Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200167 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200167.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: O.. Ľ. I. G.Á., bytom G. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 44824-7/2014-BA zo dňa 02.12.2014, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 44824-7/2014-BA zo dňa 02.12.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote doručenou žalobou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.01.2015 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 44824-7/2014-BA vydaného dňa 02.12.2014, ako aj prvostupňového rozhodnutia číslo: 395/2014-BAM-DGP zo dňa 30.06.2014 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorým bolo rozhodnuté o jej žiadosti o priznanie dávky garančného poistenia a to tak, že na danú dávku nemá podľa § 102 ods. 1 a § 103a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok. Žalobkyňa napadnuté rozhodnutie pokladala za nezákonné, nakoľko mala za to, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že dňa 03.02.2014 uzatvorila pracovnú zmluvu so zamestnávateľom spol. P&J holding SE, Brno, podľa slovenského zákonníka práce s miestom výkonu práce v mieste Bratislava. Zároveň dňa 04.02.2014 bola zamestnávateľom zaregistrovaná do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ bol dobrovoľne garančné poistený. Sociálna poisťovňa jej zamestnávateľa zaevidovala ako platiteľa príslušných poistení. Napriek tomu zamestnávateľ za ňu neodvádzal platby ako to ustanovuje zákon. Pracovný pomer so zamestnávateľom ukončila dňa 08.04.2014 z dôvodu nevyplatenia mzdy za trvanie pracovného pomeru a zároveň dňa 20.06.2014 si uplatnila nárok na dávku garančného poistenia. S dôvodmi, pre ktoré žalovaný rozhodol o tom, že nesplnila podmienky nároku na dávku garančného poistenia vyslovila nesúhlas dôvodiac tým, že zamestnanec má byť podľa právnych predpisov Európskej únie poistený v štáte kde má bydlisko a kde aktívne vykonáva pracovnú činnosť, pričom nie je rozhodujúce, v ktorom členskom štáte má sídlo jeho zamestnávateľ. Z pracovnej zmluvy a registrácie v Sociálnej poisťovni jasne vyplývala príslušnosť žalovaného na vyplatenie jej dávok z garančného poistenia. Poukázala na to, že platobná neschopnosť zamestnávateľa sa preukazuje podaným návrhom na vyhlásenie konkurzu, pričom ona riadne podala návrh na vyhlásenie konkurzu, čo aj zdokladovala Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava. Počas výsluchu konanom u žalovaného uviedla, že bola zamestnaná ako právnik a pracovala z domu, prípadne sa zúčastňovala rôznych rokovaní u obchodných partnerov, mala pridelený služobný notebook a telefón a práca jej bola prideľovaná prostredníctvom štatutárneho zástupcu zamestnávateľa A.. Z. I.. Ohľadom odvolávania sa v rozhodnutí žalovaného na výpoveď člena predstavenstva zamestnávateľa (U.. O. K.), z ktorej mala vyplývať skutočnosť, že predmetná spoločnosť nevykonávala hospodársku aktivitu a aj to, že ona nevykonávala činnosť zamestnanca žalobkyňa uviedla, že konať za spoločnosť mohol každý člen predstavenstva samostatne a ona počas výkonu svojej pracovnej činnosti neprichádzala do kontaktu s U.. O. K., ale všetky pracovné úlohy jej prideľoval výlučne A.. Z. I.. Skonštatovala, že v zmysle zásad správneho poriadku zakotvených v § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46 až § 47 ods. 3 vyplývala povinnosť správneho orgánu (žalovaného) vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Keďže v konaní správne orgány rozhodli bez vypočutia alebo aspoň písomného vyjadrenia A.. Z. I., ktorý podpisoval pracovné zmluvy so svojimi zamestnancami a prideľoval im prácu a jej výpoveď žalovaný nepovažoval za dostatočne preukazujúcu aktívne vykonávanie práce mala za to, že skutkový stav nebol náležite zistený. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.03.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na svojom v preskúmavaných rozhodnutiach prezentovanom právnom názore. Zároveň sa vyjadril k vzneseným námietkam obsiahnutých v žalobe. Poukázal na to, že zamestnávateľ žalobkyne bol zapísaný dňom 14.10.2008 do obchodného registra vedeného podľa českých právnych predpisov a to ako európska spoločnosť. Jej štatutárnym orgánom bolo predstavenstvo. Predsedom predstavenstva bol A.. Z. I. a členom predstavenstva U.. O. K.. Mal za to, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že predmetná spoločnosť nemala podľa slovenských právnych predpisov žiadnu právnu subjektivitu, nefigurovala v žiadnom verejnom registri a to ani samostatne a ani prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Žalovaný poukázal na vykonané dôkazy týkajúce sa pôsobenia a reálnej činnosti spoločnosti, za ktorým účelom bol vypočutý U.. O.E. K., podľa ktorého výpovede spoločnosť nevykonávala a ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť. Predmetom jej činnosti mala byť realitná činnosť a distribúcia energetických nápojov, ktorý zámer však nevyšiel. U.. O. K. považoval spoločnosť za neaktívnu, nebola mu známa žiadna činnosť, ktorú by spoločnosť vyvíjala alebo mala vyvíjať. Nemal k dispozícii žiadnu personálnu ani mzdovú agendu, nevedel uviesť, či spoločnosť mala nejaký obrad, alebo bankový účet. V mene spoločnosti neuzatváral žiadne kontrakty a ani nerobil právne úkony. Predseda predstavenstva spol. P&J holding SE, (A.. Z. I.) sa k činnosti spoločnosti nevyjadril a zásielky Sociálnej poisťovne si nevyzdvihoval. Podľa jeho zistení mal byť od 14.03.2014 vo väzbe v Ústave na výkon väzby, Bratislava. Žalovaný zároveň uviedol, že pri rozhodovaní o nároku žalobkyne sa zaoberal aj právom Európskej únie týkajúceho sa prípadov, ak zamestnávateľ vykonával činnosť vo viacerých členských štátov Európskej únie s tým, že rozhodujúci význam na posúdenie veci má rozsudok Európskeho súdneho dvora číslo C- 310/07, v ktorom sa uvádza, že na to, aby bol podnik sídliaci v jednom členskom štáte považovaný za podnik majúci taktiež činnosti na území iného členského štátu nie je potrebné, aby tento podnik mal pobočku alebo stálu prevádzkareň v inom členskom štáte. Je však potrebné, aby tento podnik v predmetnom štáte disponoval stálou hospodársku prítomnosťou, vyznačujúcou sa existenciou ľudských zdrojov, ktoré mu umožňujú vykonávať činnosť v tomto inom členskom štáte. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nestačí formálna prítomnosť zamestnávateľa, ale musí ísť o reálnu stálu hospodársku prítomnosť zamestnávateľa vyúsťujúce do skutočnej hospodárskej, ekonomickej, výrobnej alebo inej činnosti v súlade s predmetom podnikania zamestnávateľa. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný skonštatoval, že spol. P&J holding SE nebola stále hospodársky prítomná na území Slovenskej republike v zmysle smernice 2008/94/ES. K preukázaniu platobnej neschopnosti zamestnávateľa žalobkyňou tým, že podala návrh na vyhlásenie konkurzu na zamestnávateľa, pričom bolo právne irelevantné ako o tomto návrhu rozhodol konajúci súd žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu bolo zistené že dňa 15.05.2014 podala žalobkyňa Krajskému súdu v Brne návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (jej zamestnávateľa - spol. P&J holding SE) a uznesením Krajského súdu v Brne zo dňa 21.05.2014 súd rozhodol tak, že podaný návrh na vyhlásenie konkurzu neprijal a to z dôvodu jeho nedostatku spočívajúceho v absencii úradne overeného podpisu navrhovateľky. Zároveň žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 05.11.2014 o tom, že voči Krajskému súdu v Brne konajúcemu vo veci konkurzu už ďalej nekonala a potom sa domnieval, že skutočným úmyslom žalobkyne bolo len formálne podať návrh na vyhlásenie konkurzu a od žalovaného vylákať dávku garančného poistenia, nakoľko jej nič nebránilo podať nový perfektný návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný poukázal, že v zmysle § 103a ods. 2 zákona o sociálnom poistení bolo podmienkou príslušnosti Sociálnej poisťovne na konanie o nároku na dávku garančného poistenia, aby fyzická osoba vykonávala činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonávala činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Tento výkon činností zamestnanca v konaní nebol preukázaný. Ohľadom námietky nedostatočne a úplne nezisteného skutočného stavu vecí z dôvodu nevypočutia druhého konateľa spoločnosti P&J holding SE (A.. Z. I.) žalovaný uviedol, že tento konateľ sa od 14.03.2014 nachádzal vo výkone väzby a on nemal dostatočné kompetencie na jeho vypočutie. Vyjadril tiež pochybnosť o tom ako mohol žalobkyni od tohto dátumu zadávať pracovné úlohy. Vykonanie tohto dôkazu vzhľadom na výpoveď druhého konateľa spoločnosti nepovažoval za potrebné, keďže tento konateľ (U.. O. K.) dostatočným spôsobom preukázal, že spoločnosť na území Slovenskej republiky nevykonávala nijakú hospodársku činnosť. Taktiež žalobkyňa konkrétny a reálny výkon práce pre svojho zamestnávateľa nijako nepreukázala aj jej tvrdenia o vykonávaní práce doma nepovažoval za hodnoverné. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného nebolo plne súladné so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: žiadosť žalobkyne o dávku garančného poistenia z 20.06.2014, pracovnú zmluvu žalobkyne a zamestnávateľa spol. P&J holding SE, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne, výpis z obchodného rejstříku spol. P&J holding SE, zápisnicu o výsluchu U.. O. K. z 24.11.2014, zápisnicu o výsluchu žalobkyne z 05.11.2014, uznesenie Krajského súdu v Brně č. j.: 45 Nc 8134/2014-10 z 21.05.2014. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 30.06.2014, ktorým podľa § 102 ods. 1 a 103a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v ktorom bolo uvedené, že žalobkyňa nemá nárok na dávku garančného poistenia. Dané rozhodnutie bolo odôvodnené citáciou paragrafov zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 2 ods. 1, § 18 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, 2, 3) a uvedením, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli podklady zamestnávateľa žalobkyne spol. P&J holding SE, ako aj podklady od štatutára tejto spoločnosti s tým, že zrejme daná spoločnosť nemala organizačne sídlo na území Slovenskej republiky, čo bolo podmienkou v zmysle § 103a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.07.2014, poukazujúc na znenie smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/94/ ES z 22.10.2008. Napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie čo odôvodnil tým, že v konaní sa musel vysporiadať s tromi okruhmi problémov 1/ právnym charakterom zamestnávateľa žalobkyne a jeho pôsobením na Slovensku, 2/ vznikom jeho platobnej neschopnosti podľa § 12 zákona o sociálnom poistení, 3/ pracovným pomerom žalobkyne u daného zamestnávateľa. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že podľa verejne dostupných údajov spol. P&J holding SE, bola zapísaná dňom 14.10.2008 do obchodného registra vedeného podľa českých právnych predpisov a to ako európska spoločnosť. Jej štatutárnym orgánom bolo predstavenstvo a predsedom predstavenstva bol A.. Z. I. a členom predstavenstva U. V jej mene mohol navonok konať predseda predstavenstva a člen predstavenstva samostatne. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že predmetná spoločnosť nemala podľa slovenských právnych predpisov žiadnu právnu subjektivitu, nefigurovala v žiadnom verejnom registri a to ani samostatne a ani prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Podľa výpovede U.. O. K. spoločnosť nevykonávala a ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť. Predmetom jej činnosti mala byť realitná činnosť a distribúcia energetických nápojov, ktorý zámer však nevyšiel. U.. O. K. považoval spoločnosť za neaktívnu, nebola mu známa žiadna činnosť, ktorú by spoločnosť vyvíjala alebo mala vyvíjať. Nemal k dispozícii žiadnu personálnu ani mzdovú agendu, nevedel uviesť či spoločnosť mala nejaký obrad, alebo bankový účet. V mene spoločnosti neuzatváral žiadne kontrakty a ani nerobil právne úkony. Predseda predstavenstva spol. P&J holding SE, A.. I. sa k činnosti spoločnosti nevyjadril a zásielky Sociálnej poisťovne si nevyzdvihoval. Podľa jeho zistení mal byť od 14.03.2014 vo väzbe v Ústave na výkon väzby, Bratislava. Uznesením Krajského súdu v Brně č. j.: 45 Nc 8134/2014-10 z 21.05.2014 bolo rozhodnuté o návrhu žalobkyne na vyhlásenie konkurzu spol. P&J holding SE, a to tak, že podaný návrh na vyhlásenie konkurzu súd neprijal z dôvodu jeho nedostatku spočívajúceho v absencii úradne overeného podpisu navrhovateľa. Podľa vyjadrenia žalobkyne zo dňa 05.11.2014 táto už voči Krajskému súdu v Brne konajúcemu vo veci konkurzu už ďalej nekonala. Podmienkou príslušnosti Sociálnej poisťovne na konanie o nároku na dávku garančného poistenia bolo, aby fyzická osoba vykonávala činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonávala činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Tento výkon činností zamestnanca však v konaní nebol preukázaný. Preskúmal aj právnu ochranu inštitútu ochrany zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa podľa práva Európskej únie a to najmä v prípadoch, ak zamestnávateľ vykonával činnosť vo viacerých členských štátov Európskej únie s tým, že rozhodujúci význam na posúdenie veci mal rozsudok Európskeho súdneho dvora číslo C- 310/07, v ktorom sa uvádza, že na to, aby bol podnik sídliaci v jednom členskom štáte považovaný za podnik majúci taktiež činnosti na území iného členského štátu nie je potrebné, aby tento podnik mal pobočku alebo stálu prevádzkareň v inom členskom štáte. Je však potrebné, aby tento podnik v predmetnom štáte disponoval stálou hospodársku prítomnosťou, vyznačujúcou sa existenciou ľudských zdrojov, ktoré mu umožňujú vykonávať činnosť v tomto inom členskom štáte. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nestačí formálna prítomnosť zamestnávateľa, ale musí ísť o reálnu stálu hospodársku prítomnosť zamestnávateľa vyúsťujúce do skutočnej hospodárskej, ekonomickej, výrobnej alebo inej činnosti v súlade s predmetom podnikania zamestnávateľa. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný skonštatoval, že spol. P&J holding SE, nebola stále hospodársky prítomná na území Slovenskej republike v zmysle smernice 2008/94/ES. K preskúmaniu samotného pracovného pomeru žalobkyne bolo uvedené, že jej zamestnávateľ si od počiatku neplnil svoju odvodovú povinnosť, okrem žalobkyni aj vo vzťahu k druhej zamestnankyni. Vo výpovedi U.. O. K. uviedol, že nemal k dispozícii žiadnu personálnu, mzdovú ani účtovnú dokumentáciu a nevedel o vzniku pracovného pomeru žalobkyne. Na základe vo veci vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na dávku garančného poistenia z dôvodov: 1/ zamestnávateľ nemal na území Slovenskej republiky sídlo ani organizačnú zložku ani nevykazoval na území Slovenskej republiky znaky trvalej, stálej a reálnej hospodárskej prítomnosti, 2/ zamestnávateľ nebol a nie je schopný a to ani podľa § 12 a ani podľa § 103a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, 3/ žalobkyňa nepreukázala skutočný výkon činností zamestnanca pre svojho zamestnávateľa. Na súdnom pojednávaní prítomná žalobkyňa zotrvala na námietkach uvedených v žalobe, náhradu trov konania si neuplatnila. Zástupca žalovaného poukázal na okolnosť, že v danom prípade zamestnávateľ žalobkyne nesplnil podmienky pre vyslovenie platobnej neschopnosti a preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. 4. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.39a) Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, 33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa § 103a ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt24) alebo povolením na trvalý pobyt25) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. V predmetnom konaní bolo potrebné okrem iných skutočností (právny charakter zamestnávateľa žalobkyne a jeho pôsobenie na Slovensku, vznik jeho platobnej neschopnosti - podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu), aby bol preukázaný vznik a trvanie pracovného pomeru žalobkyne u daného zamestnávateľa - spol. P&J holding SE, v rozhodnom posudzovanom období. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu v konaní správnymi orgánmi nebola v dostatočnom rozsahu preskúmavaná a zisťovaná. Žalobkyňa trvala vo svojich výpovediach na tom, že mala riadne uzatvorený pracovný pomer a vykonávala pridelenú prácu. K tejto skutočnosti bol okrem žalobkyne v konaní vypočutý konateľ jej zamestnávateľa - spol. P&J holding SE, U.. O. K.. Tento však trvanie pracovného pomeru žalobkyne nevedel potvrdiť, nakoľko o činnosti spoločnosti v danom období nemal žiadnu vedomosť, nemal k dispozícii žiadnu personálnu, mzdovú ani účtovnú dokumentáciu a ani nevedel o vzniku jej pracovného pomeru. Samotná žalobkyňa uvádzala, že počas celej doby trvania jej pracovného pomeru prichádzala do kontaktu len s konateľom spol. P&J holding SE, predsedom predstavenstva A.. Z. I., s ktorým uzatvorila aj pracovnú zmluvu a ktorý jej prideľoval aj prácu. A.. Z. I. však správne orgány v konaní nevypočuli, dovodiac tým, že sa mal od 14.03.2014 nachádzať vo väzbe v Ústave na výkon väzby, Bratislava, kde jeho výsluch nemohli zrealizovať. Toto mal byť aj dôvod prečo v konaní správny orgán nevykonal dokazovanie jeho výsluchom, ktorého sa domáhala žalobkyňa a ktorý by mal preukazovať ňou tvrdené skutočnosti o jej pracovnej činnosti u dotknutého zamestnávateľa. Skutočnosť tvrdená v napadnutom rozhodnutí (nachádzanie sa A.. Z. I. od 14.03.2014 vo väzbe v Ústave na výkon väzby, Bratislava) však nevyplývala z obsahu pripojeného administratívneho spisu, doklad o takejto skutočnosti v spise nebol. Súd potom musí konštatovať, že takto zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie bol v rozpore s obsahom spisov správnych orgánov. Išlo len o konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí bez reálneho preukázania tohto tvrdenia. Podľa názoru súdu výpoveď A.. Z. I. bola v danom prípade na riadne zistenie skutkového stavu veci podstatná z hľadiska spornej skutočnosti existencie a trvania pracovného pomeru žalobkyne v spol. P&J holding SE. Taktiež v správnom konaní nebola vypočutá ani druhá zamestnankyňa (O.. U. K.) danej spoločnosti v danom období spomínaná vo výpovedi U.. O. K.. O zamestnávaní ani tejto pracovníčky nemal v konaní vypočutý konateľ U.o žiadnu vedomosť, okrem existencie riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Z vyššie uvedeného vyplýva súdom prijatý záver o tom, že správnymi orgánmi zistený skutkový stav nebol v rozsahu potrebnom na dostatočné posúdenie veci a bude povinnosťou žalovaného doplniť dokazovanie vo veci o výsluch druhej zamestnankyne spol. P&J holding SE, pracujúcej vo firme v danom období, ako aj konateľa tejto spoločnosti A.. Z. I.D.. V prípade, ak výsluch tohto konateľa nebude možné z objektívnych dôvodov uskutočniť napr. z dôvodu jeho väzobného stíhania, túto skutočnosť bude potrebné riadne zdokladovať. Vzhľadom na vyššie uvedené - riadne nezistený skutkový stav veci ohľadom vykonávania pracovnej činnosti a jej rozsahu žalobkyňou ako zamestnankyne spol. P&J holding SE, v posudzovanom období (február - apríl 2014) je posúdenie právnej otázky (námietky nesprávneho právneho posúdenia veci) vzniku nároku žalobkyne na výplatu dávky z garančného fondu Sociálnej poisťovne z hľadiska posúdenia stálej hospodárskej prítomnosti zamestnávateľa žalobkyne na území Slovenska predčasné. Keďže napadnuté rozhodnutia nemalo zákonom požadované náležitosti (§ 209 ods. 1, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), t. j. nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci bolo zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 6. Podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) a bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie vo veci v naznačenom smere. V prípade nemožnosti uskutočnenia výsluchu A.. Z. I. doplniť administratívny spis o písomnosť, z obsahu ktorej by takáto skutočnosť vyplývala. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni napriek jej úspechu v konaní jej náhradu trov konania nepriznal a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývali. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.