Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/72/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200493 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200493.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: B. Z., bytom Z. - L. XXXX, B. XX, XXX XX Z., zastúpený: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤPZ a posudkových činností, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. U./U zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.03.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. UPS/U zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. Z zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 31.03.2014 a nepriznal peňažný príspevok na úpravu rodinného domu. Dôvodom bola skutočnosť, že podľa komplexného posudku vydaného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.04.2014 sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70% ale požadovaný peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle komplexného posudku zo dňa 22.04.2014 bola miera funkčnej poruchy žalobcu 60% ale už v komplexnom posudku zo dňa 11.09.2014 bola miera funkčnej poruchy žalobu 70%. To znamená, že za štyri mesiace sa jeho miera funkčnej poruchy zhoršila o 10%. Pokiaľ boli v komplexnom posudku zo dňa 11.09.2014 uvádzané sociálne dôsledky, ktoré vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu tak tu bolo uvedené, že v oblasti mobility a orientácie má zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesnej funkcie, pohybuje sa s oporou dvoch francúzskych bariel a nemôže sa prepravovať v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. V tomto smere je mu poskytovaný príspevok na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla a to vo výške 32,- eur mesačne. Žiadne iné kompenzácie mu neboli v komplexnom posudku navrhované. Ďalej je v komplexnom posudku uvádzané, že býva v záhradnej chatke, ktorej vlastníkom je pán O.. K tomu opätovne uvádza žalobca, že v nehnuteľnosti má trvalý pobyt a táto nehnuteľnosť je celoročne obývateľná. Žalobca má v tejto nehnuteľnosti právo doživotného bývania a užívania. To znamená, že ak má v tejto nehnuteľnosti aj trvalý pobyt, tak je táto nehnuteľnosť postavená na rovine rodinného domu lebo inak by neobdržal trvalý pobyt. Žalobca nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohol bývať. Taktiež nemá finančné prostriedky, aby mohol ísť bývať do zariadenia sociálnych služieb lebo tam sa musí mesačne platiť viac ako je jeho mesačný dôchodok. Okrem toho jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje a tým odpadá aj možnosť si privyrobiť, zamestnať sa aj keď na čiastočný úväzok. Správny orgán je povinný zistiť presný a úplný skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade to neurobil a uspokojil sa s tvrdením, že žalobca býva v chate, ktorá je podľa katastrálneho zákona určená na rekreačné účely. Žalobca vo svojich všetkých podaniach uvádzal, že býva v chate, ktorá je murovaná, celoročne obývateľná, má tam trvalý pobyt a okrem toho doživotné právo užívania. Žaloba nemá vo vlastníctve žiadnu inú nehnuteľnosť, žije len z invalidného dôchodku, nemá iných rodinných príbuzných, ktorí by sa o neho postarali a vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav potrebuje upraviť bývanie v nehnuteľnosti na bezbariérové, aby tam mohol naďalej bývať. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.09.2015 uviedla, že v rámci odvolacieho konania žalovaná preskúmala spisovú dokumentáciu a posudkový lekár vypracoval dňa 09.12.2014 lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 70%, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár posúdil odkázanosť žalobcu na úpravu rodinného domu a úpravu garáže podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia dospel k záveru, že žalobca má postihnutie periférnych nervov dolných končatín s následkom chronickej zhoršujúcej sa obrny dolných končatín hodnotenej neurológom ako ťažkého stupňa. Chôdza je možná s oporou jednej resp. francúzskych bariel, je očakávaná progresia s odkázanosťou na použitie invalidného vozíka. Vychádzajúc zo spisovej dokumentácie úradu zo sociálneho zisťovania vyplynulo, že vlastníkom záhradnej chaty, u ktorej sa žalobca zdržiava je pán Ján O., trvale bytom K. č. XX, M., ktorý žalobcovi zriadil vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX je daná nehnuteľnosť špecifikovaná ako záhradná chata, ktorá je charakterizovaná ako pozemok, na ktorom je postavená nebytová jednotka označená súpisným číslom, ktorá slúži na šport a rekreačné účely. Žalovaná uviedla, že považovala podklad obstaraný úradom a to výpis z katastra nehnuteľností za dostatočný podklad pre rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok úradu, ktorého platnosť potvrdilo stanovisko na č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný sociálnym pracovníkom žalovaného. K námietke žalobcu týkajúcu sa nezavolania žalobcu k vypracovaniu lekárskeho posudku žalovaná s poukazom na vyššie uvedené uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a žalobca nepožiadal písomne pozvanie na posúdenie zdravotného stavu, vykonal posudkový lekár posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. K námietke žalobcu, že nikde v zákone nie je uvedené, že peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo bytu sa priznáva len vtedy, ak v komplexnom posudku je forma kompenzácie navrhovaná alebo nepriznáva, ak tam nie je navrhovaná žalovaná uvádza, že podľa ust. § 37 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže. Ako to vyplynulo z lekárskeho posudku posudkového lekára, žalobca je v rozsudku svojho ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný podľa ust. § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na úpravu rodinného domu. Z lekárskeho hľadiska teda spĺňa podmienky na priznanie požadovaného peňažného príspevku. Uvedenú formu kompenzácie nebolo možné žalobcovi navrhnúť z dôvodu, že záhradná chata neslúži podľa výpisu katastra ako priestor na bývanie ale na rekreačné účely a šport a podľa ust. § 37 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia neplní zákonom stanovený účel. Sociálna posudková činnosť nebola v mieste bydliska žalobcu realizovaná, nakoľko by neovplyvnila závery k odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie práve z neplnenia zákonom stanoveného účelu podľa § 37 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotné postihnutia. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.02.2016 o 10,00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. Z zo dňa XX.XX.XXXX nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na úpravu rodinného domu. Dôvodom nepriznania príspevku bolo, že požadovaná forma kompenzácie nebola v koplexnom posudku navrhnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. U./U ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX ako vecne správne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že žalobcom nebolo možné priznať peňažný príspevok na úpravu rodinného domu. Tak ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevok ... príspevok je možné získať na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Žalobca býva v záhradnej chate, ktorej majiteľom je pán V. O., trvale bytom K. XX, M., ktorý žalobcovi zriadil vecné bremeno doživotného bývania a užívania uvedenej nehnuteľnosti. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX je predmetná nehnuteľnosť špecifikovaná ako záhradná chata, ktorá je charakterizovaná ako pozemok, na ktorom je postavená nebytová jednotka označená súpisným číslom, ktorá slúži na šport a rekreačné účely. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na úpravu rodinného domu ale vzhľadom k tomu, že záhradná chata neslúži podľa výpisu katastra ako priestor na bývanie ale na rekreačné účely a šport, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu mu nemohol byť navrhnutý. Súd má zato, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie žalovaný ako aj jej postup bol v súlade so zákonom. Žalobca vo svojej žalobe uviedol tie isté nedostatky správnych orgánov, ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovanej bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnemu žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.