Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/101/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200641 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200641.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. právne zastúpený: JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom, Horná 41, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-43-003/2015 zo dňa 09.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KA1-43-003/2015 zo dňa 09.02.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-VO2-36-010/2014-PRAV zo dňa 22.10.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Švarca, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.04.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-43-003/2015 zo dňa 09.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ- BB-VO2-36-010/2014-PRAV zo dňa 22.10.2014, ktorým bolo žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., § 3 a 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a § 175 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. priznaná náhrada za bolesť vo výške 574,94 eura za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 09.11.2013 v čase o 05.30 hod. pri vykonávaní služobnej činnosti na Obvodnom oddelení Policajného zboru Banská Bystrica - západ. Žalobca namietal správnosť postupu žalovaného ako aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia majúc za to, že pokiaľ odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, považuje tento postup orgánu druhého stupňa za nesprávny a jeho rozhodnutie za nezákonné. Podľa názoru žalobcu obidva správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, hoci na takého skutkové zistenia a vyslovený právny záver nemali úplnú, dostatočnú, jednoznačnú a ničím nenarušenú štruktúru dôkazov. Podľa právneho názoru žalobcu, žalovaný nedostatočne skúmal a vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. V tomto kontexte poukázal na stále nevyjasnený vnútorný rozpor medzi hodnotením činnosti žalobcu v rozhodujúcej fáze skutkového deja t.j. jeho chôdzi pred vznikom úrazu, keď podľa žalobcu je nepochybné, že k služobného úrazu došlo pri plnení služobných povinností a na záver o čiastočnom zavinení vzniku úrazu samotným žalobcom niet spoľahlivého skutkového základu, lebo pri závere žalovaného o tom, že u žalobcu išlo o takzvané neobvyklé správanie, ide skôr o konštrukciu alebo domnienku, najmä ak je v napadnutom rozhodnutí konštatované, že žalobca neporušil predpisy na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, nebol pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok, teda neporušil žiaden právny predpis. Rovnako aj záver o ľahkomyseľnosti konania žalobcu je taktiež podľa žalobcu opretý iba o domnelý a negatívny výklad prirodzenej ľudskej obozretnosti alebo opatrnosti. Poukázal na to, že nebolo vzaté do úvahy to, že k inkriminovanému služobnému úrazu došlo v nočných až v ranných hodinách z 08.11.2013 na 09.11.2013 na schodišti Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - západ, teda bez ohľadu na svetelné podmienky miesta, kde došlo k služobnému úrazu, a preto nemožno dospieť k záveru, že žalobca konal ľahkomyseľne, neobozretne a neopatrne, lebo jednoducho nebolo denné svetlo, ale tma. Ďalej uviedol, že v tomto správnom konaní bola vykonaná ohliadka miesta inkriminovaného služobného úrazu, avšak podotkol, že v zmysle § 17 ods. 1 Správneho poriadku, bol v tomto správnom konaní zastúpený advokátom, ktorý ale na tento úkon nebol predvolaný ani upovedomený, čím bolo odňaté právo účastníka konania podľa § 33 ods. 1 zákona - právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Táto skutočnosť má podľa názoru žalobcu potom dopad aj na hodnotenie a výklad v ustanovení § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., lebo žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané, že by žalobca akokoľvek, čo i len nevedomou nedbanlivosťou takto konal, nebolo preukázané, že by v kritický moment nebol dostatočne ostražitý, a že by žalobca fyzicky alebo mentálne akokoľvek zlyhal, čo v napadnutom rozhodnutí nebolo skúmané a vyhodnotené. S poukazom na ustanovenie § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. ktorý hovorí, že za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby, čo má podstatný význam pre postup a rozhodnutie správneho orgánu v smere čo do naplnenia liberačných dôvodov na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz, čo v danom prípade od samotného začiatku namietal. Mal zato, že pokiaľ vzniknú a trvajú pochybnosti o akejkoľvek dokazovanej skutočnosti, je potrebné vykonať a zhodnotiť všetky dostupné dôkazy, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Uviedol, že to platí rozhodne aj v otázke stanovenia rozsahu a obodovania zranení žalobcu, lebo napriek tomu, že vo veci bol podaný posudok č. SPOU-OZ-428/2014-PL plk. U.. U. T., hlavnej posudkovej lekárky Ministerstva vnútra SR, ktorý verifikoval zistenia U.. V., tieto zranenia neboli verifikované, špecializovanými medicínskymi vyšetreniami a postupmi (MR vyšetrením, artroskopia), ale tak U.. V. ako aj U.. T. nevykonali vyšetrenie osoby žalobcu, a teda nemôžu od stola tvrdiť, že zranenia opísané U.. K. E. žalobca neutrpel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.05.2015 uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo prvostupňové rozhodnutie posúdené v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál. V danom prípade nebolo pochýb, že ide o služobný úraz, pretože išlo o činnosť súvisiacu s priamym výkonom štátnej služby. Zdôraznil, že chôdza po schodoch je prirodzená schopnosť, ktorú policajt využíva v každodennom živote a na jej vykonávanie v čase výkonu štátnej služby sa nevyžaduje zvláštne školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby alebo odborná špecializovaná príprava. Konštatoval, že i keď je zrejmé, že žalobca neporušil predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť služobný úraz. Neobvyklý spôsob správania podľa názoru žalovaného treba vidieť v tom, že žalobca vzhľadom na svoje vedomosti, skúsenosti, schopnosti a svoje vzdelanie mohol vedieť, že pri presúvaní sa po schodoch je nutné dbať na zvýšenú opatrnosť, ak by išiel „obvyklým spôsobom a potrebnou opatrnosťou“ ako to uviedol vo svojom odvolaní resp. žalobe, pri bežnej neopatrnosti, by zranenie žalobcu nemohlo mať taký charakter a následky, ktoré pri predmetnom úraze utrpel. Žalovaný uviedol, že zo strany služobného úradu k porušeniu bezpečnostných predpisov nedošlo, osvetlenie schodiska bolo funkčné, schodisko nie je fyzicky poškodené, v čase úrazu bolo čisté a suché, madlá na oboch stranách schodiska sú funkčné. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku zvýšeného pohybu príslušníkov PZ mohlo byť schodište znečistené, vyhodnotil ako účelové. Poukázal na to, že bezprostredne po úraze bolo schodište obhliadnuté priamym nadriadeným žalobcu, U. pričom voči vyhotoveniu CD nosičov, ktorých účelom bola ukážka osvetlenia schodiska žalobca v podanom odvolaní námietky nepodal. Bol názoru, že prvostupňový správny orgán, ktorý napadnutým rozhodnutím priznal náhradu za bolesť vo výške 574,94 eura, pri stanovení zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz v rozsahu 34 % mal dostatočne zistený skutkový stav veci, pre vydanie rozhodnutia si zaobstaral potrebné podklady, ktoré v dostatočnej miere objasňovali okolnosti a príčinu vzniku úrazu. Konštatoval, že služobný úrad sa zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz zbavil v rozsahu 66 %, pretože bol zistený liberačný dôvod podľa § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.. V súvislosti s námietkou žalobcu, ohľadne záveru posudku hlavnej posudkovej lekárky Ministerstva vnútra SR, ktorým verifikovala zistenia U.. V. poukázal na to, že je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že posudkový lekár Ministerstva vnútra SR ako aj hlavný posudkový lekár Ministerstva vnútra SR majú zákonom zverenú takúto povinnosť kontroly, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie poškodeného, na základe svojej odbornej spôsobilosti, ako aj z dôvodu znalostí zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Na základe uvedeného navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p.), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca vyjadril svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd vzhľadom na obsah doložky predmetnej výzvy mal za to, že žalovaný námietky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemal. Podľa ust. § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku súd posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ- KA1-43-003/2015 zo dňa 09.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-VO2-36-010/2014-PRAV zo dňa 22.10.2014, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 574,94 eura v dôsledku služobného úrazu. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca utrpel služobný úraz dňa 09.11.2013, keď v čase výkonu služby o 05.20 hod. sa nachádzal na prvom poschodí, v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - západ, kde informoval mjr. U.. T., svojho bezprostredného nadriadeného o priebehu služby, ktorá začala dňa 08.11.2013 o 20.00 hod.. Po tomto informovaní, žalobca prechádzal v čase o 05.30 hod. po schodoch schodiska z prvého poschodia na druhé, kde má svoju kanceláriu, pričom na schodisku pred vrcholom resp. druhým poschodím, spadol a udrel sa o zábradlie a schody, pri tomto páde si poranil hlavu, chrbát, pravý lakeť a pravé koleno. Žalobca si na dôvod resp. vznik priebeh a príčinu pádu nespomínal, vzhľadom na otras mozgu, ktorý mu bol spôsobený týmto pádom. Podľa tvrdenia žalobcu, išiel obvyklým spôsobom s potrebnou opatrnosťou, kľudným krokom, bez náhlenia alebo akéhokoľvek iného rýchleho presunu, či sa pridržiaval zábradlia si už nepamätal. Nevedel uviesť, či jeho úraz niekto iný videl, na schodoch bol sám, bezprostredne po páde sa zdvihol, nikto mu nepomohol a sám pomaličky odišiel do svojej kancelárie, odkiaľ o úraze informoval mjr. U.. U. T.. Žalovaný konštatoval, že v rámci objektívneho posúdenia miery rozsahu zavinenia žalobcu vyplynulo, že v čase úrazu bol žalobca ustrojený, na nohách mal služobné topánky, ktorých stav s odstupom času už nevedel posúdiť. Úraz sa stal bez svedkov, ostatní policajti nastupujúci do služby sa v čase úrazu nachádzali v kancelárii riaditeľa. Po nahlásení úrazu mjr. Mgr. U. T. schodisko riadne obhliadol, schody boli suché, nepoškodené, nebola na nich žiadna prekážka ani viditeľná špina, či iné znečistenie, ktoré by mohlo byť dôvodom pošmyknutia, či zakopnutia. Taktiež osvetlenie bolo funkčné, reagujúce na pohyb tak, ako aj po iné dni. V súvislosti s osvetlením schodiska, žalovaný uviedol, že pokiaľ osoba plynule prechádza po schodoch, osvetlenie riadne reaguje na pohyb, zapne sa ešte v okamihu, keď osoba ešte len prichádza ku schodom, následne sa zapínajú v dostatočnom intervale ďalšie svietidlá podľa pohybu osoby. Komisia pri posudzovaní rozsahu zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz žalobcu vyšetrením úrazu dospela k záveru, že sú naplnené liberačné dôvody podľa § 175 zákona č. 73/1998 Z.z. Konštatovala, že bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia žalobcu, došlo aj jeho čiastočným zavinením, i keď žalobca neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby ani nepožiarnej ochrany, nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok v zmysle § 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a nebolo tiež preukázané, že by porušil svojim zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, a že by toto porušenie bolo jednou z príčin, alebo že by jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky. Ďalej uviedol, že poškodený aj keď si nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania, je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, konal ľahkomyseľne, pričom si musel byť pritom vedomý a vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz, hlavne preto, že chôdza po schodoch schodiska si vyžaduje zvlášť pozornosť, kde mohol a mal byť pri vystupovaní a našľapovaní po schodoch nanajvýš opatrný a obozretný. Zo strany služobného úradu nedošlo k žiadnemu zavinenému konaniu alebo nekonaniu, ktoré by bolo príčinou vzniku služobného úrazu poškodeného, keďže osvetlenie schodiska bolo funkčné, schodisko nie je fyzický poškodené, v čase úrazu bolo čisté a suché, madlá sú funkčné. Na základe týchto skutočností a ako aj z toho, že vyšetrovaním úrazu sa preukázali liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu, služobný úrad dospel k záveru, že zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v rozsahu 34 % škody a rozsah zodpovednosti žalobcu bol určený na 66% škody. Pri určení zodpovednosti služobného úradu, prvostupňový orgán bral do úvahy tú skutočnosť, že služobný úrad služobnú činnosť poškodenému nariadil, naopak pri určení miery zavinenia žalobcu bola braná do úvahy skutočnosť, že poškodený napriek poučeniu a svojim vedomostiam sa správal ľahkovážne v tom, že pri služobnej činnosti nevenoval dostatočnú pozornosť svojmu pohybu po schodoch, pričom mohol predpokladať, že pri vystupovaní po jednotlivých schodoch na schodisku, je potrebné byť opatrný a obozretný, pretože mu môže hroziť pád, zakopnutie alebo pošmyknutie a následne si privodiť poškodenie zdravia. Takéto konanie žalobcu bolo jedinou príčinou vzniku služobného úrazu. K posudzovanej veci bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.03.2014 ošetrujúcim lekárom U.. K. E., úrazovým chirurgom Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici, pričom bolestné bolo ohodnotené celkovým počtom 180 bodov. Následne bol tento posudok predložený na kontrolu posudkovému lekárovi Ministerstva vnútra SR U.. G. V., ktorým bolo určené bodové hodnotenie bolestného následkom služobného úrazu, podľa jednotlivých položiek na 105 bodov. Predmetný posudok bol podľa § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. predložený na kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu hlavnej posudkovej lekárke Ministerstva vnútra SR plk. U.. U. T., ktorá po preskúmaní spisovej dokumentácie súhlasila so závermi kontroly bodového ohodnotenia bolestného, ktoré vo svojom stanovisku č. SPOU-OZ-31/2014- PL-BB zo dňa 05.03.2014 uviedol posudkový lekár U.. G. V.. Žalobcovi priznala menovaná posudková lekárka sadzby za odškodnenie bolestí následkom služobného úrazu nasledovne: položka 223 - otras mozgu I. stupňa = 30 bodov položka 167b - podvrtnutie pravého kolena = 35 bodov položka 104 - podvrtnutie krčnej chrbtice = 25 bodov položka 113b - pomliaždenie pravého lakťa ťažkého st. = 15 bodov. Celkovo bolo bodové ohodnotenie stanovené na 105 bodov. Výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za 1 bod pre rok 2013, podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-OL-2013 predstavuje čiastku 16,10 eura. IV. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 22 zák. č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným. Podľa § 174 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody. Podľa § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania. Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu, mal súd nesporne za preukázané, že žalobca dňa 09.11.2013 o 05.30 hod. utrpel služobný úraz počas výkonu služby na Obvodnom oddelení Policajného zboru Banská Bystrica - západ, keď prechádzal z prvého poschodia na druhé do svojej kancelárie tak, že pri páde si poranil hlavu, chrbát, pravý lakeť a pravé koleno titulom čoho mu bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 574,94 eura. Uvedená suma zodpovedá jednej tretine zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz. Rozsah zodpovednosti v rozsahu 34 % žalovaný určil z dôvodu, že hoci žalobca si nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania, neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, konal ľahkomyseľne, pričom si musel byť pritom vedomý a vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz, pretože chôdza po schodoch schodiska si vyžaduje zvlášť pozornosť, keď mohol a mal byť pri vystupovaní a našľapovaní po schodoch nanajvýš opatrný a obozretný. Pri určovaní výšky náhrady žalovaný vychádzal z bodového hodnotenia bolestného, následkom služobného úrazu, stanoveného podľa jednotlivých položiek na 105 bodov posudkovým lekárom Ministerstva vnútra SR U.. G. V., za súhlasného stanoviska hlavnej posudkovej lekárky Ministerstva vnútra SR plk. U.. U. T., ktorej bol predmetný posudok predložený na kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu. V danom prípade súd musel prisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej záver žalovaného o tom, že u žalobcu išlo o takzvané neobvyklé správanie, ide o konštrukciu resp. domnienku, najmä ak je v napadnutom rozhodnutí konštatované, že žalobca neporušil predpisy na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, nebol pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok, teda neporušil žiaden právny predpis. Podľa žalovaného sa žalobca svojim ľahkomyseľným konaním pričinil o vznik služobného úrazu a vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si môže zaviniť úraz. Jeho ľahkomyseľné konanie podľa žalovaného malo spočívať v tom, že chôdza po schodoch schodiska si vyžaduje zvlášť pozornosť, a žalobca mohol a mal byť pri vystupovaní a našľapovaní po schodoch nanajvýš opatrný a obozretný. K názoru, že žalobca konal ľahkomyseľne, žalovaný však dospel zrejme na základe svojej vlastnej úvahy, domnienky, bez bližšieho jeho zdôvodnenia. Súd konštatoval, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého dôvodu resp. akej skutočnosti, správny orgán takýto záver prijal. Žalovaný v tomto smere rozhodnutie riadne neodôvodnil, že žalobcovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a konal ľahkomyseľne, pretože neuviedol, z čoho vyvodil, že žalobca pri vystupovaní a našľapovaní po schodoch nebol opatrný, obozretný, zvlášť pozorný a počínal si v rozpore s obvyklým spôsobom správania, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Práve posúdenie konania žalobcu, či toto bolo ľahkomyseľné, a to aj s poukazom na ust. § 175 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z. je v predmetnom konaní pre rozhodnutie veci právne významné. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že správny orgán vo veci nepostupoval v súlade so zákonom, keďže rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 písm. d) O.s.p.). Krajský súd v Bratislave z vyššie uvedených dôvodov postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou žalovaného opätovne konať a posúdiť konanie žalobcu, posúdiť všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie zhodnotiť z hľadiska ich právnej relevancie, rozlíšiť, dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky a vyjadrenia žalobcu tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé a preskúmateľné. V zmysle § 250j ods. 7 O. s. p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby stanovené podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.04.2015, písomné podanie na súd - žaloba, dňa 17.04.2015, á - 139,83 eura x 2 plus 2 x paušálna náhrada po 8,39 eura, t. j. spolu 296,44 eura. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.