Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200280 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: WITEX s.r.o., Palárikova 31, 811 04 Bratislava, IČO: 46 581 430, právne zastúpený advokátom: Mgr. Karol Haťapka, Drieňová 34, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh zamieta. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Dňa 16.2.2015 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. a súčasne žiadal zrušiť oznámenie o daňovej kontrole Daňového úradu Bratislava č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo dňa 13.1.2015. Na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 1S 41/2015-8 zo dňa 5.3.2015 navrhovateľ podaním z 24.3.2015 doplnil návrh a uviedol, že sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom podľa § 250v O.s.p.. V návrhu poukázal navrhovateľ na to, že odporca Daňový úrad Bratislava oznámením o daňovej kontrole oznámil navrhovateľovi vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013, ktoré sa začne 16.2.2015 o 9,30 hod. v priestoroch Daňového úradu Bratislava na 2. poschodí, kancelária č. 207. Na tomto skutkovom základe navrhovateľ preto podal návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Má za to, že odporca neúmerným a neusporiadaným spôsobom, ktorý neprimerane zaťažuje navrhovateľa, nakoľko odporca rozhodol, že daňová kontrola sa bude vykonávať na adrese Ševčenkova 32, Bratislava a nie v sídle navrhovateľa. Odporca mal stanoviť miesto daňovej kontroly u daňového subjektu v súlade s ust. § 44 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.. Tým, že odporca vo veci nekonal, rozhodnutie neodôvodnil, rozhodnutie nie je preskúmateľné, odporca navrhovateľovi spôsobil právnu neistotu. Proti výroku rozhodnutia odporcu, ako nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, podal navrhovateľ tento návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.. II. Odporca vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 14.5.2015, uviedol, že navrhovateľ nie je oprávnený podať návrh na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu spočívajúcom v určení miesta výkonu daňovej kontroly, keďže nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, t.j. Daňový poriadok, resp. zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa ust. § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka kedy k nemu došlo. Podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy, preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Ako už bolo povedané vyššie, konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú je možné aplikovať iba za situácie, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba domáhať sa súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p.. Ustanovenie § 250v O.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy, alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Súd v danej veci preto musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah s vyššie citovaným ust. § 250v O.s.p. vymedzený: - zásah nie je rozhodnutie, - zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe, - zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Pre úspešnosť návrhu je rovnako potrebné, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a aby takýto návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka, keď k nemu došlo. Rovnako, že navrhovateľ sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Náležitosťou návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. Senát Krajského súdu v Bratislave preskúmal podaný návrh navrhovateľa a konštatoval, že navrhovateľ sa domáha ochrany proti nezákonnému zásahu odporcu, ktorý má spočívať vo vydaní rozhodnutia č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo dňa 13.1.2015, ktorým žalovaný správny orgán oznámil navrhovateľovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 u žalobcu, ktorá sa začne dňa 16.2.2015 o 9,30 hod. v priestoroch Daňového úradu, Ševčenkova 32, Bratislava, 2. poschodie, kanc. č. 207. Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa v intenciách vyššie uvedených definičných znakov, ktorými je zákonný zásah vymedzený v ust. § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom v ust. § 250v na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ust. § 1 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, tento zákon upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov. Pôsobnosť daňového úradu vymedzuje ust. § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. tak, že daňový úrad: a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu, b) rozhoduje v správnom konaní, g) vykonávajú vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa ust. § 44 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa ust. § 44 ods. 2 citovaného zákona, daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Podľa ust. § 46 ods. 1 citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. V tomto prípade bola daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 začatá 16.02.2015. Deň začatia daňovej kontroly bol určený v oznámení správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 13.1.2015. Podľa ust. § 44 ods. 2 Daňového poriadku, daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Súd konštatoval, že z vyššie citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že postavenie a kompetencie správcu dane sú určené Daňovým poriadkom. Daňovou kontrolou odporca zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Základnou povinnosťou správcu dane je zistiť a preveriť podstatné skutočnosti pre správne určenie dane, pričom daňovú kontrolu tento vykonáva buď u daňového subjektu, t.j. navrhovateľa alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Vykonávanie daňovej kontroly u navrhovateľa, t.j. u daňového subjektu Daňový poriadok umožňuje, no vykonávanie daňovej kontroly v sídle daňového úradu zákon nevylučuje a ani nezakazuje. Určenie miesta závisí od rozhodnutia správcu dane a jeho určenie správca dane nemusí ani odôvodniť, záleží to od vyhodnotenia správcu dane, kde je vykonanie daňovej kontroly podľa jeho názoru účelné, pričom odôvodnenie účelnosti zákon nevyžaduje. Súd konštatoval, že nemôže žalovaný správny orgán obmedziť v jeho činnosti, na ktorú je zmocnený zákonom, to znamená, že nemôže žalovaný správny orgán obmedziť pri určení miesta výkonu daňovej kontroly, ktoré sa zakladá na účelnosti vykonania kontroly. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, preto postupujúc podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania (§ 250v ods. 5 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).