Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/34/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200249 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200249.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: RLC GROUP, s.r.o., IČO: 46 137 025, Stará Prievozská 2, Bratislava, zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária, s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, JUDr. Janka Smoláková, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa 26.11.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie D. úradu U. (ďalej aj správca dane) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (D. poriadok) za zdaňovacie obdobie december XXXX určil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len D. alebo daň), nepriznal mu nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume C. eur. M. v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. W., že za zdaňovacie obdobie december XXXX mu vzniklo právo na odpočítanie dane vo výške XX.XXX,XX eur, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky a to, že: a/ žalobca je registrovaný ako platiteľ D.; b/ tovar - byt č. XX (fyzicky označený ako byt č. 4) nachádzajú si na ulici W. XX/D, U. na 2. posch. domu súp. č. XXXX, nadobudol na účely svojho podnikania, čo preukázal faktúrou č. XX/ XXXX uhradenou bankovým prevodom na účet spoločnosti Q., s.r.o., ako aj následnou výpoveďou zástupcu tejto spoločnosti v rámci daňovej kontroly. Za účelom preukázania predmetných skutočností žalobca požiadal spoločnosť Q., s.r.o. o vystavenie dodacieho listu a objednávky, pričom tieto listiny len deklarovali skutočnosť - dodanie tovaru, nakoľko pôvodná objednávka bola v ústnej podobe a dodanie tovaru si spoločnosti potvrdili na základe faktúry. M. uviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa zaoberá aj sprostredkovaním kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, pričom predmetný byt nadobudol za účelom rekonštrukcie na luxusný byt, ktorý následne v rámci svojho podnikania predá alebo prenajme. R. na to, že správcovi dane predložil ako dôkaz zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretú dňa XX.XX.XXXX s vlastníčkou predmetného bytu Z.. E. v zmluvnej pozícii záujemcu, v ktorej sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť zmluvy potrebné na zabezpečenie predaja bytu; c/ dodávateľ - spoločnosť Q., s.r.o. je takisto registrovaným platiteľom dane; d/ spoločnosť Q., s.r.o. za dodanie tovaru riadne vystavila faktúru so všetkými obligatórnymi náležitosťami podľa § 71 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o D.), pričom cena bola navýšená o daň. M. ďalej vyjadril názor, že ak daňový úrad dospeje k určitému záveru, ktorý svedčí v neprospech daňového subjektu, musí ísť o jednoznačné zistenie, pričom musí byť nad všetky pochybnosti zrejmé, že tento záver je pravdivý. Ak vzniknú akékoľvek pochybnosti o skutočnostiach zisteným daňovým úradom a nie je jednoznačne preukázaná nepravdivosť tvrdení daňového subjektu, musí daňový úrad vychádzať z predpokladu, že tvrdenia daňového subjektu sú pravdivé. K záveru daňových orgánov, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že tovar sa nachádza v predmetnom byte na W. XX/D v U., žalobca uviedol, že v rámci daňovej kontroly niekoľkokrát navrhoval vykonať dôkaz - ohliadku bytu, na základe čoho by správca dane mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností namietanú skutočnosť potvrdiť alebo vyvrátiť. M. tiež poukázal na to, že za účelom preukázania existencie tovaru predložil ako dôkaz jeho fotodokumentáciu. S poukazom na § 49 ods. X zákona o D. žalobca tvrdil, že nakoľko spoločnosť Q., s.r.o. ako dodávateľ z faktúry č. XX/XXXX odviedol daň v decembri XXXX, vznikol žalobcovi v decembri XXXX nárok na odpočet D. v rozsahu uplatnenom v daňovom priznaní. M. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobcovi nebol priznaný odpočet dane v sume XX.XXX,XX eur z faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorej je uvedená ako dodávateľ spoločnosť Q., s.r.o., F. XX, T., s textom: „A. T. rekonštrukciu vrátane prác: veľká kúpeľňa T., WC hosťovské T., dlažba S. N. J. D., W. U., drevená podlaha Y., kuchynská zostava F. Y. a O., elektroinštalácia“. Podľa faktúry mal byť zdaniteľný obchod uskutočnený dňa XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť však nebola preukázaná žalobcom ani jeho dodávateľom, nakoľko vyjadrenia ich konateľov sú v protiklade s tvrdením, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený dňa XX.XX.XXXX. M. poukázal na to, že na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov k predmetnej faktúre žalobca v písomnej odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zatiaľ neprišlo k odovzdaniu zákazky od spoločnosti Q., s.r.o., práce na byte stále prebiehajú a byt nie je dokončený, pričom potrebné dokumenty budú vyhotovené a dodané až po úplnom dokončení zákazky. M. preto podľa žalovaného nepotvrdil a nepreukázal dátum dodania uvedený na faktúre (XX.XX.XXXX), keď ešte ani dňa XX.XX.XXXX nevedel preukázať deklarované zdaniteľné plnenie. Taktiež konateľ spoločnosti Q., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní, že rekonštrukcia je v dokončovacom štádiu, podporné písomné dokumenty budú dodané až po preberacom protokole. X. žalobcu ani zástupca dodávateľa vo svojich odpovediach priamo neuviedli, kto konkrétne mal rekonštrukciu bytu vykonávať a v akom období. Podľa žalovaného zákon o D. stanovuje vznik daňovej povinnosti v § 19, ktorá vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. M. na faktúre deklaruje nadobudnutie rekonštrukčných prác, nie samotného tovaru. To, že má od dodávateľa vystavenú faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia XX.XX.XXXX, nie je podľa žalovaného dôkazom, že v tom čase bol fakturovaný zdaniteľný obchod reálne uskutočnený, keďže realizáciu a prevzatie rekonštrukčných prác v decembri XXXX nepotvrdil ani konateľ žalobcu. Podľa názoru žalovaného preto nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dňom XX.XX.XXXX dodaním rekonštrukčných prác. M. tiež názor, že prehliadka bytu v priebehu kontroly by nemala vplyv na výsledok uvedených rozhodnutí správcu dane, pretože by nepreukázala dodanie rekonštrukčných prác dňa XX.XX.XXXX. D. nie je ani fotodokumentácia tovaru, keďže realizáciu prác v uvedenom termíne nepotvrdil žalobca ani jeho dodávateľ. M. s poukazom na rozsudok Q. súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/XX/ XXXX uviedol, že správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti o tom, či bola služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z týchto faktúr. Ak neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie D.. K tvrdeniu žalobcu, že dodávateľ daň z faktúry odviedol, žalovaný uviedol, že podľa daňového priznania spoločnosť Q., s.r.o. daň uvedenú na faktúre neodviedla, ale uviedla do daňového priznania medzi uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe, pričom výsledkom jej podaného daňového priznania za 4. štvrťrok XXXX bol nadmerný odpočet v nízkej sume. M. napokon poukázal na niektoré nezrovnalosti zistené z predložených dokladov, ktoré sú v protiklade so skutočnosťami tvrdenými konateľom žalobcu, napr. že Z.. E. je podľa listu vlastníctva č. XXXX vlastníčkou bytu č. XX na X.posch. domu na ul. W. XX/D, žalobca však v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že miestom dodania bol byt č. X na W. XX, X.poschodie. K dodaciemu listu č. XXXXXX a preberaciemu protokolu č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa dňa XX.XX.XXXX vyjadril konateľ žalobcu v tom zmysle, že nevie, kedy boli tieto doklady vystavené, nakoľko v decembri XXXX bol v zahraničí, doklady našiel v schránke a podpísal ich. M. považoval za neobvyklé, keď konateľ spoločnosti osobne neprevezme deklarované práce v byte a ani ho nezaujíma stav ich vykonania, hoci dôsledné prevzatie prác je dôležité na uplatnenie záručnej doby v prípade zistenia nedostatkov. Na dodacom liste a preberacom protokole je podľa žalovaného uvedený dátum vystavenia XX.XX.XXXX, na faktúre je však uvedený dátum plnenia XX.XX.XXXX. R. o odovzdaní a prevzatí má uvedený dátum odovzdania XX.XX.XXXX, za preberajúceho je na protokole podpis podobajúci sa podpisu H. M. a pečiatka N. E., s.r.o., pričom v danom čase H. M. ešte nebol konateľom spoločnosti a žalobca má obchodné meno N. E., s.r.o. zapísané až od XX.XX.XXXX. M. žalovaný uviedol, že formálne boli dodržané podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, obsahovo však nebol deklarovaný obchod preukázaný. Podľa žalovaného žalobca vedel, že deklaruje a žiada vrátiť D. zo zdaniteľného obchodu, ktorý sa neuskutočnil tak, ako sa tvrdí na faktúre, čo sám potvrdil svojim vyjadrením. X. súd v U. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade so zákonom. Podľa § 3 ods. X D. poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Y. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § X ods. 3 D. poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods.X D. poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § X4 ods.2 D. poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 2X ods.4 D. poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods.X D. poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. D. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § XX ods. l v nadväznosti na § X9 ods. 1 zákona o D. právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa § 49 ods. X písm. a) zákona o D. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. R. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. R. uvedené v § 49 ods. 1, X a § 51 zákona o D. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. R. si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený tak, ako je deklarovaný a že tovar bol dodaný, resp. služba poskytnutá platiteľom dane uvedeným na faktúre. Y. dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. R. riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, zmluvy, evidencie D. a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. W. je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. D. doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. D. bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. H. povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. D. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (pozri napr. rozsudok Q. súdu SR sp. zn. XSžf/ X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím C. súdu Y. republiky č. k. Z.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX). H. Q. súdu SR (napr. XSž-o-KS XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX alebo XSžf/ X/XXXX) potvrdzuje, že ak správca dane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. D. poriadok neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale poskytuje daňovému subjektu právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov. Y. dane v naznačenom smere neuprel žalobcovi žiadne práva, naopak vytvoril mu dostatočný priestor na preukázanie, že k zdaniteľnému plneniu, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane, skutočne došlo v zdaňovacom období december XXXX, čo zistenia správcu dane hodnoverne spochybnili. F. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich preukaznosti. V prejednávanej veci správca dane vyhodnotil dôkazy v medziach svojich kompetencií stanovených zákonom, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. T. závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú i v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o D.. R. veci spočíva v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia vo faktúre deklarovanej rekonštrukcie predmetného bytu, keďže z vyjadrení zástupcov dodávateľa i odberateľa vyplynulo, že rekonštrukčné práce prebiehali ešte v mesiaci september XXXX, pričom objednávka a dodací list boli vyhotovené jeden rok po vyhotovení faktúry. W. skutočnosti dostatočne odôvodnili pochybnosti správcu dane o vzniku daňovej povinnosti dodávateľa a práva žalobcu na odpočítanie dane v decembri XXXX, kedy bola vystavená faktúra za predmetné plnenie. M. na výzvu správcu dane nepreukázal, aké konkrétne práce boli dodávateľom v decembri XXXX vykonané, príp. kto ich vykonal. Q. žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že k zdaniteľnému plneniu v skutočnosti došlo tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. XX/C.. Za pochybné a nepreukázané pritom správca dane nepovažoval to, či vôbec boli fakturované rekonštrukčné práce vykonané, ale či žalobca prijal zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil právo na odpočítanie dane, v čase deklarovanom na predmetnej faktúre. Z obsahu spisu ani z tvrdení žalobcu pritom nevyplýva, že by išlo o čiastkové plnenie, príp. že by išlo o platbu prijatú pred dodaním tovaru alebo služby. T. daňovej povinnosti je zásadne spojený s dodaním tovaru alebo služby (§ X9 ods. 1 a X zákona o D.). Keďže dodanie tovaru a služieb žalobcovi od spoločnosti Q., s.r.o. ku dňu XX.XX.XXXX, deklarované faktúrou č. XX/XXXX, nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, nedošlo u dodávateľa k vzniku daňovej povinnosti a žalobcovi právo na nadmerný odpočet dane z tejto faktúry v predmetnom zdaňovacom období nepatrí. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že daňové orgány vo veci postupovali v medziach zákona, pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie D. dostatočne zistili skutkový stav, pričom umožnili žalobcovi realizovať všetky jeho zákonom garantované procesné práva. M. stav po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj zrozumiteľne odôvodnili. Q. námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v systéme správneho súdnictva neprináleží. W. rozhodnutie senát X. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.