Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200298 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200298.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: EUROFIT Trading, s.r.o., IČO: 35 869 496, Ulica svornosti 50, 821 06 Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 867 942, so sídlom Koceľova 25, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa: Mgr. Ľubomír Ondrušek, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0501/99/2014 zo dňa 11.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. SK/0501/99/2014 zo dňa 11.12.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. D/0070/07/14 zo dňa 26.05.2014 m e n í v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta žalobcovi tak, že žalobcovi EUROFIT Trading, s.r.o., IČO: 35 869 496, Ulica svornosti 50, 821 06 Bratislava ukladá podľa § 14 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa za konanie uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške 500,- eur, ktorú je povinný žalobca uhradiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Štátna pokladnica č. I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.2.2015 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0501/99/2014 zo dňa 11.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. D/0070/07/14, zo dňa 26.05.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 1.000,- eur podľa § 14 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ďalej aj zákon o ochrane spotrebiteľa) pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa zákona o ochrane spotrebiteľa: - vydať spotrebiteľovi doklad o predaji tovaru - podľa § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ku ktorému došlo tým, že účastník konania ako predávajúci, ktorý prezentuje, ponúka na predaj a predáva výrobky formou podomového predaja na predajných akciách organizovaných na základe pozvánky, spotrebiteľom (inšpektorom) na 1 ks Fitol repkový 0,5 1 á 9,90 eura zakúpený na predajnej akcii v priestoroch Penziónu - reštaurácie U Nestora, Jarková 43, Prešov nevydal doklad o kúpe tohto výrobku, čo bolo zistené pri výkone kontroly dňa 05.03.2014 pri prezentačnej a predajnej akcii firmy EUROFIT Trading, s.r.o., v priestoroch Penziónu - reštaurácie U Nestora, Jarkova 43, Prešov. V žalobe uviedol, že pri výkone kontroly dňa 05.03.2014 pri prezentačnej a predajnej akcii žalobcu inšpektori I-SOI Prešov nezistili žiadne nekalé obchodné alebo agresívne obchodné praktiky, čo odzrkadľuje mnohoročnú snahu žalobcu ponúkať a predávať tovar v súlade so zákonom a s korektným prístupom ku svojim zákazníkom. Týmto sa žalobca nechce zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti vydať doklad o kúpe (ktorý inšpektori pri kontrolnom nákupe neobdržali), no chce sa brániť zovšeobecňovaniu o porušovaní zákonov spoločnosťami vykonávajúcimi podomový predaj. Pokuta vo výške 1.000,- eur bola zo strany I-SOI Prešov uložená za nevydanie dokladu o predaji tovaru - repkového oleja vhodného pre alergikov v hodnote 9,90 eura - z dôvodu roztržitosti (ako uviedol p. K., obchodný zástupca žalobcu). K porušeniu zákona došlo, žalobca ho nespochybňuje a tento skutok sa stal tak, ako je uvedené v inšpekčnom zázname a z dôvodu uvedeného v inšpekčnom zázname a žalobca je ochotný znášať uloženú sankciu - avšak v primeranej výške. Uložená pokuta je podľa žalobcu neprimerane vysoká, nezohľadňuje skutočnú intenzitu a charakter porušenia zákona a je preto nezákonná. Pri ukladaní pokuty má však orgán dozoru prihliadať na závažnosť porušenia povinností, čas ich trvania a škodlivé následky (§ 14 ods. 3 cit. zák.). Čas porušenia (ako parameter pre určenie výšky pokuty) je v tomto ohľade irelevantný. Škodlivé následky konania sú marginálne a smerujú len výlučne voči jedinému spotrebiteľovi. Olej je certifikovaný a predáva sa v originálnom balení. Pri predaji oleja nedošlo k predraženiu nákupu a ani k predaju iného množstva než je deklarované. Tovar bol označený v súlade so zákonom. Žalobca takisto nie je ani prevádzkovateľom veľkej siete hypermarketov a zistené porušenie je porušenie zákona individuálnym obchodným zástupcom týkajúce sa len jedného spotrebiteľa. Nevydaním dokladu o kúpe neutrpel spotrebiteľ riadnu hospodársku škodu a nedošlo ani ku skutočne závažnej ujme na právach spotrebiteľa. Nie problém preveriť, či v daný deň spotrebiteľ predmetný tovar kúpil alebo nie. Nesúhlasí, že nevydaním dokladu o kúpe „boli ohrozené ak nie zamedzené práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa zákona č. 108/2000 Z.z.“, nakoľko ide o tvrdenie, ktoré ide nad rámec konštatovania o porušení zákona. Tiež neobstojí ani argumentácia žalovaného o územnej pôsobnosti žalobcu, ktorý realizuje podomový predaj na celom území Slovenskej republiky. Podľa žalobcu výška pokuty nie je primeraná skutkovým okolnostiam týkajúcim sa jednak konkrétneho kontrolovaného prípadu a ani spoločnosti žalobcu. Žalobca tovar predáva zásadne aj s vydaním dokladu o kúpe. V danom prípade išlo o zlyhanie jednotlivca a nie systému. Orgán kontroly by mal podľa jeho názoru argumentovať vo svojom rozhodnutí len objektívnymi argumentmi a zohľadnením nielen všeobecných predpokladov o závažnosti a charaktere porušenia zákona, ale aj konkrétnych okolností daného prípadu a skutočných škodlivých následkov. Žalovaný vo svojej rozhodovacej činnosti opomenul bližšie a presvedčivo odôvodniť premisy, na základe ktorých dospel v rozhodnutí k určeniu výšky pokuty, s ktorou nesúhlasí, a preto žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, resp. znížiť výšku pokuty. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.4.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že námietky žalobcu považuje za neopodstatnené, nemajúce vplyv na zistený skutkový stav a ani na riadne odôvodnenú výšku uloženej pokuty. Skutočnosť, že žalobca neporušil iné povinnosti v zmysle zákona v oblasti ochrany spotrebiteľa, nemôže byť dôvod na zbavenie sa jeho objektívnej zodpovednosti za iné zistené porušenie zákona, resp. zníženie závažnosti skutku. Doklad o kúpe predstavuje jednoznačný dôkaz preukazujúci z pohľadu spotrebiteľa kúpu výrobku, identifikujúci predávajúceho, umožňujúci kontrolu obsahu a hodnoty nákupu zo strany spotrebiteľa a oprávňujúci spotrebiteľa uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady výrobku, teda osvedčuje vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim (dôležitosť dokladu o kúpe napokon vyplýva priamo zo zákona). V prípade podomového predaja je poskytnutá spotrebiteľovi zvýšená ochrana aj tým, že právna úprava umožňuje spotrebiteľovi zrušiť záväzok pri dodržaní zákonných predpokladov - spotrebiteľ má právo uplatniť odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu do pätnástich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru, pričom odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 7a ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa). Tým, že spotrebiteľovi pri kúpe tovaru nie je odovzdaný doklad o kúpe, ktorý predstavuje relevantný dôkaz preukazujúci existenciu kúpnej zmluvy s určením predmetu kúpy, ceny, času, kedy k jej uzatvoreniu došlo a identifikáciu predávajúceho, spotrebiteľ sa tak dostáva do dôkaznej núdze, čím je významne ohrozené spotrebiteľovo právo odstúpiť od zmluvy a získať tak späť peňažné plnenie, resp. uplatniť právo zo zodpovednosti za vady predanej veci. Jeho nevydanie preto žalovaný považuje za výrazný a závažný zásah do práv spotrebiteľa. Žalovaný trvá na opodstatnenosti záveru, že predmetné porušenie zákona spôsobené nevydaním dokladu o kúpe výrobku spotrebiteľovi na prezentačnej akcii je objektívne spôsobilé ohroziť spotrebiteľovo právo na uplatnenie zodpovednosti za vady zakúpeného výrobku, resp. jeho právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené spočíva najmä v existencii nebezpečenstva, že spotrebiteľ nemusí vôbec k uplatneniu svojich práv, vyplývajúcich mu priamo zo zákona, pristúpiť, nakoľko mu nebol odovzdaný relevantný titul, na základe ktorého by si toto svoje právo u žalobcu uplatnil/mohol uplatniť (môže byť odradený vzniknutou situáciou), prípadne ani nemusí mať vedomosť, voči akej osobe má toto svoje právo vôbec uplatniť/adresovať (nakoľko nedisponuje žiadnym dokladom o kúpe a s odstupom času si obchodné meno predávajúceho nemusí pamätať). Žalovaný teda pri hodnotení veci poukázal na relevantné škodlivé následky porušenia povinnosti ustanovenej § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je možné odôvodnene očakávať, a teda konal v intenciách ust. § 14 ods. 3 cit. zákona. Žalobca snaží zľahčiť nevydanie dokladu o kúpe výrobku vo vzťahu k uplatneniu práva zo zodpovednosti za vady predaného výrobku s poukazom na druh predaného výrobku. Žalobca porušil príslušné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji, čoho následkom bolo ohrozenie práv spotrebiteľa v značnej miere, na ktorom závere žalovaný trvá a zľahčovanie žalobcu v naznačenom smere zásadne odmieta. K žalobcom namietanej územnej pôsobnosti žalobcu na území celej Slovenskej republiky správnym orgánom prvého stupňa žalovaný uviedol, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na ňu pri určovaní výšky pokuty už žalovaný neprihliadal, a že pokladá aj napriek uvedenému výšku pokuty za primeranú a zodpovedajúcu charakteru porušenia zákona a jeho následkom. O dôležitosti, ktorá sa kladie na ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k podomovému a zásielkovému predaju svedčí aj zákon č. 367/2013 Z.z., ktorým bol zmenený zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji, ktorý zmenil aj výšku pokuty uloženej pri porušení cit. zákona. Maximálna hranica 3.319,39 eura sa zvýšila na 16.500,- eur. Výška uloženej pokuty je výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu, žalovaný sa vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a aj primeranosti uloženej sankcie. Pokuta bola uložená v dolnom pásme rozmedzia určeného pre ukladanie pokút v zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona, pričom v preskúmavanej veci nebola podľa názoru žalovaného pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Ukladanie pokút za delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho organu (tzv. diskrečná právomoc), ktorú žalovaný použil v rámci zákonného rámca‚ pokuta bola uložená vo výške 1.000,- eur, pričom maximálne uložiť možno pokutu podľa § 14 ods. 2 do 16.500,- eur. Nakoľko žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako aj ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami, považuje napadnuté rozhodnutie za súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že žaloba je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, o predaji tovaru alebo o poskytnutí služby je predávajúci povinný spotrebiteľovi vydať doklad, v ktorom uvedie druh tovaru alebo poskytnutej služby, ich cenu, obchodné meno a sídlo, ak podomový predaj vykonáva právnická osoba, alebo meno a trvalý pobyt, ak podomový predaj vykonáva fyzická osoba, a dátum prevzatia tovaru alebo poskytnutia služby. Za taký doklad sa považuje aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, orgán dozoru predávajúcemu uloží pokutu do 16.500,- eur, ak porušil ustanovenia § 3, 6, § 7 ods. 1, 3 a 4, § 7a ods. 3, 4, 6, 7 a 10, § 7b ods. 1 až 4, § 8 ods. 4 a 5, § 10 ods. 1 až 4, § 12 ods. 4 a 7 a § 13 ods. 1, 3 a 4. Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 orgán dozoru prihliada na závažnosť porušenia povinností alebo zákazu, čas ich trvania a škodlivé následky. IV. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.03.2014 bola vykonaná kontrola inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj predajnej akcie firmy EUROFIT Trading, s.r.o., v priestoroch Penziónu - reštaurácie U Nestora, Jarkova 43, Prešov, pri ktorej bol zistený nedostatok, že žalobca ako predávajúci spotrebiteľom (inšpektorom) na 1 ks Fitol repkový 0,5 1 á 9,90 eura zakúpený na predajnej akcii v priestoroch Penziónu - reštaurácie U Nestora, Jarkova 43, Prešov doklad o kúpe tohto výrobku nevydal v žiadnej forme. Podľa správneho orgánu za zistený nedostatok a tým aj za preukázané porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji žalobca ako predávajúci zodpovedá v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu bolo voči účastníkovi konania dňa 07.04.2014 začaté správne konanie. Následne prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. D/0070/07/14, zo dňa 26.05.2014 bola žalobcovi uložená pokuta 1.000,- eur podľa § 14 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa zákona o ochrane spotrebiteľa vydať spotrebiteľovi doklad o predaji tovaru - podľa § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ku ktorému došlo tým, že účastník konania ako predávajúci, ktorý prezentuje, ponúka na predaj a predáva výrobky formou podomového predaja na predajných akciách organizovaných na základe pozvánky, spotrebiteľom (inšpektorom) na 1 ks Fitol repkový 0,5 1 á 9,90 eura zakúpený na predajnej akcii v priestoroch Penziónu - reštaurácie U Nestora, Jarková 43, Prešov nevydal doklad o kúpe tohto výrobku, čo bolo zistené pri výkone kontroly dňa 05.03.2014 pri prezentačnej a predajnej akcii firmy EUROFIT Trading, s.r.o., v priestoroch Penziónu - reštaurácie U Nestora, Jarkova 43, Prešov. Výška pokuty bola odôvodnená skutočnosťou, že nevydaním dokladu o kúpe výrobku, boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Pri určení výšky pokuty bolo zohľadnené, že doklad o kúpe výrobku je relevantným dokladom pri uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady predanej veci a zároveň osvedčuje existenciu vzniku kúpnej zmluvy pri predaji v obchode medzi predávajúcim a kupujúcim spotrebiteľom. Tiež bolo prihliadnuté na skutočnosť, že uvedeným protiprávnym konaním žalobca uprel spotrebiteľovi právo na zvýšenú ochranu jeho ekonomických záujmov, ktoré mu priznáva zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v súvislosti s prezentáciou, ponukou a predajom výrobkov alebo poskytovaním služieb na predajných akciách. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0501/99/2014 zo dňa 11.12.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. D/0070/07/14 zo dňa 26.05.2014. V. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250i'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. V preskúmavanej veci je podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, avšak súd výšku uloženej sankcie vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú, a preto preskúmavané rozhodnutie v časti výšky uloženej pokuty s poukazom na vyššie citované ustanovenie zmenil. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 14 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z.z., orgán dozoru za porušenie ustanovení § 7 ods. 3 uloží predávajúcemu pokutu do 16.500,- eur. Orgán dozoru pri ukladaní pokuty podľa § 14 ods. 2 prihliada na závažnosť porušenia povinností alebo zákazu, čas ich trvania a škodlivé následky. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (čl. 1 ods. 1, veta prvá, ods. 2 a čl. 154c Ústavy SR; nález Ústavného súdu SR č. ÚS 17/1999, I. ÚS 44/1999; čl. 6 ods. 1, veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách; judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúra slovenských súdov). Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu. Kritériá pre ukladanie sankcií, ustanovuje zákon, v tomto prípade zákon č. 108/2000 Z.z.. Súd zdôrazňuje, že pokuta z hľadiska generálnej prevencie má represívny charakter a jej výška, pokiaľ má mať aj odstrašujúci efekt a súčasne motivovať predávajúceho k dodržiavaniu zákona, má byť uložená tak, aby presiahla nadobudnutý majetkový prospech (dosiahnutý z uvedeného predaja oleja Fitol ). Žalovaný aplikujúc kritériá ust. § 14 ods. 3 cit. zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- eur. Pri uložení pokuty v prejednávanej veci vychádzal zo správnej úvahy s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinnosti uloženej cit. zákonom spočívajúcu v právom chránenom záujme spotrebiteľa na doklad o predaji tovaru, na základe ktorého môže spotrebiteľ uplatniť svoje práva zo zodpovednosti za vady predanej veci, a ktorý osvedčuje kúpu tovaru ako takú a tiež predstavuje ochranu jeho ekonomických záujmov v súvislosťami s predajnými akciami. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je podľa názoru súdu v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 16/2009, z ktorého vyplýva právny názor, že: „...Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou. V danom prípade s čl. 1 ods. 1 a s čl. 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu, podľa názoru súdu, nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a určením výšky uloženej sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. Dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (citácia Drgonec: Ústava SR - Komentár, Heuréka 2004, strana 57-58)...“. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie, za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva, má súd konať v plnej jurisdikcii. S poukazom na vyššie citované ust. § 250j ods. 5 O.s.p., ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám, preto ak súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom (v časti výšky uloženej pokuty) môže rozhodnutie žalovaného zmeniť tak, že výšku uloženej sankcie zmení. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie v preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, dĺžka konania a následky), preto súd považoval uloženie sankcie v sume 1.000,- eur za neprimerané okolnostiam prípadu a súčasne nezodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie. Podľa názoru súdu je potrebné, aby pokuta presahovala dosiahnutý majetkový prospech z porušovania zákona, a to z toho dôvodu, aby predstavovala pre podnikateľa dostatočne odstrašujúci faktor nedopúšťať sa ďalšieho porušovania zákona a zároveň, aby ho dostatočne potrestala za protiprávne správanie. Toto kritérium sa uplatní, keď je možné vyčísliť majetkový prospech získaných súvislostí s protiprávnym konaním. Podľa súdnej praxe pri ukladaní pokút je potrebné uplatniť správne uváženie s prihliadnutím na podstatné faktory, najmä pri určení výšky pokuty. Jej určenie je vecou správneho uváženia. Pri určení jej výšky musí správny orgán brať do úvahy závažnosť porušenia predpisov, následky a dobu trvania protiprávnosti. Zákon stanovuje rozpätie sadzby (v tomto prípade do výšky 16.500,- eur). Toto rozpätie nemôže zvádzať k uloženiu pokuty v neprimeranej výške. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že potrestanie žalobcu bolo neprimerané, a to hlavne pri zohľadnení výšky majetkového prospechu žalobcu. V tomto prípade ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, majetkový prospech získaný žalobcom je 9,90 eura za predaj 1 ks repkového oleja Fitol v balení 0,5 l na predajnej akcii. Z toho vyplýva, že pokuta určená úradom a získaný majetkový prospech sú vo výraznom nepomere. Takáto sankcia potom už neplní výchovný a represívny účel. Uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je podľa názoru súdu v rozpore s vyššie citovaným čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. V konaní podľa názoru súdu nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a to s ohľadom na závažnosť, dĺžku protiprávneho konania a škodlivé následky, preto súd považoval uloženie sankcie vo výške 500,- eur za primerané okolnostiam prípadu, najmä dĺžke konania (1x predaj 1 ks výrobku), cenu výrobku (9,90 eura) a súčasne aj zodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie, pretože takto uložená pokuta je pre žalobcu citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Nejedná sa ani o sankciu v zanedbateľnej výške a taktiež aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností plní svoju preventívnu úlohu (generálne pôsobenie). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd s poukazom na ust. § 250j ods. 5 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného v časti výšky uloženej pokuty zmenil tak, že žalobcovi uložil podľa ust. § 14 ods. 2 citovaného zákona pokutu vo výške 500,- eur. Vzhľadom na dôvody zmeny rozhodnutia súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.), keďže nemal vo veci plný úspech. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.