Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200287 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200287.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Michelin Hungaria Tyre Manufacture Ltd., IČO: 15-09-062150, 4400 Nyíregyháza, Bottyán J.U. 15, Maďarsko, zastúpený: Milan Šiška, advokát, s.r.o., Turčianska, blok F2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Recyklačný fond, IČO: 36 062 090, Nobelova 18, 831 02 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. S/03/01/2012 zo dňa 23.09.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. S/03/01/2012 zo dňa 23.09.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovaného č. S/03/01/2012 zo dňa 15.03.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”). Žiadal napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca žiadal o vrátenie sumy vo výške 24.342.714,- Sk ako časti príspevku zaplateného do Recyklačného fondu za pneumatiky dovezené v priebehu 4. štvrťroka roku 2006 a v priebehu roku 2007 na územie SR, ktorých časť bola následne umiestnená na motorových vozidlách vyrábaných spoločnosťou KIA Motors Slovakia, s.r.o. a vyvezená mimo územia SR. Zvyšok pneumatík bol spracovaný zhodnotením podľa § 56 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (ďalej len „Zákon”) spoločnosťou KOVOSTEEL, s.r.o. a spoločnosťou A.R.S. spol. s r.o. Prvostupňové rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie, ktorými došlo k zamietnutiu tejto žiadosti, považoval žalobca za rozhodnutia vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, a teda nezákonné. S poukazom na § 56 ods. 2 Zákona dôvodil opodstatnenosťou predmetnej žiadosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že reálnu výšku príspevku mohol stanoviť až po dodatočnom získaní informácie o skutočnom množstve vyvezených pneumatík z územia SR výrobcom automobilov, t.j. spoločnosťou KIA Motors Slovakia, s.r.o. Po následnom určení správnej výšky príspevku rozdiel žiadal vrátiť predmetnou žiadosťou. Poukázal ďalej na to, že tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje vyjadrenie k predmetu žiadosti. Naopak v oboch rozhodnutiach je opisované podozrenie z nedodržania povinností podľa Zákona u rôznych iných subjektov, ktoré podľa názoru žalobcu priamo nesúvisia s predmetom žiadosti. Tvrdil, že mu síce tretie subjekty poskytli služby zhodnotenia pneumatík, čo sa však viaže na § 56 ods. 3 Zákona a nie na ods. 2, na ktorý sa v žiadosti poukazuje. V ďalšom žalobca v súvislosti s poukazovaním žalovaného na § 7 ods. 1 písm. c/, h/ a r/ Zákona ohľadom potvrdenia spoločnosti KOVOSTEEL, s.r.o. uviedol, že predmetné ustanovenie bolo zmenené pre rozpor s komunitárnym právom, a teda diskriminácia zhodnocovania odpadu v zahraničí je neprípustná. Taktiež mal žalovaný s poukazom na kontrolu Českej inšpekcie životného prostredia podľa žalobcu uznať možnosť využiť na zhodnotenie pneumatík zahraničný subjekt. V tejto súvislosti žalobca navyše namietal, že predmetné oznámenie Českej inšpekcie životného prostredia žalovaný nesprávne vyhodnotil, keď nereflektoval na možnosť použitia mobilného zhodnocovacieho zariadenia spoločnosťou KOVOSTEEL, s.r.o. V ďalšom žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie v prvostupňovom rozhodnutí ohľadom spornosti potvrdení spoločnosti A.R.S. spol. s r. o. Navyše žalobca v tomto smere rozporoval aplikáciu § 56 ods. 4 Zákona zo strany žalovaného, a to s poukazom na uplatnenie nároku podľa § 56 ods. 2 Zákona. Záverom žalobca uviedol, že splnil všetky podmienky na vznik nároku na vrátenie príspevku, zaplatil príspevok, zhodnotil odpady u oprávnených osôb a uvedené skutočnosti preukázal. Uviedol, že Zákon neupravuje spôsob preukázania zhodnotenia výrobkov. Napadnuté rozhodnutie teda považoval za nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené a bez náležitostí podľa § 47 ods. 3 a 4 správneho poriadku. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.04.2015 poukazoval na to, že dôvodom zamietnutia predmetnej žiadosti žalobcu bolo vyhodnotenie celkového plnenia príspevkovej povinnosti žalobcu voči žalovanému za obdobie dotknuté žiadosťou. Dôvodil, že vývoz vyrobených alebo dovezených výrobkov mimo územie SR (§ 56 ods. 2 Zákona) a tiež zhodnotenie odpadov pochádzajúcich z výrobkov v danej komodite (§ 56 ods. 3 Zákona) vstupujú do výšky príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovení § 56 ods. 1 až 3 Zákona. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného príspevku museli byť podľa žalovaného nepochybne vyhodnocované všetky vstupy do výpočtu výšky príspevku za predmetné obdobie. Tento postup bol podľa žalovaného podrobne vecne popísaný tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí, a preto žalovaný považoval tieto rozhodnutia za zrozumiteľné a vecne správne. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania § 47 ods. 4 správneho poriadku žalovaný uviedol, že uvedené pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a nemôže zakladať dôvodnosť postupu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP. Na základe uvedeného navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. 5. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 7. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 8. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 9. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. 10. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že 17.06.2008 doručil žalobca žalovanému žiadosť o vrátenie príspevkov zaplatených v nesprávnej výške do Recyklačného fondu za roky 2006 a 2007. Touto žiadosťou žiadal vrátiť sumu vo výške 24.342.714,- Sk, a to s poukazom na § 56 ods. 2 Zákona. K žiadosti pripojil aj príslušné doklady. Dňa 15.03.2014 vydal žalovaný prvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadosti nevyhovel. V odôvodnení bolo poukázané na to, že podkladový vývoz (reexport) pneumatík umiestnených na motorových vozidlách nebol pôvodne žalobcom uvedený v hláseniach o objeme výroby, dovozu, vývozu a reexportu (§ 43 ods. 5 písm. b/ Zákona v spojení s § 13 vyhlášky č. 283/2001 Z.z. a prílohou č. 9 k tejto vyhláške) zasielaných žalobcom žalovanému vo väzbe na jednotlivé kalendárne štvrťroky dotknutého obdobia. Tiež bolo poukázané na doklady pripojené k predmetnej žiadosti žalobcu. Pri posudzovaní žiadosti bol ustálený objem dovozu pneumatík na územie SR uskutočnený v 4. štvrťroku 2006 a v roku 2007 (10.665,84 t), suma príspevku do Recyklačného fondu žalobcom za dovoz pneumatík na územie SR uskutočnený v dotknutom období (29.130.120,- Sk) a množstvo pneumatík pochádzajúcich z dovozu uskutočneného žalobcom, ktoré boli v rozhodnom období umiestnené na motorových vozidlách a vyvezené mimo územia SR spoločnosťou KIA Motors Slovakia, s.r.o. (4.298,34 t). Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí vychádzal z celkového vyhodnotenia plnenia príspevkovej povinnosti žalobcu voči žalovanému za dotknuté obdobie. Dôvodil znížením príspevkovej povinnosti žalobcom podľa § 56 ods. 3 Zákona, a to na základe zhodnotenia v zhodnocovacom zariadení spoločnosti KOVOSTEEL, s.r.o. v objeme 3.658,18 t. S poukazom na nedodržanie § 7 ods. 1 písm. c/ alebo h/ alebo r/ Zákona považoval toto zníženie za nedôvodné a keďže suma tohto zníženia príspevku plateného žalobcom prevyšuje sumu požadovaného vrátenia, žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Okrajovo boli v prvostupňovom rozhodnutí spochybňované aj ďalšie skutočnosti svedčiace o opodstatnenosti zníženia príspevku žalobcu. 12. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo poukázané na skutkové zistenia uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a taktiež z vecného hľadiska boli základom argumentácie dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Navyše boli dôvody napadnutého rozhodnutia podporené o konkrétne dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu. 13. Podľa § 7 ods. 1 písm. c/ Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov. 14. Podľa § 7 ods. 1 písm. h/ Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením; v tom prípade sa ustanovenia písmen a) až c) nepoužijú. 15. Podľa § 7 ods. 1 písm. r/ Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení. 16. Podľa § 43 ods. 1 Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) výrobca a dovozca pneumatík pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, ktoré sa v Slovenskej republike predávajú samostatne alebo na kolesách týchto vozidiel, sú povinní platiť príspevok do Recyklačného fondu v sume určenej podľa § 56. 17. Podľa § 43 ods. 2 Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) príspevok platia a za správnosť jeho výpočtu zodpovedajú výrobca a dovozca, ktorí uvádzajú výrobky uvedené v odseku 1 na trh v Slovenskej republike. 18. Podľa § 56 ods. 1 Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) príspevok výrobcu a príspevok dovozcu do Recyklačného fondu sa vypočíta ako súčin množstva alebo hmotnosti výrobkov alebo materiálov, za ktoré sa tento príspevok platí, a sadzby. Sadzba sa ustanoví na základe predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov z výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, uvedených na trh v Slovenskej republike. 19. Podľa § 56 ods. 2 Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) do množstva výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike sa na účely výpočtu príspevku a ustanovenia sadzby nezapočítava množstvo výrobkov prepravených cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vyvezené výrobky"). Príspevok podľa odseku 1 sa znižuje o čiastku za množstvo skutočne vyvezených výrobkov. 20. Podľa § 56 ods. 3 Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži o príspevok za to množstvo výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a pri ktorých výrobca alebo dovozca preukáže, že sám alebo prostredníctvom zmluvného partnera ktorý má udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov [§ 7 ods. 1 písm. c/, h/ a r/] zhodnotil niektorou z činností R1 až R11 uvedených v prílohe č. 2 alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel; na túto činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu. Zabezpečením zhodnotenia prostredníctvom zmluvného partnera sa rozumie aj preukázanie materiálového toku odpadu od prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov [ § 7 ods. 1 písm. d/] do zariadenia na zhodnocovanie odpadov. 21. Podľa § 56 ods. 4 Zákona (v znení účinnom od 01.07.2006 do 14.12.2008) ak výrobca alebo dovozca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku. Nárok na vrátenie príspevkov zaplatených do Recyklačného fondu za výrobu a dovoz uskutočnené v kalendárnom roku zanikne, ak výrobca alebo dovozca nepredloží Recyklačnému fondu do konca prvého štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov odôvodňujúce vrátenie zaplateného príspevku. 22. Podľa § 74 Zákona, ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 25. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 28. Berúc do úvahy vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správny orgán pred vydaním rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav, či napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a či postupoval správne v procese vydávania napadnutého rozhodnutia. 29. Na konanie podľa Zákona sa vzťahuje Správny poriadok subsidiárne, to znamená, že ustanovenia Správneho poriadku sa v konaní aplikujú tam, kde Zákon nemá osobitnú ( odlišnú ) úpravu. 30. Ako kľúčové sa v tomto konaní súdu javí posúdenie, či si žalobca splnil príspevkovú povinnosť voči Recyklačnému fondu v komodite pneumatiky za žiadosťou dotknuté obdobie v správnej výške berúc do úvahy vývoz dovezených pneumatík v zmysle odôvodnenia žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného príspevku. 31. Dôvodom zamietnutia, resp. nevyhovenia predmetnej žiadosti žalobcu zo strany žalovaného bolo zistenie nesprávnej výšky zaplateného príspevku do Recyklačného fondu, a to pre nezákonné zníženie sumy príspevku podľa § 56 ods. 3 Zákona. Smerodajným bolo v tejto súvislosti neuznanie dokladov preukazujúcich zhodnotenie pneumatík spoločnosťou KOVOSTEEL, s.r.o. Vzhľadom na vyššie uvedené množstvo nezákonne zhodnotených pneumatík touto spoločnosťou a pomer k množstvu zhodnotených pneumatík spoločnosťou A.R.S. spol. s r. o. je zhodnotenie pneumatík spoločnosťou A.R.S. spol. s r. o. pre posúdenie predmetnej žiadosti žalobcu irelevantné. 32. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a následne aj v napadnutom rozhodnutí nevenoval dostatočnú pozornosť posúdeniu opodstatnenosti jeho žiadosti o vrátenie príspevkov zo dňa 30.05.2008 (doručenej žalovanému dňa 17.06.2008) podľa § 56 ods. 2 Zákona. Tvrdil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí 1. stupňa hodnotí inú skutkovú podstatu ako bola tá, ktorá zakladala žiadosť o vrátenie, konkrétne hodnotil § 56 ods. 3 namiesto § 56 ods. 2 Zákona. Zákon v § 56 ods. 2 Zákona (v znení účinnom v rozhodnom období) stanovuje, že do množstva výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike sa na účely výpočtu príspevku a ustanovenia sadzby nezapočítava množstvo výrobkov prepravených cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky. Príspevok podľa odseku 1 sa znižuje o čiastku za množstvo skutočne vyvezených výrobkov. Žalovaný postupoval správne, keď pri posudzovaní uvedenej žiadosti skúmal poplatkovú povinnosť žalovaného vyplývajúcu z § 43 ods. 1 v spojení s § 56 Zákona komplexne. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný zistil, že žalobca vzhľadom na objem dovezených pneumatík nezaplatil príspevok do Recyklačného fondu v správnej výške, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť zohľadniť aj pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vrátenie časti príspevku podľa § 56 ods. 2 Zákona. Takýto postup je podľa názoru súdu plne v súlade s účelom uvedenej právnej normy, ktorý spočíva v regulácii vyrobených, resp. dovezených pneumatík na územie Slovenskej republiky. Poslaním Zákona je najmä v zmysle § 2 a § 3 vykonávať všetky vhodné aktivity a činnosti za účelom šetrenia prírodných zdrojov, čo možno najviac znižovať znečisťovanie životného prostredia, poprípade zvoliť vždy spôsob neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, ak nie je možný alebo účelný postup chrániaci životné prostredie o mnoho účelnejšie. A za týmto účelom (§ 55) bol vytvorený Recyklačný fond. Práve výrobca a dovozca sú motivovaní prostredníctvom sumy príspevku do Recyklačného fondu na zhodnocovanie odpadov (v danom prípade pneumatík) niektorou z činností zákonom uznanou. Práve zákonodarca neprejavil záujem na tom, aby sa počet nezhodnoteného odpadu zvyšoval, ale opačnou motiváciou dovozcov a výrobcov, tzn. aby v čase dovozu alebo výroby vecí sa súčasne snažili o čo kvantitatívne najvyšší objem zhodnotenia súčasného odpadu (pneumatík). Takéto zhodnotenie a následné zníženie príspevku však musí byť vykonané v súlade s príslušnou právnou normou. 33. Pokiaľ ide o zníženie príspevku do Recyklačného fondu žalobcom podľa § 56 ods. 3 Zákona pri zaplatení príspevku, s ohľadom na zodpovednosť žalobcu podľa § 43 ods. 2 Zákona, toto nemalo zákonnú oporu s poukazom na znenie § 56 ods. 3 Zákona v znení účinnom do 14.12.2008, t.j. v dobe, v ktorej žalobca pneumatiky na územie Slovenskej republiky dovážal. Súd v tejto súvislosti prisvedčil žalovanému v tom, že Zákon v § 56 ods. 3 v znení účinnom v rozhodnom čase vyžadoval, aby bolo zhodnotenie pneumatík vykonané v zariadení na zhodnocovanie odpadov prevádzkovanom na území Slovenskej republiky, resp. u osoby, ktorá má udelený súhlas na prevádzkovanie takéhoto zariadenia orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. V konaní nebolo sporné, že zmluvný partner žalobcu, ktorý mu mal zabezpečiť sporné zhodnotenie pneumatík (spoločnosť KOVOSTEEL, s.r.o. - zhodnotiteľ odpodav v Českej republike) nemal na túto činnosť udelený súhlas slovenských štátnych orgánov. Na základe uvedeného súd v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 6 Sžo 27/2013 zo dňa 26.02.2014 konštatuje, že právny predpis v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. v čase dovozu pneumatík žalobcom, nedovoľoval zníženie príspevku zhodnotením vykonaným zahraničným subjektom, ktorý nemal udelený súhlas podľa § 7 ods. 1 písm. c/, h/ alebo r/ Zákona. Vzhľadom na uvedené je potom bez právneho významu skúmať, či skutočne došlo k zhodnoteniu predmetného množstva pneumatík spoločnosťou KOVOSTEEL, s.r.o. mobilným zariadením. Taktiež súd nepovažuje argumentáciu žalobcu ohľadom rozporu uvedeného zákonného ustanovenia v rozhodnom čase (§ 56 ods. 3 Zákona) s komunitárnym právom za relevantnú. Žalobca totiž nepoukázal na rozpor postupu a rozhodnutia žalovaného s konkrétnymi ustanoveniami práva Európskej únie, ktoré by mali prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou v znení účinnom v rozhodnom čase a žiaden takýto nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s predmetným nariadením nezistil ani súd. 34. K námietke žalobcu ohľadom absencie poučenia v napadnutom rozhodnutí podľa § 47 ods. 4 posledná veta správneho poriadku súd uvádza, že nejde o takú vadu, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Navyše žalobca svoje právo podať žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdom využil, a preto mu ani toto právo postupom žalovaného upreté nebolo. 35. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdil a svoje závery aj náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § Podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol. 36. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 37. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).