Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/32/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200234 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200234.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: X.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 7, XXXX S., Y., adresa pre doručovanie: X.. Q. U., advokát, S. XX, O., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu žalovaného č.: I. R.-XX/XX:XXX/XXXX z 03.11.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu žalovaného sp. zn.: I.R.-XX/XX:XXX/XXXX zo dňa 03.11.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : G. podanou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu žalovaného č. I. R.-XX/XX:XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo podľa § 35 písm. a/ P. poriadku W. advokátskej komory (ďalej aj W.) zmenené prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu sp. zn. DS IV.-XX/XX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že podľa § 56 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) bol disciplinárne obvinený žalobca uznaný za vinného, že v e-maily zo dňa XX.XX.XXXX odoslanom z e-mailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> adresovanom súdnemu exekútorovi Q.. Q. J. uviedol: „V prvom rade pozdravujem tú slečinku, s ktorou som mal tú česť telefonickej konverzácie a ktorá sa ma snažila presvedčiť, že zablokovanie disponibilných prostriedkov pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie vo výške X,X násobku (a reálne zablokovanie X- násobku, ak by boli k dispozícii) vymáhanej pohľadávky je plne v súlade s § 61b ex. por. ako aj to, že predbežne vyčíslené trovy exekúcie, ktoré ste (odhadujem) v súlade s dobrou exekútorskou praxou na W. stanovili na maximálne prípustné pri skutočnom výkone exekúcie mínus X €, sú oprávnené - tieto som (potom, čo som jej vysvetlil, že si na mňa ako advokáta s dlhoročnou praxou nepríde s frázami pre laikov) s poukazom na § 201 ex. por. označil za sračičky pre deti, na ktoré nemám čas, na čo mi slečna urazene zložila telefón. T. ma núti strácať čas písaním tohto e-mailu a ďalej ma utvrdzuje v presvedčení, že exekútorský stav je systémovo zvráteným prejavom privatizácie spravodlivosti a prístavom pre profesionálne nepoužiteľných absolventov štúdia, prípadne pseudo/cash - štúdia práva, proti ktorému je potrebné razantne postupovať“, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. X zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanoveniach U. poriadku W. schváleného konferenciou advokátov dňa XX.XX.XXXX, platného do XX.XX.XXXX, a to v - § 2 ods. 2, podľa ktorého je advokát povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu; - § 29, podľa ktorého advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby nenarušil svoju nezávislosť. W. sa k nim slušne a korektne. R. svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojim vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania; - § 40 ods. 2, podľa ktorého je advokát pri výkone povolania i mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta; za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. X písm. b/ zákona o advokácii - verejné napomenutie. G. bola zároveň uložená povinnosť zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania. Podľa § 34 P. poriadku W. bolo rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu v časti b/ výroku ako vecne správne potvrdené. G. v žalobe uviedol, že jeho námietky ohľadom konania a napadnutého rozhodnutia sa týkajú a/ bezprecedentného porušenia jeho práva na slobodu prejavu podľa čl. XX ods. X a X L. SR ako súkromnej osoby vo svojej vlastnej veci nesúvisiacej s výkonom povolania, čo má podľa jeho názoru za následok neprípustnosť disciplinárneho konania pre nedostatok právomoci a teda porušenie § 56 ods. X v spojení s § 1 ods. X zákona o advokácii, preambuly a § X ods. 1 U. poriadku W. (v znení do XX.XX.XXXX); b/ porušenia zásady prípustnosti a použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní (§ 57 ods. X zákona o advokácii v spojení s § 2 ods. XX a § 119 ods. X I. poriadku) a súvisiacej neprípustnosti disciplinárneho stíhania, ktoré zo strany (osôb na strane) žalovaného podľa žalobcu predstavuje napomáhanie protizákonnému konaniu sťažovateľa s cieľom poškodiť žalobcu vo výkone povolania; c/ zmeny prvostupňového rozhodnutia, ktoré je porušením zásady dvojinštančného konania a zásady predvídateľnosti rozhodnutí; d/ skutkových tvrdení a záverov, o ktoré žalovaný opiera konečné rozhodnutie, ktoré sú podľa žalobcu v rozpore so spismi žalovaného - najmä údajné skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú spôsobilé byť skutkovými tvrdeniami, nakoľko je rozdiel medzi domnienkou/názorom a skutkovým tvrdením; e/ nedodržania procesných povinností žalovaného, konkrétne absencia náležitostí zápisnice o odvolacom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 30 ods. X v spojení s § 18 ods. X písm. g/ a § 20 ods. X druhá veta P. poriadku W., čím bolo podľa názoru žalobcu porušené jeho právo na spravodlivý proces - okrem toho zápisnica nezodpovedá obsahu prednesov strán v konaní; f/ odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov zároveň prejavom inkvizičného procesu, nakoľko je podľa žalobcu založené nie na dôkazoch, najmä corpus delicti (e-mail zo XX.XX.XXXX), ale na údajnom priznaní žalobcu, čo predstavuje porušenie povinnosti žalovaného podľa § 2X ods. 1 v spojení s § 30 ods. X P. poriadku W.. K použiteľnosti listinných dôkazov, ktoré boli dôvodom pre disciplinárne konanie, žalobca uviedol, že tieto boli získané nezákonným spôsobom a to v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti sťažovateľa zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa pri výkone exekútorského povolania dozvedel a preto nie sú použiteľné na účely disciplinárneho konania. V tomto zmysle považoval žalobca závery prvostupňového disciplinárneho senátu za správne. K. odvolacieho disciplinárneho senátu v napadnutom rozhodnutí, že zistenia Q. spravodlivosti SR sú irelevantné, nakoľko žalobca v konaní údajne „uskutočnenie, obsah a formu (použité výrazy) tohto e-mailu...opakovane potvrdil“, podľa žalobcu svedčí o tom, že pri posudzovaní viny žalobcu sa ako jediným dôkazom riadil údajným žalobcovým priznaním, čiže podriadil žalobcu inkvizičnému procesu. G. poukázal na to, že sa zmenili dôvody napadnutého rozhodnutia, keď pri ústnom odôvodnení to bola použiteľnosť časti dôkazu (e-mail zo XX.XX.XXXX), pretože toto podanie nie je možné zaradiť ako niektoré z definovaných konaní podľa ex.por. (kvôli čomu sa naň nevzťahuje vada porušenia mlčanlivosti sťažovateľa), v jeho písomnom vyhotovení je však jediným a výlučným dôvodom rozhodnutia priznanie žalobcu. Podľa názoru žalobcu žalovaný v konaní porušil zásadu dvojinštančnosti, nakoľko neočakávaným druhostupňovým rozhodnutím odňal žalobcovi možnosť argumentovať tak proti meritu rozhodnutia, najmä proti jeho opretiu o údajné priznanie žalobcu, ktoré nebolo predmetom predošlého konania ani dokazovania, ako aj proti výroku a druhu a výmere disciplinárneho trestu. G. tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie vo vzťahu k druhu a výmere trestu, čo podľa jeho názoru spôsobuje taktiež jeho nezrozumiteľnosť a porušenie explicitnej povinnosti žalovaného podľa § X6 ods. 2 P. poriadku W.. G. v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. T., že žalobca v písomnom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX k sťažnosti sťažovateľa potvrdil, že bol odosielateľom e-mailu, ktorý považoval za vyjadrenie jeho osobných názorov ako súkromnej osoby, pričom zaujal názor, že ním nemohlo prísť k porušeniu k žiadnej z namietaných povinností advokáta a že dôkazy, na ktoré sa sťažnosť odvoláva, nie sú zákonnými dôkazmi. R. poukázal na to, že tento e-mail posielal ako súkromná osoba vo svojej vlastnej veci nesúvisiacej s výkonom povolania advokáta a preto je disciplinárne konanie neprípustné. S týmto názorom sa žalovaný nestotožnil. T., že postup advokáta ako pri výkone advokácie tak i súkromných vzťahoch zahrňuje v sebe aj požiadavku, aby konanie advokáta boli vždy také, že ho verejnosť nebude mať dôvod pre jeho neadekvátne postoje alebo neadekvátny obsah jeho prejavov hodnotiť negatívne. Táto požiadavka sa odzrkadlila v stavovskom predpise, ktorým je U. poriadok W., ktorý v § X ods. 2 ukladá advokátom dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu a v § 40 ods. X ukladá advokátovi pri výkone povolania i mimo neho zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta. G. poukázal i na A. kódex advokátov A. únie, podľa ktorého nedodržanie pravidiel stanovených stavovskými predpismi môže viesť k uloženiu disciplinárnej sankcie. G., ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov od XX.XX.XXXX, má podľa žalovaného povinnosť stavovské predpisy dodržiavať, tak ako táto povinnosť vyplýva pre neho z § 56 ods. X zákona o advokácii. K námietke neprípustnosti a nepoužiteľnosti dôkazov z exekučného konania žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca vo vyjadrení nepopieral, že e-mailovú správu napísal on, nemal odvolací disciplinárny senát dôvod pochybovať o pravdivosti jej obsahu a postupoval v súlade s § 30 ods. X a § 19 ods. X P. poriadku W.. K namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti konania zmenou prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že odvolací disciplinárny senát rozhodol v súlade s § 35 písm. a/ P. poriadku W. a preto predpis komory neporušil. G. sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia a poukázal na to, že odvolací senát podrobne popísal skutkový stav, z ktorého vyplynulo porušenie povinnosti žalobcu, ktoré bolo podľa záveru odvolacieho senátu disciplinárnym previnením. K námietkam týkajúcim sa zápisnice z odvolacieho pojednávania sa žalovaný nevyjadril z dôvodu, že z jej obsahu nevyplýva postup žalobcu podľa § 18 ods. X písm. f/ v spojení s § 30 ods. X P. poriadku W.. G. poukázal na to, že zmyslom a účelom aplikovaných právnych predpisov je chrániť dôstojnosť advokátskeho stavu, dobrého mena všetkých advokátov vykonávajúcich toto slobodné povolanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli podľa žalovaného uvedené všetky skutočnosti, na základe ktorých rozhodujúci orgán dospel k záveru, že postupom žalobcu došlo k zníženiu dôstojnosti advokátskeho stavu. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe sťažnosti súdneho exekútora Q.. Q. J. podal predseda revíznej komisie W. proti žalobcovi dňa XX.XX.XXXX návrh na začatie disciplinárneho konania a to z dôvodu, že žalobca v exekučnom konaní EX XXXX/XXXX vedenom menovaným súdnym exekútorom vo veci oprávneného: W. poisťovňa proti povinnému: X.. Q. U. zaslal súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX e-mail s vyššie opísaným textom a dňa XX.XX.XXXX mu adresoval podanie označené ako „B.: námietky zaujatosti v konaní EX XXXX/XXXX a námietky voči trovám exekúcie“, kde použil výrok : „T. spolu s výzvou na poskytnutie súčinnosti, ktorú exekútor doručil spolu s upovedomeniami, v ktorej sa exekútor vyhráža trestnoprávnymi následkami „nespolupráce“, privádza povinného ku záveru, že v prípade tohto exekútora ide o klasického primitívneho výpalníka, ktorý pri presadzovaní svojich finančných záujmov nemá problém s ignorovaním zákona a má rád pocit, že nad ním stojí“. IV. P. senát W. po prejednaní veci rozhodnutím sp. zn. : DS IV.-XX/XX:XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX oslobodil žalobcu spod návrhu na začatie disciplinárneho konania z dôvodu, že skutok nie je disciplinárnym previnením. Na odvolanie navrhovateľa bolo vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie zrušené rozhodnutím I. R. disciplinárneho senátu zo dňa XX.XX.XXXX a vec bola vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní IV. P. senát rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX podľa § X1 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 25 písm. a/ P. poriadku W. oslobodil žalobcu spod návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal. V. disciplinárny senát v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobcov e-mail zo dňa XX.XX.XXXX i námietka zaujatosti zo dňa XX.XX.XXXX sú z hľadiska ich obsahu listinami pochádzajúcimi z exekučného konania EX XXXX/XXXX a bezprostredne súvisia s týmto exekučným konaním. G. názor, že pokiaľ súdny exekútor poskytuje listiny týkajúce sa exekučného konania tretej osobe (W.), musí konať v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (A. poriadok), ktorý ukladá exekútorovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s exekučným konaním, teda aj o listinách, ktoré sú súčasťou exekučného spisu, resp. s exekučným konaním súvisia. G. povinnosti zachovávať mlčanlivosť môžu súdneho exekútora len zákonom stanovené subjekty, ktorým je minister spravodlivosti SR alebo účastník konania. Keďže minister spravodlivosti v súvislosti s daným exekučným konaním nebol požiadaný, aby súdneho exekútora zbavil mlčanlivosti, neurobil tak ani žiadny z účastníkov exekučného konania a zároveň nie je naplnená zákonná výnimka podľa § X2 ods. 3 A. poriadku, pri ktorej nie je potrebné zbavovať súdneho exekútora mlčanlivosti, dospel prvostupňový senát k záveru, že dôkazy produkované navrhovateľom v disciplinárnom konaní neboli získané zákonným spôsobom. S., že vzhľadom na uvedené neexistujú zákonom získané dôkazy preukazujúce, že by sa stal skutok, ktorý je predmetom návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu podal znovu odvolanie navrhovateľ. Na pojednávaní pred I. odvolacím disciplinárnym senátom dňa XX.XX.XXXX žalobca predložil list Q. spravodlivosti SR zo dňa XX.XX.XXXX týkajúci sa výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou súdneho exekútora Q.. Q. J. v exekučnom konaní EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX a EX XXXX/XXXX, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že v prípade podania sťažnosti W. sa mal súdny exekútor v zmysle § 3X ods. 2 písm. b/ A. poriadku obrátiť na ministra spravodlivosti so žiadosťou o zbavenie mlčanlivosti v predmetnom rozsahu, nakoľko táto skutočnosť nespadá pod výnimky uvedené v § X2 ods. 3 A. poriadku. R. disciplinárny senát rozhodnutím sp. zn.: I. R.-XX/XX:XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu zo dňa XX.XX.XXXX tak, že podľa § 56 ods. X a X zákona o advokácii žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia na skutkovom a právnom základe opísanom v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. X písm. b/ zákona o advokácii - verejné napomenutie, pričom vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného zaujal názor, že obsah e-mailu zo dňa XX.XX.XXXX tvoria dve samostatné časti, pričom v prvej časti je text tvoriaci skutok v bode a/ návrhu, ktorý žalobca označil za prejav osobnej povahy - vyjadrenie vlastného názoru, hodnotiaceho úsudku „na exekútorský stav“, pričom poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o názor laika, ale „advokáta s dlhoročnou praxou“. T., obsah a formu (použité výrazy) tohto e-mailu žalobca opakovane potvrdil vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a ústnych prednesoch na pojednávaní prvostupňového i odvolacieho disciplinárneho senátu. „V druhej časti oddelenej aj opticky - medzerou, po oslovení „K veci pán kolega!“ žalobca oznamuje zánik dôvodu exekúcie. Táto časť však podľa názoru odvolacieho senátu nie je relevantná pre posúdenie výrazov (vulgarizmov) uvedených v prvej časti e-mailu podľa ustanovení U. poriadku W. citovaných v bode 1. tohto rozhodnutia. Preto nie je potrebné jej použitie, ako súčasti dôkazných prostriedkov, tak ako ani identifikácia konkrétneho exekučného konania nie je nevyhnutná pri špecifikácii predmetného skutku. Z tohto aspektu pre toto disciplinárne konanie nie sú potom relevantné ani zistenia uvedené v liste Q. spravodlivosti SR z XX.XX.XXXX.“ Podľa § 56 ods. X zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa § 57 ods. X zákona o advokácii postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory. G. upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory (§ X0), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s predpisom komory. Podľa ods. 7 ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu (I. poriadok). Podľa § 2 ods. XX I. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 32 ods. X A. poriadku exekútor a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona. Podľa ods. X ak osobitný predpis neustanovuje inak, povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže exekútora zbaviť a) účastník konania písomným vyhlásením, ak ide o skutočnosť, ktorá sa týka jeho oprávneného záujmu, b) minister vo veciach, ktoré súvisia s činnosťou podľa tohto zákona; zamestnanci exekútora sú zbavení mlčanlivosti v takom rozsahu, v akom exekútora zbaví mlčanlivosti minister. Podľa § X2 ods. 3 A. poriadku povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku X sa nevzťahuje na poskytnutie informácií a) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania, b) službe kriminálnej polície a službe finančnej polície V. zboru na účely plnenia úloh ustanovených zákonom, c) súdu na účely občianskeho súdneho konania, d) ministerstvu na účely výkonu dohľadu, e) orgánu štátnej správy na účely potvrdenia o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie podľa osobitného predpisu. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov posudzoval krajský súd predovšetkým otázku, či odvolací disciplinárny senát svoje rozhodnutie o skutku opísanom v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku oprel o zákonným spôsobom získané dôkazné prostriedky a či v nadväznosti na to svoje závery dostatočne odôvodnil. Z citovaných ustanovení zákona o advokácii vyplýva, že advokát je povinný dodržiavať nielen povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon, ale aj vnútorné stavovské predpisy W.. X. z takýchto základných stavovských predpisov je U. poriadok W., ktorý (v znení schválenom konferenciou advokátov zo dňa XX.XX.XXXXX) ustanovoval aj normy etického správania zaväzujúce advokátov dodržiavať pravidlá slušnosti a korektnosti a prispievať k dôstojnosti a vážnosti advokátskeho povolania. I. povinnosti zaväzujú osobu advokáta nielen pri poskytovaní právnych služieb klientovi, ale aj v jeho osobných záležitostiach, v ktorých vystupuje sám za seba a prezentuje sa ako osoba patriaca do advokátskeho stavu. V. etických pravidiel môže zakladať disciplinárne previnenie a viesť k uloženiu disciplinárneho opatrenia advokátovi v disciplinárnom konaní vedenom podľa ďalšieho vnútorného stavovského predpisu - P. poriadku W.. V. vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti za porušenie etických noriem disponujú disciplinárne orgány čo najširšou mierou správneho uváženia, ktoré je správny súd na základe podanej žaloby dotknutého advokáta oprávnený preskúmať len vtedy, ak takéto správne uváženie celkom vybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom a na jeho základe vydaným vnútorným predpisom W. (§ X45 ods. 2 O.s.p.). P. a prípadné sankcionovanie neetického správania advokáta, ktoré je za hranicou slušnosti a korektnosti, dôstojnosti a vážnosti advokátskeho povolania, totiž patrí len disciplinárnym orgánom W.. V. pravidlá disciplinárneho konania a ukladania trestov ustanovuje predovšetkým P. poriadok W., zákon o advokácii a subsidiárne i I. poriadok. Z aplikácie relevantných ustanovení I. poriadku nutne vyplýva, že zodpovednosť za disciplinárne previnenie možno voči advokátovi vyvodiť len na základe dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom (§ 2 ods. XX Tr. por. ). V prejednávanej veci prvostupňový disciplinárny senát oslobodil žalobcu spod disciplinárneho návrhu, keď dospel k záveru, že e-mail zo dňa XX.XX.XXXX i písomné podanie (námietka zaujatosti) zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobca adresoval súdnemu exekútorovi Q.. Q. J. a o ktoré navrhovateľ oprel disciplinárny návrh, boli získané spôsobom odporujúcim A. poriadku. V disciplinárnom konaní bolo podľa názoru súdu preukázané, že obe podania, teda aj e-mail zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola podľa rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu naplnená skutková podstata disciplinárneho previnenia, napísal žalobca ako povinná osoba v exekučnom konaní. K. pochýb o tom, že toto podanie obsahovalo aj nevhodný (vulgárny) výraz a urážajúce vyjadrenie smerom k exekútorskému stavu. K. však poprieť, že sa predmetné podanie týkalo aj zákonnosti postupu exekútora v súvislosti s predbežným vyčíslením trov exekúcie. V. je súčasťou exekučného spisu a exekútorovi bolo doručené v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti v konkrétnej veci. Z citovaných ustanovení A. poriadku vyplýva, že exekútor i jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone exekučnej činnosti, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje iba na poskytnutie informácií orgánom činným v trestnom konaní, kriminálnej alebo finančnej polícii, súdu na účely občianskeho súdneho konania, príp. ministerstvu spravodlivosti na účely výkonu dohľadu. V. zachovávať mlčanlivosť môže exekútora zbaviť účastník konania, ktorého sa daná exekúcia týka, alebo minister spravodlivosti SR. V disciplinárnom konaní bolo preukázané, že v súvislosti s exekučným konaním vedeným proti žalobcovi nebol konajúci súdny exekútor zbavený povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone predmetnej exekúcie, ani žalobcom, ani Q. spravodlivosti SR. V., že osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. U. takéhoto odôvodnenia má za následok nemožnosť efektívne preskúmať závery správneho orgánu o predmete konania a zároveň sa v jej dôsledku odníma účastníkovi možnosť skutkovo či právne argumentovať proti takémuto rozhodnutiu. W. súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správneho orgánu pri odôvodňovaní rozhodnutia. V. zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je zásadne možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí skutočnosti významné pre rozhodnutie a tiež námietky účastníka správneho konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu vyplýva, že odvolací disciplinárny senát sa k otázke prípustnosti žalobcovho e-mailu zo dňa XX.XX.XXXX ako dôkazu v disciplinárnom konaní jednoznačne nevyjadril v tom zmysle, prečo je tento dôkaz použiteľný na účely disciplinárneho konania, i napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti SR v liste predloženom zo strany žalobcu jednoznačne formulovalo záver o porušení povinnosti exekútora v súvislosti s podaním sťažnosti na žalobcu orgánom W.. V. a odôvodnenie použiteľnosti predmetného e-mailu ako dôkazu v disciplinárnom konaní voči žalobcovi bolo podľa názoru súdu kľúčovou otázkou pre záver o zákonnosti napadnutého rozhodnutia. O to viac, že k uznaniu viny došlo v druhostupňovom disciplinárnom konaní, keď prvostupňový senát žalobcu oslobodil práve z dôvodu nezákonnosti navrhovateľom predloženého dôkazy. Na túto otázku však nedal odvolací disciplinárny senát dostatočne argumentačne podloženú odpoveď. Podľa názoru súdu nie je relevantné, ako žalobca rozdelil text predmetného e-mailu, ani či sa v disciplinárnom konaní priznal k jeho napísaniu, prípadne nespochybnil jeho autorstvo a autenticitu. V. je, či sa súdny exekútor dozvedel o skutočnostiach uvedených v predmetnom podaní žalobcu pri výkone činnosti podľa A. poriadku, alebo bez súvisu s touto činnosťou. Podľa názoru súdu ak ide o skutočnosť zistenú pri výkone exekúcie, nebol súdny exekútor oprávnený poskytnúť ju orgánom W. v súvislosti s podanou sťažnosťou na žalobcu bez toho, aby bol oprávneným subjektom zbavený povinnosti mlčanlivosti. V. účastníka exekučného konania týkajúce sa prebiehajúcej exekúcie bez zbavenia súdneho exekútora povinnosti mlčanlivosti by potom nemohlo byť použité ako legálny dôkaz v disciplinárnom konaní voči žalobcovi. Keďže závery odvolacieho disciplinárneho senátu k naznačeným otázkam neboli dostatočne odôvodnené, nemohol ich súd preskúmať. V. ide o ostatné žalobné námietky, je súd toho názoru, že samotný fakt, že odvolací disciplinárny senát zmenil oslobodzujúce rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu a uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia, je v súlade s § 35 P. poriadku W., ktorý možnosť takéhoto rozhodnutia výslovne pripúšťal. K. postupom odvolacieho disciplinárneho senátu preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti disciplinárneho konania, ani k porušeniu žalobcovho práva tzv. inú právnu ochranu. Za nedôvodnú považoval súd aj bližšie nekonkretizovanú námietku týkajúcu sa chýbajúcich náležitostí zápisnice z odvolacieho pojednávania resp. obsahu tejto zápisnice, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré žalobca mohol a mal uplatniť priamo na odvolacom disciplinárnom pojednávaní. K. ohľadom nespôsobilosti niektorých členov odvolacieho disciplinárneho senátu pri odvolacom pojednávaní sa súd nezaoberal, pretože ich považoval za samoúčelné urážky prekračujúce hranice elementárnej medzigeneračnej slušnosti, nehovoriac o vzájomnej stavovskej úcte a kolegialite. Vzhľadom na uvedené dospel S. súd v O. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo vyššie uvedenom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto postupoval podľa § 250j ods. X písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume XX eur. I. rozhodnutie senát S. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.