Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200331 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Tatrachem s.r.o., so sídlom Ambrova 28/1717, 831 01 Bratislava, IČO: 45 481 261, právne zastúpený: Šiška & Partner s.r.o., Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36861961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : J. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu V. úradu v K. (ďalej len „DÚ BA“) vydaného dňa XX.XX.XXXX pod č.: XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako vecne správne potvrdil. O. rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,- eur, slovom: dvadsaťosemtisícosemsto eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX. V. úrad K. tak znížil nadmerný odpočet žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu X.XXX,XX eur, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonanej daňovej kontroly daňového subjektu E. s.r.o., t.j. žalobcu, právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil z dodávateľských faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX v celkovej výške XXX.XXX,- eur, z toho V. XX% XX.XXX,- eur, a uviedol v riadku XX podaného daňového priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie september XXXX, nepriznal a určil rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie v riadku XX daňového priznania spolu XX.XXX,- eur, pretože z vykonanej daňovej kontroly mal za preukázané, že žalobca nemá právo odpočítať daň z tovarov na základe predložených dodávateľských/došlých faktúr uvedených v tabuľke č. X na str. X rozhodnutia, v celkovej čiastke XX.XXX,- eur od dodávateľa Q. s.r.o, pretože pri dodaní tohto tovaru nevznikla na území A. daňová povinnosť. M. správny orgán prvého stupňa dôvodil, že v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o V.“), a to § 2 od. X písm. a/,predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, avšak tovar, ktorý na základe uvádzaných faktúr dodala spoločnosť Q. s.r.o. spoločnosti žalobcu, nebola dodaním tovaru za protihodnotu v tuzemsku. A. Q. s.r.o. dodala spoločnosti E. s.r.o. tovar na území E., takže toto dodanie nemohlo byť predmetom dane a potom platiteľ E. s.r.o. nemal právo na odpočítanie dane v celkovej hodnote XX.XXX,- eur. J. nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného a touto žalobou ho napáda v celom rozsahu. O., že predmetom daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia aj prvostupňovému rozhodnutiu, bol reťazový obchod realizovaný medzi spoločnosťami Q. s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX (ďalej len „Q.“), žalobcom, spoločnosťou R.D.C. S.r.l., so sídlom Z. M. G. XX, XXX K. - M., E., IČ V.: T (ďalej len „P.“) a spoločnosťou C.B.C. S.P.A. so sídlom Z. R. XXX, M. (ďalej len „R.“). V. tovaru medzi Q. a žalobcom vyhodnotil žalovaný ako tzv. pohyblivú dodávku, nakoľko podľa jeho názoru bol tovar prepravený priamo zo spoločnosti Q. do spoločnosti P., resp. R., keďže preprava bola zabezpečovaná na účet Q.. V. tovaru medzi E. a P., resp. R. vyhodnotil žalovaný ako tzv. nepohyblivú dodávku s prihliadnutím na pravidlo, že len jedna dodávka v rámci reťazového obchodu môže byť označená za pohyblivú. J. okrem iného tvrdí, že pre účely § 43 ods. X zákona o V., podľa ktorého by mohol byť žalobca oslobodený od V., v skúmanom obchode/dodaní tovaru je dôležité, na koho účet bola realizovaná preprava tovaru, a nie v mene koho bola vykonaná. J. s týmto právnym názorom a závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasí a svoj nesúhlas odôvodňuje nasledovným: E. žalobca, že zákon o V. vo svojom ust. § 43 ods. X uvádza, že oslobodené od V. je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z E. do iného členského štátu a/ predávajúcim (pričom za dodanie tovaru predávajúcim možno považovať aj dodanie tovaru, ktorý je realizovaný inou osobou v jeho mene) alebo, b/ nadobúdateľom tovaru (pričom za dodanie tovaru nadobúdateľom možno považovať aj dodanie tovaru, ktorý je realizovaný inou osobu v jeho mene), c/ na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa, d/ ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte. J. je toho názoru, že pokiaľ bolo dodanie tovaru spoločnosti P., resp. R. realizované dopravcami v jeho mene, je splnený predpoklad pre oslobodenie tohto dodania tovaru od V. z dôvodu uvedeného v ust. § 43 ods. X písm. a/. M. pripomína, že zmluvný vzťah medzi Q. a žalobcom sa spravoval najmä P. kúpnopredajnou zmluvou, ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „P.“) a na základe ktorej boli uzatvárané ďalšie jednotlivé kúpne zmluvy na dodanie už konkrétneho tovaru. O. daňového konania vznikol problém ohľadom otázky, či a ako dodacie podmienky boli dohodnuté podmienky v zmysle doložky DP alebo doložky R. podľa T. XXXX (resp. T. XXXX). O. objasňovaní tejto otázky je podľa názoru žalobcu podstatné prihliadať na znenie P., ktoré vo svojom bode X.X podrobne rozpisuje obsah dodacích podmienok dohodnutých medzi žalobcom a Q.. Ak teda i nastali akékoľvek nezrovnalosti medzi znením bodu X.X P. a znením doložky V. alebo R. podľa T. XXXX (resp. T. XXXX), žalovaný sa mal podľa názoru žalobcu riadiť predovšetkým obsahom bodu X.X P., ktorý tvorí jasný, zrozumiteľný a podrobný obsah dohody medzi Q. a žalobcom. V rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Q. neexistuje žiaden dokument nesúci názov „Všeobecné obchodné podmienky“, avšak existuje tu dokument P. a práve na P. jednotlivé kúpnopredajné zmluvy aj odkazovali. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 266 ods. X Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. V tomto prípade ňou boli Q. a žalobca, pričom úmysel oboch zmluvných strán bol známy. J. o.i. tvrdí, že zo znenia bodu X.X P. jasne vyplývajú i nasledovné skutočnosti: - Q. bol povinný dohodnúť pre žalobcu zmluvu o preprave tovaru (t.j. doprava tovaru mala byť realizovaná v mene žalobcu), - všetky náklady súvisiace s prepravou tovaru bude znášať Q.. V tomto prípade sa teda dodanie tovaru spoločnosti P., resp. R. realizovalo v mene žalobcu, čo majú potvrdiť aj R. dokumenty vystavené v dňoch XX.XX.XXXX; XX.XX.XXXX; XX.XX.XXXX; XX.XX.XXXX; XX.XX.XXXX, ktoré sú medzinárodným nákladným listom a ktoré sú v zmysle čl. X a čl. X ods. X vyhl. č. XX/XXXX Zb. o V. o prepravnej zmluve v medzinárodnej, cestnej, nákladnej doprav (R.) považované za prepravné zmluvy a na účet Q., čo potvrdzujú objednávka prepravy, faktúra za ňu vystavená na Q. a aj Q. uhradená. Z. tieto uvedené listiny, písomné podklady sú súčasťou administratívneho spisu. Keďže v zmysle § 43 ods. X zákona o V. je oslobodené od dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcimi, v danom prípade potom je oslobodené od dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru realizované žalobcom ako predávajúcim, v mene ktorého tovar dodali dopravcovia spoločnosti G. E. s.r.o., so sídlom I. cesta XXX/ XX, XXX XX G. P., T.: XX XXX XXX podnikateľa J. I., Q. G., s miestom podnikania I. cesta XXX/XX, T.: XXXXXXXX a spoločnosť I. s.r.o., so sídlom XXX, K. XXX XX, T.: XXXXXXXX, ktorí tovar dodali talianskym spoločnostiam P. a R. ako nadobúdateľom, ktorí boli osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (E.). T. povedané, jedna z troch podmienok pre oslobodenie od V. podľa § 43 ods. X zákona o V. je podľa názoru žalobcu tak naplnená. M. podľa názoru žalobcu pre aplikáciu ust. § 43 ods. X zákona o V. postačuje, ak bola doprava tovaru vykonaná v jeho mene, a tvrdí, že v danom prípade bola vykonaná aj na jeho účet. R. dokumenty potvrdzujú obsah prepravnej zmluvy a v zmysle nich sú zmluvnými stranami žalobca a jednotliví dopravcovia. Na prepravnú zmluvu sa vzťahuje obchodný zákonník, ktorý v ust. § 610 ustanovuje základnú právnu úpravu tejto zmluvy, o ktorej sa zmluvné strany nemôžu svojou dohodou odchýliť. Zo znenia § 610 Obchodného zákonníka vyplýva, že preprava sa realizuje v mene a na účet žalobcu. S odkazom na znenie bodu X.X P. žalobca dôvodí, že len poveril spoločnosť Q., aby dohodol pre žalobcu prepravnú zmluvu. Q. bol teda žalobcom splnomocnený k tomuto úkonu, avšak vykonanie objednávok prepravy adresovanej dopravcom, ako aj úhrada za ich zrealizovanie Q., bola realizovaná v mene žalobcu. E. o.i. preukazuje aj skutočnosť, že Q. následne celé náklady za takto objednanú prepravu zohľadnil vo faktúrach vystavených žalobcovi, ktoré žalobca riadne uhradil. Ak teda Q. objednal prepravu v mene žalobcu, ak preprava bola realizovaná v mene žalobcu (čo potvrdzuje znenie bodu X.X P.), ak preprava bola realizovaná v mene žalobcu (čo potvrdzujú R. dokumenty), ak úhrada prepravy bola v konečnom dôsledku znášaná žalobcom (čo potvrdzujú jednotlivé faktúry medzi Q., dopravcami a žalobcom), bolo celé dodanie tovaru realizované na účet žalobcu. E. výkladom je rešpektované jednak znenie ust. § 610 Obchodného zákonníka a jednak je ním naplnená aj druhá podmienka pre oslobodenie od V. podľa § 43 ods. X zákona o V., t.j. že sa jedná o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa. Vzhľadom na uvedené dôvody a skutočnosti potom žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie tak žalovaného, ale aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie pre nesprávny vecný právny záver. J. si žalobca uplatnil náhradu trov konania. J. vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX žalobu neuznal dôvodnou, O. tvrdí žalovaný, že zistenie skutkového stavu, ktorý ani žalobca nerozporuje, je také, že žalobca E. s.r.o. nakúpil od spoločnosti Q. s.r.o. tovar - oxid zinočnatý na základe piatich faktúr v celkovej sume XXX.XXX,- eur, V. XX.XXX,- eur. A. zástupca spoločnosti Q. s.r.o. sa vyjadril, že spoločnosť Q. s.r.o. nakupuje zinok elektralytický a zinok tvrdý, vo výrobe ho prepracuje a finálny výrobok, ktorý vznikne, predáva svojmu odberateľovi E. s.r.o, ktorý ho ďalej predáva svojim odberateľom do E. spoločnosti P. a R.. Z. zinku sa vykonáva v areáli A. a.s. v C. (nájomca Q. s.r.o.) a preprava sa uskutočňuje priamo z C. (nakládka tovaru) do talianskych spoločností P. a R. (vykládka tovaru v E.). O. pre spoločnosť Q. s.r.o. vykonávali dve prepravné spoločnosti, a to G. E. s.r.o. a I. s.r.o., prepravu spoločnosti Q. s.r.o. následne vyfakturovali a spoločnosť Q. s.r.o. túto prepravu aj zo svojho bankového účtu na účet prepravných spoločností uhradila. A. dane na základe všetkých predložených dokladov a vykonaných šetrení u dodávateľa prepravcov, t.j. na základe predložených faktúr, prepravných dokladov, dokladov o úhrade, výsledkom miestneho zisťovania, odpovedi na dožiadania a tiež aj dodatočne predložených dokladov (rámcovej kúpno- predajnej zmluvy medzi predávajúcim Q. s.r.o. a kupujúcim E. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX), vyjadrenia spoločnosti E. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX a stanoviská zo dňa XX.XX.XXXX od právneho zástupcu Z. & O., s.r.o. - B.. C. Z., dospel k názoru, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za obdobie september XXXX na základe faktúr od spoločnosti Q. s.r.o. nie je možné v zmysle zákona o V. uznať. J. poukazuje, že s dodaním zinku od predávajúceho Q. s.r.o. kupujúcemu E. s.r.o., t.j. žalobcovi a následne od predávajúceho žalobcu kupujúcim spoločnostiam P. a R. E., sa viaže jediná preprava tovaru, keď bolo zistené, že tovar bol priamo prepravený od dodávateľa Q. s.r.o. z areálu spoločnosti Q. s.r.o. do E.. V. úrad zistil na koho účet bola vykonaná preprava tovaru, t.j. na koho ťarchu, u koho je preprava nákladom, kto mal od prepravnej spoločnosti doklad o preprave a uhradení faktúry za prepravu, na základe čoho bolo možné určiť, ktorá dodávka tovaru je spojená s prepravou tovaru (tzv. pohyblivá dodávka), pri ktorej sa určuje miesto dodania tovaru v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava ( § X3 ods. 1 písm. a/ zákona o V.). T. jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane, ktorej miesto je možné určiť tam, kde sa tovar nachádza, keď sa začína jeho preprava a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, to znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ X3 ods. 1 písm. c/ zákona o V.). V danom prípade tovar bol prepravený z tuzemska do E. platiteľom Q. s.r.o. na jeho účet v rámci zmluvného vzťahu medzi platiteľom Q. s.r.o. a platiteľom E. s.r.o., z čoho vyplýva, že táto dodávka je tzv. pohyblivou dodávkou tovaru a len táto dodávka môže byť oslobodená od dane podľa § 43 zákona o V.. O. Q. s.r.o. uskutočnil pre platiteľa E. s.r.o. (žalobcu) dodanie tovaru oslobodené od dane, platiteľ E. s.r.o. uskutočnil v E., kde sa skončila preprava tovaru, intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. O. dane E. s.r.o. mal v členskom štáte skončenia prepravy (E.) registračnú povinnosť, a to ešte pred nadobudnutím tovaru. G. mal platiteľ E. s.r.o. dodať talianskemu platiteľovi dane tovar bez prepravy a keďže sa tovar nachádzal na území E., miestom dodania tovaru platiteľom E. s.r.o. talianskeho platiteľa je E.. O. dane, t.j. žalobca, súčasne nemohol uskutočniť dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. X zákona o V., nakoľko podľa uvedeného ustanovenia môže byť od dane oslobodené len také dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. V. subjekt E. s.r.o. ako predávajúci a ani taliansky nadobúdatelia P. a R. ako kupujúci neodoslali, ani neprepravili tovar a tovar nebol ani prepravený na ich účet - preprava bola vykonaná na účet platiteľa Q. s.r.o. G. teda v danom prípade splnená základná zákonná podmienka pre oslobodenie od dane. J. o V. stanovuje, že pre účely dane z pridanej hodnoty a pre posúdenie určenia miesta dodania tovaru, je rozhodujúce, na koho účet bola preprava vykonaná a nie v mene koho bola vykonaná. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt E. s.r.o. nemá nárok na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru od dodávateľa Q. s.r.o. vo výške XX.XXX,- eur, pretože následne tovar nepredával na území A., ale v inom členskom štáte - v E. (tu odvolávajúc sa na rozsudky N. C-XXX/XX a C-XXX/XX, ak by sa právo na odpočítanie v tomto prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku čl. XX bA ods. X A., keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočítanie v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu prepravy, čo by mohlo ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru, miesta zdanenia, nachádzal v členskom štáte ukončenia prepravy, teda v členskom štáte spotreby). Vo vzťahu k námietke žalobcu uvedenej v bode X žaloby žalovaný uvádza, že podstatné je to, čo zákon o V. uvádza v skutočnosti, a nie ako si zákon vykladá žalobca a odkazuje tu na dikciu ust. § 43. E. žalobcu, že tovar bol dodaný talianskym spoločnostiam P. a R. prostredníctvom dopravcov v jeho mene, t.j. v mene E. s.r.o., je ale celkom irelevantné, keďže podľa zákona o V. je podstatné, na čí účet bol tovar z tuzemska do iného členského štátu prepravený. J. síce v bode X žaloby tvrdí, že doprava tovaru bola vykonaná nielen v mene, ale aj na účet žalobcu, uvedené tvrdenie je však v priamom rozpore s celým obsahom spisu a všetkými zistenými listinnými dôkazmi. A. dane nespochybniteľne zistil, že žaloba nikdy prepravu tovaru neobjednal a nezaplatil dopravcovi odplatu/prepravné za vykonanie prepravy tovaru. G. bolo zistené, že medzi oboma dopravcami G. E. s.r.o. a I. s.r.o., uvedenými na R. a spoločnosťou Q. s.r.o., ktorá dodávala zinok spoločnosti žalobcu, bola uzatvorená samostatná dohoda o preprave tohto tovaru, prepravu si od dopravcov neobjednal E. s.r.o., ale Q. s.r.o., a to na svoj účet samostatnou objednávkou, ktorú dopravca potvrdil, dopravca dopravu pre spoločnosť Q. s.r.o. vykonal a vykonanie dopravy dopravca spoločnosti Q. s.r.o. aj samostatne vyfakturoval. U. za vykonanie prepravy tovaru tak nezaplatila spoločnosť E. s.r.o., ale spoločnosť Q. s.r.o. J. síce v bode IV. žaloby tvrdí, že Q. s.r.o. následne celé náklady za takto objednanú prepravu zohľadnil vo faktúrach vystavených žalobcovi, uvedené tvrdenie žalobcovi je preukázateľne však nepravdivé. J. z faktúr, ktoré dodávateľ Q. s.r.o. vystavil na odberateľa E. s.r.o. neobsahuje prepravné náklady, čo bezosporu preukazuje faktúra č. XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX). G., žalobca potom ako na základe daňovej kontroly zistil, že nemá nárok na odpočítanie dane, dokonca neúspešne požadoval od dopravcov pozmeniť vlastné účtovné a daňové doklady dopravcov a vyfakturovať prepravné náklady nie na Q. s.r.o., ale na E. s.r.o., čo osvedčujú samotné žiadosti dopravcom v prílohe jeho odvolania rozhodnutie FR SR a stanovisko FR SR k spätnému pozmenovaniu dokladov. V prípade, ak by už bola preprava zahrnutá v cene fakturovaného tovaru a žalobca by ju už raz uhradil, ako to teraz v žalobe tvrdí, je celkom nepochopiteľné, že by ju dodatočne požadoval uhradiť opätovne. V tomto prípade dodanie tovaru v spojení ako bola realizovaná jeho preprava potom podľa názoru žalovaného nespĺňa požiadavku zákonného ustanovenia § 43 zákona o V., keďže v predmetnom prípade zinok nebol odoslaný a prepravený z tuzemska (A.) do iného členského štátu (E.) ani predávajúcim (žalobca), ani nadobúdateľom tovaru (v tomto prípade talianskymi spoločnosťami P. a R.), ani na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa (ani na účet E. alebo talianskych spoločností). E. (zinok) bol prepravený inou osobou, dopravcom, čo síce ust. § 43 zákona o V. umožňuje, ale nebol prepravený na účet dodávateľa (E. s.r.o. - žalobca) alebo nadobúdateľa (spoločnosti P., resp. R.), ale na účet spoločnosti Q. s.r.o. E. spôsob prepravy tovaru jednoznačne nespĺňa podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a teda jednoznačne nemôže byť od dane oslobodený. J. žalovaný zopakoval, že podstatným je zistenie, akým spôsobom a na koho účet bola v konečnom dôsledku doprava tovaru - zinku v skutočnosti realizovaná a v nadväznosti na to, ako bolo dodanie tovaru zdanené daňou z pridanej hodnoty, resp. od dani z pridanej hodnoty oslobodené. M. žalovaný pripomína, že pre účely správnej aplikácie zákona o V. je potrebné pri reťazovom obchode (tri a viac subjektov), čo je aj daný prípad určiť, ktorá dodávka tovaru je tzv. pohyblivá dodávka tovaru a ktorá je nepohyblivá dodávka tovaru. O. dodávka tovaru je dodávka tovaru, s ktorou je spojené odoslanie alebo preprava tovaru, nepohyblivá dodávka tovaru je dodávka tovaru bez odoslania alebo prepravy tovaru. P. obchodom sa pritom rozumie predaj toho istého tovaru medzi viacerými podnikateľmi, pričom tovar sa odošle alebo fyzicky prepraví od prvého dodávateľa priamo k poslednému dodávateľovi, ktorý môže byť v poradí druhým, tretím, prípadne ďalším kupujúcim tohto tovaru. Q. správca dane mohol posúdiť uvedené obchodné praktiky, musel prvotne preveriť spôsob a realizáciu prepravy tovaru. O. zistil, že preprava bola vykonaná na účet prvého dodávateľa Q. s.r.o. a nie na účet kontrolovaného platiteľa dane E. s.r.o. a vzťah dodávateľa zinku Q. s.r.o. a platiteľa dane E. s.r.o. vyhodnotil, že ide o tzv. pohyblivú dodávku tovaru. F. je bezpochyby zrejmé zo skutočnosti, že tovar bol prepravený z tuzemska do E. v rámci zmluvného vzťahu medzi Q.-om a E.-om, pri ktorom bola dohodnutá preprava tovaru na účet Q.-u. O. dodávkou tovaru je dodávka tovaru spojená s prepravou, ktorej miesto dodania podľa ust. § XX ods. X písm. a/ zákona o V. je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava začína uskutočňovať. Keďže preprava tovaru sa vykonávala na účet prvého dodávateľa tovaru Q. s.r.o., pohyblivou dodávkou bola dodávka tovaru v rámci voľného vzťahu medzi prvým dodávateľom tovaru Q. s.r.o. a E. s.r.o. a táto jediná by mohla byť oslobodená od dane, ak by boli splnené podmienky podľa § 43 zákona o V.. V rámci druhého obchodného vzťahu medzi platiteľom E. s.r.o. a jeho odberateľmi v inom členskom štáte (E.) sa jedná o tzv. nepohyblivú dodávku a miesto dodania sa určí podľa ust. § X3 ods. 1 písm. c/ zákona o V., t.j. ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miesto dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, t.j. v E.. O. E. s.r.o. mal byť registrovaný v členskom štáte, kde bol tovar dodaný, a to ešte pred dodaním tovaru slovenským dodávateľom Q. s.r.o., u ktorého mal byť tovar objednaný pod identifikačnými číslami členského štátu, kde bol tovar reálne dodaný. Keďže platiteľ E. s.r.o. si objednal tovar pod slovenským identifikačným číslom, slovenský dodávateľ Q. s.r.o. aj napriek tomu, že prepravil tovar do iného členského štátu, nesplnil podmienky oslobodenia podľa ust. § 43 zákona o V. a musel fakturovať dodávku so slovenskou daňou. O. žalobcu, ktorý nakúpil zinok na základe faktúr od dodávateľa Q. s.r.o. s daňou z pridanej hodnoty, ktorú si odpočítal a následne zinok fakturoval odberateľom do iných členských štátov bez dane z pridanej hodnoty ako dodávku oslobodenú podľa § 43 zákona o V., pričom preprava bola vykonaná na účet jeho dodávateľa Q. s.r.o., je priamo v rozpore s ust. § 43 zákona o V. a súčasne aj s európskou legislatívou. O. zdaňovania, aký uplatnil v danom prípade daňový subjekt, t.j. žalobca, mal za následok, že E. s.r.o. sa neregistroval v členskom štáte spotreby a nezdanil tam nadobudnutie tovaru, t.j. nedošlo k zdaneniu tovaru v členskom štáte spotreby v E. a bol tým popretý základný princíp V., ktorým je zdaňovanie v krajine skutočnej spotreby. Na základe uvedeného preto žalovaný zotrvajúc na svojom právnom názore a na skutočnosti, že má za to, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré napokon žalobca ani v žalobe nespochybňuje, spochybňuje len právny názor žalovaného a správcu dane, navrhol, aby súd túto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. C. súd v K., ako súd vecne a miestne príslušný (§ X46 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech pre jej nedôvodnosť. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. O. preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. X. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. J. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Podľa § 2 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § X3 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty, miestom dodania, ak tovaru je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku X a § X4 Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Podľa § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § X8 ods. 6 zákona č. XXX/XXXX Z.z., správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Podľa § 250j ods. X O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Z obsahu administratívneho spisu ako bol súdu predložený, súd zistil, že pri kontrole predložené doklady preukazujú, že daňový subjekt (žalobca) si v kontrolovanom zdaňovacom období september XXXX uplatnil na vstupe odpočítanie dane za dodanie tovarov a služieb od dodávateľov V.-ML s.r.o., Z. K. XXX za sprostredkovanie predaja gumárenských výrobkov a spoločnosti T. s.r.o, P. XX/XX, C. za sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, sťahovanie a za činnosť podnikateľských organizačných a ekonomických poradcov. Na základe obdržaných odpovedí na dožiadania od miestne príslušných správcov dane dodávateľov bolo zistené, že preverované obchody boli realizované, daň z priadnej hodnoty priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach. M. bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt E. s.r.o. nakúpil od spoločnosti Q. s.r.o., K. (od XX.XX.XXXX právny nástupca A. E. a.s.) tovar - oxid zinočnatý na základe piatich faktúr č. XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), XXXXXXX (int.č. XXXXXX), spolu suma bez DH XXX.XXX,- eur, spolu V. XX.XXX,- eur, celkom v sume XXX.XXX,- eur. J. správcu dane vykonali miestne zisťovanie u spoločnosti Q. s.r.o., o čom svedčí zápisnica z miestneho zisťovania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. O. miestnom zisťovaní predložil splnomocnený zástupca T.. M. R. zamestnancom správcu dane vystavené faktúry na spoločnosť E. s.r.o. za zdaňovacie obdobie september XXXX spolu so súvisiacimi dokladmi (medzinárodné nákladné listy, dodacie listy, faktúry za prepravu, certifikáty o kvalite tovaru, dodacie listy od spoločnosti E. s.r.o. do spoločnosti P. a R., objednávky od spoločnosti P. a jednotlivé kúpno-predajné zmluvy). A. Q. s.r.o. predložila evidenciu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX a potvrdila, že daň z predmetných faktúr priznala a odviedla v daňovom zdaňovacom období. A. zástupca spoločnosti Q. s.r.o. sa vyjadril, že spoločnosť Q. s.r.o nakúpi J. (zinok elektralytický) a J. (zinok tvrdý), vo výrobe ho prepravuje a z toho vzniknú rôzne druhy zinkovky - zinkovej beloby. E. finálny výrobok sa predáva odberateľom Q. s.r.o. Z. sa vykonáva v areáli A. a.s. v C.. A. Q. s.r.o. má prenajaté priestory na výrobu vyššie uvedených výrobkov. A. E. s.r.o. sa k spolupráci so spoločnosťou Q. s.r.o. vyjadrila v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Pilt zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej uviedla, že spoločnosť Q. s.r.o. dodáva spoločnosti E. s.r.o. J. (oxid zinočnatý), ktorý vyrábajú v továrni spoločnosti A. a.s., C.. A. E. s.r.o. objednávala tento tovar na základe dopytu zo strany talianskych spoločností P. a R., takže sa nejedná o vopred dohodnuté objednávky. O. J. sa uskutočňovala priamo z C. do spoločnosti P. a R.. C. konkrétna objednávka je podložená certifikátom a konkrétnou kúpno-predajnou zmluvou medzi Q. s.r.o. a E. s.r.o. Na základe faktúr za prepravu predložených spoločnosťou Q. s.r.o. správca dane dňa XX.XX.XXXX zaslal dožiadania na preverenie dvoch deklarovaných prepravcov spoločností G. E. s.r.o. Na základe obdržanej odpovede na dožiadanie bolo zistené, že spoločnosť G. E. s.r.o. vystavila prepravné faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX pre spoločnosť Q. s.r.o. a vykonala prepravu, faktúry boli zaevidované a priznané v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za príslušné obdobie. O. objednávala pani M. zo spoločnosti Q. s.r.o., preprava bola zabezpečovaná vlastnými motorovými vozidlami. Z predloženého výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je G. E. s.r.o., je zrejmé, že tri faktúry boli uhradené z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXX (bankový účet Q. s.r.o.), jedna faktúra bola uhradená z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. G. tovaru sa uskutočnila na A., v C., vykládka v E.. Na základe druhej odpovede na dožiadanie bolo zistené, že prepravca I. s.r.o. má zaevidovanú faktúru č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, daň z pridanej hodnoty bola za príslušné zdaňovacie obdobie priznaná a odvedená. O. spoločnosť I. s.r.o. uskutočnila pre spoločnosť Q. s.r.o., prepravu vykonal šofér spoločnosti I. s.r.o. pán O. Y.. Y. bola uhradená (výpis z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX) z účtu spoločnosti Q. s.r.o., ktorá prepravu aj objednala. G. sa uskutočnila v spoločnosti A. a.s. v C. a vykládka v spoločnosti P. E.. V. XX.XX.XXXX bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/PulL, kde zamestnanci správcu dane v súlade s § 45 ods. X písm. f/ daňového poriadku oboznámili daňový subjekt s doposiaľ zistenými skutočnosťami a priebehom kontroly, v ktorom spochybnili správnosť systému zdanenia uskutočneného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou Q. s.r.o. vo vzťahu k talianskym nadobúdateľom P. as R. a oznámili kontrolovanému daňovému subjektu, že odpočítanie dane z riadku XX z daňového priznania za september XXXX od spoločnosti Q. s.r.o. neuznajú. V. subjekt sa v zápisnici o ústnom pojednávaní k daným skutočnostiam nevyjadril. X. súdu v danom prípade bolo posúdiť, či je vecne správny záver žalovaného a správcu dane, pokiaľ určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie XXXX rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,- eur a nepriznal mu právo na odpočítanie dane uplatnené z dodávateľských faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX z dôvodu, že mu toto právo odpočítať daň z tovarov na základe dodávateľských faktúr nepatrí, pretože tovar, ktorý na základe uvádzaných predmetných faktúr dodala spoločnosť Q. s.r.o. spoločnosti E. s.r.o., nebola dodaním tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ale spoločnosť Q. s.r.o. dodala spoločnosti E. tovar na území E. tak, že toto dodanie nemohlo byť predmetom dane platiteľom E. s.r.o., alebo v danom prípade, ako to žalobou spochybňuje žalobca a je správny jeho názor a to, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky predpokladané ust. § 43 ods. X zákona o V. pre odpočet dane. V danom prípade je teda hlavným predmetom sporu procesných strán objednanie a realizácia prepravy tovaru - zinku z územia A. republiky na územie E. medzi spoločnosťami Q. s.r.o., E. s.r.o. a talianskymi odberateľmi, určenie miesta dodania tovaru a posúdenie spôsobu zdaňovania predmetných transakcií. A. dane a daňový subjekt posúdili uskutočnené zdaniteľné transakcie odlišným spôsobom, a to na základe toho, z akých skutočností vychádzali. A. dane vychádzal z reálne zisteného skutkového stavu, čo ale daňový subjekt považuje za nesprávne a tvrdí, že správca dane sa nemôže pri svojom rozhodovaní opierať len o skutkové zistenia a nedať ich do súladu so stavom, ktorý umožňovali príslušné zákony. Podľa názoru daňového subjektu by správca dane takto vydaným rozhodnutím odobril určitý stav, ktorý je síce skutočný (reálny), ale v rozpore so zákonom. P. správcu dane by sa tak malo opierať o nezákonný stav a ako také by tiež muselo byť považované za nezákonné. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v predmetnom prípade bola podstatná samotná preprava tovaru (zinku), ktorá sa viazala s dodaním tovaru a zistenie, na koho účet bola primárna preprava tovaru vykonaná (t.j. na koho ťarchu, u koho je preprava tovaru nákladom, kto má od prepravnej spoločnosti doklad o úhrade faktúr za prepravu tovaru). Skutkový stav, týkajúci s prepravy tovaru bol zistený bez akýchkoľvek pochybností, všetky vykonané dôkazy, ktoré tvoria obsah spisu vypovedajú o skutočnosti, že preprava tovaru bola vykonaná dopravcami na účet spoločnosti Q. s.r.o. z miesta nakládky tovaru na A. v C. do miesta vykládky tovaru v E. (spoločnosť P. a R.). Za dôkazy, ktoré preukazujú takto zistený skutkový stav, súd považuje podrobné tvrdenia zástupcov spoločnosti Q. s.r.o. a oboch dopravcov o spôsobe objednania, vykonania a zaplatenia prepravy tovaru uvedené v spísaných zápisniciach počas daňovej kontroly. A. takto dohodnutej a vykonanej prepravy na účet spoločnosti Q. s.r.o. dokumentujú aj ďalšie, pritom nespochybniteľné listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, ako objednávky spoločnosti Q. s.r.o. na vykonanie dopravy tovaru v presne určených termínoch a sumách adresované jednotlivým dopravcom a potvrdené dopravcom, faktúry, vystavené spoločnosťou Q. s.r.o. na týchto dopravcov za vykonanie prepravy, ktoré boli realizované z bankového účtu spoločnosti Q. s.r.o. na bankový účet dopravcov. Je pravdou, že medzinárodný nákladný list R. je v zmysle medzinárodných dohôd považovaný za prepravnú zmluvu a že v danom prípade na medzinárodnom nákladnom liste R. je spoločnosť E. s.r.o. uvedená ako odosielateľ tovaru, avšak jeho vierohodnosť bola zisteným šetrením vyvrátená a šetrením správcu dane bol zistený reálny skutkový stav, podľa ktorého je bezosporu zrejmé, že deklarovaný odosielateľ E. s.r.o. nikdy prepravu tovaru neobjednal a nezaplatil dopravcovi odplatu (prepravné) za vykonanie prepravy tovaru. M., že medzi oboma dopravcami uvedenými na R. a spoločnosťou Q. s.r.o, (dodávateľ zinku spoločnosti E. s.r.o.), bola uzatvorená samostatná dohoda o preprave tohto tovaru, prepravu si od dopravcov neobjednal deklarovaný odosielateľ E. s.r.o., uvedený na R., ale dodávateľ Q. s.r.o. a to na svoj účet samostatnou objednávkou, ktorú dopravca potvrdil, dopravca dopravu pre spoločnosť Q. s.r.o. vykonal a vykonanie dopravy spoločnosti Q. s.r.o. aj samostatne vyfakturoval. U. za vykonanie prepravy tovaru tak nezaplatila spoločnosť E. s.r.o., ale spoločnosť Q. s.r.o. Súd sa po tomto zistení a stotožnení s preukázaným skutkovým stavom vyhodnoteným správcom dane v podobe, tzv. pohyblivej a nepohyblivej dodávky potom s týmto právnym záverom, jeho zdôvodnením a argumentáciou správcu dane i žalovaného plne stotožnil, tieto sú dostatočne preskúmateľne v rozhodnutiach zdôvodneného a preto nejaví sa ani za potrebné, ich zopakovanie súdom. Teda v danom prípade vo veci vykonané dokazovanie osvedčené obsahom administratívneho spisu celkom nesporne preukázalo dodanie tovaru za protihodnotu na území nie tuzemska, ale stalo sa tak priamo na území E. (spoločnosti P. a R.) a preto ako to správne zhodnotil správca dane i žalovaný, toto dodanie a napokon od spoločnosti Q., nemohlo byť predmetom dane a žalobca preto ani nemal právo na odpočítanie dane v celkovej hodnote XX.XXX,- eur. Na uvedenom nemení nič a je bez právnej relevancie odkaz žalobcu na P. kúpnopredajnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a v súvislosti s týmto na aplikáciu Obchodného zákonníka. Skutkový stav v danom prípade ako bol daňovými orgánmi ustálený, je daný a nesporný a nesporná je aj jeho subsumácia zákon o V.. V danom prípade bolo rozhodujúcim, na koho účet bola preprava tovaru vykonaná a v mene koho bola vykonaná. E. otázku mal žalovaný i správca dane vecne správne zodpovedanú a to, že týmto subjektom nebol žalobca, ale spoločnosť Q.. O. odkazy žalobcu, či to už na bod X.X P., či U. zákonník, súd považuje za účelovú a vykonštruovanú obranu žalobcu právne neobstojiteľnú. E. žalobcu, že tovar bol dodaný spoločnostiami P., resp. R. (E.), v jeho mene a na jeho účet, je v priamom rozpore s výsledkami dokazovania, ktoré administratívny spis preukazuje a ako bolo daňovými orgánmi vyhodnotené a zdôvodnené vecne správne, a ako je už skôr opakovane uvedené. Preto súd žalobu v kontexte námietok neuznal dôvodnou, pričom nezistil ani žiadne pochybenie, či takú vadu, ktorá by mala privodzovať zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi v konaní neúspešnému náhradu trov konania nepriznal. E. rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. X veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.