Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200639 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200639.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: M. B., nar.: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX Q., právne zast.: JUDr. Mária Faithová, Hlavná č. 28, Reca, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 16846-2/2015-BA zo dňa 11.02.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.02.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým prvostupňový orgán zamietol návrh žalobkyne o obnovu konania. 2. Prvostupňový orgán zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vo veci právoplatného rozhodnutia č. 700-0213291914-GC04/14 zo dňa 10.04.2014, ktorým prvostupňový orgán predpísal žalobkyni za obdobie január 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010 penále v sume 220,38 Eur. Zamietnutie návrhu na obnovu konania bolo prvostupňovým orgánom zdôvodnené tak, že nebol zistený dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o SP“). II. Žaloba 3. Žalobkyňa považovala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že prvostupňový orgán ako i žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdili a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. 4. Uviedla, že prvostupňový orgán vydal dňa 29.09.2010 rozhodnutie č. 700-0214098710-GC04/10, ktorým bolo žalobkyni za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010 predpísané poistné na nemocenské poistenie v sume 102,31 Eur, na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 418,81 Eur, na invalidné poistenie v sume 139,40 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 46,27 Eur, všetko spolu v sume 706,79 Eur (ďalej aj ako „dlh“). Keďže žalobkyňa nedisponovala finančnými prostriedkami vo výške dlhu, požiadala o zaplatenie dlhu v splátkach. O tejto žiadosti rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutím č. 1100-1750-GC13/2011 zo dňa 10.01.2011 tak, že žiadosť žalobkyne zamietol. Listom z toho istého dňa pod č. BAM-1750-GC13/2010 bolo žalobkyni prvostupňovým orgánom oznámené, že jej žiadosť o povolenie splátok bola zamietnutá a zároveň jej bola zaslaná listina s názvom „uznanie dlhu“, ktorý sa týkal uznania dlhu vo výške 706,79 Eur a v ktorom bol uvedený aj splátkový kalendár pozostávajúci z 18. splátok. 5. Ďalej žalobkyňa poukázala na rozhodnutie prvostupňového orgánu uvedené v bode 2 tohto rozsudku a v tejto súvislosti dôvodila podaním žiadosti o obnovu konania podľa § 221 ods. 1 písm. d/ zákona o SP. Dôvodom malo byť to, že penále bolo vypočítané zo sumy - dlhu, ktorý uhrádzala na základe splátkového kalendára predloženého prvostupňovým orgánom v liste uvedenom v prechádzajúcom bode, pričom podľa § 146 ods. 4 zákona o SP na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 6. S poukazom na systematický výklad § 558 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že uznanie dlhu predstavuje formu zabezpečenia záväzku, nie formu zániku, resp. úhrady, či splatenia záväzku. Žiaden zákon podľa žalobkyne nevyžaduje, pre úkon „povolenie zaplatenia dlhu v splátkach“ osobitné náležitosti. Mala za to, že pokiaľ listina o uznaní dlhu vypracovaná prvostupňovým orgánom obsahovala splátkový kalendár, tak prvostupňový orgán súhlasil so splatením dlhu žalobkyne v splátkach. Uvedený dlh bol žalobkyňou aj v plnom rozsahu zaplatený, a to podľa predmetného splátkového kalendára, počas ktorého prvostupňový orgán od žalobkyne ani nevyžadoval zaplatenie dlhu jednorázovo. 7. Povolenie splátkového kalendára zo strany prvostupňového orgánu žalobkyňa považovala za jeho prejav vôle podľa § 34 Občianskeho zákonníka, ktorým vyslovil súhlas, resp. povolenie na to, aby bol dlh zaplatený v splátkach. Na základe toho považovala rozhodnutie o nepovolení splátok (bod 4) za bezpredmetné. Povolenie splátok a následné penalizovanie zo strany prvostupňového orgánu považovala žalobkyňa za rozporné nielen s § 146 ods. 4 zákona o SP, podľa ktorého Sociálna poisťovňa nemôže použiť ustanovenia o predpísaní penále, t.j. nemôže penalizovať v rozsahu, v ktorom boli povolené splátky, ale aj s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.05.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v rámci konania o návrhu na obnovu konania bol prvostupňový orgán povinný zaoberať sa skutočnosťami, ktoré žalobkyňa v návrhu uviedla, t.j. vyhodnotiť, či na základe jej tvrdení je daný dôvod na povolenie obnovy konania. Predpokladom povolenia obnovy konania je v zmysle § 221 ods. 1 písm. d/ zákona o SP preukázanie, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Mal za to, že zo zákona o SP je jednoznačne zrejmé, v akom prípade je možné aplikovať § 146 ods. 4 tohto zákona, a to iba ak Sociálna poisťovňa povolí splácať dlžné sumy poistného podľa § 146 ods. 1 zákona o SP. Keďže sa uvedená problematika rozoberá v jednom zákonnom ustanovení, výklad Sociálnej poisťovne nemožno považovať za svojvoľný. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že žalobkyňa neuviedla, v čom vidí rozpor výkladu Sociálnej poisťovne s Ústavou SR. 9. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobkyni nebolo a ani nemohlo byť povolené splácať dlh podľa § 146 ods. 1 zákona o SP. Žalobkyňa totiž nespĺňala podmienky podľa tohto zákonného ustanovenia. V čase podania žiadosti o povolenie splátok mala zrušené živnostenské oprávnenie, t.j. nebola aktívnym odvádzateľom poistného, a preto nebolo možné posúdiť jej schopnosť plniť si odvodové povinnosti v čase rozhodovania o povolení splátok dlhu. Keďže žalobkyňa predmetnou žiadosťou prejavila záujem splatiť dlh, bola jej navrhnutá ďalšia možnosť úhrady dlhu, a to prostredníctvom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zdôraznil, že týmto spôsobom sa žalobkyni vyšlo v ústrety, pretože v dôsledku uznania dlhu žalobkyňou sa dlh nevymáhal núteným výkonom prostredníctvom súdneho exekútora, čím by žalobkyni vznikli trovy exekúcie, ktoré by bola povinná platiť. 10. Dôvodil, že účelom inštitútu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zaplatenie dlhu. Preto podľa žalovaného neobstojí námietka žalobkyne, že tento inštitút nie je možné na zaplatenie dlhu využiť. Predmetné uznanie dlhu však nie je rozhodnutím o povolení splátok dlhu podľa § 146 ods. 1 zákona o SP. Keďže žalobkyni nebolo povolené splácať dlh podľa § 146 ods. 1 zákona o SP, nemohlo sa následne ani aplikovať ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o SP. Na druhej strane sa rovnako pri povolení splátok na základe uznania dlhu nemohol uplatňovať úrok z omeškania. IV. Konanie na správnom orgáne 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán vydal dňa 29.09.2010 rozhodnutie opísané v bode 4 tohto rozsudku (právoplatné dňa 10.11.2010), ktorým predpísal žalobkyni poistné a príspevky v celkovej výške 706,79 Eur (dlh). Prílohou tohto rozhodnutia bol rozpis jednotlivých položiek dlžného poistného a príspevkov. Na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 23.12.2010 vydal prvostupňový orgán dňa 10.01.2011 rozhodnutie (bod 4 tohto rozsudku), ktorým žiadosť žalobkyne o povolenie splátok dlhu zamietol. Dôvodom bolo ukončenie registrácie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda nemožnosť posúdenia jej schopnosti plniť si odvodové povinnosti v čase rozhodovania o povolení splátok dlhu. Listom z toho istého dňa, t.j. 10.01.2011 prvostupňový orgán predložil žalobkyni návrh uznania dlhu, súčasťou ktorého bol splátkový kalendár obsahujúci 18 splátok dlhu rozložených na obdobie od 30.01.2011 do 30.06.2012. Súčasťou administratívneho spisu je žalobkyňou podpísané uznanie zo dňa 16.01.2011. 12. Dňa 10.04.2014 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie opísané v bode 2 tohto rozsudku (právoplatné dňa 03.05.2014), ktorým predpísal žalobkyni penále v sume 220,38 Eur, t.j. 0,05% z dlžnej sumy (poistného a príspevkov) za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Prílohou tohto rozhodnutia bol rozpis penále podľa jednotlivých položiek dlžného poistného a príspevkov. 13. Dňa 22.05.2014 doručila žalobkyňa prvostupňovému orgánu návrh na obnovu konania vo veci rozhodnutia č. 700-0213291914-GC04/14 (bod 2 tohto rozsudku), a to s poukazom na § 221 ods. 1 písm. d/ zákona o SP. Argumentačným základom tohto návrh žalobkyne boli dôvody uvedené v žalobe. 14. Žalovaný a prvostupňový orgán vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 1 SSP správnou žalobou v sociálnych veciach sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy (Sociálnej poisťovne). 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 20. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 22. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 23. Podľa § 146 ods. 1 zákona o SP Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. 24. Podľa § 146 ods. 4 zákona o SP na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 25. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona o SP do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. 26. Podľa § 221 ods. 1 zákona o SP nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c/ nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 27. Podľa § 240 ods. 1 zákona o SP fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si neplnila svoje odvodové povinnosti v súlade so zákonom, a preto prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 29.09.2010 (bod 4 tohto rozsudku) predpísal žalobkyni poistné a príspevky v celkovej výške 706,79 Eur (dlh). Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa požiadala o povolenie splátok uvedeného dlhu. Rozhodnutím zo dňa 10.01.2011 (tiež bod 4 odôvodnenia tohto rozsudku) jej žiadosť prvostupňový orgán zamietol, a to z dôvodov opísaných v bode 11 tohto rozsudku. Žalobkyňa v tomto konaní nenamietala rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní dlhu, ani rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o povolení splátok (aj keď správnosť tohto rozhodnutia spochybňovala). Žaloba a žalobné námietky smerovali voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu a z neho vychádzajúcemu napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorými správne orgány zamietli návrh žalobkyne na obnovu konania vo veci rozhodnutia o predpísaní penále (bod 2 tohto rozsudku). Žalobkyňa žalobu opierala o existenciu zákonnej podmienky zakotvenej v § 221 ods. 1 písm. d/ zákona o SP, t.j., že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Táto zákonná podmienka mala spočívať v povolení splátok dlhu Sociálnou poisťovňou po uznaní dlhu zo strany žalobkyne, a teda v aplikácii § 146 ods. 4 zákona o SP na daný prípad. Keďže prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní o predpísaní penále (bod 2 tohto rozsudku) nereflektoval na uvedené zákonné ustanovenie, preto podľa žalobkyne boli rozhodnutia správnych orgánov, ktorými zamietli jej návrh na obnovu konania vo veci predpísania penále, nesprávne. 29. Obnova konania podľa zákona o SP je upravená v § 221 a nasl. Zákon taxatívnym výpočtom vymedzuje dôvody, pre ktoré sa nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené právoplatným rozhodnutím na návrh účastníka konania obnoví. Súd v tejto veci neprisvedčil názoru žalobkyne obsiahnutom v žalobe a vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.09.2016, že aj napriek zamietnutiu jej žiadosti o povolenie splátok (rozhodnutie opísané v bode 4 tohto rozsudku), následným akceptovaním splátkového kalendára na základe uznania dlhu, Sociálna poisťovňa týmto prejavom vôle povolila žalobkyni splátky dlhu, a preto sa podľa § 146 ods. 4 zákona o SP penále nemalo predpísať. Je pravdou, že inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom pohľadávky veriteľa, to však neznamená, že po splnení záväzku (dlhu) na základe uznania dlhu a s ním súvisiaceho splátkového kalendára nastala situácia, že by Sociálna poisťovňa nemala na tento prípad aplikovať ustanovenie zákona o SP o predpísaní penále (§ 240 ods. 1 zákona o SP). 30. Zákon o SP v § 146 vymedzuje presný procedurálny postup, ktorý musí byť dodržaný, aby došlo k relevantnému povoleniu splátok dlžného poistného. V rámci tohto postupu sa v prvom rade predpokladá písomná žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je povinná odvádzať poistné. Ďalej skúmanie dôvodnosti predpokladu, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude žiadateľ schopný zaplatiť dlžné sumy poistného a zároveň už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm je schopný plniť odvodové povinnosti. Výsledkom tohto postupu je potom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení splátok alebo zamietnutie žiadosti o ich povolenie, ak sa uvedené podmienky nepodarí preukázať, resp. splniť (viď § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona o SP). 31. V danom prípade žalobkyni neboli povolené splátky dlhu na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 146 ods. 1 zákona o SP. Žalobkyni síce bolo Sociálnou poisťovňou navrhnuté postupné splácanie dlhu, čo napokon aj dodržala, takého akceptovanie postupného splácania dlhu Sociálnou poisťovňou však nemožno považovať za povolenie splátok dlhu tak, ako to predpokladá § 146 zákona o SP. Súdu sa tento postup Sociálnej poisťovne javil ako ústretový krok, keď po prejavení záujmu žalobkyne splatiť dlh, hoci aj postupne (čo deklarovala žiadosťou o povolenie splátok), umožnila žalobkyni dlh splatiť v splátkach a vyhnúť sa tým prípadnému nútenému výkonu rozhodnutia. Postup prvostupňového orgánu (predpísanie penále žalobkyni) nemožno preto považovať za nesprávny. Naopak, bolo povinnosťou prvostupňového orgánu predmetné penále žalobkyni predpísať, a to vzľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 240 ods. 1 cit. zákona je kogentné a nepripúšťa modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku. V dôsledku skutočnosti, že prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne o povolenie splátok podľa § 146 zákona o sociálnom poistení a dlžné poistné žalobkyňa nezaplatila včas, prvostupňový správny orgán už nemá zákonné prostriedky predpísané penále a príspevky odpustiť resp. znížiť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s § 240 zákona o sociálnom poistení, keď žalobkyni v preskúmavanom rozhodnutí penále predpísal. 32. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa uznaný dlh postupne splatila. Podstatou v danej veci totiž nie je samotné splácanie dlhu v splátkach (v tomto prípade po uznaní dlhu), ale skutočnosť, že pri uznaní dlhu žalobkyňou a následnom postupnom splatení dlhu absentuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení splátok podľa § 146 ods. 1 zákona o SP, a to za podmienok opísaných v bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku. Ustanovenia § 146 zákona o SP je totiž potrebné vykladať aj s ohľadom na úmysel zákonodarcu. To znamená, že ak by podmienkou na nemožnosť penalizovania účastníka konania bolo akékoľvek postupné splácanie dlhu, zákon by vôbec nevymedzoval procedurálny postup pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne o povolení splátok a podmienky, za ktorých by bolo možné rozhodnutím splátky povoliť. Stačilo by iba akceptovanie postupného splácania dlhu. Keďže zákonodarca ustanovil ako podmienku nemožnosti penalizovať existenciu rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 zákona o SP, na všetky ostatné prípady postupného splácania (aj po uznaní dlhu), nemožno aplikovať § 146 ods. 4 zákona o SP. Z uvedeného vyplýva, že povolenie postupného splácania dlhu po jeho uznaní nie je možné považovať za rozhodnutie o povolení splátok podľa § 146 ods. 1 zákona o SP. 33. Súd teda dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď nepovolil obnovu konania podľa § 221 ods. 1 písm. d) zákona o SP. Predpokladom povolenia obnovy konania je v zmysle § 221 ods. 1 písm. d/ zákona o SP preukázanie, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. K naplneniu tejto podmienky nedošlo (viď body 30-32 odôvodnenia tohto rozsudku). 34. S poukazom na vyššie považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).