Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200417 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: INTERACTIV.ME, s.r.o., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava, IČO: 36 292 052, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/45/2014 zo dňa 02.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len ,,Rada“) č. RL/45/2014 zo dňa 02.12.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaného v konaní č. 549/SKO/2014, ktorým žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona pre porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že na programovej službe RING TV dňa 24.05.2014 odvysielal o cca. 05:00 hod. komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu, neobsahoval jednoznačné a úplné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko zadanie úlohy neviedlo k takému výsledku, ktorý prezentoval účastník konania ako správny, ale vzhľadom na jeho slovné aj grafické vyjadrenie umožňovalo viacero rôznych riešení. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Žalobca v žalobe tvrdí, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že žalobcom odvysielaný komunikát s názvom Eurovýhra obsahoval priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o cenu), a preto tento komunikát naplnil definíciu telenákupu, pričom vychádzal z výkladu obsiahnutého v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06 zo dňa 24.5.2007 vo veci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF). Žalobca má za to, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko jeho aplikácia v súčasnom stave právnej istoty by bola protiústavná a nezákonná, a to z toho dôvodu, že žalovaný v rámci svojej rozhodovacej praxe zastával názor, že uvedené programy ako komunikát Eurovýhra sú v súlade s ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.. V zmysle uvedeného má za to, že Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-195/06 nie je možné na vysielateľov, ktorých kontrola patrí do pôsobnosti žalovaného aplikovať, pokiaľ nedôjde k zmene národnej legislatívy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nie je potrebné z jeho strany uvádzať konkrétne rozhodnutia žalovaného, nakoľko všeobecne ide o rozhodovaciu prax v súvislosti s reláciami rovnakého typu ako Eurovýhra. Žalobca zastáva názor, že odvysielaním kumunikátu Eurovýhra nemohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z., nakoľko neboli naplnené zákonom stanovené podmienky, kedy ide o telenákup. Má za to, že z uvedeného dôvodu sa žalovaný o uvedené zákonné ustanovenia neoprel a vychádzal z rozhodnutia EU SD, ktoré však podľa žalobcu na tento skutkový stav nie je možné aplikovať, pretože predmetné vysielanie nepredstavuje ,,skutočnú ponuku služby vzhľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou, význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu z celého vysielania, a tiež vzhľadom na typ otázok, ktoré sú účastníkovi kladené“. Uvedené vyplýva nielen z predmetného vysielania, ale aj z pravidiel vedomostnej súťaže Eurovýhra. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovanej, ktorá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že v danom prípade primárnym účelom predmetného komunikátu bola prezentácia služby a jej poskytnutie, čo je v rozpore so samotnými pravidlami súťaže Eurovýhra a rovnako aj s obsahom samotného komunikátu. K výsledkom uvádzaným v predmetnej relácii žalobcom ako správny uviedol, že výsledok je skutočne správny a žalovaný nie je oprávnený skúmať, či sú tieto výpočty správne alebo nie, nakoľko kompetencia, ktorá prináleží žalovanej je vysielanie a retransmisia ako to vyplýva aj z príslušných právnych predpisov platných a účinných na území SR, pričom poukázal na nesprávne výsledky, ktoré boli uvedené žalovanou v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že logaritmom a príslušnými výpočtami sa dá dopracovať k správnemu výsledku. Predmetný matematický príklad, ktorý bol odvysielaný v rámci komunikátu Eurovýhra predstavoval príklad, ktorý je možné logicky vypočítať, pričom žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v relácii neodznela a ani nemusela odznieť informácia, že v znení príkladu sú alebo nie sú použité len arabské číslice, ktoré treba spočítať. Výsledok uvádzaný dňa 25.04.2014 bol uverejnený v zmysle Štatútu programu Eurovýhra, rovnako ako aj všetky inštrukcie, ktoré boli poskytnuté recipientom moderátorkou vo vysielaní boli poskytnuté v súlade s pravidlami súťaže Eurovýhra, pričom žalobca na ústnom pojednávaní s prihliadnutím na zachovanie svojho obchodného tajomstva vysvetlil žalovanej, že jednotlivé úlohy sú určené cieľovej skupine, ktorá tieto rieši a vie dospieť k správnemu výsledku, takže ide o poskytnutie zábavy práve tejto cieľovej skupine. Má za to, že žalovaná nemá žiadne zákonné ani iné oprávnenie posudzovať aký ekonomický prínos má vysielanie tejto relácie a nemôže žalobcu sankcionovať za to, že vedomostné úlohy v programe sú ťažké alebo, že žalobca dostatočne nevysvetlil, akým spôsobom majú recipienti dôjsť k správnemu výsledku úlohy, nakoľko by tak došlo k prezradeniu výsledku a diskriminácii ostatných recipientov. Na záver žalobca uviedol, že v prípade komunikátu Eurovýhra nejde o jednostrannú komunikáciu zo strany žalobcu, ale o komunikáciu, ktorá uvádza určité pravidlá vedomostnej súťaže a vedomostnú súťaž recipientom, ktorí sa do tejto vedomostnej súťaže chcú zapojiť. Komuniká Eurovýhra nie je vysielanie, ktoré by jednostranne ,,robilo“ alebo prezentovalo niečo nečestné alebo nekalé, ale ide o vedomostnú súťaž a žalobca si vie za každých okolností v každom jednom prípade obhájiť ako sa dopracoval k ním uvedenému výsledku. Skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo vyžaduje zvlášť logické uvažovanie ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. O nečestnosť vedomostnej súťaže by išlo jedine vtedy, ak by sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie. Pričom komunikát Eurovýhra je špecifická forma relácie, v ktorej ide o zapájanie diváka do súťaže, ktoré vyžaduje logické myslenie. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaná vo vyjadrení, doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.04.2015, uviedla, že zo žaloby nie je zrejmé, na akú predchádzajúcu prax žalovanej poukazuje žalobca a taktiež nie je možné akceptovať názor žalobcu, že preukázanie jeho tvrdenia o nesúlade rozhodovacej praxe žalovanej nie je potrebné podporiť aj konkrétnymi prípadmi, ktoré mala rozdielne posúdiť, čím mala zasiahnuť do právnej istoty žalobcu, nakoľko má ísť o rozhodovaciu prax žalobcu v súvislosti s komunikátmi podobného alebo rovnakého typu. Žalovaná má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade s rovnakou aplikačnou praxou ako k iným vysielateľom v súvislosti s vysielaním obdobných komunikátov a práve naopak vo vzťahu k žalobcovi v čase vydania napadnutého rozhodnutia rozhodla opakovane o porušení povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s odvysielaním obdobného komunikátu. Ako príklad uviedla správne konania, v ktorých rozhodla rozhodnutím č. RL/028/2014 zo dňa 24.6.2014, RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014, RL/020/2014 zo dňa 08.04.2014 rovnako o uložení sankcie - upozornenia na porušenie zákona. Argumentáciu žalobcu o tom, ako Rada koná v rozpore so svojou predchádzajúcou praxou a zasahuje do jeho právnej istoty, pokladá za zjavne irelevantnú. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie SD EÚ vo veci C-195/06 sa netýka obdobného prípadu, nie je podľa žalovanej správne a závery prijaté SD EÚ, aj keď toto rozhodnutie sa netýka úplne totožného prípadu, sú jednoznačne aplikovateľné aj na posudzovaný komunikát. Sú to závery vo vzťahu k tomu, ako vykladať ustanovenia smernice Rady Európy č. 89/552/EHS o koordinácii niektorých ustanovení ustanovených zákonom, nariadením alebo správnym aktom v členských štátoch týkajúcich sa prevádzkovania televízneho vysielania v znení smernice č. 97/36/ES, ktoré boli implementované aj do zákona č. 308/2000 Z.z. V rozhodnutí SD EÚ je uvedené, ako majú domáce súdy postupovať a na čo majú prihliadať pri posudzovaní, či komunikát, ktorý má formu hry o cenu, je telenákupom. Pôvodná smernica č. 89/552/EHS neobsahovala definíciu pojmu telenákup. Tento pojem bol zavedený až smernicou č. 97/36/ES a znie nasledovne: ,,priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu“. V súvislosti s tým žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sž/22/2013 zo dňa 6.5.2014, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní komunikátov obdobného charakteru je potrebné zohľadniť rozsudok SD EÚ vo veci C-195/06. Prihliadnuc na uvedené žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaného komunikátu vychádzala z rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone č. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu, je telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá: - skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou, - význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu, - typ otázok kladených účastníkovi hry. Vzhľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že predmetný komunikát odvysielaný žalobcom naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osobe tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z uvedeného vyplýva, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú žalobcovi prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu, telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu za odplatu v čoho dôsledku bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/200 Z.z., čiže aby vysielaný telenákup bol čestný. Pričom zo záverov žalovanej vyplýva, že čestným telenákupom bude taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta. K námietkam žalobcu ohľadne neoprávnenosti žalovanej skúmať správnosť výpočtu uvedený v komunikáte Eurovýhra žalovaná uviedla, že podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je kompetentná dohliadať na to, či žalobca plní svoju povinnosť zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný. Žalovaná preto z hľadiska zabezpečenia čestnosti v napadnutom rozhodnutí posudzovala, či zo zadania bolo možné určiť všetky relevantné skutočnosti pre správne riešenie zadania, pričom nie je významné, či zadanie umožňovalo aj taký postup riešenia, ktorým bolo možné dosiahnuť výsledok prezentovaný žalobcom ako správny. Žalovaná vychádzala zo záverov, že ak bolo zadanie prezentované ako úloha riešiteľná na základe matematických postupov, bolo nevyhnutné, aby v súlade s týmto jej vymedzením obsahovala aj všetky relevantné skutočnosti pre jej vyriešenie. Žalovaná dospela k záveru, že zadanie inštruovalo divákov, aby spočítali všetky čísla na obrazovke, pričom zo zadania úlohy nebolo vôbec zrejmé, že diváci najprv musia uhádnuť, ktoré znaky majú číselnú hodnotu a aká má byť ich číselná hodnota, pre recipientov nevyplývali žiadne relevantné, jednoznačné a úplné informácie, ktoré by im umožnili identifikovať túto základnú črtu zadania-uhádnutie znakov. Niektoré znaky mali číselnú hodnotu, iné nie, niektoré bolo treba nakloniť, aby mali číselnú hodnotu, iné nebolo potrebné nakláňať a pod., čo viedlo recipienta len k výsledku náhody, teda uhádnutia. Vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že postup striktne podľa zadania neviedol k výsledku zverejnenému žalobcom, a ani uplatnenie žiadnych iných logických a matematických pravidiel nesmerovalo k výsledku, ktorý prezentoval žalobca ako správny. Žalovaná má za to, že v prípade zadania, ktoré je prezentované ako matematická úloha, je pre zabezpečenie čestnosti nevyhnuté, aby recipienti dostali všetky relevantné informácie pre jeho riešenie, v opačnom prípade nemožno uvažovať o počítaní, ale o hádaní. Taktiež zdôraznila, že poskytovanie služby - hry o cenu, je ekonomická aktivita žalobcu, z ktorej profituje a je adresovaná recipientovi, je preto neprístupné, aby ich participácia na tejto súťaži bola dosahovaná prezentovaním úlohy ako jednoduchej, riešiteľnej matematickými postupmi, resp. vo všeobecnosti, riešiteľnej na základe logických postupov, avšak jej riešenie by bolo upravené tak, že pojmom s ustáleným významom je pripisovaný iný význam. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že zo zadania nemusia byť vopred zrejmé všetky dostupné informácie. Skutočnosť, či žalobca disponuje vlastným postupom, ktorým je možné sa dopracovať k výsledku, ktorý on považuje za správny, je podľa žalovanej irelevantná, nakoľko zadanie inštruovalo k inému postupu a výsledku, než aký si pre svoje potreby vymyslel žalobca. Zo strany žalobcu boli recipienti inštruovaní k počítaniu matematického príkladu, ale v skutočnosti išlo o hru "hádaj na čo myslím", pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sž 22/2013, z ktorého vyplýva, že nejednoznačné zadanie spôsobuje nečestnosť komunikátu, ktorý je telenákupom. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že účelom sankcie upozornenie na porušenie zákona je oboznámiť sankcionovaný subjekt s výkladom správneho orgánu a poskytnúť mu návod ako sa vyvarovať tomuto porušeniu v budúcnosti. Je teda zrejmé, že žalobcom uvádzané skutočnosti ako napr. miera zavinenia nemôžu ovplyvniť výšku sankcie "upozornenie na porušenie zákona". Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako, súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Je nesporné, že podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaná začala správne konanie doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 07.07.2014, doručeným žalobcovi dňa 29.07.2014, o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe ktorého mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na programovej službe RING TV dňa 24.05.2014 odvysielal o cca 05:00 komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý mohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., a to zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia k veci vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 09.10.2014 bolo žalovanej doručené stanovisko vysielateľa k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom argumenty obsiahnuté v tomto stanovisku boli obdobné žalobným námietkam. Rozhodnutím č. RL/45/2014 zo dňa 02.12.2014 vydanom v správnom konaní č. 549/SKO/2014 žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii konaním špecifikovaným v oznámení o začatí správneho konania, za čo mu žalovaný uložil sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že odvysielaný komunikát žalobcu naplnil definíciu telenákupu, časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla na obrazovke, obsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie spočítať číslice, čo je postup v súlade s pravidlami sčítania, ktoré platia v matematike, viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval účastník konania ako správny, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý žalobca označil za správny a nebolo odvysielané tak, aby bolo rozoznateľné. IV. Podľa ust. § 3 písm. i) zákona č. 308/2000 Z.z., program je 1. zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa, alebo 2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom, alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "Rada") je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formu a) telenákupného šotu, b) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút. Podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové prostriedky. Podľa ust. § 64 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice „za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov“. Aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je „telenákup definovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov“ (článok 1.1. písm. l). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000 Z.z.. Na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06, tunajší súd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia lebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom. Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program. Aj s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňa odvysielaný komunikát zákonnú definíciu telenákupu. V tomto prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka, podľa ust. § 32 ods. 2 citovaného zákona, a síce, že ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup. Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby. Posudzované relácie teda ponúkajú televíznym divákom možnosť priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním mohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku, čím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť, ako priamu ponuku finančnej služby divákovi. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu posúdiť porušenie zákonných povinností vysielateľa (žalobcu), a to s ohľadom na výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Podľa názoru súdu čestné vysielanie musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne a zrozumiteľne, aj pre priemerného recipienta. Predmetom posúdenia bolo posúdenie, či komunikát odvysielaný dňa 24.05.2014, v ktorom bola odvysielaná hra, ktorej zadanie znelo tak, že recipienti majú spočítať všetky čísla na obrazovke bol čestný, nakoľko spočítaním všetkých čísel nebolo možné dosiahnuť taký výsledok aký bol účastníkom konania zverejnený ako správny a či odvysielaný komunikát napĺňa kritériá telenákupu. Na základe vyššie uvedeného výkladu úniového práva, vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nie je, podľa názoru súdu, možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program a s ohľadom na ust. § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.. Súd konštatoval, že odvysielaný komunikát naplnil zákonnú definíciu telenákupu. Televízny divák v podstate vytočením telefónneho čísla so zvýšenou tarifou, ktorá je vyššia ako tarifa za bežný telefonický hovor na Slovensku, súhlasí s jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale aj stanovené pravidlá, že za jediný telefonický hovor po správnom zodpovedaní úlohy vyhrá cenu, ktorá vysoko prevyšuje jeho investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa pre diváka. Z pripojeného dôkazného materiálu vyplýva, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry tak, že moderátorka v úvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali podľa zadania a podľa inštrukcií moderátorky spočítať všetky čísla na obrázku, pričom moderátorka vyzývala divákov, aby telefonovali do štúdia a vyhrali 50,- Eur. V predmetnom komunikáte boli odvysielané dve hry. Predmetom posudzovania bola hra ktorá bola odvysielaná ako prvá v poradí. Zo zadania na obrazovke je zrejmé, že bolo potrebné spočítať všetky čísla na obrázku. Moderátorka k zadaniu v rámci komunikátu uviedla, že ide o logickú hádanku, hlavolam a že sú v ňom použité rôzne čísla a znaky. Zadanie bolo moderátorkou opísané aj ako rovnica, diváci boli v zadaní zverejnenom na obrazovke vyzývaní, aby spočítali všetky čísla. Z uvedeného zadania tak logicky pre divákov vyplynulo, že je nevyhnutné, aby čísla v zadaní spočítali. Zo zadania úlohy nebolo zrejmé, že najprv musia uhádnuť, ktoré znaky majú mať číselnú hodnotu a aká má byť ich číselná hodnota. Otázka zohľadnenia pri výpočte písmena L zvýrazneného v rohoch obrázku, písmena C, ktoré bolo zátvorkou, natáčanie číslic a písmen za účelom ich pripodobenia znakom iných číselných sústav, ktoré majú hodnotu požadovanú účastníkom konania, nie je otázkou matematicko-logického postupu. Zadanie úlohy taktiež neobsahovalo informácie, ktoré by umožnili recipientom identifikovať túto základnú črtu zadania - uhádnutie znakov, ktoré majú mať hodnotu a ich hodnoty, keďže vzhľadom na absenciu transparentných všeobecne známych pravidiel pre takéto pripisovanie, môže byť správne určenie znakov, ktoré majú mať hodnotu a samotnej hodnoty len výsledok náhody, teda uhádnutia. Do súťaže bolo prepojených 8 volajúcich, pričom ani jeden z nich neuviedol správnu odpoveď. Moderátorka na konci predmetného programu ukázala na kameru správnu odpoveď (2300). V danom prípade teda v predmetnom komunikáte boli recipienti opakovane vyzývaní, aby sa zúčastnili hry o cenu zavolaním na audiotextové číslo, ktoré im bolo poskytnuté v rámci vysielania predmetného komunikátu. Išlo tak o priamu ponuku využiť poskytovanú službu, ktorá spočívala v možnosti získať finančnú odmenu pri správnom vyriešení matematického zadania. Je jasné, že v predmetnom programe bola propagovaná a poskytovaná služba žalobcu, ktorá má charakter ekonomickej aktivity zahŕňajúcej poskytnutie služby, nejde teda o štandardný zábavný program. Model posudzovaného komunikátu je založený na skutočnosti, aby čo najväčšie množstvo recipientov sa pokúsilo dovolať do štúdia. Nejde o spestrenie obsahu vysielania programovej služby, ako je to v prípade vedomostných hier, ale v tomto prípade je účelom tohto komunikátu osloviť čo najväčšie množstvo recipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje zo svojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu zavolaním na audiotextové telefónne číslo uvádzané na obrazovke. V posudzovanom prípade neboli divákom kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze, ich úlohou bolo riešiť zadanie pripomínajúce matematický príklad. Je možné konštatovať, že podmienka prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov spojených so živnosťami, remeslami, podnikaním a profesiami nemôže byť skúmaná z tohto hľadiska. Je možné ale vychádzať z toho, že žalobca ponúka službu, ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe správnej odpovede na zadanú úlohu a s odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za volanie na telefónne čísla so zvýšenou tarifou. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že predmetný komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovou obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu. Predmetný komunikát rovnako naplnil definíciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku, a to zverejnením audiotextového čísla a výzvy na zavolanie, vysielanú s cieľom poskytnúť službu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.. Zo zadania uvedeného v predmetnom komunikáte, vyplynulo, že v prvom rade bolo potrebné spočítať všetky čísla na obrázku, čím bolo možné dospieť k výsledku 126, Moderátorka počas hry uviedla: ,,...Sú tam rôzne čísla, rôzne znaky, sú tam čísla v zátvorkách...“, pričom uvedená inštrukcia neozrejmovala, či zadanie obsahuje číslice aj iných číselných sústav, a ani to aký to má mať význam. Vzhľadom na zadanie úlohy a spôsobu jej zápisu sa divákom ponúkali viaceré možnosti jej riešenia, pričom ale žiadna nesmerovala k správnemu výsledku. Pre posúdenie, či predmetný komunikát, ktorý je vyššie kvalifikovaný ako telenákup bol čestný, je potrebné zistiť, či takéto zadanie naozaj mohlo doviesť recipientov k jedinému postupu riešenia, ktorého výsledkom by bolo číslo 126. Je možné konštatovať, že každé zadanie môže mať svoj jedinečný a originálny spôsob riešenia z hľadiska posúdenia zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu, je však potrebné skúmať, či zadanie úlohy bolo formulované tak, aby smerovalo práve k tomuto jedinému spôsobu jej riešenia. Toto podľa názoru súdu nie je naplnené, ak pojmy použité v zadaní nie sú jednoznačné. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že Rada v predmetnom konaní správne posudzovala ako bolo zadanie úlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované počas vysielania posudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné skutočnosti potrebné pre dopracovanie sa k výsledku. Súd konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a správne, keďže zadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak má byť naplnená kategória čestnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát, je zrejmé, že nejde o čestný telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná. Z toho vyplýva, že vysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný. Z uvedeného dôvodu, Krajský súd v Bratislave považuje celkový postup žalobcu za netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie povinností podľa zákona. Z dikcie zákona, v ktorom je určené, že Rada niektorú zo sankcií „uloží“ vyplýva, že v prípade zistenia porušenia povinnosti Rada sankciu musí uložiť. Keďže zákonodarca v ust. § 64 citovaného zákona neuviedol text „môže“, Rada nemôže aplikovať inštitút správneho uváženia. Pri zistení porušenia zákona zo strany žalobcu žalovaná preskúmavaným rozhodnutím uložila žalobcovi sankciu - upozornenie. Upozornenie je samostatným druhom sankcií, ktoré je svojim charakterom výlučne výchovným opatrením s cieľom prevencie. Súd po preskúmaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva, ako aj s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je možné považovať za súladné so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Krajský súd v Bratislave k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a tiež s poukazom na rozhodovaciu prax NS SR v obdobných príkladoch (bližšie pozri R NS SR 4Sž 7/2014, 3Sž 22/2013, 3Sž 14/2014, 6Sž 10/2014, 3Sž 22/2013) súd konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.