Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/92/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200614 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200614.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: AQUAPARK KOVÁČOVÁ, s.r.o., IČO: 36 675 351, Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., Grösslingova 2503/62, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/183 O-542/2014 zo dňa 05.02.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2014/183 O-542/2014 zo dňa 05.02.2014 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 212/14-1.0/pok/r. zo dňa 03.11.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. Dňa 29.07.2014 vykonal Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej aj ako „inšpektorát práce” alebo „prvostupňový orgán”) u žalobcu inšpekciu práce, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IBB-344-64-2.7/P-A28-14 zo dňa 11.08.2014 (ďalej len „Protokol”) prerokovanom so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 11.08.2014. Na základe vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k Protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa 15.08.2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Protokolu. 2. Prvostupňový orgán na základe zistených skutočností žalobcovi oznámil, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt kvalifikovaný ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní”). K oznámeniu o začatí konania doručenom žalobcovi dňa 12.09.2014 sa účastník konania (žalobca) vyjadril a vo svojom vyjadrení doručenom dňa 24.09.2014 poukázal na to, že L. U. dňa 05.01.2014, ktorý bol na základe dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 05.01.2014 dňom nástupu do práce, prišiel prvýkrát na pracovisko po deviatej hodine ráno. Hneď po príchode do zamestnania bol najskôr žalobcom oboznámený s pracovným poriadkom, s príslušnými právnymi a inými predpismi, požiadavkami, podmienkami, organizáciou práce a s celkovým fungovaním a chodom pracoviska Aquaparku - kúpalisko Kováčová. Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že v žiadnom prípade po príchode do zamestnania nemohol začať vykonávať žiadnu prácu, ale činnosti, ktoré sú v priamej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh začal vykonávať v čase okolo poludnia dňa 05.01.2014, t.j. až potom, ako bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne. 3. Inšpektorát práce neakceptoval námietky účastníka konania (žalobcu) a po ich posúdení mu rozhodnutím č. k. 212/14-1.0/pok/r. zo dňa 03.11.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že účastník konania (žalobca) porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby - L. U., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XX, K., ktorý pre zamestnávateľa vykonával práce plavčíka na prevádzke Aquapark - kúpalisko Kováčová a mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.01.2014, so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu odo dňa 05.01.2014, pričom podľa evidencie pracovného času začal vykonávať prácu dňa 05.01.2014 od 09:00 hod. do 21:00 hod., ale do registra Sociálnej poisťovne bol prihlásený dňa 05.01.2014 až o 10:40 hod., t.j. nie pred začatím výkonu práce, a teda žalobca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). O nelegálnom zamestnávaní žalobcu mala svedčiť predložená evidencia pracovného času, ako aj jeho vyjadrenie, že v tomto čase sa dotknutý zamestnanec podroboval školeniu z príslušných predpisov. Zároveň bolo poukázané na to, že žalobca dotknutému zamestnancovi neuhradil mzdu za čas vykonávajúci školenie. Prvostupňový orgán uložil sankciu v najnižšej možnej sume 2.000 eur, pretože predpokladal, že pokuta v tejto výške splní svoj účel a tiež s ohľadom na to, že ide o malého zamestnávateľa v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Zároveň tiež s ohľadom na jej preventívny a výchovný význam, keďže bude mať aj represívny účinok a odradí od nezákonného postupu nielen účastníka konania (žalobcu), ale aj iných zamestnávateľov. 4. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa účastník konania (žalobca) odvolal v zákonom stanovenej lehote. Argumentačným základom jeho námietok uvedených v odvolaní zo dňa 20.11.2014 boli dôvody uvedené v žalobe. 5. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2014/183 O-542/2014 zo dňa 05.02.2014 rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 212/14-1.0/pok/r. zo dňa 03.11.2014 potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.02.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že rozhodnutiami a postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach. Zastával názor, že žalovaný potvrdením nezákonného prvostupňového rozhodnutia neodstránil závažné pochybenia inšpektorátu práce, čo má za následok nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a nedostačujúce na posúdenie veci. Ďalej napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež samotné konanie žalovaného bolo podľa žalobcu postihnuté takými vadami, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 7. Žalobca úvodom žaloby namietal nedostatky napadnutého rozhodnutia a postupu pred jeho vydaním procesného charakteru. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa podmienky zakotvené v § 47 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. nie je z neho zrejmé, kto rozhodnutie podpísal. Podpisujúcu osobu nie je možné identifikovať, nakoľko je zrejmé, že táto osoba podpísala rozhodnutie v zastúpení. Túto vadu rozhodnutia považoval za natoľko závažnú, že sama o sebe spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tiež výrok prvostupňového rozhodnutia podľa žalovaného nespĺňa požiadavky podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Nie je v ňom jasne určená a konkretizovaná zákonná povinnosť, ktorej porušením (nesplnením) sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu. V tejto súvislosti tiež namietal, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či skutok opísaný v prvostupňovom rozhodnutí je jednotný a totožný so skutkom, pre ktorý bolo proti žalobcovi začaté správne konanie. Nestotožňoval sa s názorom žalovaného, že špecifikácia správneho deliktu vo výroku prvostupňového rozhodnutia je dostačujúca. Zdôraznil, že argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s obsahom spisov, nakoľko v oznámení o začatí správneho konania je uvedené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 29.07.2014 o 13:30 hod. žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby - L. 8. Ďalším dôvodom nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia mala byť jeho nepreskúmateľnosť. Podľa žalobcu táto spočívala v tom, že inšpektorát práce jasne a zrozumiteľne neuviedol, k akým skutkovým zisteniam na základe ktorých vykonaných dôkazov dospel a z ktorých skutkových zistení potom pri vydaní rozhodnutia vychádzal. Ďalej jasne a zrozumiteľne neuviedol, ako sa vysporiadal s obranou žalobcu a s jeho námietkami k Protokolu. Prvostupňový orgán neuviedol všetky právne predpisy, ktoré aplikoval na predmet konania a vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Jednoznačne, presvedčivo a zrozumiteľne neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Taktiež sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že žalovaný sa s týmito odvolacími námietkami vysporiadal len s poukazom na ich irelevanciu. Tento postup žalovaného považoval žalobca za nesprávny, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalobca namietal aj procesný postup inšpektorátu práce pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. K vadám tohto postupu uviedol, že prvostupňový orgán neprejednal vec so žalobcom na ústnom pojednávaní, čím porušil jeho právo, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zisteniam, prípadne navrhnúť na jeho doplnenie dôkazy (porušenie § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku) a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, keďže podkladom rozhodnutia majú byť aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania (porušenie § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku). V tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Ďalej namietal, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia sa stali dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Konkrétne uviedol, že listom zo dňa 14.10.2014 predložil inšpektorovi práce C.. V.. R. M. listinné dôkazy (pohyby na účte od 14.02.2014 do 16.07.2014 spolu s výplatnými páskami L. U.) na základe výzvy, hoci podľa žalobcu inšpektor práce už nebol oprávnený od žalobcu tieto doklady požadovať, nakoľko už v tom čase bola jedna inšpekcia práce za kontrolované obdobie január až jún 2014 vykonaná a ukončená spísaním protokolu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že na prejednávaní a rozhodovaní veci pred prvostupňovým orgánom sa zúčastnil uvedený zamestnanec inšpektorátu práce, ktorý mal byť z prejednávania a rozhodnutia veci vylúčený. 10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca uviedol, že žalovaný vôbec neprihliadol na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej začiatok výkonu práce zamestnanca L. U. pripadol až na čas potom, ako bol uvedený zamestnanec prihlásený do registra Sociálnej poisťovne. Dôvodil, že uvedený zamestnanec začal pre žalobcu vykonávať dohodnutú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta dňa 05.01.2014, ktorý bol dňom nástupu tohto zamestnanca do práce. V tento deň prišiel uvedený zamestnanec prvýkrát na pracovisko v Aquaparku - kúpalisko Kováčová o 09:00 hod. Ihneď po príchode však nezačal a ani nemohol začať vykonávať prácu, ale bol najprv oboznamovaný s príslušnými predpismi, pracovným poriadkom, s celkovým fungovaním a chodom na pracovisku a pod. V doobedňajších hodinách dňa 05.01.2014 s dotknutým zamestnancom žalobca najprv riešil požiadavky súvisiace s nástupom do práce, ktoré nepatria do jeho pracovnej náplne, a teda pre žalobcu tento zamestnanec v tom čase nevykonával žiadnu prácu. Činnosti, ktoré sú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh uvedeného zamestnanca začal vykonávať až okolo poludnia dňa 05.01.2014, t.j. po prihlásení do registra Sociálnej poisťovne. Žalobca namietal, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania žiadnym spôsobom nevyhodnotili uvedené tvrdenie žalobcu a vychádzali pritom výlučne len z listinných dôkazov - evidencia pracovného času za január 2014. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01.06.2015 žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je opatrené otlačkom úradnej pečiatky, obsahuje meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby (štatutára oprávneného konať v mene správneho orgánu) a vlastnoručný podpis osoby oprávnenej konať v mene štatutára tohto správneho orgánu v zmysle platných vnútorných organizačných predpisov. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonné formálne náležitosti osvedčujúce, že rozhodnutie vydal príslušný správny orgán. K neurčitosti prvostupňového rozhodnutia (rozpor s § 47 ods. 2 Správneho poriadku) žalovaný s poukazom na aplikačnú súdnu prax uviedol, že popísaná špecifikácia deliktu vo výroku prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľná a úplne postačujúca, nakoľko samotná špecifikácia skutku (deliktu) je vymedzená tak, aby tento skutok nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na tomto mieste zdôraznil, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré žalobca porušil a ktorým spáchal správny delikt (§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Tiež je v ňom uvedený aj osobitný právny predpis, a to zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Námietku žalobcu v tomto smere považoval žalovaný za bezvýznamnú a nijakým spôsobom ovplyvňujúcu zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. 12. Tiež s poukazom na aplikačnú prax súdov žalovaný uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ktoré relevantné dôkazy nesporne potvrdzujú skutkový stav zistený výkonom inšpekcie práce, akými úvahami bol prvostupňový orgán vedený pri hodnotení týchto dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy a aký skutkový základ na ich základe zistil, ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Teda podľa žalovaného odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia disponuje všetkými náležitosťami v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 13. Uviedol, že z konštrukcie ustanovenia § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku je nepochybné, že správny orgán má obligatórnu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy (napr. stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemných úpravách a pod.). Vo všetkých ostatných prípadoch má len zákonnú možnosť, nie povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. Podstatnou je okolnosť, či ústne pojednávanie bude mať svoje opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu. Mal za to, že v danom prípade nenastala potreba nariadenia ústneho pojednávania, teda potreba objasnenia rozporuplných skutkových okolností prípadu na ústnom pojednávaní s cieľom odstrániť tieto rozpory. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že v súlade s § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku bolo v priebehu správneho konania žalobcovi umožnené uplatniť jeho procesné právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania. Žalobca toto právo aj plne využil, čo potvrdzuje aj jeho písomné vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania. Uvedené súvisí aj s námietkou žalobcu, v ktorej tvrdil, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. 14. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom nedodržania totožnosti a jednoty skutku, pre ktorý bolo proti žalobcovi začaté správne konanie. Uviedol, že z upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 08.09.2014, ako i z výroku prvostupňového rozhodnutia, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že k spáchaniu správneho deliktu žalobcom v spojení s fyzickou osobou L. U. došlo dňa 05.01.2014, a nie dňa 29.07.2014 o 13:30 hod., kedy došlo k začatiu predmetnej inšpekcie. Táto skutočnosť je zrejmá aj z celého administratívneho spisu. 15. Ďalej žalovaný dôvodil, že jednotlivé listinné dôkazy tvoriace administratívny spis nijako nenasvedčujú tomu, že by v danom prípade bola voči zamestnancovi prvostupňového orgánu riešená otázka predpojatosti. Taktiež sa v rámci konania v druhom stupni po spoľahlivom preskúmaní jednotlivých procesných úkonov vrátane procesných úkonov súvisiacich s obstaraním dôkazov nezistil žiaden rozpor so zákonom. 16. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu sa žalovaný vyjadril nasledovne. V správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu, t.j. k porušeniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, že žalobca dňa 05.01.2014 od 09:00 hod. do 10:40 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby L. U., ktorý pre žalobcu vykonával dohodnutú prácu plavčíka a s ktorým mal žalobca uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.01.2014 bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na to, že z obstaraných listinných dôkazov možno bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť, t.j. povinnosť prihlásiť zamestnanca L. U. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne nesplnil včas, ale až po začatí výkonu práce. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 224 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého mal žalobca ako zamestnávateľ obligatórnu povinnosť oboznámiť svojho zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na jeho prácu a toto oboznámenie bol povinný uskutočniť v pracovnom čase (§ 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci). Mal za to, že evidencia odpracovaného času za mesiac január 2014 u zamestnanca L. U. nepochybne nedeklaruje uvedený záver. IV. Právne posúdenie 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 24. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. 25. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 eur. 26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov („ Správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 27. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku právne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 28. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 29. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 30. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 32. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 33. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 03.11.2014 podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní na tom skutkovom základe, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby L. U., ktorý vykonával práce plavčíka v prevádzke Aquapark - kúpalisko Kováčová. Žalobca mal s ním založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.01.2014. Nemal pritom splniť povinnosť podľa osobitného predpisu, a to zákona o sociálnom poistení, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol uvedený zamestnanec prihlásený dňa 05.01.2014 o 10:40 hod. Tento deň bol dňom nástupu do práce uvedeného zamestnanca a v tento deň pracoval od 09:00 hod. do 21:00 hod. Uvedené skutočnosti boli zistené inšpekciou práce vykonanou dňa 29.7.2014 na pracovisku Aquapark - kúpalisko Kováčová. 34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 35. Inšpektorát práce rozhoduje aj o uložení pokút podľa § 19 a § 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). 36. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). 37. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 38. Súd zastáva názor, že bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Inšpektorát práce a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedeného zamestnanca žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona nelegálnom zamestnávaní. Súd v danej veci zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloženie dohody o brigádnickej práci študenta, evidencie pracovného času zamestnanca a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho považuje súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu spočívajúcu v odôvodnenom poukazovaní na nevykonávanie náplne činnosti zamestnanca pred jeho prihlásením do registra Sociálnej poisťovne. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí sám konštatuje, že tomuto zamestnancovi nebola nevyplatená mzda za čas pred prihlásením do registra Sociálnej poisťovne. Podľa názoru súdu sa správnym orgánom nepodarilo odstrániť pochybnosti ohľadom skutočného nástupu uvedeného zamestnanca do zamestnania, resp. skutočného začiatku výkonu pracovnej činnosti v zmysle uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študenta. To znamená, že okamih skutočného nástupu uvedeného zamestnanca nebol správnymi orgánmi jednoznačne ustálený. 39. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študenta. 40. Súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie (možno aj na nariadenom ústnom pojednávaní podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku podľa požiadavky žalobcu) tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedeného zamestnanca v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na počítanie hodín pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžo/51/2011. 41. Navyše, kontrola inšpektorátu práce u žalobcu prebehla v dňoch 29.07.2014 , teda až niekoľko mesiacov po tom, ako žalobca preukázateľne vykonal registráciu zamestnanca. S tvrdeniami oboch správnych orgánov o účelovom konaní žalobcu sa preto súd nestotožnil. 42. Záverom súd uvádza, že vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 38-41 odôvodnenia tohto rozsudku a na výrok tohto rozsudku, kde súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, sa podrobne nezaoberal všetkými námietkami žalobcu procesného charakteru (vrátane namietaného možného nezákonného získania dôkazov prvostupňovým orgánom, zachovania totožnosti a jednoty skutku a zároveň absencie konkretizácie porušenej povinnosti podľa osobitného predpisu). V ďalšom konaní však bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v naznačenom smere a zaoberať sa všetkými argumentmi žalobcu a vysporiadať sa s nimi dostatočne presvedčivým spôsobom tak, aby rozhodnutia správnych orgánov spĺňali všetky Správnym poriadkom predpokladané požiadavky. 43. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce, ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).