Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/91/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200611 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200611.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Jobliner Staffing, s.r.o., IČO: 47 045 574, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2574 O-30/2015 zo dňa 25.03.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2574 O-30/2015 zo dňa 25.03.2015 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 242/14-1.0/pok/r. zo dňa 12.12.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. V dňoch 20.02.2014 až 15.07.2014 vykonal Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „inšpektorát práce” alebo „prvostupňový správny orgán“) inšpekciu práce v spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s., na pracovisku Hotel Srdiečko a Reštaurácia Kosodrevina, kde kontrolované fyzické osoby mali založený pracovnoprávny vzťah s účastníkom konania (žalobcom). Inšpekciou zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je uvedené v protokole o výkone inšpekcie práce č. IBB-116-13-2.7/ PA24, 28-14 zo dňa 15.07.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.08.2014, kde bolo konštatované, že účastník konania (žalobca) využíval závislú prácu fyzických osôb - L. M., nar. XX.XX.XXXX, O. P., nar. XX.XX.XXXX, O. E., nar. XX.XX.XXXX I. R. T., nar. XX.XX.XXXX, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohodou o vykonaní práce a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o soc. poistení“), nakoľko neprihlásil uvedené zamestnankyne do registra Sociálnej poisťovne pred začatím poistenia, ani najneskôr pred začatím výkonu činnosti. 2. Inšpektorát práce konštatoval, že účastník konania (žalobca) porušil uvedeným konaním zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len ako „Zákon o nelegálnom zamestnávaní”) a na základe zistených skutočností mu oznámil, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty. K oznámeniu o začatí konania zo dňa 13.10.2014 sa účastník konania (žalobca) vyjadril a vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2014 namietol porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania s tým, že na vykonávanie pracovných úloh v spoločnosti Tatry mountain resorts, bolo nutné zamestnankyne vyškoliť pre potreby tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že u kontrolovaných zamestnankýň došlo k prelínaniu dátumu zaškolenia s dátumom začiatku vykonania pracovnej úlohy, boli s nimi uzavreté dodatky k dohodám o vykonaní práce, na základe ktorých došlo k posunutiu dátumu začatia plnenia pracovnej úlohy s tým, že v deň, ktorý bol pôvodne dohodnutý ako deň začatia plnenia pracovnej úlohy, bolo vykonané školenie. Účastník konania (žalobca) tiež poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré sa vzťahuje na oboznamovanie a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, a teda sa musí uskutočňovať v pracovnom čase. Školenie, ktoré absolvovali zamestnankyne v spoločnosti Tatry mountain resorts, však považuje za špecifické, poskytnuté každému zamestnancovi zvlášť v závislosti od druhu vykonávanej pracovnej úlohy, a preto nebola daná povinnosť uskutočniť takéto školenie v pracovnom čase zamestnanca. Uviedol, že dodatky k dohodám o vykonaní práce, rovnako ako aj záznamy o zaškolení podpísali aj samotní zamestnanci a tieto doklady predložil v lehote stanovenej inšpektorátom práce a pri výkone inšpekcie práce si mohol vybrať zamestnancov, pracovnoprávne dokumenty, ktorých poskytne na kontrolu, preto považoval za nelogické, aby vybral tých zamestnancov, u ktorých by vedel, že sú nelegálne zamestnaní. Preto mal za to, že sa nedopustil nelegálneho zamestnávania a zamestnankyne riade a včas prihlásil do registra poistencov tak, ako mu to ukladá § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o soc. poistení - najneskôr pred začatím výkonu činností zamestnankýň. Účastník konania (žalobca) spochybnil postup inšpektorátu práce v konaní s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že súčasťou práva účastníka správneho konania o uložení pokuty je aj jeho právo na vyjadrenie sa k výške navrhovanej sankcie, pretože táto spolu so zisteným skutkovým stavom tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení samotnej sankcie. Preto namietol, že inšpektorát práce ako správny orgán nemôže uviesť navrhovanú výšku sankcie odkazom na zákonné ustanovenie, ktoré umožňuje uložiť pokutu vo výške od 2.000 do 200.000 eur. 3. Inšpektorát práce neakceptoval námietky účastníka konania (žalobcu) a po ich posúdení mu rozhodnutím č. k. 242/14-1.0/pok/r. zo dňa 12.12.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že účastník konania (žalobca) nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. Zákona o sociálnom poistení, teda pred vznikom poistenia a ani najneskôr pred začatím výkonu činnosti, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Napriek závažnosti správneho deliktu, vo výške pokuty zohľadnil aj veľkosť zamestnávateľa - cca 1.200 zamestnancov v kontrolovanom období, počet nelegálne zamestnávaných osôb - 4 zamestnanci a dĺžku nelegálneho zamestnávania u jednotlivých zamestnancov, ale prihliadal aj na skutočnosť, že účastník konania (žalobca) podniká v oblasti služieb, a to najmä v horských hoteloch a reštauračných zariadeniach, kde od roku 2014 bola slabá sezóna z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok a jednalo sa o prvý výkon inšpekcie práce u účastníka konania (žalobcu). Inšpektorát práce vo výške pokuty zohľadnil aj ďalší nedostatok zistený výkonom inšpekcie práce spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov - uzatváranie dohôd o vykonaní práce (DVP) nie výnimočne, pretože účastník konania (žalobca) v mesiaci január 2014 zamestnával 1.244 zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a v mesiaci február 2014 zamestnával 1.200 zamestnancov na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru a nezamestnával na pracovný pomer založený pracovnou zmluvnou ani jedného zamestnanca (bod 1 protokolu). Prvostupňový správny orgán uložil sankciu po zohľadnení vyššie uvedených skutočností v najnižšej možnej sume 5.000 eur, pretože predpokladal, že pokuta v tejto výške splní predovšetkým preventívny a výchovný význam a bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania (žalobcu), takže bude mať aj represívny účinok a odradí od nezákonného postupu nielen účastníka konania (žalobcu) ale aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. 4. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa účastník konania (žalobca) odvolal v zákonom stanovenej lehote. Argumentačným základom jeho námietok uvedených v odvolaní zo dňa 19.12.2014 boli dôvody uvedené v žalobe. 5. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2574 O-30/2015 zo dňa 25.03.2015 („napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 242/14-1.0/pok/r. zo dňa 12.12.2014 potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2574 O-30/2015 zo dňa 25.03.2015 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 242/14-1.0/pok/r. zo dňa 12.12.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zastával názor, že žalovaný ako aj Inšpektorát práce Banská Bystrica pri ustálení skutkového stavu a vyhodnotení dôkazov porušili zásadu materiálnej pravdy a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. V žalobe uviedol, že so spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s. uzatvoril dňa 01.10.2013 Zmluvu o poskytovaní služieb (ďalej len „Zmluva“) podľa § 269 Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytoval podporné služby v oblasti cestovného ruchu uvedené v čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy. Za týmto účelom uzatváral dohody o vykonaní práce, o.i. aj s dotknutými zamestnankyňami, ktoré rovnako ako aj niektorí ďalší jeho zamestnanci, absolvovali ešte pred samotným začiatkom vykonávania pracovnej úlohy školenie v spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s. Školenie bolo zamerané na špecifický druh vykonávanej pracovnej úlohy, tak aby mohlo dôjsť k riadnemu splneniu objednávky spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s., na ktorú sa zaviazala podľa Zmluvy. O potrebe školenia v prípade každého jednotlivého zamestnanca žalobcu rozhodovala spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. v závislosti od jeho schopností a zručností. U dotknutých zamestnankýň, na rozdiel od iných zamestnancov žalobcu, došlo k situácii, že dátum zaškolenia sa prelínal s dátumom začiatku vykonania pracovnej úlohy podľa uzavretých dohôd o vykonaní práce. Nejednalo sa o bežnú situáciu a táto vznikla v dôsledku nedostatočnej komunikácie medzi žalobcom a spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s. Týkala sa len týchto 4 zamestnankýň a Inšpektorát práce Banská Bystrica ani nekonštatoval porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. 7. Keďže uzavreté dohody o vykonaní práce nebolo možné skončiť okamžite a uzavrieť nové dohody s opraveným dátumom začiatku vykonávania pracovných úloh, žalobca sa rozhodol vyriešiť situáciu tak, že so zamestnankyňami uzavrel dodatky k dohodám o vykonaní práce, na základe ktorých došlo k posunutiu dátumu začatia plnenia pracovnej úlohy s tým, že v deň, ktorý bol pôvodne dohodnutý ako deň začatia plnenia pracovnej úlohy bolo vykonané školenie. Na preukázanie tejto skutočnosti boli Inšpektorátu práce Banská Bystrica zaslané predmetné dodatky k uzavretým dohodám ako aj záznamy o vykonaní školenia vyhotovené spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s. Napriek uvedenému, Inšpektorát práce Banská Bystrica zotrval na svojom závere o nelegálnom zamestnávaní a udelil žalobcovi pokutu za porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu aj žalovaný s tým, že sa plne stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového orgánu. Bol názoru, že správne orgány postupovali pri hodnotení dôkazov účelovo, úplne ignorujúc listinné dôkazy predložené žalobcom. K špekulácii Inšpektorátu práce Banská Bystrica o dodatočnom „vyprodukovaní“ dôkazov uviedol, že v čase keď mu boli prvýkrát prezentované výsledky kontroly (dňa 15.7.2014) a keď sa k nim prvýkrát vyjadril (dňa 18.7.2014) už dotknuté zamestnankyne u neho neboli v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, a preto ani na nich nemohol žiadnym spôsobom vplývať, aby dodatočne podpísali ním vyhotovenú dokumentáciu. Rovnako spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. nemala a ani nemá žiaden záujem na tom, aby kontrolné zistenia dopadli v prospech žalobcu, pretože tieto nemajú žiaden finančný ani iný dopad na jej podnikanie. 8. Konštatoval, že ak Inšpektorát práce Banská Bystrica bol názoru, že predložené dôkazy sú nedostatočné alebo boli získane dodatočne, mal využiť oprávnenie dané mu § 35 Správneho poriadku a dokazovanie doplniť výsluchom zamestnankýň. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a odôvodneniu rozhodnutí namieta, že oba správne orgány nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, kedy sa Inšpektorát práce Banská Bystrica obmedzil zväčša len na citácie predchádzajúcich vyjadrení žalobcu bez toho, aby k nim zaujal presvedčivé stanovisko a žalovaný sa zasa obmedzil len na konštatovanie, že prvostupňový orgán správne zistil skutkový stav. 9. Poukázal na znenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, kedy je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnancov do registra poistencov pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V prípade absolvovania školenia zamestnankýň absentuje niekoľko definičných znakov závislej práce (výkon práce, hierarchický vzťah, odplatnosť), keďže sa v prípade školení nejednalo o závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, nemohol a ani nevznikol medzi žalobcom a zamestnankyňami pracovnoprávny vzťah, a teda ani nevznikla povinnosť žalobcu ich prihlásiť do registra poistencov na dobu absolvovania školenia. Táto povinnosť vznikla až samotným výkonom práce pre spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. a túto povinnosť si riadne a včas splnil. 10. Inšpektorát práce Banská Bystrica v odôvodnení uviedol, že pri ukladaní pokuty použil absorpčnú zásadu a uložil spoločnosti sankciu za delikt, ktorý nebol predmetom správneho konania. Táto vada nebola odstránená ani žalovaným, a preto považuje rozhodnutia za nezákonné, nakoľko mu nebolo doručené upovedomenie o začatí správneho konania za správny delikt, nebola mu daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním a napriek tomu mu bola v správnom konaní uložená sankcia aj za úplne iný správny delikt, ako bol predmet konania na správnych orgánoch. Súčasťou práva účastníka správneho konania o uložení pokuty je aj jeho právo na vyjadrenie sa k výške navrhovanej sankcie, pretože táto spolu so zisteným skutkovým stavom tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení samotnej sankcie. Bol názoru, že Inšpektorát práce ako správny orgán nemôže ako podklad pre vydanie rozhodnutia uviesť navrhovanú výšku sankcie odkazom na zákonné ustanovenie to umožňujúce. Tým, že prvostupňový orgán neuviedol v podkladoch svojho rozhodnutia navrhovanú výšku sankcie a neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k nej, jednoznačne mu tým odňal právo priznané § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 11. V žalobe záverom vysvetlil význam využívania školení uchádzačov o zamestnanie v aplikačnej praxi personálnych agentúr a požiadal o povolenie odkladu vykonateľnosti oboch rozhodnutí, pretože s prihliadnutím na jeho hospodárske výsledky, by prípadné uhradenie pokuty bolo spôsobilé privodiť mu závažnú ujmu v podobe výrazného zhoršenia finančnej situácie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01.06.2015 žalovaný uviedol, že rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 242/14-1.0/pok/r zo dňa 12.12.2014 bola žalobcovi uložená pokuta 5.000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný ako odvolací orgán vychádzal z predložených listinných dôkazov a na základe podkladov rozhodnutia dospel k záveru, že Inšpektorát práce Banská Bystrica preukázal porušenie povinností žalobcom, čo uviedol a podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Považoval za zrejmé, že žalobca porušil povinnosti tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, preto argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú a nepodloženú. 13. Dôvody uvedené v žalobe vychádzajú v plnom rozsahu z vyjadrení, ktoré predložil žalobca v konaní na obidvoch stupňoch a sú v zásade totožné s obsahom jeho vyjadrenia k začatiu správneho konania aj s obsahom odvolania. Podľa jeho názoru, žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na posúdenie zákonnosti postupu správneho orgánu, či napadnutého rozhodnutia. 14. Trval na tom, že bolo jednoznačne preukázané, že uvedené zamestnankyne žalobcu vykonávali závislú prácu pre užívateľského zamestnávateľa (spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s.) na základe dohody o dočasnom pridelení, čo vyplýva o.i. aj z predloženej evidencie pracovného času. Poukázal na relevantné údaje zistené pri výkone inšpekcie práce, potvrdené z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, z ktorých vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa Zákona o sociálnom poistení, pretože zamestnankyne neboli prihlásené najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Aj napriek námietkam žalobcu bol názoru, že z obsahu podkladov rozhodnutia, ako aj z celého súvisiaceho spisu je zrejmé, že obidve napadnuté rozhodnutia vychádzajú z § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 Zákona o sociálnom poistení, a samotný skutok je tak vymedzený jednoznačne a dostatočne zrozumiteľne. 15. K námietke žalobcu, ktorou namietol nesprávne posúdenie veci s tým, že v prípade absolvovania školenia zamestnankýň absentujú definičné znaky závislej práce, ako aj samotný výkon práce (školenie nie je prácou), hierarchický vzťah a odplatnosť, žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný zaužívaný postup nie je v súlade s platnou legislatívou, samotný žalobca potvrdzuje pretrvávajúci stav, ktorým porušuje niekoľko právnych predpisov. V prejednávanom prípade je naviac táto argumentácia nepodstatná a účelová, pretože porovnávanie potreby odbornosti a zručnosti pri vykonávaní odborných činností kvalifikovaných operátorov výroby v automobilovom priemysle a na druhej strane pri výkone pracovných činností v hoteli je absolútne neadekvátne. 16. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán uložil pokuty, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (Zákonom o inšpekcii práce). Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia, čo neurobil. Argumenty žalobcu ohľadne procesných pochybení žalovaného (napr. nedostatočne vykonané dokazovanie, nesprávne použitie absorpčnej zásady, či neoboznámenie účastníka konania so sumou pokuty, ktorá mala byť uložená) považoval za neopodstatnené a nepodložené. Uviedol, že správny orgán sa riadi zásadami trestného konania, v súlade s ktorými pri začatí správneho konania oboznamuje účastníka konania len s rozpätím sankcie. Konkrétna výška sankcie je potom stanovená v rozhodnutí po posúdení všetkých relevantných skutočností, túto správny orgán v rozhodnutí riadne odôvodní. Nie je možné oznamovať výšku pokuty ešte pred začatím konania, pretože k tejto má správny orgán dospieť na základe poznatkov získaných v priebehu konania, a preto žalobcom uvádzaný postup nemá oporu v § 46 Správneho poriadku a je nelogický. Žalobca bol oboznámený s celým obsahom spisového materiálu, z obsahu ktorého je zrejmé, že skutok bol riadne preukázaný a konajúci správny orgán disponoval dostatkom relevantných dôkazov, a preto nebol povinný doplniť dokazovanie na základe návrhov žalobcu. 17. K samotnému určeniu výšky pokuty a k použitiu absorpčnej zásady považoval za potrebné uviesť, že pokuta bola uložená za jeden správny delikt, pri rozhodovaní bola však zohľadnená okrem iného aj skutočnosť, že u žalobcu boli inšpekciou práce zistené aj ďalšie porušenia povinností. Ide o podstatnú okolnosť v zmysle § 19 ods. 6 písm. d) Zákona o inšpekcii práce, pretože inšpektorát práce musí zohľadniť aj skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo ide o ojedinelý výskyt nedostatku. 18. Žalovaný mal za to, že postup pri ukladaní pokuty bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce a Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 46 Správne poriadku, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, orgánom na to príslušným, ktorý vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti. Pokuta bola uložená tak, že predmet konania vymedzený vo výroku rozhodnutia o správnom delikte spočíval v špecifikácii a konkretizácii správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné v konaní s iným, v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku (Rozsudok NS SR č. 3 Sžo 16/2009, Rozsudok NS SR č. 3 Szd 9/2009). Uviedol, že konal bez dôvodných pochybností, v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a v rozsahu potrebnom na riadne a spravodlivé rozhodnutie prejednávanej veci a vzhľadom na zaužívanú súdnu prax. S použitím analógie poukázal na právne závery vyslovené Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 209/04 19. Záverom tak mal za zrejmé, že žalovaný ako aj Inšpektorát práce Banská Bystrica sa s námietkami žalobcu plne vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali v obidvoch napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Preto s argumentáciou uvedenou v žalobe zásadne nesúhlasil a mal za to, že zo strany žalobcu ide o nezmyselné špekulácie, ktoré nie sú ničím podložené. IV. Právne posúdenie 20. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 3 ods. 2 zákona Zákona o nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 27. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. 28. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 eur. 29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ Správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 30. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku právne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 31. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 32. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.12.2014 podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ Zákona o nelegálnom zamestnávaní na tom skutkovom základe, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, a to L. M., O. P., O. E. a R. T., ktoré vykonávali práce v Hoteli Slniečko prevádzkovanom spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s. Žalobca mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 07.01.2014 (p. M. a p. P.), zo dňa 03.02.2014 (p. E.) a zo dňa 26.01.2014 (p. T.). Nemal pritom splniť povinnosť podľa osobitného predpisu, a to § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne boli p. L. M. a p. O. P. prihlásené dňa 08.01.2014 o 19:08 hod. (p. M. pracovala v tento deň od 10:00 hod. do 12:54 hod. a p. P. od 10:00 hod. do 14:30 hod.), p. O. E. dňa 04.02.2014 o 13:54 hod (v tento deň pracovala od 07:30 hod. do 22:30 hod.) a p. R. T. dňa 27.01.2014 o 16:40 hod. (v tento deň pracovala od 14:00 hod. do 02:00 hod. nasledujúceho dňa). Uvedené skutočnosti boli zistené inšpekciou práce vykonanou dňa 20.02.2014 v prevádzke spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s., na pracovisku Hotel Srdiečko a Reštaurácia Kosodrevina, kde kontrolované fyzické osoby mali založený pracovnoprávny vzťah so žalobcom. Inšpekcia práce následne pokračovala v dňoch 09.04.2014, 23.04.2014, 20.05.2014, 22.05.2014, 29.05.2014, 02.06.2014. 09.06.2014, 23.06.2014, 07.07.2014, 08.07.2014 a 15.07.2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica. 33. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 34. Inšpektorát práce rozhoduje aj o uložení pokút podľa § 19 a § 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). 35. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok). 36. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 37. Súd zastáva názor, že bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce ako aj Inšpektorátu práce Banská Bystrica v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Inšpektorát práce Banská Bystrica a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených zamestnankýň žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Súd v danej veci zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloženie dohôd o vykonaní práce a potvrdení prihlášok do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho považuje súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu spočívajúcu v preukazovaní dodatkov k uzavretým dohodám o vykonaní práce a záznamov o vykonaní špecifických školení vyhotovených spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s. Podľa názoru súdu sa správnym orgánom nepodarilo odstrániť pochybnosti ohľadom skutočného nástupu uvedených zamestnankýň do zamestnania, resp. skutočného začiatku výkonu pracovnej činnosti v zmysle uzatvorených dohôd o vykonaní práce a ich dodatkov. To znamená, že okamih skutočného nástupu uvedených zamestnankýň nebol správnymi orgánmi jednoznačne ustálený. 38. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle uzatvorenej dohody o vykonaní práce, resp. jej dodatku. 39. Súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedené zamestnankyne v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na počítanie hodín pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžo/51/2011. Žalobca prihlásil všetky vyššie uvedené zamestnankyne do Sociálnej poisťovne v deň nástupu do práce a ako sám uviedol, poistné k tomuto dňu aj odviedol. Navyše, predmetná kontrola inšpektorátu práce začala až dňa 20.02.2014, teda po tom, ako žalobca preukázateľne vykonal registráciu zamestnankýň. S tvrdeniami oboch správnych orgánov o účelovom konaní žalobcu sa preto súd nestotožnil. 40. Záverom súd uvádza, že relevantnosť námietok žalobcu procesného charakteru by už vo svetle uvedeného nepredstavovala podstatný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sa nimi súd osobitne nezaoberal. Na tomto mieste súd iba konštatuje, že námietka ohľadom uplatnenia absorpčnej zásady použitej prvostupňovým správnym orgánom je pre toto konanie bez právneho významu. Pokuta uložená prvostupňovým správnym orgánom a potvrdená žalovaným nebola v zmysle výroku oboch rozhodnutí uložená za „porušenie povinnosti uzatvárať dohody o vykonaní práce len výnimočne“. 41. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).