými nebola oprávnená. V rozhodnutí bolo tiež konštatované, že použitie informačno-technických prostriedkov slúži na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti, ako aj na ochranu práv a slobôd iných, pričom jeho použitím sa môžu základné práva a slobody obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Pojem informácia v intencií trestného konania predstavuje podstatnú skutočnosť pre rozhodovaciu činnosť a osoby, ktoré s týmito informáciami manipulujú sú povinné ich chrániť pred zneužitím, aby nedošlo k zmareniu základného cieľa trestného konania. Požadované informácie žalobkyňou podľa povinnej osoby predstavovali dôkazný materiál. Povinná osoba poukázala na to, že trestné konania, v ktorých sa koná a rozhoduje o použití informačno-technických prostriedkov sú vedené v osobitnom trestnom registri Ntt a podľa § 130 ods. 3 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, sa veci zapisované do registre Ntt neprijímajú prostredníctvom podateľne, ale sa priamo odovzdávajú sudcovi, ktorý má nariadenú pohotovosť alebo rozvrhom práce určenému zamestnancovi súdu, ktorý je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čím sa zdôrazňuje citlivosť chránených údajov. 4. Povinná osoba ďalej konštatovala, že pri obmedzení prístupu k informáciám podľa § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. bolo potrebné splnenie dvoch podmienok odôvodňujúcich nesprístupnenie informácií. K splneniu formálnej podmienky došlo v zmysle ust. § 1 písm. j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z., keďže utajovaná skutočnosť spadala do oblasti použitia informačno-technických prostriedkov. Taktiež došlo k splneniu materiálnej podmienky vyplývajúcej priamo zo zákona o ochrane utajovaných skutočností viažucej sa na stupeň utajenia. Okresný súd Bratislava I (povinná osoba) prichádza do kontaktu s utajovanými písomnosťami s režimom utajenia „dôverné“ a „vyhradené“. V rámci režimu „dôverné“ by neoprávnenou manipuláciou utajovaných skutočností mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu a v rámci režimu „vyhradené“ k poškodeniu práv a právom chránených záujmov právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Záujem Slovenskej republiky, ktorý je potrebné chrániť sa vždy vzťahuje na naplnenie základných cieľov, ktoré sleduje prebiehajúce trestné konanie, resp. jeho účel a význam v rámci nezávislého a nestranného výkonu súdnictva. Zároveň zabezpečuje ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou. V závere povinná osoba uviedla, že neodopierala Ústavou SR zakotvené práva občanov, avšak zámerom zákonodarcu pri vydaní zákona č. 211/2000 Z. z. bolo dať verejnosti nástroj ku kontrole povinných osôb vo veci hospodárenie s verejnými prostriedkami štátu, ale nie nástroj, ktorým by bolo možné získať také informácie, ktorých sprístupnenie je vylúčené s odkazom na osobitný zákon. 5. V dôsledku v zákonnej lehote podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu o veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým podané odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný opísal dovtedajší priebeh správneho konania a stručný obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že pri obmedzení prístupu k informáciám, v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. bolo potrebné mať na zreteli splnenie formálnej a materiálnej podmienky. Poukázal na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého povinná osoba bola povinná sprístupniť širší okruh informácií, než tých ktoré sú vymedzené zákonom, avšak len v prípade, ak sa na ne nevzťahovalo obmedzenie prístupu k informáciám podľa ustanovení § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré ustanovenia uvádzajú obmedzenia a podmienky nesprístupnenia informácií. Záverom žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s výrokom aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia vydaného povinnou osobou, ktorému nebolo čo vytknúť, keďže bolo riadne a náležite odôvodnené v zmysle všetkých zákonných ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. a povinná osoba postupovala správne podľa § 8 ods. 1 v nadväznosti na § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko informácie žiadané žalobkyňou (žiadateľkou) spadali do oblasti utajovaných skutočností pri splnení formálnej aj materiálnej podmienky. Žaloba. 6. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, dôvodiac tým, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia pokladala za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa nej výroky oboch rozhodnutí ako aj ich odôvodnenia neboli v súlade s Ústavou SR. 7. V úvode žaloby bol opísaný obsah odvolacích dôvodov uvedených žalobkyňou voči prvostupňovému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo podľa nej paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení, čo samo osebe zakladalo jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný v jej odvolaní uvedenú právnu argumentáciu vôbec nevzal do úvahy, úplne odignoroval odôvodnenie a len stroho a arbitrárne odcitoval jej argumentáciu, ako aj argumentáciu povinnej osoby, bez akéhokoľvek preskúmania a hodnotenia. Nakoľko nedostala žiadne vysvetlenie, resp. odpovede na konkrétne body špecifikované v jej žiadosti o sprístupnenie informácií ako aj v jej odvolaní obe preskúmavané rozhodnutia pokladala za svojvoľné, arbitrárne a zmätočné. Domnievala sa, že v právnom štáte nemôže existovať rozumný a právne akceptovateľný argument na to, aby nedostala od štátneho orgánu (povinnej osoby) minimálnu odpoveď, či bola orgánmi verejnej moci sledovaná (odpočúvaná) alebo nie. Vyjadrila názor, že sprístupnenie takejto informácie nemohlo spôsobiť ujmu Slovenskej republike a jej nesprístupnením došlo k porušeniu jej práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Obe preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatku dôvodov, ich vydaním došlo k porušeniu jej práv na prístup k informáciám vyplývajúcich zo zákona č. 211/2000 Z. z., bolo nimi porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy SR a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.03.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli riadne odôvodnené a na v nich vyslovenom právnom názore trval. Po citácií ustanovení § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., § 119 ods. 2 trestného poriadku a § 1 písm. j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. žalovaný konštatoval, že v danom prípade pri obmedzení prístupu k informáciám v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. bolo potrebné splnenie formálnej a materiálnej podmienky. Formálna podmienka vyplýva z ust. § 1 písm. j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. v spojení s § 119 ods. 2 trestného poriadku, pričom dôkaznými prostriedkami sú aj informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov. Potom prípadným sprístupnením žalobkyňou požadovaných informácií mohla nastať hrozba nedodržania ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností, v zmysle ktorého boli žiadané informácie utajenou skutočnosťou, na oboznámenie sa s ktorými žalobkyňa nebola oprávnená. Taktiež materiálna podmienka priamo vyplývajúca zo zákona o ochrane utajovaných skutočností bola v danom prípade splnená, a to vzhľadom na záujem Slovenskej republiky, ktorý je potrebné chrániť a ktorý sa vždy vzťahuje na naplnenie základných cieľov, ktoré sleduje prebiehajúce trestné konanie, resp. jeho účel a význam v rámci nezávislého výkonu súdnictva a zároveň zabezpečuje ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou, t. j. slúži na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na komentár k zákonu č. 211/2000 Z. z. od J.. R. B., podľa ktorého informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo spôsobiť štátu ujmu, sú utajovanými skutočnosťami, ktorých ochranu a narábanie s nimi upravuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Utajovaná informácia musí súčasne spĺňať dve podmienky - musí existovať potreba chrániť informáciu v záujme Slovenskej republiky, t. j. sprístupnením takejto informácie by mohla byť spôsobená ujma na záujmoch Slovenskej republiky, alebo by to mohlo byť pre Slovenskú republiku nevýhodné (materiálna podmienka) a zároveň informácia musí spadať do oblastí utajovaných skutočností určených nariadením vlády (formálna podmienka). Žalovaný ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby (prvostupňového správneho orgánu), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil s tým, že rozhodnutie bolo aj riadne a náležite odôvodnené. Zároveň svoj právny názor žalovaný oprel aj o rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014 týkajúce sa nesprístupnenia takmer identických žiadostí ako v žiadosti žalobkyne v tomto prípade. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 9. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 S.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 13. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 14. Podľa § 119 ods. 2 trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. 15. Podľa § 1 písm. j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. 16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 215/2004 Z. z. na účely tohto zákona je a) utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením, b)informáciou 1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu, 2. obsah ústneho vyjadrenia, 3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média. 17. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáha zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 19. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obráti na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie by vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 20. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd Právo na účinný opravný prostriedok: každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností. 21. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 22. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi v danom prípade zákon č. 211/2000 Z. z. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 23. V danom prípade potom súd musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia neobstojí, keďže vzhľadom na dôvod, pre ktorý nebola žalobkyňou požadovaná informácia jej sprístupnená (§ 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) by postačovalo v rozhodnutí povinnej osoby, resp. žalovaného uvedenie dôvodu nesprístupnenia informácie s poukázaním na právny predpis bez nutnosti ďalšieho odôvodnenia svojho postupu. V danom prípade je z rozhodnutí povinnej osoby ako aj žalovaného (správne konanie tvorí jeden celok) celkom zrejmý dôvod nesprístupnenia žiadaných informácií, ako aj uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých bol takýto postup správnymi orgánmi zvolený. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach však zvolili postup nad rámec vyplývajúci z ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a uviedli okrem odkazu na právny predpis, v zmysle ktorého použili vyššie uvedený paragraf, podali k svojmu postupu (nesprístupneniu informácie) aj náležité odôvodnenie, z ktorého musel byť aj žalobkyni dôvod nesprístupnenia ňou požadovanej informácie celkom zrejmý. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach bol v dostatočnom rozsahu a primeraným spôsobom odôvodnený prijatý záver správnych orgánov. 24. Namietané porušenie Ústavy SR (čl. 46 ods. 1, 2) a čl. 13 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd taktiež nie je namieste, keďže žalobkyni postupom správnych orgánov v oboch stupňoch v správnom konaní nebolo nijakým spôsobom odňaté alebo inak porušené jej právo na právnu ochranu spočívajúce v práve domáhať sa prieskumu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na príslušnom súde v Slovenskej republike. Správny súd v žalobkyňou vyvolanom súdnom konaní podrobil súdnemu prieskumu zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. 25. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd uvádza, že v rámci správneho konania povinná osoba (prvostupňový správny orgán), ako aj žalovaný skutkový stav zistili v dostatočnom rozsahu na to, aby mohli vo veci konať a vydať meritórne rozhodnutie. Ani z obsahu žaloby sa súd nedozvedel aké ďalšie zisťovanie skutkového stavu, ktoré nebolo vykonané žalobkyňa správnym orgánom vytýka a vykonanie akých dôkazov pokladá za nevyhnutné na riadne zistenie skutkového stavu. 26. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súd uvádza, že podľa jeho názoru sa možno čiastočne stotožniť s právnym výkladom správnych orgánov v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a ich poukazovaním na ust. § 119 ods. 2 trestného poriadku. Sprístupnenie požadovaných informácií by bezpochyby malo vplyv na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom sa mohli ako dôkaz použiť informácie získané využitím informačno-technických prostriedkov (odpočúvanie telefónnych staníc v užívaní žalobkyne), čím by objektívne mohlo dôjsť k ohrozeniu účelu a cieľu prebiehajúceho trestného konania, keďže žalobkyňa sa domáhala sprístupnenia informácie v rozsahu, „či aj v súčasnosti“ sú voči nej informačno-technické prostriedky použité. V prípade prebiehajúceho trestného konania je možné sa dôvodne domnievať, že takáto informácia by bola spôsobilá zmariť účel trestného stíhania. Potom je zrejmé, že boli splnené obe zákonom vyžadované podmienky (formálna a materiálna) pre nesprístupnenie požadovanej informácie. Preto súd nepovažoval ani námietku nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodnú. 27. Súd však musí uviesť, že zo znenia ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 215/2004 Z. z. podľa jeho názoru vyplýva, že informáciou, ktorá má charakter utajovanej skutočnosti je len obsah určitej písomnosti (v danom prípade prepis záznamov odpočúvaných hovorov z účastníckych staníc používaných žalobkyňou), ale nie samotná skutočnosť, či boli tieto účastnícke stanice odpočúvané. Zároveň súd musí konštatovať, že informácie v znení v akom ich žiadala sprístupniť žalobkyňa povinná osoba nebola povinná sprístupniť, keďže je celkom zjavné, že ide o informácie, ktoré povinná osoba bez ďalšieho k dispozícií nemá, ale tieto informácie by musela vytvoriť. Účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je vytváranie informácií na požiadanie oprávnenej osoby povinnou osobou, ale len poskytnutie tých informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícií bez nutnosti ich akýmkoľvek spôsobom zhromažďovať, triediť prípadne vytvárať, čo je aj daný prípad. 28. Účelom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí a správneho konania nie je rozhodnúť o zrušení preskúmavaného správneho rozhodnutia a vec vrátiť na opätovné konanie správnemu orgánu, ktorý by vo veci vydal obsahovo rovnaké rozhodnutie, keďže je zrejmé, že výsledok, ku ktorému by správny orgán dospel by nepriniesol pre žalobkyňu iné, priaznivejšie rozhodnutie a došlo by len k zopakovaniu správneho konania. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p., avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).