Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200567 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200567.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Q. F. F., štátna príslušnosť T. demokratická ľudová republika, zastúpený: T. kancelária P.. Patrícia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, Mariánske nám. č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP- BA2-2015/000684-003 zo dňa 23.01.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2015/000684-003 zo dňa 23.01.2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.: PPZ-HCP-BA6-69-015/2014-AV-SAN zo dňa 09.10.2014, ktorým bol účastník konania podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon č.404/2011 Z.z.) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do Alžírska, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09.10.2014 rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky do Alžírska. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa neoprávnene nachádza na území Slovenskej republiky a jeho administratívnym vyhostením mu nezabránil viesť rodinný život na území Slovenskej republiky. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o administratívnom vyhostení žalobcu z územia SR do Alžírska potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dňa 02.04.2014 sa žalobca dostavil na stránkové pracovisko Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava za účelom podanie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. Vzhľadom na to, že žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, bol predvedený na Oddelenie polície PZ Bratislava. Následne s ním bola spísaná zápisnica o vyjadrení sa účastníka konania vo veci administratívneho vyhostenia v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. V čase o 12:51 hod. bolo spisovanie zápisnice prerušené a žalobcovi bolo umožnené podať si žiadosť o tolerovaný pobyt. Po podaní žiadosti o tolerovaný pobyt bolo o 13:10 hod. pokračované v spisovaní zápisnice. Dňa 02.04.2014 prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o tolerovaný pobyt neprijal. Žalobca má zato, že prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore so zákonom a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o výsledku prešetrenia sťažnosti sp. zn.: PPZ-OKS-Sť-412/2013 zo dňa 03.03.2014. Napriek tomu opäť neprijal žiadosť žalobcu o tolerovaný pobyt na území SR a namiesto toho začal konanie o administratívnom vyhostení. Zo skutočnosti, že obdobie posudzovania žiadosti o tolerovaný pobyt sa považuje za oprávnený pobyt vyplýva, že prvostupňový správny orgán odmietnutím prijatia tejto žiadosti sám zabránil účastníkovi konania jeho pobyt na území SR legalizovať a neoprávnený pobyt žalobcu na území SR sám úmyselne predĺžil. Takýto postup správneho orgánu je neprístupný. Uvedený postup prvostupňového správneho orgánu je nezákonný a nič nemení na skutočnosti, že zápisnica o podaní vysvetlenia účastníka konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia bola o 12:51 hod. prerušená za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt, nakoľko v tom čase už bolo začaté konanie o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že konanie o administratívnom vyhostení bolo začaté nezákonne. Žalobca poukazuje na znenie čl. 8 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života, obydlia a korešpondencie. Správny orgán v rozhodnutí uviedol, že napadnutým rozhodnutím nijakým spôsobom neznemožní a ani inak nebráni žalobcovi viesť rodinný a súkromný život na území SR po splnení zákonom stanovených podmienok. Žalobca má na území Slovenskej republiky manželku a dcéru. Tvrdenie žalovaného o tom, ako napadnutým rozhodnutím nejakým spôsobom nezasiahnu do súkromného a rodinného života žalobcu sú nezrozumiteľné. Skutočnosť, že má žalobca na území SR dcéru, štátnu príslušníčku SR, žalovaný v rozhodnutí nespomína. Nie je zrejmé, ako môže žalobca viesť súkromný a rodinný život zo svojou manželkou a dcérou, ak sa bude nachádzať na území Alžírska. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 22/2014 zo dňa 23.09.2014, v ktorom sa uvádza, že nie je možné určiť, či po výkone administratívneho vyhostenia cudzinca by bolo jeho odlúčenie od manželky a dieťaťa trvalé alebo dočasné a vzhľadom na obmedzené možnosti, ktoré má cudzinec podľa zákona o pobyt cudzincov pre umožneniu pobytu na území Slovenskej republiky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomenul aplikačnú prednosť Dohovoru pred vnútroštátnymi zákonmi, nakoľko uvádza, že účastník konania môže viesť rodinný a súkromný život po splnení zákonom stanovených podmienok. Aplikácia Dohovoru, ktorý poskytuje ochranu právu na rodinný a súkromný život účastníka konania má prednosť pred splneným zákonom stanovených podmienok. Napadnuté rozhodnutie je nepochybne zásahom do práv na rodinný a súkromný život navrhovateľa, jeho manželky a ich spoločnej dcéry. Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože sa v ňom vôbec neuvádza ako sa vyrovnal s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní, predovšetkým o aplikačnej prednosti medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných zmlúv na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že konanie o administratívnom vyhostení žalobcu, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie bolo začaté nezákonne a preto nemalo byť ani vydané. Napadnuté rozhodnutie je nepochybne hrubým zásahom do práv žalobcu na vedenia súkromného života, nakoľko na území Slovenskej republiky má manželku a dcéru, ktoré sú občiankami Slovenskej republiky. Žalobca uvádza, že podal žiadosť o trvalý pobyt na území SR, o ktorej žiadosti rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.03.2013 č.: PPZ-HCP-BA2-2014/002032-003, proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 1S/100/2014. V marci 2015 podal ďalšiu žiadosť o udelenie trvalého pobytu, o ktorej nebolo do podania tejto žaloby rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá na území SR v súčasnosti žiadnu formu pobytu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím zo dňa 09.10.201, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Alžírskej republiky. Uvedeným rozhodnutím mu nebol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.01.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol. Dňa 02.04.2014 sa na stránkové pracovisko prvostupňového správneho orgánu dostavil žalobca za účelom podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky. Preverovaním v informačných systémoch PZ bolo zistené, že sa žalobca na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Ďalej bolo zistené, že Migračný úrad MV SR viedol so žalobcom azylové konanie, ktoré však bolo právoplatne ukončené neudelením azylu ani doplnkovej ochrane na území SR. Dňa 02.04.2014 spísal prvostupňový správny orgán so žalobcom zápisnicu o podaní vyjadrenia, v ktorej okrem iného uviedol, že na územie schengenského priestoru pricestoval v roku 2008 do Talianska bez platného cestovného dokladu a oprávnenia na vstup a zdržiavanie sa. V Schengenskom priestore zotrval cca 20 mesiacov a potom vycestoval už na platný cestovný doklad do domovskej krajiny. V decembri 2012 opätovne vstúpil do Schengenského priestoru s cieľovou krajinou Slovenská republika bez platného oprávnenia na vstup a zdržovanie sa. Po vstupe požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a zoznámil sa so svojou manželkou, štátnou príslušníčkou SR. V priebehu spisovania zápisnici vyjadril žalobca vôľu zlegalizovať si na území SR oprávnenosť pobytu a preto mu bolo umožnené podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území SR. Táto mu bola prijatá. Následne prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi, že konanie vo veci administratívneho vyhostenia z územia SR bolo prerušené do doby rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o prerušení konania dňa 02.04.2014 č.: PPZ-HCP-BA6-69-008/2014-AV. Dňa 02.04.2014 prvostupňový správny orgán požiadal o informácie k osobe žalobcu Rakúsku republiku. K tejto veci bola zaslaná odpoveď s negatívnym výsledkom. Dňa 06.10.2014 bol splnomocnený zástupca žalobcu vyzvaný, aby sa dňa 08.10.2014 dostavil na prvostupňový správny orgán a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie vo veci. Splnomocnený zástupca sa do stanoveného termínu na prvostupňový správny orgán nedostavil, pričom však zaslal písomné vyjadrenie k veci, ktoré bolo doručené správnemu orgánu dňa 10.10.2014, t.j. po vydaní rozhodnutia vo veci. Dňa 09.10.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu z územia SR do Alžírska podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Dňa 03.11.2014 bolo proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podané odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.01.2015. Žalovaný uvádza, že žalobca dňa 02.04.2014 požiadal o udelenie tolerovaného pobytu na území SR v zmysle ust. § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Správny orgán po preverení všetkých relevantných skutočností rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA6-1224-12/2014-PPC zo dňa 16.04.2014 zamietol žalobcovi žiadosť o udelení povolenia na tolerovaný pobyt podľa § 59 ods. 12 písm. b/, d/ zákona č. 404/2011 Z.z. (nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu, nepredložil doklad od bezúhonnosti). Síce v § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. sa uvádza, že v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu o bezúhonnosti môže Ministerstvo vnútra SR upustiť, ale zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca má záznam v Schengenskom informačnom systéme (na vonkajšej hranici odoprieť vstup do krajiny, vo vnútrozemí odovzdať osobu cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia Schengenského priestoru). Prvostupňový správny orgán zároveň oslovil Národnú ústredňu Sirene, ktorá zaslala informáciu č.p.: PPZ-MRS-NUS-16156/2013-VLK zo dňa 02.08.2013, kde je uvedené, že žalobca má záznam z policajných evidenciách na území Talianska z dôvodu odsúdenia na odňatie slobody na 10 mesiacov a pokutu XXX,- eur za krádež vlámanie. Platnosť opatrenia je 10 rokov (od 03.06.2012). Zároveň bolo zistené, že žalobca v konaní o tolerovanom pobyte doložil iba výpis z registra trestov domovského štátu, ale doklad od bezúhonnosti z Talianskej republiky, v ktorej sa zdržiaval v posledných troch rokov viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov, nedoložil. Žalobca nedoloženie uvedeného dokladu odôvodnil tým, že nemôže vycestovať do Talianska a zabezpečenie takéhoto dokladu by pre neho predstavovalo veľké finančné náklady. Dňa 09.05.2014 podal žalobca voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný preskúmal uvedené odvolanie a zároveň vo svojom konaní požiadal Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Paríži o zaslanie informácie o tom, čo požiadal o superlegalizáciu výpisu z registra trestov Alžírskej republiky, ktorú bolo potrebné zo strany žalobcu zabezpečiť. Veľvyslanectvo listom zo dňa 25.06.2014 oznámilo, že o uvedený úkon požiadala Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., ktorá žalobcu zastupuje. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.07.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný uvádza, že dňa 19.04.2013 podal žalobca na prvostupňový správny orgán žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území SR. Nakoľko však nedoložil k žiadosti doklad v zmysle § 45 ods. 3 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. - doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť, bolo rozhodnutím zo dňa 14.08.2013 konanie prerušené na 90 dní, zároveň bol žalobca poučený, že ak svoju žiadosť nedoplní v stanovenej lehote na správnom orgáne, ten v zmysle § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku konanie zastaví. Dňa 03.12.2013 bolo pod č.: PPZ-HCP-BA6-2163-34/2013-Z/HAN vydané rozhodnutie o zastavení konania, voči ktorému žalobca podal odvolanie, ktorému žalovaný nvyhovel. Žalobca voči uvedeným rozhodnutiam podal dňa 21.05.2014 na Krajskom súde Bratislava žalobu, ktorý rozsudkom č.k. 1S 100/2014-86 zo dňa 04.10.2014 zamietol. Dňa 16.01.2015 bolo podané na krajskom súde odvolanie voči rozsudku, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp.zn. 10Sža 7/2015 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Žalovaný ku konaniu o administratívnom vyhostení uviedol, že dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia SR bolo zistenie správneho orgánu, že sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo umožnené podať žiadosť o tolerovaný pobyt je nepravdivé, lebo dňa 02.04.2014 sa žalobca dostavil na prvostupňový správny orgán za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt. Prvostupňový správny orgán prijal túto žiadosť a táto bola zamietnutá rozhodnutím č.p.: PPZ- HCP-BA6-1224-12/2014-PPC zo dňa 16.04.2014. Uvedené konanie bolo právoplatne ukončené po vydaní rozhodnutia o odvolaní a zároveň bola zo strany žalobcu podaná žaloba na Krajský súd v Bratislave, ktorá bola zamietnutá rozsudkom sp. zn. 5S 174/2014, ktoré v čase podania vyjadrenia k žalobe nebolo právoplatné. Žalobca žiadal aj o udelenie povolenia na trvalý pobyt, o tejto žiadosti bolo konanie zatavené podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, žalobca nedoložil v konaní doklad o bezúhonnosti. V predmetnej veci už prebehlo aj konanie na Krajskom súde v Bratislave, v ktorej bolo rozhodnuté v prospech žalovanej strany teda žaloba bola zamietnutá (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S 100/2014-86 a NS SR sp.zn. 10Sža/7/2015). Žalovaný uvádza, že konanie žalobcu smeruje k tomu, že zavádzal správny orgán a nechcel predložiť doklad o bezúhonnosti Talianskej republiky, nakoľko má záznam v Schengenskom informačnom systéme s poznámku odopretia vstupu na územie štátov schengenu. Žalobcovi za svoj neoprávnený pobyt na území SR bolo udelené administratívne vyhostenie, avšak bez uloženia zákazu vstupu na toto územie. To znamená, že po vycestovaní z územia SR a zadovážení si všetkých dokladov tak, aby mohol legálne pricestovať na toto územie mu nič nebráni v tom, aby tak urobil. Žalovaný k čl. 8 ods. 1 Dohovoru, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe uvádza, že správne orgány postupovali adekvátne a právo na súkromný život žalobcu nebol porušený. Žalobca sa preukázateľne nachádza na území SR neoprávnene, zároveň správny orgán vyhodnotil všetky skutočnosti a z toho dôvodu neudelil žalobcovi zákaz vstupu. Žalovaný ďalej uvádza, že správne orgány postupovali len v súlade so zákonom. Žalobca sa v minulosti dopustil trestnej činnosti na území Talianskej republiky, o čom svedčí aj záznam v Schengenskom informačnom systéme. Táto skutočnosť bola dôvodom na zastavenie konania v žiadosti o trvalý pobyt na území SR. Žalobca sa vedome vyhýbal predloženiu uvedeného dokladu, dokonca zavádzal správny orgán o tom, že uvádzal, že je to nad jeho možnosti takýto doklad si zabezpečiť. V tomto konaní dal za pravdu správnemu orgánu tak krajský ako aj najvyšší súd. Čo sa týka konania o tolerovanom pobyte žalobca opätovne nemohol predložiť doklad o bezúhonnosti, ktorý má správny orgán právo si žiadať, zároveň žalobca ani nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu, nakoľko má platný cestovný doklad a je zosobášený s občiankou SR. Tolerovaný pobyt ako špecifický druh pobytu má presne stanovené podmienky na jeho udelenie. V minulosti bol žalobca žiadateľom o azyl na území SR, ktorý mu nebol udelený. Z dôvodu, že sa na území SR žalobca zdržiaval neoprávnene správny orgán pristúpil k tomu, že žalobcu administratívne vyhostil z územia SR na území domovského štátu, neuložil mu však zákaz vstupu, čo mu umožňuje po vycestovaní z územia SR a po splnení zákonom stanovených podmienok požiadať o pobyt na tomto území, resp. pricestovať na toto územie. Žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. Rovnako aj pri podaní novej žiadosti má zo zákona povinnosť predložiť všetky stanovené doklady a v prípade, že splní všetky zákonom stanovené podmienky, môže mu byť príslušný druh pobytu povolený. Vzhľadom na uvedené má žalovaný zato, že prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán náležite použili hmotnoprávny predpis a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca dňa 29.06.2014 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a uvádza, že zotrváva na podanej žalobe a na všetkých v nej popísaných dôvodoch. Postup správnych orgánov v konaní o administratívnom vyhostení nepochybne spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 02.04.2014 bol spísaný úradný záznam č. PPZ-HCP-BA6-69/2014-PPC-AV pracovníčkou oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava z ktorého vyplýva, že žalobca prišiel počas stránkových hodín podať žiadosť o tolerovaný pobyt. Preverovaním bolo zistené, že žalobca je v Rakúskej republike evidovaný ako žiadateľ o azyl a na území SR sa zdržiava neoprávnene. Túto žiadosť pracovníčka konzultovala so svojim nadriadeným. K samotnému prijatiu žiadosti neprišlo, nakoľko bol žalobca riešený skupinou Analýzy rizík OCP PZ BA. Z úradného záznamu oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-69-002/2014-AV, ktorým bola vykonaná lustrácia v IS MIGRA z ktorej vyplýva, že azylová procedúra so žalobcom bola právoplatne skončená. Dňa 02.04.2014 bola spísaná so žalobcom zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA6-69-006/2014-AV s ktorej vyplýva, že dňom 02.04.2014 začalo voči žalobcovi správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. a to z dôvodu, že má na území SR neoprávnený pobyt. O 12.51 hod. bolo prerušené spisovanie zápisnice o podaní vyjadrenia a bola žalobcovi daná možnosť o podanie žiadosti na tolerovaný pobyt, ktorú následne žalobca podal. Dňa 02.04.2014 bolo vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom o prerušení konania z dôvodu, že zároveň prebieha konanie o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Dňa 06.10.2014 bol vyzvaný právny zástupca žalobcu, aby sa dňa 08.10.2014 dostavil na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre vydaním rozhodnutia vo veci administratívneho vyhostenia. Dňa 09.10.2014 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA6-69-015/2014-AV-SAN, ktorým rozhodol podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o administratívnom vyhostení účastníka konania (žalobcu) na územie Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Dňa 10.10.2014 doručil právny zástupca účastníka konania podanie, ktorým oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že manželka účastníka konania je vo vysokom štádiu tehotenstva. Konanie o administratívnom vyhostení účastníka konania považuje za nezákonné od jeho počiatku vzhľadom na to, že účastník konanie sa dostavil na OCP PZ Bratislava za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt. Dňa 03.11.2014 obdržal prvostupňový správny orgán odvolanie proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP- BA6-69-015/2014 zo dňa 09.10.2014, ktorého dôvody sú totožné s podanou žalobou. Dňa 18.11.2014 bol doručený prvostupňovému správnemu orgánu rodný list dieťaťa žalobcu. Dňa 26.11.2016 bolo žalovanému doručené podanie opravného prostriedku spolu s Prílohou č. 1 k rozhodnutiu č.PPZ-HCP-BA6-69-020/2014-AV-SAN. Dňa 23.01.2015 bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) až l) zákona č. 404/2011 Z.z., tento zákon upravuje podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len "vstup") a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len "vycestovanie"), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve2, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "medzinárodná zmluva"), podmienky pobytu, vydávanie dokladov pre cudzincov, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení, policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „policajný prevoz“) a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky (ďalej len „policajný sprievod“), letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky , práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 404/2011 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou2. Podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/, priloží k žiadosti doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života a doklad nie je starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť, ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť je včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie správnymi orgánmi a po oboznámení sa z obsahom spisu súd zistil, že žalobca sa nachádzal na území Slovenskej republiky neoprávnene a to tým, že bez povolenia príslušných orgánov vstúpil a zdržiava sa na území Slovenskej republiky a konal v rozpore s čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 582/2008 z 15.03.2006, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. Prvostupňový správny orgán dňa 02.04.2014 prijal žalobcovu žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, následne prerušil konanie o administratívnom vyhostení rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA6-69-008/2014- AV zo dňa 02.04.2014). Po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.01.2015. Súd uvádza, že žalobca v konaniach o povolenie na trvalý pobyt, v žiadosti o tolerovaný pobyt nepredložil doklad o bezúhonnosti Talianskej republiky, pretože podľa zistení správneho orgánu má záznam v Schengenskom informačnom systéme (na vonkajšej hranici odoprieť vstup do krajiny, vo vnútrozemí odovzdať osobu cudzineckej polícii za účelom jeho vyhostenia z územia Schengenského priestoru), platnosť opatrenia je 10 rokov od 03.06.2012. Správny orgán preskúmal existenciu administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2, 4 zákona č. 404/2011 Z.z. čo bolo potvrdené aj žalobcom v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 02.04.2014, taktiež podľa čl. 3, 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobca uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí mučenie, nebude podrobený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a správny orgán neuložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po splnení zákonom stanovených podmienok. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nezistil skutočný stav veci a neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v priebehu konania riadne zisťovali skutkový stav veci, vychádzali z viacerých dôkazov a to zo spisového materiálu ako aj z konaní o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, konaní o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt . Zákonným spôsobom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie aj náležite odôvodnili. Správny orgán zároveň v konaní skúmal, či existuje prekážka vyhostenia. V krajine pôvodu žalobcovi nebol uložený trest smrti a nie je ani predpoklad, že mu takýto trest môže byť uložený. V krajine pôvodu, do ktorej bol žalobca administratívne vyhostený, nie je ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, a teda v prípade žalobcu neexistovala žiadna prekážka administratívneho vyhostenia. Vzhľadom na to, že správny orgán dostatočne skutkovo i právne podložil svoje rozhodnutie, nebol dôvod spochybniť jeho úvahu v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky. Rovnako námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení vyhodnotil súd ako neopodstatnenú, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú v tejto časti presne a zrozumiteľne formulovaný výrok s uvedením zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodli. Preto súd podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.