Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200672 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200672.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcov: 1. Z.. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, 2. Z.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, obidvaja právne zastúpení: JUDr. Dušan Kmec, advokát, so sídlom M. R. Štefánika č. 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.Box 57, 820 12 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-888/2015/Sl zo dňa 13.02.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobcovia žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.04.2015 sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-888/2015/Sl zo dňa 13.02.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. Upo 3/2014/Mi zo dňa 28.11.2014 a toto rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru žalobcov je rozhodnutie žalovaného nezákonné, vydané v rozpore s § 3, § 14, § 18, § 32, § 33, § 34, § 59, § 69 zákona o správnom konaní, v rozpore s § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z.. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 69 Správneho poriadku podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom, od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom s tým, že účastníkov konania sa podaný protest prokurátora týka iba nepriamo, žalobcovia uviedli, že aj keď konanie o proteste prokurátora je v zmysle zákona o prokuratúre osobitným konaním v zmysle ust. § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. sa na toto konanie primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Tvrdili, že bolo povinnosťou správnych orgánov upovedomiť účastníkov konania o začatí konania o proteste prokurátora a umožniť im, aby sa v zmysle § 33 Správneho poriadku vyjadrili k podkladom rozhodnutia, zisteným skutočnostiam a žalobcom ako účastníkom konania mala byť poskytnutá možnosť, aby navrhli dôkazy, resp. doplnili svojimi podaniami a vyjadreniami zistený stav, či už písomne alebo na pojednávaní. Mali za to, že postupom správnych orgánov bola žalobcom odňatá možnosť pred správnym orgánom uplatňovať zákonné práva v správnom konaní. Argumentovali, že z logického a gramatického výkladu zákonných ustanovení nepochybne vyplýva aj to, že Okresný úrad vo Vranove nad Topľou ako právny nástupca správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcov č. V 1618/2011 zo dňa 21.11.2011, ako aj správny orgán rozhodujúci o proteste prokurátora t.j. Okresný úrad v Prešove a žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 69 za použitia ust. § 32, § 33 a § 59 zákona o správnom konaní v prípade potreby boli oprávnení prokurátorom vytýkané nedostatky odstrániť. Ďalej uviedli, že z vecnej stránky týkajúcej sa uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Soľ a zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva vo veci predaja nehnuteľností žalobcom, dôvody hodné osobitného zreteľa - „neoprávnene vykázaná parcela č. XXX vo vlastníctve obce Soľ pri THM zo dňa 18.04.1984 ako zrejmá nesprávnosť“ boli poslancom zdôvodnené nielen na zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 20.09.2011, ale aj na predchádzajúcich zasadnutiach Obecného zastupiteľstva, v roku 2010 bola podaná prvá písomná žiadosť a predtým žiadosti v ústnej forme. Starosta obce Soľ preveril uvedené skutočnosti na Správe katastra vo Vranove nad Topľou, prejednal s Radou obce Soľ a následne Obecné zastupiteľstvo v Soli dňa 18.02.2011 posúdilo žiadosť žalobcov ako opodstatnenú, pretože všetky dokumenty dokladovali darované vlastníctvo rodičmi Z.. J.. Poukázali na to, že na základe predchádzajúcich zistení žalobcovia dňa 03.08.2011 požiadali obec Soľ o majetkovoprávne vysporiadanie parcely č. XXX odpredajom z dôvodu, aby nebol spochybnený proces vydržania, resp. oprava v katastrálnom operáte, pretože žalobkyňa (1) bola kontrolórkou obce Soľ. Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 20.09.2011 bol na základe žiadosti schválený predaj. V súvislosti s parcelou č. XXX, z ktorej bola vytvorená parcela č. XXX/X uviedli, že je v katastri nehnuteľností evidovaná s nesprávnym kódom spôsobu využitia pozemku XX., v skutočnosti ide o oplotené záhrady. Ďalej konštatovali, že v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. (§ 9a ods. 8 písm. b) boli splnené aj podmienky - pozemky zastavané stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Pozemky, ktoré boli predmetom predaja sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti rodinného domu súpisné číslo XXX vo vlastníctve žalobcov a parcela č. XXX/X je zastavaná stavbou v ich vlastníctve (prístupové dlažbové chodníky, príjazdová plocha do garáže, 2/3 nádvoria spevnenej asfaltovej plochy, uložené vlastné kanalizačné rúry na odvod dažďovej vody od roku 1987 až 1989). Rovnako aj parcela č. XXX/X ako priľahlý pozemok so súhlasom obce Soľ (vlastník) bola v užívaní žalobcov od skolaudovania rodinného domu v roku 1987 z dôvodu, že svojou plochou a využiteľnosťou bola priamo určená na výkon vlastníckych práv - prístup na pozemok k rodinnému domu a tvorí s nehnuteľnosťou jeden ucelený územný areál. V súvislosti s odkazom žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/39/2009 v napadnutom rozhodnutí žalobcovia poukázali na to, že k návrhu na vklad vlastníckeho práva bol predložený výpis uznesenia Obecného zastupiteľstva Soľ, ktorý zodpovedá samotnému uzneseniu Obecného zastupiteľstva, ktoré skutočne súhlasilo s odpredajom nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti boli podrobne identifikované geometrickým plánom, kupujúci predávaných nehnuteľností boli riadne identifikovaní, z geometrického plánu bolo zrejmé, že predávané pozemky sú pozemkami priľahlými k pozemkom zastavaným stavbou vo vlastníctve žalobcov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Žalobcovia mali za to, že žalovaný svoj záver v napadnutom rozhodnutí, že výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli ani zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli neboli dostatočne určité a neobsahovali zákonom požadované skutočnosti, tieto listiny neboli dostatočným podkladom rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a predkupného práva, žiadnym právnym ani skutkovým dôvodom neodôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 21.05.2015, uviedol, že v zmysle § 69 Správneho poriadku podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom, pričom tu nevzniká právny vzťah medzi účastníkom konania a prokurátorom, pretože podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka konania aj vtedy, ak podal v tomto ohľade podnet v zmysle zákona č. 153/2001 Z.z.. Konštatoval, že pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku obce platia špecifické podmienky podľa § 9 a § 9a zákona o majetku obcí, ktoré správny orgán v konaní o návrhu na vklad musí skúmať. Z obsahu výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli predloženého k návrhu na vklad nevyplýva, či boli zdôvodnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ani či obecné zastupiteľstvo rozhodlo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Preto nebolo preukázané, že bol dodržaný procesný postup, ktorý vyžaduje zákon a takisto neboli zdôvodnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal za to, že predložené listiny, ani grafická časť GP č. 34896821-39/11 nepotvrdzujú, že pozemky parcely C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie a C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré obec Soľ predala priamym predajom žalobcom, sú priľahlým pozemkom k stavbe súpisné č. XXX tak, ako to definuje zákon o majetku obcí. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/383/2009 uviedol, že pokiaľ z priložených listín bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že prevodca môže s nehnuteľnosťou nakladať, správny orgán je povinný konanie prerušiť a vyzvať účastníkov na doplnenie príslušných listín. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správny orgán v konaní o návrhu na vklad podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nie je oprávnený skúmať uznesenie Obecného zastupiteľstva o nakladaní s nehnuteľným majetkom podľa § 9a ods. 8 písm. b) a e) zákona o majetku obcí. Žalovaný argumentoval, že rozhodnutie Obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone vyvolá právne účinky len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti, čo bolo konštatované v rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/212/2010. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/39/2009 zo dňa 16.12.2009 s tým, že predložený výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli a ani zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli neboli dostatočne určité a neobsahovali zákonom požadované skutočnosti, preto správny orgán mal žiadať o ich doplnenie. Ak by správny orgán nežiadal o doplnenie týchto listín, „opäť“ by správny orgán pochybil v zmysle vyššie uvedeného rozsudku NS SR. Uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia o proteste prokurátora a zrušení rozhodnutia č. V 1618/11 sa vec dostane do štádia opätovného rozhodovania o návrhu na vklad a zistené nedostatky môžu byť účastníkmi odstránené. Žalovaný z hore uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z administratívneho spisu vyplýva, že Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako príslušný správny orgán rozhodnutím č. Upo 3/2014/ Mi dňa 28.11.2014 v konaní o proteste okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pd 65/14/7713-5 zo dňa 29.09.2014 proti rozhodnutiu bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou o povolení vkladu vlastníckeho práva a predkupného práva do katastra nehnuteľností č. V 1618/11 zo dňa 21.11.2011 na základe kúpnej zmluvy účastníkov: obec Soľ, Z.. H. J., Y. XXX rozhodol podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 26 ods. 5 zákona o prokuratúre tak, že protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou vyhovel a rozhodnutie Správy katastra Vranov nad Topľou č. V 1618/11 zo dňa 21.11.2011 zrušil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli predloženého k návrhu na vklad ani zo zápisnice z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli, konaného dňa 20.09.2011, predloženej do spisu až po podaní protestu prokurátora, nevyplýva, či boli splnené výnimky pre priamy predaj nehnuteľného majetku obce, pretože v zápisnici sa iba konštatovalo, že bol schválený priamy predaj podľa § 9a ods. 8 písm. b) a písm. e) citovaného zákona. Ďalej uviedol, že z výpisu z uznesenia a predložených listín taktiež nevyplýva, že boli splnené podmienky podľa § 9a ods. 8 písm. e), pretože vôbec neboli zdôvodnené dôvody hodné osobitného zreteľa a uvedená zápisnica z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli zo dňa 20.09.2011 rovnako nepreukazuje, že bol dodržaný procesný postup, ktorý v danom prípade vyžaduje zákon. Dospel k záveru, že protest prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bol podaný dôvodne, pretože rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva došlo k porušeniu ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 9a ods. 8 písm. b), e) zákona o majetku obce, a preto mu vyhovel a nezákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil s tým, že vec sa vracia do štádia prvostupňového konania, v ktorom sa bude opätovne rozhodovať o návrhu na vklad vlastníckeho práva. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov č. Upo 3/2014/Mi zo dňa 28.11.2014 odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. LPO-888/2015/Sl zo dňa 13.02.2015 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov potvrdil. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že predložený výpis uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli a ani zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli neboli dostatočne určité a neobsahovali zákonom požadované skutočnosti, tieto listiny neboli dostatočným podkladom rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho a predkupného práva a vzhľadom na tieto skutočnosti mal správny orgán žiadať ich doplnenie. IV. Podľa § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). Podľa § 9a ods. 8 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby. Podľa § 31 ods. 1 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Predmetom preskumávacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora. Žalobcovia tvrdili, že postupom správnych orgánov im bola odňatá možnosť pred správnym orgánom uplatňovať zákonné práva v správnom konaní, keď bolo povinnosťou správnych orgánov upovedomiť účastníkov konania o začatí konania o proteste prokurátora, umožniť im, aby sa v zmysle § 33 Správneho poriadku vyjadrili k podkladom rozhodnutia, zisteným skutočnostiam, aby navrhli dôkazy, resp. doplnili svojimi podaniami a vyjadreniami zistený stav, či už písomne alebo na pojednávaní. V súvislosti s touto námietkou žalobcov súd považuje za potrebné vo veci uviesť, že podstatou prokurátorského dozoru je dodržiavanie zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy. Z hľadiska sledovaného cieľa ide o obdobnú činnosť, aj keď budovanú na iných inštitucionálnych zásadách, ako je preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania a preskúmavania správnych rozhodnutí súdmi. Z toho dôvodu prokurátor môže podať protest tak v záujme účastníka, ako aj proti jeho vôli. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Treba zdôrazniť, že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka a to aj vtedy, ak dal k takému konaniu podnet (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/433/2009). Súd nemohol súhlasiť s uvedenou námietkou žalobcov, pretože ako bolo už konštatované, od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom. S poukazom na charakter a obsah konania o proteste prokurátora, nebolo dôvodné, aby sa žalobcovia vyjadrovali k podkladom rozhodnutia, zisteným skutočnostiam, aby navrhli dôkazy a pod. Doplnenie dokazovania v intenciách tvrdení žalobcov by z právneho hľadiska nemalo význam pre rozhodnutie v konaní o proteste prokurátora. Potom teda možno uzavrieť, že žalobcom v predmetnom konaní nebola odňatá možnosť uplatňovať zákonné práva pred správnym orgánom. Rovnako vo vzťahu k námietke žalobcov, že Okresný úrad v Prešove a žalovaný boli v konaní o proteste prokurátora oprávnení prokurátorom vytýkané nedostatky odstrániť, súd poukazuje na to, že konanie o proteste prokurátora je v zmysle ust. § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre osobitným konaním a tak ako bolo v predchádzajúcom odseku uvedené, predmetom konania je rozhodnutie o proteste prokurátora, a až na základe rozhodnutia o proteste prokurátora, v prípade vyhovenia protestu prokurátora zrušením rozhodnutia ako v prejednávanej veci, prichádza k odstraňovaniu zistených pochybení správneho orgánu až v následnom v konaní. Podľa názoru súdu správny orgán vyvodil správny právny záver, podľa ktorého v konaní o proteste okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou proti rozhodnutiu bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou o povolení vkladu vlastníckeho práva a predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy účastníkov: obec Soľ a žalobcov rozhodol tak, že protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou vyhovel a rozhodnutie Správy katastra Vranov nad Topľou zrušil s odôvodnením, že z obsahu výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli a ani zo zápisnice z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli, konaného dňa 20.09.2011 nevyplýva, či boli splnené výnimky pre priamy predaj nehnuteľného majetku obce, pretože v zápisnici sa iba konštatovalo, že bol schválený priamy predaj podľa § 9a ods. 8 písm. b) a písm. e) citovaného zákona, neboli zdôvodnené dôvody hodné osobitného zreteľa a uvedená zápisnica z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli rovnako nepreukazuje, že bol dodržaný procesný postup, ktorý v danom prípade vyžaduje zákon v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Správny orgán v konaní o návrhu na vklad musí mať splnenie zákonných podmienok pre prevod nehnuteľného majetku obce preukázané, preto predložený výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva, resp. zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva musia byť dostatočne určité a musia obsahovať formálne a vecné náležitosti ustanovené v zákone o majetku obcí. V tomto smere sa súd stotožnil s konštatáciou žalovaného aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/39/2009 zo dňa 16.12.2009, že predložený výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Soli a ani zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli neboli dostatočne určité a neobsahovali zákonom požadované skutočnosti, preto správny orgán mal žiadať o ich doplnenie. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že pokiaľ správne orgány pri právnom posúdení vychádzali z obsahu výpisu z uznesenia a zo zápisnice z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Soli v spojení s ust. § 31 katastrálneho zákona, keď pri skúmaní splnenia špecifických podmienok podľa § 9, § 9a zákona o majetku obcí, ktoré správny orgán v konaní o návrhu na vklad musí skúmať, avšak v danom prípade ich existencia preukázaná nebola, postupovali v súlade so zákonom, preto argumentácia žalobcov o nedostatočnom skutkovom a právnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného neobstojí. Vychádzajúc z obsahu protestu prokurátora, ktorý odôvodnil tým, že boli porušené ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a ustanovenia § 3 ods. 1, § 46 Správneho poriadku, ani krajský súd nevzhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené. Krajský súd ešte dodáva, že o návrhu na vklad vlastníckeho práva a predkupného práva do katastra nehnuteľností žalobcov opätovne prebehne správne konanie, v priebehu ktorého v rámci dokazovania budú mať ako účastníci konania právo navrhnúť a doplniť absentujúce dôkazy. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcov uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcom, ktorí neboli v konaní úspešní, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.