Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/66/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200439 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200439.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: R.. F. Z., bytom J. Z. 6, N., zastúpený: JUDr. Ing. Daniela Trajteľová, Komenského 10/C, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-2-2/2015-OdSP zo dňa 05.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.3.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-2-2/2015-OdSP zo dňa 05.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65311007654606/35 z 15.10.2014 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nebol žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 18.4.2013 zvýšený výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené a zmätočné, pretože žalovaný správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré uvádzal počas celého konania. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nezdôvodnil výpočet výsluhového dôchodku, najmä spôsob ako dospel k určeniu výpočtového základu. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 51/2011, v ktorom je stanovený vzorec na správny výpočet výsluhového dôchodku a akým spôsobom má byť vyčíslený základ pre výpočet výsluhového dôchodku, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 11/2010. Za rozhodujúcu skutočnosť považoval žalobca predbežne vyriešiť aj okolnosti skončenia jeho služobného pomeru a prepustenie zo služby Personálnym rozkazom NGŠ OS SR č. 171 zo dňa 25.9.2002, pretože jeho pozícia bola zrušená a stal sa nadbytočným. Dôvod prepustenia bol v zmysle ust. § 32 ods. 1 písm. c) zák. o vojenskej službe. Príjem za nevyčerpanú dovolenku zahrnutý do výpočtového základu nebol a služobný pomer mal skončiť 31.12.2002. Od 18.12.2002 bol žalobca PN, t.j. po doručení personálneho rozkazu počas plynutia lehoty 2 mesiace na prepustenie. Žalobca nedal písomné vyhlásenie, že netrvá na ochrannej lehote, preto platí, že služobný pomer sa skončí dňom skončenia ochrannej lehoty, resp. podpornej doby, a preto lehota prepustenia zo služobného pomeru uplynula a služobný pomer mal skončiť 31.8.2003. Poukázal aj na spornosť opravy personálneho rozkazu, čo má vplyv na zahrnutie služobného príjmu za nevyčerpané dni riadnej dovolenky (bol práceneschopný), kedy tento príjem mal byť zahrnutý do služobného príjmu za rok 2002 pre výpočet základu na výsluhový dôchodok. Oprava nie je zákonným spôsobom zrušenia personálnych rozkazov, ide o dva samostatné inštitúty, a preto personálny rozkaz č. 171 z 25.9.2002 nebol nikdy relevantným spôsobom zrušený. Oprava bola vykonaná v čase (1.8.2003), kedy bol žalobca v ochrannej dobe a lehota na ukončenie služobného pomeru (2 mesiace) bola o dĺžku tejto ochrannej doby zo zákona predĺžená. Nie je zrejmé, na základe akého zákonného postupu by mal byť deň ukončenia 8.10.2003. Oprava bola vykonaná 1.8.2003, čo je takmer 7 mesiacov po tom, ako mal služobný pomer žalobcu skončiť (31.12.2002), keby nedošlo k vzniku ochrannej doby od 18.12.2002, z dôvodu PN. Keďže služobný pomer žalobcu mal skončiť uplynutím PN, objektívne nebolo možné nevyčerpanú dovolenku za r. 2002 vyčerpať. Tiež podľa žalobcu nie je zrejmé, akým spôsobom bola oprava personálneho rozkazu doručená, keď bol PN. Má za to, že oprava nie je ani rozhodnutím, a preto by sa na ňu nemalo prihliadať. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.6.2015 žiadal žalobu zamietnuť pre neodôvodnenosť žalobcových námietok. Uviedol, že otázka skončenia služobného pomeru žalobcu je vo vzťahu k rozhodnutiu o výsluhovom dôchodku predbežnou otázkou, o ktorej už právoplatne rozhodol náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR rozkazom č. 171 z 25.9.2002 a následne opravou rozkazu v personálnych veciach č. PÚ-34-57/2003 z 1.8.2003. Vychádzajúc z ust. § 40 Správneho poriadku bol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v otázke skončenia služobného pomeru žalobcu viazaný uvedenými rozhodnutiami a nemohol si o dni skončenia služobného pomeru žalobcu urobiť vlastný úsudok. Žalobca v čase podania žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku nemal žiadne pochybnosti o dátume skončenia jeho služobného pomeru, pretože v žiadosti z 28.10.2003 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného od 9.10.2003, t.j. od nasledujúceho dňa po skončení jeho služobného pomeru, a zároveň ako dátum skončenia jeho služobného pomeru uviedol deň 8.10.2003. Okrem toho žalobca svojim podpisom dňa 7.10.2003 potvrdil aj výkaz dôb a kategórií funkcií, ktorý je súčasťou dávkového spisu žalobcu, čím potvrdil uvedené doby trvania jeho služobného pomeru, teda aj správnosť dátumu ukončenia jeho služobného pomeru dňa 8.10.2003. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 19.5.2016 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-2-2/2015-OdSP zo dňa 05.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65311007654606/35 z 15.10.2014 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nebol žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 18.4.2013 zvýšený výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou z 18.4.2013 požiadal VÚSZ o zvýšenie jeho výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím VÚSZ-65311007654606/9- VÚSZ/DO 1 zo dňa 22.10.2005. O zvýšenie výsluhového dôchodku žiadal na základe ust. § 105 ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. s poukazom na rozsudok NS SR č. 9Sžso/51/2011, pretože pri výpočte výsluhového dôchodku došlo k nesprávnej aplikácii príslušných právnych predpisov upravujúcich postup pri výpočte výsluhového dôchodku a k pochybeniu pri vyčíslení výšky jeho výsluhového dôchodku, keď do základu mu boli nesprávne započítané dni nevyčerpanej riadnej dovolenky a tiež bola nesprávne zohľadnená doba služobného pomeru. V podaní zo dňa 29.9.2014 žalobca poukázal na nesprávnosť rozhodnutia č. 65311007654606/9-VÚSZ/DO 1 zo dňa 22.10.2005, keď správna suma súhrnu služobných príjmov a osobitných príspevkov mala byť 436 631,- Sk a nie 316 349,- Sk, a teda navýšená o príjem za dni nevyčerpanej dovolenky za rok 2002. Namietal aj nesprávnosť počtu odpracovaných dní za mesiac december 2002 - 31, pričom od 18.12.2002 do 31.12.2002 bol PN, preto počet odpracovaných dní mal byť 17. Tiež tvrdil, že jeho služobný pomer mal s ohľadom na uplynutie podpornej doby skončiť 31.8.2003 a nie až 8.10.2003. S ohľadom na jeho práceneschopnosť v mesiaci december, nemohol objektívne vyčerpať 11 dní dovolenky za rok 2002 v roku 2003. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65311007654606/35 z 15.10.2014 žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 18.4.2013 nezvýšil výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65311007654606/35 z 15.10.2014 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. IV. Podľa § 105 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) neprávom odoprela alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 38 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 123 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia. Podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z., výsluhový dôchodok je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu podľa § 60 <aspi://module='ASPI'&link='9/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='%208.10.2003'>. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu podľa § 60, najviac však do 60% základu podľa § 60. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového sa zistí u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98). Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 98 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa osobitného predpisu tvorí a) služobný príjem, b) osobitné príplatky, c) doplatok k služobnému príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktorý je predmetom dane príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane. Úlohou súdu bolo posúdiť správne určenie výpočtu výšky výsluhového dôchodku žalobcu s ohľadom na čas ukončenia služobného pomeru žalobcu. Podľa žalobcu služobný pomer mu mal skončiť ukončením práceneschopnosti dňom 31.08.2003. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi skončil služobný pomer dňa 8.10.2003. V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu nesporne za preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom NGŠ OS SR č. 171 zo dňa 25.09.2002 podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z.z. v dôsledku zníženia počtu stavu ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien. V dôsledku práceneschopnosti žalobcu, ktorá začala plynúť dňom 18.12.2002 služobný pomer žalobcu neskončil 31.12.2002, ale až dňa 08.10.2003 v zmysle opravy rozkazu v personálnych veciach č. PÚ-34-57/2003 zo dňa 01.08.2003. Žiadosťou z 28.10.2003 žalobca požiadal o výsluhový dôchodok a odchodné od 9.10.2003, t.j. nasledujúci deň po skončení jeho služobného pomeru, ktorý uviedol 8.10.2003. Rozhodnutím z 12.11.2003 č. 65311007654606/2-VÚSZ/DO 1 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške 26 677,- Sk mesačne, pričom za základ pre výpočet výsluhového dôchodku bol vzatý priemerný služobný príjem žalobcu za kalendárny rok 2002 vrátane príjmu za 11 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky za rok 2002. Žalobcovi bolo povolené preplatenie nevyčerpanej dovolenky za rok 2002 za 11 dní v sume 14 722,- Sk a za rok 2003 za 13 dní v sume 17 398,- Sk. Po zistení, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok vo vyššej sume ako mu patrí, rozhodnutím VÚSZ č. 65311007654606/9-VÚSZ/DO 1 zo dňa 22.10.2005 bol žalobcovi znížený výsluhový dôchodok na sumu 20 204,- Sk (po valorizácii 24 499,- Sk) od 1.11.2005. Základ pre výpočet výsluhového dôchodku v súlade s ust. § 60 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. účinného do 31.12.2003 bol vzatý priemerný služobný príjem žalobcu za rok 2002 za 28 dní výkonu služby. Súhrn služobných príjmov za rok 2002 bol 316 349,- Sk. Do základu na výpočet výsluhového dôchodku nebol započítaný príjem za nevyčerpanú dovolenku za rok 2002 a do deliteľa neboli započítané dni nevyčerpanej riadnej dovolenky za rok 2002. Počet hodnotených dní za rok 2002 bol 281. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR rozhodnutím č. SEĽUZ-745-132/2005 zo dňa 29.11.2005 tak, že rozhodnutie zo dňa 22.10.2005 bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2005. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa názoru súdu otázka skončenia služobného pomeru žalobcu je vo vzťahu k rozhodnutiu o výsluhovom dôchodku predbežnou otázkou, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, t.j. náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR rozkazom č. 171 zo dňa 25.09.2002 a následne opravou rozkazu v personálnych veciach PÚ-34-57/2003 zo dňa 01.08.2003. Ohľadom skončenia služobného pomeru žalobcu VÚSZ si o dni skončenia služobného pomeru žalobcu nemôže robiť vlastný úsudok. Z administratívneho spisu súd nezistil, že by žalobca podal návrh na súd na preskúmanie rozkazu o jeho prepustení, resp. jeho opravy. Ak bol toho názoru, že jeho služobný pomer neskončil 08.10.2003, nič mu nebránilo domáhať sa nápravy cestou žaloby, no v žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku odo dňa skončenia jeho služobného pomeru, ktorý uviedol na deň 08.10.2003, žiadal aj sám priznať výsluhový dôchodok od 09.10.2003. Naviac žalobca svojím podpisom dňa 07.10.2003 potvrdil Výkaz dôb a kategórií funkcií, ktorý je súčasťou dávkového spisu žalobcu, čím vyjadril súhlas, resp. potvrdil správnosť tu uvedenej doby trvania jeho služobného pomeru, t.j. aj dátum ukončenia jeho služobného pomeru dňa 08.10.2003. VÚSZ preto podľa názoru súdu správne vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňa 08.10.2003. V preskúmavanej veci je potrebné konštatovať, že žalovaný nepochybil ani pri výpočte výsluhového dôchodku. Za príjmovo najlepší ukončený kalendárny rok žalobcu žalovaný považoval rok 2002, čo žalobca ani nenamietal. Spornou bola suma, súhrn vyplatených služobných príjmov a osobitných príplatkov za rok 2002. Podľa žalovaného táto suma je 316 349,- Sk, je uvedená aj v rozhodnutí zo dňa 22.10.2005 a podľa žalobcu by táto suma mala byť vo výške 436 631,- Sk, teda by mala byť navýšená o príjem za dni nevyčerpanej dovolenky za rok 2002. VÚSZ pri výpočte súhrnu služobných príjmov a osobitných príplatkov vychádzal zo mzdových listov za rok 2002 a 2003. Suma súhrnu služobných príjmov a osobitných príplatkov za rok 2002 bola u žalobcu vypočítaná ako súčet zložiek: funkčný plat, hodnostný príplatok, príplatok za riadenie, prídavok za výsluh rokov, osobný príplatok, príplatky BOPO, t.j. 334 481,- Sk v súlade s ust. § 60 ods. 5, § 98 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojitosti s § 3, § 4 zákona č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov. Z tejto sumy bola odpočítaná suma 18 132,- Sk, ktorá predstavuje zúčtovanie práceneschopnosti žalobcu od 18.12.2002 do 31.12.2002 a je zúčtovaná a evidovaná v mzdovom liste v mesiaci január 2003 za mesiac december 2002. Výsledný súhrn služobných príjmov a osobitných príplatkov za rok 2002 je teda 316 349,- Sk. Do súhrnu služobných príjmov a osobitných príplatkov za rok 2002 podľa § 98 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojitosti s § 28 zákona č. 380/1997 Z.z. neboli žalobcovi zahrnuté: ďalší služobný príjem, jednorazové príjmy, odmeny podľa osobitných predpisov, odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku. Žalobca v žalobe namietal, že príjem za 11 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2002 mu má byť započítaný do základu na výpočet výsluhového dôchodku, pretože ide o dni dovolenky za rok 2002 a v roku 2003 ju nemal možnosť vyčerpať, pretože bol práceneschopný. Podľa názoru súdu je táto žalobcova námietka nedôvodná, pretože žalobca v roku 2002 vykonával službu 281 dní a z roku 2002 mu zostalo 11 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Podľa mzdových listov za rok 2003 je preukázané, že žalobca v mesiaci september 2003 má vykázaných 10 odpracovaných dní, teda minimálne 10 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2002 mohol vyčerpať v roku 2003. V preskúmavanej veci je tiež nesporné, že žalobcovi služobný pomer neskončil posledným dňom kalendárneho roku 2002, ale ďalej trval, a preto žalobcovi v súlade s ust. § 119 zákona č. 370/1997 Z.z. nevznikol nárok na preplatenie nevyčerpaných dní dovolenky v roku 2002, ale až v súvislosti s ukončením jeho služobného pomeru dňom 08.10.2003. Služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku nemohol byť preto súčasťou služobného príjmu za rok 2002, ktorý bol rozhodným ukončeným rokom na zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu. Príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za rok 2002 bol žalobcovi vyplatený spolu s náhradou príjmu za mesiac október 2003, čo preukazujú aj mzdové listy za rok 2003, a preto príjem za nevyčerpanú dovolenku za rok 2002 nemohol byť a ani nebol započítaný do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské a výsluhové zabezpečenie roku 2002. Žalobca namietal aj nesprávnosť počtu odpracovaných dní v mesiaci december 2002. Podľa mzdového listu za rok 2003 bola práceneschopnosť žalobcu zúčtovaná v mesiaci január 2003 aj čo do počtu dní a aj čo do finančných nárokov. Podľa mzdového listu za rok 2003 bola práceneschopnosť žalobcu zúčtovaná v mesiaci január 2003 ako 45 dní vyplácaných dávok NZ v mesiaci január 2003, z toho 31 za január 2003 a 14 za december 2002 a aj ako mínusové čiastky funkčného platu, hodnostného príplatku, príplatku za riadenie, prídavku za výsluh rokov a osobitného príplatku spolu v sume -18 132,- Sk. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/51/2011 a 9Sžso/11/2011. Podľa názoru súdu uvedené rozsudky v preskúmavanej veci nemožno aplikovať, pretože existuje tu podstatný rozdiel medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v rozsudku a preskúmavanou vecou žalobcu. Ide o iný deň skončenia služobného pomeru, ktorý skončil posledným dňom kalendárneho roka, t.j. 31.12.2001 oproti skončeniu služobného pomeru žalobcu v priebehu kalendárneho roka, t.j. 08.10.2003. Keďže VÚSZ dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by dávka výsluhového dôchodku priznaná právoplatným rozhodnutím VÚSZ č. 63311007654606/9-VUSZ/DO 1 zo dňa 22.10.2005 bola žalobcovi priznaná v nižšej sume ako mu patrí, t.j. nie sú splnené podmienky na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa názoru súdu žalobcove námietky nezakladajú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobca účelovo spochybňuje dátum skončenia jeho služobného pomeru. Ak by jeho tvrdenia sa zakladali na pravde, v minulosti by určite sa dožadoval nápravy, čo by malo vplyv na jeho výšku výsluhového dôchodku, čo mu muselo byť zrejmé už po skončení jeho služobného pomeru. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.