Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/61/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200443 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200443.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: U2 group, s.r.o., Kafendova 20, 831 06 Bratislava, IČO: 36 556 254, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Jána Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.02.2015, č. 1100304/1/77743/2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/77743/2015 zo dňa 19.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9414401/5/4170505/2014 zo dňa 10.09.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní („daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba daňový poriadok) vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur tým, že nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 16.348,70 eur a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013, ktorá sa začala dňa 20.05.2013 na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 07.05.2013 a o výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval Protokol č. 9414401/5/2991368/2014 zo dňa 20.06.2014. Správca dane považoval za sporné faktúry od dodávateľa W., spol. s r.o., B. XXXX, XXXXX N., ČR, na základe ktorých si žalobca uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služieb podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane zaslal v rámci daňovej kontroly dve žiadosti formulár „SCAC 2004“ Výmena informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES, ktorými preveroval, či odberatelia priznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od daňového subjektu za mesiac február 2013 a priznali z týchto ICC nadobudnutí daň z pridanej hodnoty. Žiadosť č.j. 9414401/2538630/2013 zo dňa 01.07.2013 sa týkala spoločnosti W., spol. s r.o. - odpoveď č.j. 4849852/2013 zo dňa 29.10.2013. Predmetnou žiadosťou správca dane zisťoval, či uvedená spoločnosť priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu za mesiac február 2013 a priznala z týchto intrakomunitárnych nadobudnutí v Českej republike daň z pridanej hodnoty a či predložená plná moc zo dňa 10.04.2012 je platná a či spoločnosť W., spol. s r.o. zastupuje O. J. O.. Z odpovede príslušného správcu dane zo dňa 29.10.2013 vyplynulo, že P. Žalobca uvádza, že správca dane žiadnym relevantným spôsobom nevykonal dokazovanie za účelom preverenia tvrdených skutočností zástupcom spoločnosti W. vo vzťahu k trestným konaniam a ich procesných štádií a záverov vedených voči osobe O. ktorá sa mala opakovane počas určitého obdobia vydávať za splnomocnenca spoločnosti W. vo viacerých obchodných prípadoch. Správca dane uvádza, že v rámci šetrenia V. Žalobca uvádza, že toto konštatovanie správcu dane popiera univerzálne platný ústavný princíp prezumpcie neviny, ktorý je zakotvený v článku 50 ods. 2 ústavy. Aj Európsky súd pre ľudské práva (rozsudok Neumeister c/a Rakúsko z júla 1976) uvádza, že „trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Všetky ústavné záruky musia byť preto poskytnuté nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť.“ Žalobca poukazuje na rozhodnutie ESD č. C-409/04 (Teleos), v ktorom je riešená právna otázka opustenia územia tovarom a bol vyslovený právny názor, že „musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte“. Uvedený právny názor v tomto konkrétnom prípade neobstojí, pretože správca dane má preukázané, že tovar skutočne opustil územie dodávateľa a skutočnosť, či bol aj následne zdanený, správca dane dostatočne neskúmal, pretože nie je hodnoverne preukázané, že reálne dodaný tovar nebol zdanený. Ďalej poukazuje na ustálenú prax a právny názor Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a predmetné rozhodnutie aplikuje aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011, kde poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v hore uvedených spojených veciach, v ktorom vyslovil, že „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami...Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Preto napadnutý rozsudok najvyšší súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“ Žalobca uvádza, že v zmysle skutkového a právneho posúdenia predmetnej veci a tiež z obsahu citovaného rozhodnutia žalovaného je zjavné, že sú naplnené predpoklady § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p. pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.03.2015 rozšíril rozsah žaloby a uvádza, že žalobca previerkou Protokolu daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za február 2013 zo dňa 20.06.2014 zistil skutočnosti rozšírenia napadnutia správneho rozhodnutia žalobou. Daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane zo dňa 03.12.2013 prerušená z dôvodu, že bolo potrebné zistiť informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a bola prerušená od 06.12.2013 do 17.04.2014, kedy podľa oznámenia správcu dane zo dňa 22.04.2014 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola u daňového subjektu prerušila. Z obsahu daňovej kontroly je zrejmé, že správca dane zaslal v rámci kontroly dve žiadosti - Formulár „SCAC 2004“ výmena informácie podľa článku 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES, ktorými preveroval, či odberatelia priznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti U2 group, s.r.o. za mesiac február 2013 a priznali z týchto ICC nadobudnutí daň z pridanej hodnoty. Žiadosť č.j. 9414401/2538630/2013 zo dňa 01.07.2013 W., spol. s r.o. - odpoveď zo dňa 29.10.2013 a Žiadosť č.j. 9414401/2545947/2013 zo dňa 06.06.2013 B. R., H., Poľsko - Odpoveď čiastočná zo dňa 23.10.2013, odpoveď zo dňa 17.04.2014. Z obsahu doručeného Formuláru „SCAC 2004“ je zrejmé, že žiadajúci členský štát SK žiadal členský štát PL o medzinárodnú výmenu informácii, v bodoch B1-1, B1-4, B1-8, B1-9, B1-11, na ktoré mu bola doručená odpoveď uvedená na str. 4 pod B1-18. Na otázky označené v uvedenom Formulári B2-6, B2-7, B2-11, B2-12, B2-15, B2-16, B2-17 boli správcovi dane doručené odpovede uvedené pod B2-19. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že členský štát PL zodpovedal všetky otázky štátu SK a uvedená odpoveď je úplná, t.j. ukončenie medzinárodnej výmeny informácii možno považovať dátumom zaslania odpovede 17.10.2013. Teda oznámenie o zaslaní dodatočnej informácie, ktoré považuje správca dane za konečnú odpoveď nie je na predpísanom formulári SCAC 2004, ale len dodatočnou informáciou, ktorú správca dane pri výkone úkonov dožiadaním MVI nežiadal. Navyše sa jedná o informáciu, kde je uvedený ako žiadajúci členský štát PL a požiadaným členským štátom je SK. Teda predmetnú informáciu nezískal správca dane, ale poľský správca dane. Uvedený rozpor pri dožiadaní o MVI dopĺňa žalobca aj v zmysle rozhodnutia o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti z 03.12.2013, v ktorom správca dane na str. 2 v časti odôvodnenie ods. 3 uvádza, že dôvodom na prerušenie kontroly sú žiadosti MVI č. 9414401/5/4234672/2013, 9414401/5/4232117/2013, 9414401/5/4235296/2013. Uvedeným rozhodnutím bola daňová kontrola prerušená do termínu zaslania všetkých odpovedí k týmto žiadostiach. Pri žiadosti SCAC 2004 žalovaný uvádza, že výmena informácií, ktorým správca dane preveroval uskutočnenie prepravy v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru, ktoré sú predmetom rozhodnutia o prerušení kontroly je zrejmé, že prerušenie kontroly sa nevzťahuje na formulár SCAC 2004, ktorým správca dane preveroval, či odberatelia priznali ICC. Podľa názoru žalobcu správca dane nesprávne určil termín ukončenia prerušenia daňovej kontroly do 17.04.2014, ale termín ukončenia prerušenej kontroly mal byť v súlade s dátumom doručenia poslednej odpovede v zmysle rozhodnutia o prerušení kontroly a to 17.01.2014. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že došlo k porušeniu § 46 ods. 10 daňového poriadku, teda lehota na vykonanie kontroly bola prekročená. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február 2013 sa začala 20.05.2013, prerušená bola od 06.12.2013 a mala byť prerušená do 17.01.2014, t.j. 43 dní a ukončená bola 04.07.2013, kedy bol protokol s výzvou doručený žalobcovi. Vzhľadom na uvedené lehota na ukončenie daňovej kontroly bola prekročená o 2 dni a to tak, že od 20.05.2013 je ročná lehota na ukončenie kontroly do 20.05.2014, a súčet s počtom dní, počas ktorých trvalo prerušenie kontroly určuje dátum reálneho ukončenia kontroly na 02.07.2014, nie na 04.07.2014. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že trvá na výroku rozhodnutia o odvolaní a po preštudovaní žaloby a jej rozšírenia žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu. Žalovaný k nevykonaniu dokazovania za účelom preverenia tvrdených skutočností zástupcom spoločnosti W., spol. s r.o. vo vzťahu k trestným konaniam a ich procesných štádií a záverov vedených voči osobe O. J. O. uvádza, že správca dane daňovou kontrolou nie je oprávnený preverovať skutočnosti uvedené v tejto námietke. Správca dane zaslal počas kontroly žiadosť o MVI, ktorou požiadal zahraničnú daňovú správu o preverenie obchodných aktivít medzi žalobcom a spoločnosťou W., spol. s r.o. Dňa 29.10.2013 bola doručená konečná odpoveď zahraničnej daňovej správy, v ktorej je uvedené, že žiadne obchodné aktivity neboli medzi žalobcom a spoločnosťou W., spol. s r.o. Správca dane nemá dôvod spochybňovať výsledky šetrení Finančnej správy ČR len preto, že nepotvrdili obchodné aktivity žalobcu. K tvrdeniu žalobcu a s poukázaním na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/152/2012 zo dňa 21.06.2013, že „skutočnosť, že odberateľ nedeklaroval nadobudnutie tovaru od žalobcu nemôže byť rozhodujúcim dôkazom o tom, že mu nebolo dodané deklarované plnenie“. Žalovaný dopĺňa text tohto rozsudku tak, že správne znie: „To, že maďarský odberateľ nedeklaroval nadobudnutie tovaru od žalobcu nemôže byť rozhodujúcim dôkazom o tom, že mu nebolo dodané deklarované plnenie. Zo spisu nevyplýva, že by bol správca dane skúmal zmluvné podmienky prepravy, kto a na koho účet vykonal prepravu, kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi ani to, že by správca dane vyzval platiteľa (žalobcu) na predloženie ďalších dôkazov.“ Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správca dane v prípade žalobcu skúmal prepravu tovaru, kto a na koho účet bola vykonaná preprava tovaru, kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi. Správca dane taktiež skúmal priebeh objednávania tovaru, miesta nakládky a vykládky tovaru. K zisteným skutočnostiam mal žalobca možnosť sa vyjadriť a doložiť ďalšie dôkazy. Žalovaný ďalej konštatuje, že je zrejmé z celého textu napadnutého rozhodnutia, že preprava do Čiech nebola sporná až na jeden prípad (v rámci odpovede k dožiadaniu zo dňa 15.10.2013 - odpoveď č.j. 2013/4690446 bolo správcovi dane oznámené, že P. M., T. vykonal prepravu pre F. F., s.r.o. nie pre spoločnosť W., s r.o. V rámci odpovede bola predložená aj objednávka, z ktorej vyplýva, že dopravcovi doklady vydá pán P. (pravdepodobne preklep a správne malo byť P.) adresa nakládky bola uvedená D. mieru Z. a tovar sa viezol do U.). Sporná je skutočnosť, komu žalobca dodal tovar z dôvodu, že ani jeden z prepravcov nepotvrdili prevzatie tovaru spoločnosťou W., spol. s r.o., resp. jej zamestnancami alebo v mieste jej sídla. Z uvedeného vyplýva, že prepravcovia nepotvrdili deklarovaného odberateľa spoločnosť W., spol. s r.o. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru platiteľovi - spoločnosti W., spol. s r.o. so sídlom v inom členskom štáte a tiež z dôvodu, že sa nepreukázalo, že predmetný tovar v tomto inom štáte aj skutočne bol zdanený. K námietke žalobcu o popieraní univerzálne platného ústavného princípu prezumpcie neviny, ktorý je zakotvený v článku 50 ods. 2 Ústavy SR táto zásada neplatí len v trestnom práve rovnako ju treba rešpektovať v správnom práve, čo roky potvrdzuje aj ustálená prax slovenských súdov ako aj Európsky súd pre ľudské práva. Žalovaný uvádza, že nedošlo k popretiu univerzálne platného princípu prezumpcie neviny, nakoľko správca dane uvedené uviedol v zhrnutí po vykonaní dokazovania na preverenie tvrdení deklarovaných žalobcom predloženými spornými faktúrami (str. 18 napadnutého rozhodnutia). Žalobca uviedol, že správca dane poukázal na rozhodnutie ESD č. C-409/04 Teleos, v ktorom je riešená otázka opustenia územia tovarom a vyslovil právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte. Uvedené žalobca namieta, pretože správca dane má preukázané, že tovar skutočne opustil územie dodávateľa a skutočnosť či bol zdanený, správca dane dostatočne neskúmal, pretože nie je hodnoverne preukázané, že reálne dodaný tovar nebol zdanený. K tomu žalovaný uvádza, že spornými faktúrami deklarovaný odberateľ dodanie tovaru nepriznal a nezdanil z dôvodu nadobudnutia, pretože takýto tovar nebol dodaný žalobcom aj vzhľadom na hlavný predmet podnikania. Správca dane dostatočne skúmal, či dodaný tovar bol v inom členskom štáte dodaný deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti W., spol. s.r.o. V ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. sú uvedené podmienky oslobodenia od dane, ktoré v zmysle odseku 5 je povinný preukázať žalobca. Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011, ktorý aplikuje uvedené rozsudky Súdneho dvora EÚ. K tomu žalovaný uvádza, že s uvedeným nesúhlasí, pretože v posudzovanom prípade v daňových transakciách žalobcu nejde o reťazec dodávok, v ktorom iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia je zaťažená daňovým podvodom, o ktorom žalobca nevie alebo nemôže vedieť. V deklarovanej daňovej transakcii ide o priameho odberateľa žalobcu, čiže ani v tejto skutočnosti nemá daňová transakcia žalobcu spoločný prvok s vyššie uvedenými rozsudkami Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, pretože v rozsudkoch sa pojednáva o subdodávateľoch dodávateľa daňového subjektu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že žalobcovi nebola umožnená účasť na dokazovaní, nakoľko správca dane žalobcu informoval o zistených skutočnostiach a vyzýval žalobcu na vyjadrenie k ním, predloženie, resp. uvedenie ďalších dôkazov preukazujúcich odberateľa deklarovaného spornými faktormi. K tvrdeniu žalobcu v rozšírenom rozsahu napadnutia rozhodnutia namietal, že došlo k prekročeniu lehoty na ukončenie daňovej kontroly o 2 dni, a to tak, že od 20.05.2013 je ročná lehota na ukončenie kontroly do 20.05.2014, a súčet s počtom dní, počas ktorých trvalo prerušenie daňovej kontroly určuje dátum reálneho ukončenie daňovej kontroly na 02.07.2014, nie na 04.07.2014. Žalovaný uvádza, že preskúmal aj dodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10, § 61 daňového poriadku. Správca dane zaslal v rámci daňovej kontroly najskôr 2 žiadosti a neskôr 3 žiadosti na výmenu informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES. Rozhodnutím o prerušení kontroly zo dňa 03.12.2013 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane vo výroku predmetného rozhodnutia o prerušení kontroly uviedol, že zaslal žiadosti o výmenu informáciu podľa čl. 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES, ku ktorému doposiaľ neboli doručené odpovede. Kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti prerušil správca dane odo dňa 06.12.2013 do termínu zaslania všetkých odpovedí k žiadostiam o výmenu informácií podľa čl. 7 a 15 nariadenia ES. Tieto odpovede správcovi dane boli doručené následne dňa 11.10.2013, 23.10.2013, 29.10.2013, 18.12.2013, 18.12.2013,17.01.2014 a 17.04.2014. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že Formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES referenčný dokument: E_SK_CZ_20130704_ 48667/13/ Srn 325376 R doručený dňa 23.10.2013 bol konečnou odpoveďou na Formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES referenčný dokument: E_SK_PL__20130606_94144015254594720013_000000- týkajúci sa spoločnosti B. „R.“, F. - G. F. L., pretože zahraničný správca dane v odpovedi doručenej 23.10.2013 na záver uviedol (str.8), že: „Osobitné SCAC žiadosti budú zaslané, z dôvodu preverenia konečného príjemcu tovaru.“ Na základe uvedeného je Výmena informácií podľa čl. 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EU referenčný dokument: VAT_PL_413496_SK_48667/13/Srn_20140311_G_R doručená dňa 17.04.2014, konečnou odpoveďou na žiadosť, Formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ ES referenčný dokument: E_SK_PL_20130606_94144015254594720013_000000. Z dokladov založených v administratívnom spise je zrejmé, že posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7 a 15 nariadenia ES bola doručená dňa 17.04.2014 a tento deň bol aj dňom kedy pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote a preto žalobca žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a preto žalobe nie je možné priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.09.2014, č. 9414401/5/4170505/2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 rozdiel v sume XX.XXX,XX euro tým, že nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX eur a rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.02.2015 č. 1100304/1/77743/2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane a odvolanie žalobcu zamietol. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť je bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Súd konštatuje, že správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Podľa § 43 ods. 1, 4, 5, 8 zákona č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Ak prepravu tovaru v tuzemsku do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 8 písm. b/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť. Súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola začala dňa 20.05.2013 na základe Oznámenia o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 07.05.2013 č. 9414401/5/1757727/2013. Dňa 20.06.2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Rozhodnutím zo dňa 03.12.2013 správca dane prerušil konanie odo dňa 06.12.2013. Žalovaný dňa 17.4.2014 oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Oznámenie o ukončení prerušenia daňovej kontroly bolo prevzaté zástupcom žalobcu dňa 30.04.2014. Žalobca si uplatnil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie február 2013 podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo na ich účet ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Správca dane vykonal kontrolu o dodaní rôzneho drogistického tovaru žalobcom pre odberateľov N.. I.; W., spol. s r.o. N.; B. „R.“ F. - G. F. jawna, H. Poľsko; C.. L. N., X. nad U.. V rámci kontroly žalovaný zaslal dve žiadosti - formulár SCAC 2004 - výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES, ktorými preveroval, či odberatelia priznali interkomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu za mesiac február 2013 a priznali z týchto ICC nadobudnutí daň z pridanej hodnoty. Ide o žiadosť zo dňa 01.07.2013 spoločnosti W., spol. s r.o. N. a žiadosť zo dňa 06.06.2013 spoločnosti B. „R.“, F.-G. F. L., H.. Počas kontroly boli zaslané tri žiadosti formulár SCAC 2004 - výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES, ktorými správca dane preveroval uskutočnenie prepravy v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru odberateľovi spoločnosti W., spol. s r.o. a to žiadosť zo dňa 07.09.2013 preverovaný prepravca L. Z. D., odpoveď zo dňa 17.01.2014, žiadosť zo dňa 24.09.2013 preverovaný prepravca E. X. X., odpoveď zo dňa 18.12.2013 a žiadosť zo dňa 17.09.2013 preverovaný prepravca F.-sup, s.r.o. P., odpoveď zo dňa 18.12.2013. K preverovaniu prepravy boli správcom dane počas kontroly zaslané dožiadania zo dňa 16.09.2013 preverovaný prepravca I. F., M., odpoveď zo dňa 21.10.2013, dožiadanie zo dňa 16.09.2013, preverovaný prepravca P. M., T., odpoveď zo dňa 17.10.2013. Žalobca vykonal aj ústne pojednávanie s prepravcom L. I., K., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07.10.2013. Správca dane zisťoval žiadosťou zo dňa 29.10.2013, či spoločnosť W., spol. s r.o. N. priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu za mesiac február 2013 a priznala z týchto intrakomunitárnych nadobudnutí v Českej republike daň z pridanej hodnoty a či plná moc predložená konateľom žalobcu je platná a spoločnosť W., spol. s r.o. zastupuje O. J. O.. Z odpovede zo dňa 29.10.2013 vyplynulo, že F. Šetrením správcu dane V. Z vypočutia konateľa spoločnosti bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2013, ďalej bola vypočutá svedkyňa C.. U. a pani P., ktorú navrhol vypočuť konateľ spoločnosti k obchodným aktivitám žalobcu týkajúcich sa spoločnosti W., spol. s r.o. Dňa 16.05.2014 oboznámil správca dane žalobcu o všetkých odpovediach k žiadostiam a dožiadaniam správcu dane, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15.04.2014. Správca dane na tomto pojednávaní žiadal splnomocneného zástupcu žalobcu, aby preukázal dodanie tovaru, ktoré fakturoval bez DPH. Splnomocnený zástupca uviedol, že vedie interné vyšetrovanie v snahe preukázať spojitosť medzi spoločnosťou W., spol. s r.o. a splnomocneným zástupcom a tým bude preukázané, že dodaný tovar bol v súlade so zákonom a smernicou EÚ o DPH. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca predložil správcovi dane faktúry a kópie dokladov o preprave - CMR avšak z týchto dokladov nebolo možné zistiť, že tovar bol skutočne dodaný spoločnosti W., s r.o. Tiež z administratívneho spisu vyplýva, že obchody uzavreté žalobcom so spoločnosťou W., spol. s r.o. dohodoval výhradne konateľ spoločností pán P., ktorý konal so splnomocneným zástupcom spoločnosti W., spol. s r.o. len na základe predloženého písomného splnomocnenia a bez toho, aby si preveril, či plná moc je platná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nakoľko nebolo žalobcom preukázané dodanie tovaru platiteľovi - spoločnosti W., spol. s r.o. IČ DPH: N B. XXXX, XXX XX N., ČR a tiež nebolo preukázané zdanenie v tomto štáte, napriek tomu, že žalobca podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. predložil správcovi dane faktúry a kópie dokladov o preprave (CMR). Žalobca nepreukázal, že skutočne dodal tovar platiteľovi spoločnosti W., spol. s r.o., ako vyplynulo z výpovedí prepravcov tovar zložili v Prahe v tržnici SAPA a prevzali ho občania vietnamskej národnosti. Súd uvádza, že správca dane vykonal šetrenie osoby p. O. J. O. a poukazuje na ním zabezpečené dôkazy (str. 20 rozhodnutia žalovaného, dôkazy založené v administratívnom spise). Žalobca dôvody o porušení ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku neuplatnil v odvolaní, preto súd na tieto dôvody uvedené v podaní doručenom súdu dňa 18.03.2015 neprihliadol. Napriek tomu súd poukazuje na vykonané dokazovanie správcom dane ako aj založené formuláre „SCAC 2004“ a odpovede k nim ako aj na rozhodnutie o prerušení konania a bolo preukázané, že posledná odpoveď na žiadosti o MVI podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES bolo doručená správcovi dane dňa 17.04.2014. K námietke žalobcu ohľadne ustálenej praxe a poukázanie na rozhodnutie SD EÚ spojené veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 , ktoré aplikuje Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sfž 1/2011 súd uvádza, že tento rozsudok na daný prípad nie je možné aplikovať. V tejto daňovej transakcii ide o priameho odberateľa - W., spol. s r.o. - žalobcu, avšak rozsudok na ktorý poukazuje žalobca sa týka reťazca dodávok, v ktorom iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia je zaťažená daňovým podvodom. Vzhľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie správcom dane, ktorý vedie daňové konanie a dbá na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Súd konštatuje, že žalobca nebol spôsobilý vyvrátiť pochybnosti správcu dane o tom, že tovar bol dodaný spoločnosti W., spol. s r.o., a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Súd dňa 11.04.2016 obdržal od právneho zástupcu žalobcu žiadosť o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/61/2015 s hlavným pojednávaním v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Poprad sp. zn.4T 121/2015, Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 3T 40/2009 a sp. zn. 1T 17/2007 a zároveň požiadal súd o ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa ako aj neúčasti právneho zástupcu navrhovateľa na tomto pojednávaní. O termíne pojednávania na deň 12.04.2016 o 13.00 hod. vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave bol právny zástupca žalobcu upovedomený dňa 16.03.2016. Súd napriek žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania vo veci konal a na pojednávaní dňa 12.04.2016 vo veci rozhodol. Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti, konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Z osobitnej úpravy § 250g ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorej „ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy“, sa v správnom súdnictve nepoužije. V ustanovení § 250g ods. 2 O.s.p. je priamo upravený postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví. Pojednávanie v neprítomnosti účastníka v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, nie je porušením práva, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne upovedomený, mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože si toto právo uplatnil už podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného súdom (k tomu pozri rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžhu/3/2009 - www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>). Odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka konania z dôležitých dôvodov však ani v správnom súdnictve nemožno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla byť odňatá možnosť konať pred súdom. V zmysle ustálenej judikatúry prítomnosť na verejnom (ústnom) prejednaní svojej veci, právo vyjadrovať sa na pojednávaní k dôkazom a robiť procesné úkony je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou. Účastník preto nemôže úspešne namietať, že súd nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní, keď ho nedonucoval k využitiu jeho práva, nenapomenul ho, ani mu neuložil pokutu (bližšie pozri napr. R 72/2003). Ani kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na dvoch rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania (pozri napr. ÚS 68/1998, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/77/2002-6/2004 ZSP). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, neporušil ústavné právo žalobcu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože kolízia dvoch pojednávaní, nie je dôležitým dôvodom podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.