Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/57/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200409 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200409.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X/XX, D. okres - E., štátna príslušnosť: E., prechodne bytom G. XXXX/X, Q., právne zastúpená: JUDr. Elžbieta Teresa Dutková, advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/000656-009 zo dňa 02.02.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.03.2015 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/000656-009 zo dňa 02.02.2015, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. PPZ-HCP-BA6-166-009/2014-AV zo dňa 31.10.2014, ktorým rozhodol o administratívnom vyhostení žalobkyne na územie Ukrajiny a uložil zákaz vstupu žalobkyni na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok. Žalobkyňa s rozhodnutím žalovaného nesúhlasila z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu pre rozhodnutie veci, ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil údajné porušenie právnych predpisov žalobkyňou. Tvrdila, že žalovaný závažne pochybil, keď neuviedol a nešpecifikoval a tým neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nepreukázal akú konkrétnu prácu žalobkyňa v čase zistenia vykonávala. Ďalším závažným pochybením podľa žalobkyne je fakt, že žalovaný ako dôvod posúdenia výkonu závislej práce žalobkyňou bola skutočnosť, že mala na sebe oblečenú pracovnú uniformu kontrolovaného subjektu. Žalovaný sa vôbec nezaoberal a nereflektoval vyjadrenie žalobkyne podané dňa 31.10.2014 do „zápisnice o podaní vyjadrenia“ v ktorom pravdivo vysvetlila dôvod svojej prítomnosti dňa 27.10.2014 v prevádzke, príčinu pre ktorú mala oblečenú uniformu s tým, že žalovaný sa nezaoberal a nevyhodnotil vznesené námietky podrobne vysvetlené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa trvala na tom, že v prevádzke bola za účelom dojednania zmluvných podmienok na výkon upratovacích prác v prevádzke, žiadne práce, ktoré by čo len naznačovali výkon závislej práce, nevykonávala a ani výkon prác jej nebol preukázaný. Poukázala na to, že vysvetlila a uviedla dôvod, pre ktorý bola prezlečená, bolo to na pokyn konateľky za účelom dodržania hygienických predpisov pri vstupe do kuchyne. Zdôraznila, že v deň kontroly a konštatovania údajného porušenia zákona o nelegálnom zamestnávaní, konateľka kontrolovaného subjektu uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o dielo a mala za samozrejmé, že pred jej podpísaním strany sa stretnú, presvedčia čo bude jej predmetom, s kým sa bude zmluva uzatvárať, dohodnú platobné podmienky a práve za týmto účelom sa žalobkyňa nachádzala v priestoroch prevádzky, a to na pozvanie konateľky objednávateľa. Žalobkyňa ďalej poukázala na pochybnosti o vierohodnosti vyjadrení konateľky kontrolovaného subjektu S.CONO, s.r.o. V., ktorá v priebežnom protokole z kontroly zo dňa 27.10.2014 vyhlásila, že žalobkyňa „...prišla dňa 27.10.2014 na prevádzku prvý deň na výpomoc, bez uzatvorenia obchodného alebo pracovného vzťahu, odev dostala od majiteľky...“ s tým, že podľa žalobkyne tu absentuje bližšie vysvetlenie zo strany konateľky, a to najmä vo vzťahu s následne uzatvorenou zmluvou o dielo so žalobkyňou, pričom podľa tvrdenia žalobkyne môže to byť spôsobené tým, že pravdepodobne tieto slová nevypovedala sama konateľka, ale boli napísané podľa názoru kontrolného orgánu. Ďalšiu pochybnosť žalobkyňa videla v tom, že konateľka nepravdivo osvedčila svojim podpisom doklad „prijatie opatrení“ zo dňa 10.11.2014 s tým, že v ňom uviedla „zistené nedostatky boli odstránené tým, že štátnej príslušníčke tretej krajiny menom L. odo dňa výkonu kontroly nebolo umožnené vykonávať pre subjekt S.CONO, s.r.o. akúkoľvek pracovnú činnosť“. Žalobkyňa uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože zmluvu o dielo strany ukončili odstúpením od zmluvy zo strany objednávateľa dňa 14.11.2014. Aj napriek tomuto žalovaný odmietol vykonať dokazovanie formou vypočutia tejto osoby ako svedka. Mala za to, že žalovaný nemal brať do úvahy protokol o výsledku kontroly vypracovaný úradom práce dňa 03.10.2014 a zápisnicu o prerokovaní protokolu, ktoré boli vypracované dňa 03.10.2014 (to znamená 25 dní pred vykonaním kontroly) a nič na tom nemení fakt, že boli podpísané 10.11.2014. O tom, že žalovaný nevenoval potrebnú pozornosť dokladom, informáciám, podkladom, hodnoteniu dôkazov svedčí podľa žalobkyne aj tá skutočnosť, že vo svojom napadnutom rozhodnutí zo dňa 02.02.2015 uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci je zo dňa 03.10.2014, čo znamená opäť 25 dní pre údajným porušením zákona žalobkyňou. Žalobkyňa poukázala na to, že nesprávnym postupom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu jej predovšetkým bolo závažne poškodené dobré meno uchádzača o obnovu povolenia na prechodný pobyt na nasledujúce obdobie roku 2014 - 2015. Týmto nezákonným postupom žalovaného jej vznikne majetková ujma z dôvodu, že bude musieť vynaložiť finančné prostriedky na cestu na Ukrajinu. V neposlednom rade je dôležité, že po návrate na Slovensko po ročnej prestávke je otázne, či bude môcť nadviazať na doterajšie úspešné podnikanie. Podotkla, že má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt za účelom podnikania, od 02.07.2010 je podnikateľkou a za celé obdobie povoleného pobytu na území SR bez výhrad jej bol pobyt obnovovaný s tým, že si plní všetky, najmä finančné povinnosti voči štátnym inštitúciám, čestne podniká vždy v rámci záväzných predpisov. Nikdy neuvažovala ani nemala potrebu vykonávať prácu na základe pracovných zmlúv, pretože sa jej v podnikaní primerane darilo. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, by krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a nahradil žalobkyni trovy konania. II. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.04.2015, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru obidva správne orgány postupovali v súlade so zákonom s tým, že žalovaný doplnil dôkazovú situáciu tak, aby bolo nespochybniteľné, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu prácu. Pre doplnenie uviedol, že žalobkyňa pri povoľovaní pobytu podpísala poučenie o svojich povinnostiach kde je uvedená aj tá skutočnosť, že musí plniť účel pobytu na ktorý jej je pobyt povolený, v opačnom prípade musí požiadal o nový druh alebo účel pobytu. Konštatoval, že správny orgán vo svojom konaní zhodnotil aj bezpečnostnú situáciu v krajine, do ktorej má byť žalobkyňa vyhostená, ako aj prekážky administratívneho vyhostenia. Žalovaný prihliadol pri rozhodovaní na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala na území SR povolený pobyt na účel podnikanie od 07.07.2010 bez akýchkoľvek porušení zákona, a preto uložil zákaz vstupu v dolnej hranici sadzby, t.j. vo výške jedného roka. V tejto súvislosti zdôraznil, že po ukončení zákazu vstupu môže žalobkyňa opätovne požiadať o pobyt, ktorý jej môže byť po splnení zákonom stanovených podmienok udelený. V súvislosti s tvrdením žalobkyne ohľadom nedostatočnej vierohodnosti výpovede konateľky spoločnosti S.CONO, s.r.o. pani V. B., ako aj to, že dôkazy predložené úradom práce nemali byť brané do úvahy uviedol, že práve podklady vydané úradom práce sú dôkazovým materiálom, ktorý potvrdzuje tú skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu prácu. Konanie bolo začaté z dôvodu, že úrad práce zaslal na prvostupňový správny orgán informáciu z kontroly, pričom správne orgány nemali dôvod spochybňovať zistenia úradu práce, ktorý je štátnym orgánom s určitými právomocami. Taktiež nebol dôvod spochybňovať výpoveď pani B., a preto z dôvodu hospodárnosti konania nebola ani ako svedok v konaní vypočutá. Námietku žalobkyne spojenú s nedostatočnou pozornosťou druhostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí dátum vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 03.10.2014 (čo je pred vykonaním uvedenej kontroly) považoval za irelevantnú, pretože je to zrejmá chyba v písaní, ktorá nemôže byť dôvodom na to, aby bolo konanie správneho orgánu považované za nedostatočné, alebo že by to malo vplyv na hodnotenie skutkového stavu veci. Bol názoru, že obidva správne orgány postupovali v súlade so zákonom s tým, že zistili presne a úplne skutkový stav a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä zistenia poskytnuté Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktoré boli podložené listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalobkyne, známe skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Uviedol, že žalobkyňa bola oboznámená s celou dôkazovou situáciou, bolo jej oznámené, že sa voči nej začína správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Správne orgány pri posudzovaní a rozhodovaní v danej veci prihliadli k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa si v plnom rozsahu tieto práva uplatnila, bola riadne oboznámená s prebiehajúcim konaním o administratívnom konaní. Konštatoval, že správny orgán pri rozhodovaní zohľadňoval závažnosť porušenia zákona a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu zákona došlo. Vzhľadom na to uviedol, že námietka žalobkyne o chýbajúcej správnej úvahe v odôvodnení rozhodnutia, je irelevantná. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť. III. Krajský súd, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2015/000656-009 zo dňa 02.02.2015, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. PPZ-HCP- BA6-166-009/2014-AV zo dňa 31.10.2014, ktorým správny orgán I. stupňa rozhodol o administratívnom vyhostení žalobkyne na územie Ukrajiny a uložil zákaz vstupu žalobkyni na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že na Mobilnú jednotku Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava bola doručená informácia o zisteniach z kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 28.10.2014 z ktorej vyplynulo, že úrad práce v spolupráci so zamestnancami Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície vykonal kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“). Z informácie úradu práce vyplynulo, že kontrola bola vykonaná dňa 27.10.2014 v čase od 11.10 hod. v prevádzkarni Za tehelňou 9, Bratislava patriacej subjektu S.CONO, s.r.o., kde žalobkyňa vykonávala prácu upratovačky. Vykonávanie práce fyzickej osoby žalobkyňou bolo kontrolnou skupinou nespochybniteľne zistené vykonaním fyzickej prehliadky priestorov prevádzkarne a výkon práce upratovačky potvrdzovala aj skutočnosť, že žalobkyňa bola oblečená do pracovného odevu, ktorý jej podľa vyjadrenia poskytla majiteľka subjektu S.CONO, s.r.o.. Žalobkyňa v priebehu kontroly uviedla, že dôvodom jej prítomnosti v prevádzkarni je vykonávanie práce upratovačky, čo vlastnoručným podpisom potvrdila v priebežnom protokole, v ktorom uviedla, že uvedenú prácu pre subjekt S.CONO, s.r.o. začala vykonávať dňa 27.10.2014 na základe ústnej dohody s majiteľkou spoločnosti S.CONO, s.r.o. bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. V rámci správneho konania o administratívnom vyhostení sa žalobkyňa vyjadrila v zápisnici, že na územie Slovenskej republiky pricestovala v roku 2010 z dôvodu podnikania a od 02.07.2010 podniká v Y. reštaurácii na adrese B. XX, Q. a v reštaurácii L., D. R. XX/A, Q.. V súvislosti s vyhodnotením jej činnosti ako porušenie § 3 ods. 1 zákona o nelegálnom zamestnávaní z dôvodu, že vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený pobyt sa žalobkyňa vyjadrila v tom smere, že na území SR podniká na základe živnostenského oprávnenia a nie je si vedomá žiadneho porušenia zákona. Ďalej uviedla, že vedúca reštaurácie ju zavolala, aby si prišla pozrieť priestory z dôvodu záujmu v uvedenej reštaurácii pracovať v oblasti upratovacích služieb, preto sa dňa 27.10.2014 išla pozrieť do uvedenej reštaurácie, vedúca ju prezliekla do montérok a ukazovala jej priestory, ktorá by mala upratať, pričom, keď išla zo šatne, bola kontrolovaná pracovníkmi úradu. Ďalej vypovedala, že v domovskom štáte jej nehrozí neľudské, kruté alebo ponižujúce zaobchádzanie, diskriminácia z národnostných, náboženských a politických dôvodov, prípadne trest smrti. Uviedla, že má finančné prostriedky na vycestovanie z územia SR a nežiada o azyl. Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava dňa 31.10.2014 rozhodnutím o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. PPZ-HCP- BA6-166-009/2014-AV podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov rozhodol tak, že žalobkyňu administratívne vyhostil a zároveň rozhodol podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov o uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka a o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Ukrajiny. V rozhodnutí konštatoval, že mal za dostatočne preukázané, že žalobkyňa svojim konaním naplnila znaky administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov, pretože vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený jej pobyt. Pri administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky zohľadnil závažnosť porušenia predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Ďalej uviedol, že žalobkyni nič nebránilo požiadať o povolenie na zamestnanie a taktiež o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania a tým si prostredníctvom štátnych orgánov určených na zabezpečenie riadneho chodu štátu umožniť legálne vykonávať závislú pracovnú činnosť. Správny orgán ďalej konštatoval, že preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, ods. 2 zákona o pobyte cudzincov s tým, že nezistil prekážky administratívneho vyhostenia, čo bolo potvrdené taktiež vyjadrením žalobkyne v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 31.10.2014 pod č. PPZ-HCP-BA6-166-007/2014-AV, v ktorej neuviedla žiadne dôvody brániace jej administratívnemu vyhosteniu do krajiny pôvodu, t.j. na územie Ukrajiny. Žalobkyňa proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/000656-009 zo dňa 02.02.2015 zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA6-166-009/2014-AV zo dňa 31.10.2014 potvrdené. IV. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa § 82 ods. 2, písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z., Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. Podľa § 82 ods. 3, písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., Policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 2 písm. j), k) a o) na jeden rok až tri roky. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa na území SR mala udelený prechodný pobyt na účel podnikania, avšak ako bolo na základe kontroly úradu práce v kontrolovanom subjekte S.CONO, s.r.o. zistené, žalobkyňa dňa 27.10.2014 vykonávala prácu upratovačky bez uzatvorenej písomnej zmluvy, pričom žalobkyňa bola oblečená do pracovného odevu, ktorý jej poskytla majiteľka kontrolovaného subjektu S.CONO, s.r.o.. Správny orgán pri rozhodovaní správne vychádzal zo zistenia úradu práce v priebehu kontroly vykonanej v kontrolovanom subjekte S.CONO, s.r.o. dňa 27.10.2014, zaznamenanom v protokole o výsledku kontroly, a následne skutkové zistenia správne vyhodnotil, keď konštatoval, že činnosť žalobkyne napĺňa znaky závislej činnosti, pretože činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa počas kontroly nespĺňala znaky živnosti, pretože táto nebola vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo odmenu. V správnom konaní taktiež bolo nesporne preukázané, že kontrolovaný subjekt S.CONO, s.r.o. nepredložil kontrolnej skupine úradu práce žiadny doklad o tom, že v priestoroch prevádzkarne mohol zamestnávať žalobkyňu a ani žalobkyňa nepreukázala, že mala uzatvorenú pracovnú zmluvu, resp. inú zmluvu, ktorá by ju oprávňovala na vykonávanie činnosti upratovačky, s tým, že kontrolovanému subjektu S.CONO, s.r.o. úrad práce dňa 12.11.2014 uložil pokutu vo výške 2.000 eur za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. V súvislosti s námietkami žalobkyne o tom, že bolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne konateľky kontrolovaného subjektu S.CONO, s.r.o. ako aj tej, že žalovaný nepreukázal akú konkrétnu prácu žalobkyňa v čase zistenia vykonávala, súd tieto vyhodnotil ako nedôvodné a súhlasil so stanoviskom žalovaného, keď nepovažoval aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, pretože skutok bol dostatočne preukázaný, o čom svedčia zabezpečené podklady úradu práce o výsledku kontroly v kontrolovanom subjekte, keď mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 27.10.2014 v prevádzkarni na adrese Za tehelňou 9, Bratislava, patriacej subjektu S.CONO, s.r.o., počas kontroly úradu práce vykonávala činnosť upratovačky bez uzatvorenej právnej zmluvy so spoločnosťou S.CONO, s.r.o., z čoho vyplynulo, že upratovacie práce v čase kontroly vykonávala nelegálne. Taktiež bolo nesporné, že žalobkyňa mala na území SR udelený prechodný pobyt na účel podnikania avšak činnosť, ktorú vykonávala v kontrolovanom subjekte v pracovnom odeve, ktorý poskytla žalobkyni ako účastníčke správneho konania majiteľka, vykazovala znaky závislej práce štátneho príslušníka tretej krajiny, pretože túto činnosť nevykonávala vo vlastnom mene a neboli splnené podmienky na jej zamestnávanie. Súd následné tvrdenie žalobkyne o dôvode jej prítomnosti dňa 27.10.2014 v priestoroch prevádzky kontrolovaného subjektu za účelom dojednania zmluvných podmienok na výkon upratovacích prác v prevádzke a uzatvorenie zmluvy o dielo vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové s poukazom na vyjadrenie samotnej žalobkyne zaznamenané v priebežnom protokole, že dôvodom jej prítomnosti je vykonávanie práce upratovačky a taktiež aj vyjadrenie konateľky spoločnosti S.CONO, s.r.o., V., že žalobkyňa prišla do prevádzky pracovať ako výpomoc dňa 27.10.2014. Správnosť tejto konštatácie potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa bola oblečená v pracovnej uniforme, ktorú jej z tohto dôvodu poskytla konateľka kontrolovaného subjektu, čo potvrdila podpisom v priebežnom protokole a preto tvrdenie žalobkyne v žalobe, že dôvodom oblečenia pracovnej uniformy bolo dodržanie hygienických predpisov, súd vyhodnotil ako nedôvodné a zavádzajúce. Súd neprisvedčil námietke žalobkyne, že žalovaný nemal brať do úvahy protokol o výsledku kontroly vypracovaný úradom práce dňa 03.10.2014 a zápisnicu o prerokovaní protokolu, ktoré boli vypracované dňa 03.10.2014 (to znamená 25 dní pred vykonaním kontroly), pretože v danom prípade išlo nesporne o chybu v písaní, ktorá skutočnosť nemala vplyv na správnosť a úplnosť zistenia skutkového stavu v predmetnej veci. Rovnako aj v prípade námietky žalobkyne, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 02.02.2015 uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci je zo dňa 03.10.2014, čo znamená opäť 25 dní pre údajným porušením zákona žalobkyňou, súd vyhodnotil ako chybu v písaní, nemajúca vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o závažnom poškodení jej dobrého mena ako uchádzača o obnovu povolenia na prechodný pobyt na nasledujúce obdobie roku 2014 - 2015, ako aj o možnom vzniku majetkovej ujmy súd uvádza, že táto argumentácia žalobkyne je v predmetnej veci právne irelevantná a preto sa ňou ako neopodstatnenou nezaoberal. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, na zistený skutkový stav bol aplikovaný správny právny predpis, rozhodnutie obsahuje všetky formálne ako i obsahové náležitosti a nezistil ani také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 O.s.p. musel prihliadnuť, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.