Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200240 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200240.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Y.. C. C., Z. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/520885/2014/5131 zo dňa 28.11.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 10.02.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/520885/2014/5131 zo dňa 28.11.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/3614554/2014/KovK zo dňa 24.07.2014. V žalobe uviedol, že podaním u príslušného správcu dane zo dňa 11.07.2014 si uplatnil v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona o správe daní nárok na náhradu ušlého zárobku (svedočné) v celkovej výške 611,- eur. Vznik nároku na náhradu ušlého zárobku žalobca odôvodňoval ust. § 25 ods. 1, ust. § 20 ods. 2 a § 12 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vykonáva činnosti v orgánoch viacerých obchodných spoločností, z ktorých činností má žalobca okrem iného nárok na podiel na zisku, vznikol podľa názoru žalobcu mu účasťou na úkone súvisiacom so správou daní v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške 611,- eur. Pri určení výšky nároku na náhradu ušlého zárobku žalobca vychádzal z preukázateľnej skutočnosti, a to z výsledku hospodárenia obchodných spoločností, ktorý bol v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eura. Výpočet výsledku hospodárenia obchodných spoločností, v ktorých orgánoch žalobca vykonáva činnosť, bol vypočítaný na základe ukazovateľov rentability vlastného kapitálu obchodných spoločností v pomere s čistým ziskom, ktorý pripadá už len vlastníkom a s veľkosťou vlastného kapitálu, na základe vzorca ROE = EAT/VK, kde ROE znamená rentabilita vlastného kapitálu, EAT znamená čistý zisk po zdanení a VK predstavuje vlastný kapitál. Preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave bolo rozhodnuté o nepriznaní náhrady ušlého zárobku svedka z dôvodu, že žalobca údajne nepreukázal skutočnosti ušlého zárobku. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28.11.2014 tak, že rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave zo dňa 24.07.2014 potvrdilo, pričom sa v celom rozsahu stotožnilo so stanoviskom prvostupňového rozhodnutia. Žalobca s odôvodnením tak prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia nesúhlasí a má za to, že žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Súčasne upozorňuje aj na nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí vzhľadom na ich nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 zo dňa 30.06.2011, II. ÚS 148/06 zo dňa 12.04.2007, III. ÚS 348/06, ako aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97, PL. ÚS 7/96. Žalobca má za to, že správca dane konal v rozpore s princípmi právneho štátu. V tejto súvislosti upozorňuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99, ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1835/07, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 117/2011. Žalobca ďalej v žalobe upozorňuje na šikanózny a diskriminačný výkon práva voči žalobcovi. Tvrdí, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, nárok na náhradu ušlého zárobku si uplatnil v zákonnej lehote a tento odôvodnil relevantnými skutočnosťami a dôkazmi. Správny orgán uplatnením striktne rigorózneho vykonávania zákonných ustanovení návrh žalobcu zamietol bez ohľadu na skutočnosti preukazujúce skutočný stav veci vychádzajúci z platnej právnej úpravy a základných zásad, na ktorých je budovaný právny poriadok Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že konanie správcu dane je v rozpore s ust. § 3 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 2 Daňového poriadku. Má za to, že Daňový úrad Bratislava pri úkonoch súvisiacich so správou dane nepostupoval v súlade so základnými zásadami správy daní uvedených v § 3 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku. Ďalej upozorňuje na skutočnosť, že správca dane neuskutočnil u daňového subjektu v zmysle § 37 Daňového poriadku miestne zisťovanie, ktoré by prispelo k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, ale namiesto toho využil inštitút svedka podľa § 25 Daňového poriadku a nadmerne administratívne zaťažil žalobcu. Správca dane účelovo obišiel ust. § 37 Daňového poriadku a nahradil ho inštitútom svedka podľa § 25 Daňového poriadku, pričom predvolal žalobcu ako svedka, čím nadmieru primeranú pomerom administratívne zaťažil a šikanoval žalobcu. Výsledkom konania správcu dane je rozpor so základnými zásadami správy daní. Samotné miestne zisťovanie je právnym inštitútom pre vyhľadávanie dôkazov, ktorými sa preverujú a zisťujú skutočnosti potrebné na účely správy daní. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že správca dane v jeho pohodlnosti, čo zakladá nezákonnosť prípravy daňového konania, obchádza jednotlivé inštitúty a ustanovenia v spojitosti s činnosťou správcu dane a tieto nahrádza šikanóznym výkonom práva. Má za to, že jeho právo na svedočné sa spája s právom vyplývajúcim z podnikateľskej činnosti, čl. 35 ods. 1, čl. 20 Ústavy SR - právo vlastniť majetok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2015 uviedol, že nárok žalobcu na náhradu ušlého zárobku (svedočné) vo výške 611,- eur nepriznal z dôvodov, že ušlým zárobkom je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodniteľne očakávať. Ušlý zárobok nie je možné stotožniť s obsahom pojmu podiel na zisku. O ušlý zárobok ide vtedy, ak účastník nemohol pracovať a bol uvoľnený bez nároku na náhradu mzdy alebo mal povinnosť čerpať riadnu dovolenku, pričom zárobok bol v priamej väzbe na konkrétny výkon práce a čas výkonu práce. Tieto skutočnosti žalobcom preukázané neboli. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe žalovaný uvádza, že listom zo dňa 10.06.2014 predvolal žalobcu na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu C. za zdaňovacie obdobie júl a september 2013, ako aj preverenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.07.2014 nebolo vyhovené nároku na náhradu ušlého zárobku z dôvodu, že ušlým zárobkom je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodniteľne očakávať. Ušlý zárobok nie je možné stotožniť s obsahom pojmu podiel na zisku. O ušlý zárobok ide vtedy, ak účastník nemohol pracovať. Žalovaný je názoru, že náhrada straty zárobku, resp. ušlého zárobku je v platnej legislatíve definovaná ako náhrada vyplývajúca z pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu. V prípade, ak Daňový poriadok niektoré vzťahy neupravuje, použijú sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis. Preto aj v tomto prípade je žalovaný názoru, že pri použití analogického právneho predpisu vyhlášky č. 543/2005 Z.z. neexistuje právna možnosť priznať náhradu ušlého zárobku vypočítaného z podielu na zisku tak, ako si nárok na náhradu žalobca uplatnil. Žalobca tvrdí, že správca dane nemôže vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je štatutárnym orgánom kontrolovaného daňového subjektu. Pri vykonávaní kontroly môže správca dane zisťovať skutočnosti pre správne určenie dane buď miestnym zisťovaním alebo predvolaním svedka. Obidve možnosti upravuje Daňový poriadok, preto keď správca dane predvolal svedka, postupoval v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný má za to, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom a po právnej stránke vec posúdili správne, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie považujú za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Na základe týchto skutočností navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.11.2014 č. 1100302/1/520885/2014/5131, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu v Bratislave č. 9104403/5/3614554/2014/KovK zo dňa 24.07.2014 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si písomným podaním zo dňa 11.07.2014 uplatnil nárok na náhradu ušlého zárobku za svoju účasť na svedeckej výpovedi, ktorej sa zúčastnil na základe predvolania Daňového úradu v Bratislave zo dňa 10.06.2014 v celkovej výške 611,- eur. Správca dane uplatneniu nároku na náhradu ušlého zárobku nevyhovel s odôvodnením, že ušlým zárobkom je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodniteľne očakávať. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.11.2014 tak, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave č. 9104403/5/3614554/2014/KovK zo dňa 24.07.2014 potvrdil s totožným odôvodnením. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len Daňového poriadku), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia, ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká. Podľa ust. § 25 ods. 1 citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Osobitným procesom v daňovom konaní sa javí výsluch svedka pre účel daňového konania. Povinnosť svedeckej výpovede je daná priamo najmä na základe vyššie citovaného ust. § 25 Daňového poriadku. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal. Platí, že každý je povinný vypovedať v daňovom konaní ako svedok o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Základnou ideovou líniou je potreba, aby daňové svedectvo plnilo účel získania chýbajúceho dôkazu k daňovému konaniu. Svedok môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Svedok je vždy osoba odlišná od kontrolovaného subjektu alebo jeho zástupcu. Dokazovanie a preukazovanie v daňovom procese ustanovuje Daňový poriadok, v rámci ktorého dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Medzi základné zásady Daňového poriadku patrí, že správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz je možné použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). V prejednávanej veci súd zistil, že správca dane využil svoje oprávnenie a požiadal konateľa spoločnosti o výpoveď vo veci. Z listu zo dňa 10.06.2014, ktorým žalobcu predvolal na ústne pojednávanie je podľa názoru súdu zrejmé, že Daňový úrad Bratislava volal konateľa Y.. C. C. na ústne pojednávanie ako svedka. V tejto skutočnosti súd vidí pochybenie daňového úradu, nakoľko z vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že že ako svedok vo veci môže vypovedať len fyzická osoba k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb. Žalobca Y.. C. C. nemôže v danej veci vystupovať ako svedok, a to vzhľadom na svoje postavenie konateľa (štatutárneho zástupcu spoločnosti - kontrolovaného). Správca dane teda nemôže vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je štatutárnym orgánom kontrolovaného daňového subjektu. V prípade, že Daňový úrad v Bratislave predvolal konateľa spoločnosti ako svedka, došlo z jeho strany k administratívnemu pochybeniu, ktoré však ale nezakladá právo žalobcu uplatňovať si vo veci svedočné. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému s právnym záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca v danej veci nevystupoval v pozícii svedka, ale vypovedal ako konateľ kontrolovaného subjektu. V tejto súvislosti mu preto nevznikol právny nárok na svedočné v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku. Súd konštatoval, že Daňový úrad v Bratislave postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi uplatnenú náhradu ušlého zárobku za účasť na úkone súvisiacim so správou daní vo výške 611,- eur nepriznal. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcove námietky uvedené v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011).