Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200323 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci ž a l o b c u : S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., právne zastúpený advokátom: JUDr. Rastislav Koutun, Vajnorská 8/A, Bratislava, proti ž a l o v a n é m u : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA- KDI21-205/2014-P zo dňa 12.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-205/2014-P zo dňa 12.01.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Senci č. ORP-P-562/SC-ODI2-2014 zo dňa 09.10.2014 z r u š u j e podľa ust.§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 35,- eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Rastislava Koutuna trovy právneho zastúpenia vo výške 248,66 eura, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-205/2014-P zo dňa 12.01.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Senci o priestupku č. ORP-P-562/SC-ODI2-2014 zo dňa 09.10.2014, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), k), l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. o), § 4 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 94 ods. 2 a § 16 ods. 4 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke) tým, že dňa 01.08.2014 v čase o 05:14 h. v meste Bratislava, po J. ulici v smere jazdy na P. ul. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: T., kde v tomto úseku prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel v obci (50 km/h) o 31 km/h (nameraná rýchlosť 81 km/h), pričom rýchlosť jazdy vozidla bola zaznamenaná staticky, cestným radarovým rýchlomerom zn. RAMER 7F v. č.: 0101/93, naviac v uvedenom úseku cesty predchádzal iné motorové vozidlo na mieste, kde je to zakázané a nerešpektoval význam vodorovnej dopravnej značky č. V 1a „Pozdĺžna súvislá čiara“ a č. V 13 „Šikmé rovnobežné čiary“ a po zastavení hliadkou PZ, nepredložil počas kontroly policajtovi na vyžiadanie vodičský preukaz, za čo mu bola uložená podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sankcia: pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Uviedol, že rozhodnutiami žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom o priestupkoch, zákonom o správnom konaní a ani v súlade s internými predpismi Ministerstva vnútra SR následkom čoho mu boli nezákonne uložené sankcie, pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Žalobca spáchanie priestupkov nepoprel, ale v prvom rade namietal rýchlosť, ktorá je v rozhodnutí o priestupku uvedená ako rýchlosť rozhodujúca pre uloženie sankcie. V súvislosti s namietanou rýchlosťou, poukázal na znenie čl. 19 ods. 2 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2014 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a čl. 3 ods. 1, 2 pokynu riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru č. 109/2014 o postupe útvarov Policajného zboru pri používaní technických prostriedkov na meranie rýchlosti cestných vozidiel, na základe ktorých vyvodil záver o tom, že v danom prípade bolo meranie rýchlosti vykonané cestným radarovým rýchlomerom Ramer 7F, pričom nebola zohľadnená štandardná neistota merania, ktorá pri normálnom rozdelení zodpovedá konfidenčnej pravdepodobnosti približne 95%. Konštatoval, že podľa interných predpisov Ministerstva vnútra SR mu bola preukázaná rýchlosť 78 km/h pri odrátaní chyby rýchlomeru = 3km/h pri rýchlosti do 100 km/h resp. 76,95 km/h pri hodnote 95% konfidenčnej pravdepodobnosti. V rozhodnutí však bolo konštatované, že žalobca jazdil rýchlosťou 81 km/h. V súvislosti s nepredvolaním žalobcu na ústne prejednanie priestupku z adresy jeho trvalého pobytu uviedol, že keďže priestupky neboli vyriešené na mieste v blokovom konaní, bol spisový materiál predložený na Okresný dopravný inšpektorát Bratislava II, kde sa skutok stal, ten bol však následne, pre žalobcu z nepochopiteľných dôvodov, postúpený na Okresný dopravný inšpektorát v Senci, kde mal mať žalobca podľa sprievodného listu prechodný pobyt. Bolo pravdou, že v čase spáchania priestupkov sa žalobca istý čas zdržiaval v okrese J., konkrétne v O. pri C. na T. ul. č. XX, ale nebol to prechodný pobyt žalobcu a okrem toho sa v čase prejednávania priestupku od 25.08.2014 do 10.10.2014 väčšinu času zdržiaval v M. republike na školení a praktickom výcviku obchodného zástupcu a vodiča pre spoločnosť p. C. so sídlom v T. na J.. Žalobca nebol z adresy svojho trvalého pobytu, kde sa aj zdržiaval, v predmetnej veci predvolávaný žiadnym správnym orgánom. Predvolanie na ústne prejednanie priestupku mu bolo zaslané zásielkou adresovanou do vlastných rúk na adresu O. pri C., T. ul.č. XX. Mal za to, že správny orgán pri určovaní miestnej príslušnosti podľa ust. § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch mohol podľa citovaného ustanovenia postupovať jedine keby sa na adrese v okrese J. skutočne zdržiaval, čo však nebola podľa žalobcu situácia v čase správneho konania vedeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Senci. Ďalej žalobca poukázal na znenie § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a konštatoval, že pri náhradnom doručení možno takýmto spôsobom písomnosť doručiť len za predpokladu, že sa adresát v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba podľa názoru žalobcu vrátiť správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. Opačný postup by mohol byť aj dôvodom na obnovu konania. Žalobca taktiež namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, keď nebol upovedomený o začatí konania a nemohol sa k veci vyjadriť ani uplatniť svoje návrhy. Uviedol, že mu nebola zo strany správnych orgánov poskytnutá pomoc ani poučenie, pričom sa nevyhýba zodpovednosti za priestupky. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán nebral do úvahy, ním uvádzané skutočnosti aj napriek tomu, že v mieste jeho údajného prechodného pobytu v O. pri C. nevykonal žiadne šetrenie a nepreveril, či sa tam žalobca skutočne zdržiava. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie o priestupku a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na postúpenie na nové konanie jednému z príslušných správnych orgánov, ktorými sú Okresné dopravné inšpektoráty Bratislava II, alebo Bratislava III. II. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.04.2015 trval na svojom rozhodnutí o odvolaní, ktoré podľa jeho názoru vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Senci. K námietkam žalobcu konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu je okrem iného aj certifikát o overení cestného radarového rýchlomeru RAMER 7F podľa ust. § 15 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z., č. 0153/312.04/14 s tým výsledkom, že v čase merania rýchlosti jazdy vozidiel zodpovedal požiadavkám uvedených v prílohe č. 31 k vyhláške UNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov pri dodržaní ust. § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z.. Predmetné overenie je platné do 04.04.2015 a v čase merania daný rýchlomer spĺňal metrologické požiadavky. Ďalej žalovaný uviedol, že v predmetnej prílohe č. 31 je okrem iného uvedené, že najväčšia dovolená chyba pre cestné rýchlomery je +-3 km/h pri meraní rýchlosti do 100km/h. Teda nerozlišuje najväčšie dovolené chyby pre rôzne spôsoby použitia (statický režim, dynamický režim). Z uvedeného teda vyvodil záver, že merač opatrený certifikátom bezporuchovosti môže namerať najväčšiu možnú chybovosť -3 km oproti meranej rýchlosti a preto, ak by pripustil najväčšiu možnú chybovosť z 81 (81-3=78) dospel by k údaju, ktorý po odpočítaní od nameranej rýchlosti 81 km/h nie je nižší ako 70 km/h, a teda nezbavuje žalobcu zodpovednosti za zistený a bezpečne preukázaný priestupok. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne jeho nepredvolaní na ústne pojednávanie zákonným spôsobom bol názoru, že žalobcu predvolal riadne a zákonným spôsobom na ústne prejednanie priestupku na deň 09.10.2014, a to doručenkou do vlastných rúk. Konštatoval, že žalobca na mieste zastavenia hliadkou PZ uviedol do správy o výsledku objasňovania priestupku svoj prechodný pobyt (bez prihlásenia) v O. na T., preto mu bolo predvolanie na ústne prejednanie priestupku doručované riadne v súlade s ust. § 24 Správneho poriadku, a to doručením predvolania do vlastných rúk práve na ním uvedenú adresu. Zásielka bola žalobcovi uložená dňa 11.09.2014 na pošte a bol vhodným spôsobom o tom doručovateľom upovedomený. Keďže sa žalobca nedostavil na ústne prejednanie priestupku a svoju neprítomnosť náležite neospravedlnil, priestupok bol prejednaný v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Uviedol, že súčasťou odvolania bolo aj potvrdenie predložené žalobcom o tom, že žalobca v čase od 25.08.2014 do 10.10.2014 absolvoval školenie a praktický výcvik k práci obchodného zástupcu na predaj výrobkov, ako aj vodiča pre spoločnosť s pôsobnosťou po celej Českej republike, a preto bol žalovaným vyzvaný, aby uvedenú skutočnosť preukázal ešte iným relevantným dôkazom, že sa v čase doručovania predvolania na ústne pojednávanie a tiež v deň konania ústneho pojednávania nezdržiaval na adrese T. XX, O. pri C.. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal žiadnym iným relevantným dokladom a samotné potvrdenie žalovaný vyhodnotil ako nepostačujúce, a preto ho nemohol akceptovať ako jediný relevantný dôkaz o tom, že sa v rozhodnom čase nachádzal v Českej republike. Okrem iného žalovaný poukázal na to, že z vykonaného doručovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiaval a zásielky sa vracali späť ako adresát neznámy, pričom zásielky osobne preberal na adrese v O. pri C.. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za objektívne preukázané, že žalobca svojím konaním porušil § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. o) zákona o cestnej premávke, § 4 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 94 ods. 2 zákona o cestnej premávke a § 16 ods. 4 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p.), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca vyjadril svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd vzhľadom na obsah doložky predmetnej výzvy mal za to, že žalovaný námietky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemal. Podľa ust. § 244 ods. 1, ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán, Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Senci začal na základe doručeného spisového materiálu z KR PZ, KDI, OVS-OCD Bratislava, pod č. KRPZ-BA-KDI6-1366/2014-P dňa 16.09.2014 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol obvinený žalobca. Správny orgán prejednal priestupok v neprítomnosti žalobcu, z dôvodu, že žalobca sa na ústne prejednanie konané dňa 09.10.2014 o 10:15 hod bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, doručenie mal správny orgán vykázané fikciou doručenia podľa ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Zásielka bola adresovaná žalobcovi do vlastných rúk na adresu T. XX, O. pri C., potom čo bol druhý pokus o doručenie bezvýsledný bola zásielka uložená na pošte dňa 11.09.2014. Správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktoré tvoria obsah spisu ORP-P-562/SC-ODI2-2014 - spisový materiál z KR PZ, KDI, OVS-OCD Bratislava - správa o výsledku objasňovania priestupku - predloženie + rukopis, fotodokumentácia z prekročenia rýchlosti, certifikát o overení cestného radarového rýchlomeru č. 0153/312.04/14 platný do 04.04.2015, výpisu z evidenčnej karty vodiča - žalobcu, údaje o jeho osobe zo systému MV SR Regob. Po vyhodnotení zhromaždených dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli nemal správny orgán pochybnosť o tom, že skutky sa stali a že ich spáchal obvinený, teda žalobca. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Senci, Okresný dopravný inšpektorát Senec, OBCP a DE Senec, č. ORP-P-562/SC-ODI2-204, zo dňa 09.10.2014 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), k), l) zákona o priestupkoch za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. o), § 4 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 94 ods. 2 a § 16 ods. 4 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, za čo mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery, správny orgán prihliadol v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na pohnútku a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten stý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Konanie obvineného žalobcu bolo v zmysle § 137 ods. 2 písm. o), d) zákona o cestnej premávke klasifikované ako porušenie závažným spôsobom. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že nemohol prebrať poštu a predvolanie na ústne prerokovanie priestupku, ktorého sa dopustil dňa 01.08.2014, pretože bol od 25.08.2014 do 10.10.2014 na školení a praktickom výcviku k práci obchodného zástupcu ako aj vodič, o čom priložil potvrdenie o školení. Žalovaný vzhľadom na priložené odvolanie listom vyzval žalobcu na predloženie ešte iného relevantného dôkazu, že sa v čase doručovania na ústne prejednanie priestupku a tiež v deň konania ústneho pojednávania nezdržiaval na adrese T. XX, O. pri C.. Žalobca na výzvu žalobcu nereagoval. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu dospel k záveru o tom, že skutok ktorý spáchal obvinený bol spoľahlivo zistený, všetky dôkazy jednoznačne podporujú skutočnosti a priebeh skutku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, zrušenie rozhodnutia, a preto rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-205/2014-P zo dňa 12.01.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobcom predložené potvrdenie o školení a praktickom výcviku, teda potvrdenie o jeho neprítomnosti na adrese doručovania predvolania na ústne prejednanie priestupku žalovaný správny orgán vyhodnotil ako nepostačujúce a nemohol ho akceptovať ako jediný relevantný dôkaz o tom, že sa žalobca v rozhodnom čase nachádzal v Českej republike. Z potvrdenia vystaveného obchodnou spoločnosťou C. T., J. XX, T., M. republika, IČO: XX XXX XXX dňa 30.10.2014 vyplýva, že menovaná obchodná spoločnosť potvrdila, že žalobca bol v rámci konkurzu od 25.08.2014 do 10.10.2014 na školení a praktickom výcviku k práci obchodného zástupcu na predaj výrobkov spoločnosti ako i vodiča pre menovanú spoločnosť s pôsobnosťou pre celú Českú republiku. IV. Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ust. § 24 ods. 1, 2 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa ust. § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku, koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nezohľadnenia štandardnej neistoty merania sa súd stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu prezentovaného vo vyjadrení k žalobe. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcova rýchlosť, ktorá bola zaznamenaná cestným radarovým rýchlomerom RAMER 7F bola 81 km/h a pokiaľ by bola pripustená najväčšia dovolená chyba pre cestné rýchlomery +- 3km/h (podľa pokynu riaditeľa odboru Dopravnej polície Prezídia Policajného zboru č. 109/2014) pri meraní rýchlosti do 100 km/h dospelo by sa k hodnote 78 km/h, čo nezbavuje žalobcu zodpovednosti za prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej zákonom o cestnej premávke v obci o 20 km/h a viac. Samotným dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie týkajúce sa posúdenia žalobcom predloženého potvrdenia preukazujúceho, že sa v čase doručovania predvolania a v čase konania ústneho prejednania priestupku zdržiaval v zahraničí. V tejto súvislosti podľa názoru súdu, žalovaný postupoval nad rámec zákona, keď od žalobcu vyžadoval ešte ďalší dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v čase zastavenia hliadkou PZ uviedol do správy o výsledku objasňovania priestupku svoj prechodný pobyt (bez prihlásenia) v O. pri C. na ul. T. 53. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z doručenky k výzve adresovanej žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, kedy bola táto zásielka doposlaná na adresu v O. pri C., kde si ju žalobca prevzal. Z uvedeného dôvodu postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom, keď žalobcu predvolal z adresy, ktorú uviedol do správy o prejednaní priestupku. Nemožno však súhlasiť s tým, že zásielka, ktorou bol žalobca predvolaný na ústne prejednanie bola účinne doručená, uplatnením fikcie doručenia podľa ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä poukazom na žalobcove tvrdenie, že sa v čase doručovania na adrese doručovania nezdržiaval, ktoré podložil potvrdením o školení a výcviku k práci obchodného zástupcu a ktoré žalovaný vyhodnotil ako nedostatočné. Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje podmienky, za splnenia, ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, - doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, - doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň doručenia, a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. V danej veci žalobca namietal, že v čase doručovania predvolania na ústne prejednanie priestupku sa zdržiaval v M. republike z dôvodu školenia a praktického výcviku obchodného zástupcu a vodiča pre spoločnosť p. T. so sídlom na ul. J. XX, T.. Uvedenú skutočnosť preukázal potvrdením. Súd preto konštatoval, že nebola splnená prvá podmienka a to, že sa adresát v mieste doručovania zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, že sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania (t. j. nie je mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, pracovnej ceste a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/2/2007). K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“ a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste“. Žalobca svoje tvrdenie o jeho neprítomnosti na mieste doručovania preukázal objektívnym dôkazom - potvrdením zo dňa 30.10.2014. Žalovaný správny orgán túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvrátil, nespochybnil iba konštatoval, že potvrdenie nie je postačujúce, a požadoval predloženie ešte iného relevantného dôkazu zo strany žalobcu. Podľa názoru súdu však uvedeným potvrdením žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a vzhľadom na to nemohol súd súhlasiť s názorom žalovaného, ktorý predmetné potvrdenie preukazujúce neprítomnosť žalobcu na adrese doručovania vyhodnotil bez akékoľvek zdôvodnenia ako nepostačujúce. Z vyššie uvedených dôvodov, doručenie predvolania na ústne prejednanie priestupku nebolo žalobcovi účinne doručené a tým, že správny orgán vykonal ústne prejednanie priestupku v neprítomnosti žalobcu, porušil jeho procesné práva účastníka konania a zároveň došlo k popretiu jeho ústavou garantovaného práva v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave z vyššie uvedených dôvodov postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou žalovaného opätovne konať a posúdiť konanie žalobcu vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ktorým sú správne orgány v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazané. Vecnou správnosťou rozhodnutia sa súd vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia (procesné pochybenie) nezaoberal. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 35,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby stanovené podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.02.2015, písomné podanie na súd - žaloba dňa 25.02.2015, porada s klientom dňa 30.03.2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie na základe výzvy súdu dňa 31.03.2015, á - 64,53 eura x 3 plus 1 x 21,51 eura = 215,10 eura plus 4 x paušálna náhrada po 8,39 eura = 33,56 eura, t. j. spolu 248,66 eura. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.