Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200465 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200465.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co - 4/2015- IBa zo dňa 05.02.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 30.06.2010 bola komisii registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Ružinov doručená námietka žalobcu voči návrhu registra týkajúca sa zápisu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. X-XXX/XXX - orná pôda o výmere XXXmX . Predmetný pozemok je časťou pôvodného pozemkovo-knižničného pozemku č. XXX/X, ktorý bol evidovaný v PK vložke č. XXXX, kat. ú. R., v prospech Slovenskej republiky v 1/1 v správe Obvodného úradu Bratislava. Námietku odôvodnil tým, že ide o nepridelený konfiškát a ako s neprideleným konfiškátom s ním nakladal príslušný národný výbor a k 01.05.1991 ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. sa stal vlastníctvom žalobcu. Žalobca žiadal o zmenu vlastníka v jeho prospech z dôvodu, že ide o pozemok, ktorý nadobudol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 138/1991 Zb.) a ku dňu účinnosti tohto zákona sa stali jeho vlastníctvom. 2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. C-245/14/ROEP/Ružinov zo dňa 18.11.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) nevyhovel námietke žalobcu voči návrhu registra týkajúcej sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „E“ parc. č. X-XXX/XXX - orná pôda o výmere XXXmX z dôvodu, že predmetný pozemok reg. „E“ tvorí časť parcely reg. „C“ č. XXXX/XXX - druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ v intraviláne, na ktorom je postavený sklad. V nadväznosti na konfiškáciu v spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. je potrebné zapísať vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co-4/2015-IBa zo dňa 05.02.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil stotožniac sa s názorom prvostupňového správneho orgánu. II. 4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. Co-4/2015-IBa zo dňa 05.02.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. C-245/14/ROEP/Ružinov zo dňa 18.11.2014 o námietke týkajúcej sa údajov návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. ú. N. - zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „E“ - parc. č. X-XXX/XXXX-orná pôda o výmere XXX m2. M. potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenie vyplýva, že nepochybne ide o majetok Slovenskej republiky, vychádzajúc z konfiškačného rozhodnutia je potrebné zapísať predmetný pozemok do vlastníctva SR, v správe Okresného úradu Bratislava. Vlastnícke právo hlavného mesta nemožno automaticky odvodzovať z konfiškačného rozhodnutia spojením s vyhl. č. XXX/XXXX Ú.v. s poukazom na ust. § 2 ods. X zákona č. 138/1991 Zb. bez preukázania hospodárenia národným výborom hospodárskou zmluvou. Bez tohto právneho úkonu právo hospodárenia národného výboru v zmysle vtedy platných predpisov nevznikol. 5. Žalobca uvádza, že predmetný pozemok je časťou pôvodného pozemkovoknižného pozemku parc. č. XXX/X, ktorý bol evidovaný v PK vložke č. XXXX, kat. ú. R. ako vlastníctvo G. N. v podiele X a J. N., rod. R. v podiele 1, ktorým bol rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 2618/a/46-I zo dňa 05.11.1946 v rozsahu § 2 nariadenia č. 64/1945 Sb. ako osobám nemeckej národnosti skonfiškovaný. 6. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/7/02 je zrejmé, že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasne splnenie dvoch podmienok a teda musí ísť 1/ o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánu miestnej štátnej správy, 2/ patrilo právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Táto všeobecná zásada transformácie majetku štátu na majetok obcí je v tomto zákone prelomená v prípade niektorých právnych situácií, napr. do vlastníctva obcí neprechádza nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, pretože v zmysle § 3 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. tento majetok neprešiel do vlastníctva obce. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce uvádza, že treba preukázať hospodárenie národným výborom hospodárskou zmluvou. Bez tohto právneho úkonu, podľa názoru žalovaného, právo hospodárenia národnému výboru v zmysle vtedy platných predpisov nevzniklo. Avšak národný výbor, ktorý podľa § 1 vyhl. 158/1959 Úv. konfiškovaný a nepridelený majetok spravoval, mohol tento majetok podľa § 10 vyhl. 119/1988 Zb. bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym alebo mohol podľa § 347 zákona č. 109/1964 Zb. previesť právo hospodárenia na inú organizáciu, nemohol však spísať hospodársku zmluvu sám zo sebou, aby preukázal svoje právo hospodárenia. 7. V priebehu konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nebol nikým predložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že by predmetný pozemok bol ako majetok v štátnom vlastníctve daný do trvalého užívania inej než štátnej organizácii, čo by bolo prekážkou pre nadobudnutie vlastníctva § 3 zákona č. 138/1991 Zb. v znení platnom k 01.05.1991. 8. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že nakoľko nebolo žiadnym listinným dôkazom preukázané, že by tu bola prekážka uvedená v § 3 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb., tento pozemok prešiel v zmysle § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. v spojení s § 1 vyhl. č. 158/1959 Úv. ako nepridelený konfiškát, z ktorým hospodáril národný výbor k 01.05.1991 do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislava. III. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca doručil komisii ROEP v kat. ú. Ružinov námietku voči návrhu registra týkajúcu sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku reg. „E“ parc.č. X-XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX mX v prospech Slovenskej republiky v 1/1 v správe Obvodného úradu Bratislava a žiadal o zmenu vlastníka v jeho prospech, ktorú odôvodnil tým, že ide o nepridelený konfiškát a ako neprideleným konfiškátom s ním nakladal príslušný národný výbor a k 01.05.1991 ku dňu účinnosti zákona č. 137/1991 sa stal vlastníctvom žalobcu. 10. Prvostupňový orgán verejnej správy prešetril návrh registra týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k tomuto pozemku a zistil, že predmetný pozemok v návrhu registra označený ako pozemok parc. č. X-XXXX/XXXX. je časťou pôvodného PK pozemku parc. č. XXX/X, evidovaný v R. č. XXXX kat. ú. R., vo vlastníctve G. N. v podiele X a J. N., rod. R. v 1 . Na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č. 2618/a/46-I zo dňa 05.11.1946 im bola ako osobám nemeckej národnosti majetok skonfiškovaný v rozsahu § 2 nariadenia č. 64/1945 Sb. SNR. Pozemok reg. „E“ parc. č. X-XXX/XXX tvorí časť pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX - druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ v intraviláne, na ktorom je postavená nebytová budova - sklad. Námietka bola prerokovaná na zasadnutí komisie ROEP dňa 04.11.2014 zo záverom vydať rozhodnutie, ktorým sa námietke nevyhovuje. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.11.2014 námietke žalobcu nevyhovel. 11. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.02.2013. Žalovaný uvádza, že účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 12. Žalovaný argumenty žalobcu považuje za nedôvodné a poukazuje na znenie § 1 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., § 3, 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Z uvedených ustanovení vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obec je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národným výborom k 24.11.1990. Vzhľadom na skutočnosť, že nepochybne ide o majetok Slovenskej republiky, vychádzajúc z konfiškačného rozhodnutia je potrebné zapísať predmetný pozemok do vlastníctva Slovenskej republiky, v správe Okresného úradu Bratislava. Vlastnícke právo žalobcu nemožno automaticky odvodzovať z konfiškačného rozhodnutia v spojení s vyhl. č. 158/1959 Ú.v. s poukazom na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. bez preukázania hospodárenia národným výborom. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na dotknutom pozemku je postavený sklad, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Na základe uvedených právnych a skutkových dôvodov neprechádza predmetný pozemok do vlastníctva žalobcu ale zostáva vo vlastníctve štátu. 13. Žalovaný uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, je riadne odôvodnené a rovnako rozhodnutia a postup prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci bol správny a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV. 14. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 15. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 16. Zákon č. 180/1995 Z. z. upravuje postup pri zostavovaní a schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov na základe dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Tieto údaje musia v čase zostavovania registra existovať a zvyčajne sú poskytované nájomcami pozemkov, resp. inými oprávnenými osobami alebo sú získavané z katastrálneho operátu, štátnych archívov, prípadne z listín predložených účastníkmi konania. Úlohou správnych orgánov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. je zhromaždenie týchto listín a podľa údajov v nich obsiahnutých správne orgány zostaviť návrh príslušného registra obnovenej evidencie pozemkov. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 18. Podľa § 1 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku). 19. Podľa § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. 20. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ dekrét č. 12/1945 Sb., s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškuje pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok, ktorý je vo vlastníctve všetkých osôb nemeckej a maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. 21. Podľa § 4 dekrét č. 12/1945 Sb., poľnohospodárskym majetkom (§ 1 ods. ) sa rozumie poľnohospodárska a lesná pôda, k nej patriace budovy a zariadenia, závody poľnohospodárskeho priemyslu, slúžiace vlastnému poľnohospodárskemu a lesnému hospodárstvu, ako i hnuteľné príslušenstvo (živý a mŕtvy inventár) a všetky práva, ktoré sú spojené s údržbou skonfiškovaného majetku alebo jeho časti. 22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok štátu nachádza (ďalej len dočasná správa). 23. Podľa obsahu administratívneho spisu bolo v správnom konaní preukázané, že v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX bolo vlastnícke právo k pôvodným pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve G. N. a v podiele X a J. N., rod. R. v podiele 1 a v prospech Československého štátu - Ústredného národného výboru v Bratislave v podiele 1. Rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bratislave č. 2618/a/46-1 zo dňa 05.11.1946 v rozsahu § 2 nar. č. 64/1945 Sb. n. SNR im bol tento majetok ako osobám nemeckej národnosti skonfiškovaný. Absentuje zápis vlastníckeho práva na československý štát v správe národného výboru v pozemno-knižničnej vložke. 24. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990. 25. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. 26. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002) možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a získanom pre majetkové reformy. Vtedajšie národné výbory nemali poľnohospodársky majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa vyhl. č. 507/1950 Ú. v. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. 27. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy. 28. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. 29. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke, s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. 30. Ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, že ho vykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba potom platí, že pozemok dočasne spravoval okresný resp. obvodný národný výbor (§ 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka). Dočasná správa však nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Súd uvádza, že uvedené sa netýka predmetného pozemku, pretože tento neprešiel do dočasnej a ani trvalej správy národného výboru čo potvrdzuje aj absencia zápisu vlastníckeho práva na československý štát v správe národného výboru vo vložke č. XXXX. - R.. 31. Súd uvádza, že predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obec je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Vychádzajúc z konfiškačného rozhodnutia je potrebné zapísať uvedený pozemok do vlastníctva Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava. 32. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci nemal úspech. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.