KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/107/2015 z 18. 4. 2016

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 10Sžso/30/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200681.1 (28. 11. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. apríla 2016, sp. zn. 5S/107/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015200681.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/107/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200681
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200681.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, za účasti: Y. X., bytom H. F. XXX, XXX XX J., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/13790/002 zo dňa 24. júna 2013,
takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č: I./I zo dňa XX. júna XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods.
X písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2015 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: I./I zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“). W. rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie účastníčky konania Y. X. a
potvrdené rozhodnutie C. práce, sociálnych vecí a rodiny U. (ďalej len „úrad“), č.: J zo dňa XX.XX.XXXX
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

R. rozhodnutím úrad uložil povinnosť účastníčke konania Y. X. vrátiť vyplatené náhradné výživné za
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur. C. svoje rozhodnutie založil na zistení,
že účastníčke konania bola dňa XX.XX.XXXX doručená platba výživného (na maloletého E. X.) v
sume XXX,XX eur, pričom po zohľadnení výšky vyplateného výživného účastníčke konania za obdobie
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX patrilo (na maloletého E. X.) náhradné výživné vo výške XX,XX eur a
vyplatilo sa jej v sume XXX,XX eur. N. v sume XXX,XX eur, ktoré úrad uložil vrátiť, potom kvalifikoval
ako preplatok na náhradnom výživnom.

M. tvrdí, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom a žalobu dôvodí nasledovným:
K. poskytovania náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného
dieťaťa, ktoré má naň nárok, je upravené zákonom č. XXX/XXXX Z.z. O vzniku nároku na náhradné
výživné rozhoduje príslušný úrad rozhodnutím, pričom trvanie nároku v zmysle § 6 zákona pravidelne
každých X kalendárnych mesiacov prehodnocuje, t.j. rozhoduje o jeho trvaní. Podľa ust. § 11 ods. X
tohto zákona úrad nevydáva písomné rozhodnutie, ak sa po prehodnotení trvania nároku na náhradné
výživné nezmení jeho výška. O výsledku prehodnotenia úrad vyhotoví písomný záznam a rozhodnutie
zaznamená v spise.



Vychádzajúc z tohto v danom prípade úrad práce v septembri XXXX prehodnotil nárok na náhradné
výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom rozhodol, že tento k XX.XX.XXXX trval.
Q. výživné vyplatené poberateľke v septembri XXXX na základe rozhodnutia o priznaní nároku a jeho
prehodnotení jej teda patrilo v plnej výške tak ako jej bolo aj vyplatené. G. toto vyplýva z ust. § 6 veta
za bodkočiarkou zákona č. XXX/XXXX Z.z., v ktorom je upravená lehota na prvé prehodnotenie s tým,
že táto začína plynúť od nasledujúceho mesiaca po kalendárnom mesiaci, v ktorom začalo konanie o
náhradnom výživnom, t.j. po prvom mesiaci, ktorý sa pre účely vzniku nároku posudzuje. Preto úrad
práce v rozhodnutí nesprávne určil obdobie (od XX.XX.XXXX), v ktorom mal nedoplatok vzniknúť.

Za zásadný nedostatok rozhodnutia úradu práce žalobca považuje skutočnosť, že správny orgán
svojvoľne posúdil druh vyplateného výživného, t.j. poberateľkou označené dlžné výživné úrad vyhodnotil
ako bežné výživné. Y. žalovaného opierajúce sa o zánik možností povinnej osoby splácať dlh v splátkach
a s tým súvisiacej zročnosti pohľadávky (dlžného výživného), nemá oporu v našom právnom poriadku
a pre účely konania o náhradnom výživnom je právne irelevantné. Q. na náhradné výživné, jeho výšku
a trvanie nároku sa odvodzuje výlučne od povinnosti povinnej osoby platiť bežné, nie dlžné výživné. Y.
orgán si nemôže sám bez ohľadu na ďalšie skutkové okolnosti, resp. bez vykonania ďalších dôkazov,
urobiť sám o tejto otázke úsudok, prekrývajúc s tým nedostatky právne úpravy v neprospech účastníka
konania. D. výživné vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia súdu nie je pre posúdenie nároku na
náhradné výživné rozhodujúcou skutočnosťou, teda ani jeho prípadná úhrada ho na takú nemôže
povýšiť. Preto zúčtovanie sumy dlžného výživného podľa § X0 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa prieči
zmyslu a účelu zákona.

Q. v danom prípade úrad v rozpore so zákonom rozhodol o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné,
lebo správne, za predpokladu, žeby boli splnené hmotnoprávne podmienky, mal rozhodnúť o jeho
zúčtovaní podľa § 10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. Z obsahu spisového materiálu vo veci vyplýva,
že nárok oprávnenej osobe nezanikol a naďalej trvá. M. to teda, že úrad mal sumy, ktoré boli podľa
neho vyplatené navyše, zúčtovať so sumami bežne ďalej vyplácaného náhradného výživného. R. tak
nepostupoval, rozhodol v rozpore s ust. § X0 ods. 1 a X zákona.

M. pritom žalobca, že podľa § 5 písm. a/ bod X zákona je úrad práce oprávnený rozhodovať len o
povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10. To znamená, že o vrátení
sumy náhradného výživného vyplateného v nesprávnej výške, resp. o preplatku, vychádzajúc pritom z
ústavnej zásady zakotvenej v čl. X ods. X C. SR, t.j. zásady legality, úrad práce nie je vôbec oprávnený
rozhodovať. M. pripúšťa nejasnosť až nezrozumiteľnosť právnej normy upravujúcej náhradné výživné,
ktorá si v niektorých jej častiach dokonca odporuje, avšak výklad právnej normy nemôže ísť na úkor
účastníkov právnych vzťahov z nej vyplývajúcich.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca tvrdí, že správne orgány oboch stupňov tým, že svojvoľne
vyhodnotili vymožené výživné, nesprávne posúdili obdobie, za ktoré zaplatené výživné patrilo, v
dôsledku čoho zvolili chybný spôsob zúčtovania, rozhodli o uložení povinnosti vrátiť preplatok na
vyplatenom náhradnom výživnom v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z.z.

K. uvedených hmotnoprávnych nedostatkov rozhodnutí, boli porušené konajúcimi správnymi orgánmi
aj viaceré ustanovenia Y. poriadku, ktorý sa na konanie o náhradnom výživnom vzťahuje. R. správne
orgány rozhodovali vo veci na základe nedostatočne zisteného stavu veci. U. toho, aby v konaní
vykonali dokazovanie ohľadom preukázania úhrady bežného výživného, rozhodli o povinnosti vrátiť
sumu prevyšujúcu vyplatené výživné. M. tým, že správne orgány svoje rozhodnutia nedostatočne a
nejednoznačne odôvodnili, tieto trpia vadou spočívajúcou v ich nepreskúmateľnosti. Ak potom protestu
prokurátora š.k. VI/X Gd XXX/XX/XXXX-X podanom proti rozhodnutiu žalovaného z XX.XX.XXXX,
ktorým žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonne zrušiť, žalovaný nevyhovel a neučinilo
tak ani J. práce, sociálnych vecí a rodiny SR (rozhodnutie XXXX/XXXX-M K. SR z XX.XX.XXXX), týmto
bola splnená podmienka pre podanie žaloby žalobcom podľa § XX ods. X písm. b/ v spojení s ust. §
2X0b ods. 5 O.s.p. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: I./I zo dňa XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného vec
zrušil a vrátil na ďalšie konanie.



M. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX vyslovil zásadný nesúhlas s
názorom žalobcu o nesprávnosti a nezákonnosti vydaných rozhodnutí.

Q. námietku žaloby, že za zásadný nedostatok rozhodnutia treba považovať skutočnosť, že správny
orgán svojvoľne posúdil druh vyplateného výživného, t.j. poberateľkou označené dlžné výživné
vyhodnotil ako bežné výživné a že správny orgán si nemôže sám bez ohľadu na ďalšie skutkové
okolnosti, resp. bez vykonania ďalších dôkazov urobiť o tejto otázke úsudok. M. sa nestotožňuje ani
s tvrdením prokuratúry, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočného skutkového stavu. Na
tvrdenie účastníčky konania, že povinný uhradil dlžné výživné nebolo možné prihliadať z dôvodu, že
sa jedná len o vyjadrenie jej subjektívneho názoru. Z predložených listinných dôkazov - právoplatný
rozsudok Okresného súdu J. č. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie O. o vymožení
výživného, bolo jednoznačne preukázané, že povinný mal oprávnenej osobe mesačne platiť výživné v
sume XX,XX eur a mal možnosť výhody splátok dlžného výživného v pravidelných mesačných splátkach
v sume XX,- eur splatných spoločne s bežným výživným. Keďže povinný nevyužil možnosť splácania
dlžného výživného formou mesačných splátok, táto možnosť mu zanikla. Preto platbu výživného v sume
XXX,XX eur nebolo možné považovať za uhradenie iného ako bežného výživného. Q. žiaden právny
predpis neuvádza, že dlžné výživné sa má uhradiť prednostne bez bežným výživným, práve naopak a
odkazuje pritom napr. na ust. § 7X ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, t.j. P. poriadok.
I. ustanovenie sa analogicky uplatňuje aj na vymáhanie výživného prostredníctvom O., z čoho možno
vyvodiť záver, že pokiaľ vymožená suma nestačí na všetky pohľadávky výživného, uspokojí sa najprv
bežné výživné. V danom prípade povinná osoba - otec maloletého E. X. R. E. vymoženou sumou zaplatil
výživné za tri mesiace september - október XXXX a čiastočne august XXXX (XX,XX eur ; XX,XX eur
a XX,- eur) a preto Y. X. ako poberateľke náhradného výživného vznikla povinnosť vrátiť vyplatené
náhradné výživné za toto obdobie.

Má za to žalovaný, že z ust. § X0 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva povinnosť vrátiť
vyplatené náhradné výživné (§ 10 ods. X), keď sa jedná o prípad, ak sa náhradné výživné vypláca aj po
právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné. R. povinnosť vrátiť vyplatené
náhradné výživné sa neviaže iba na povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného,
ale aj na sumy náhradného výživného vyplateného vo vyššej sume ako patrili.

V danom prípade žalovaný považuje za nesporné, že dňa XX.XX.XXXX bolo úradu z O. doručené
potvrdenie o tom, že účastníčke konania bolo prostredníctvom O. dňa XX.XX.XXXX vyplatené výživné
pre maloletého E. X. vo výške XXX,XX eur. W. nastala zmena skutočnosti rozhodujúcich na vyplácanie
náhradného výživného a na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré jej bolo náhradné výživné vyplatené.
V prípade účastníčky konania sa jedná o obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, za ktoré jej bolo
náhradné výživné už vyplatené, nárok na náhradné výživné nezanikol a zmena nastala vo výške
náhradného výživného. M. zastáva názor, že ak by úrad nerozhodol o povinnosti vrátiť náhradné výživné
za celé obdobie, nastala by situácia, kedy by došlo k dvojitému - duplicitného plneniu z toho istého titulu
a tým k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 K. zákonníka.

M. záverom žalovaný považuje zistený skutkový stav za dostatočný pre rozhodnutie vo veci, právny
názor za vecne správny a napadnuté rozhodnutia za zákonné a preskúmateľné, obsahujúce všetky
zákonom predpísané náležitosti. Preto navrhol, aby súd žalobe nevyhovel, ale zamietol ju v celom
rozsahu a žalobcovi nepriznal ani prípadnú náhradu trov konania.

X. súd v U. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu konajúceho správneho orgánu
dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech.

Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. R. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Y.
republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia
§ 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený



a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

C. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. M.
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X
O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXXX/
IHX/X priznal Y. X., na základe jej žiadosti z XX.XX.XXXX, nárok na náhradné výživné od XX.XX.XXXX
pre oprávnenú osobu E. X.. N. okrem iného odôvodnil tým, že otec maloletého R. E., bytom vo T.
konfederácii, si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť uloženú mu právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XXX vo výške XX,XX eur mesačne. W. dodať, že súd
predmetným rozsudkom zároveň otcovi maloletého uložil povinnosť splácať dlžné výživné (za obdobie
od XX.XX.XXXX do decembra XXXX v celkovej sume X.XXX,XX eur) v mesačných splátkach po XX,-
eur spolu s bežným výživným.

C. v rámci konania o prehodnotení trvania nároku na náhradné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX zistil, že prostredníctvom O. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bola
XX.XX.XXXX oprávnenej osobe doručená jedna platba výživného vo výške XXX,XX eur. V nadväznosti
na to, úrad listom zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/XX oznámil poberateľke začatie konania o uložení
povinnosti vrátiť neprávom vyplatené náhradné výživné, ktoré bolo následne ukončené rozhodnutím
úradu práce z XX.XX.XXXX č. J C. konania Y. X. ním uložil povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur do XX dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. C. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po zohľadnení výšky vyplateného výživného
povinnou osobou poberateľke za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX patrilo náhradné výživné
len vo výške XX,XX eur, pričom jej bola vyplatená suma XXX,XX eur. Preto rozdiel, predstavujúci sumu
XXX,XX eur, je povinná z titulu preplatku vrátiť.

C. konania podala proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v zákonnej lehote
odvolanie (XX.XX.XXXX), v ktorom namietala, že vyplatené výživné je dlžným výživným za obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Preto nemôže ísť o preplatok tak, ako to uvádza úrad práce. M.
rozhodnutím z XX.XX.XXXX č. I./I odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil. N. odôvodnil tým, že otec maloletého tým, že nevyužil možnosť splácania dlžného výživného
formou splátok spoločne s bežným výživným, stratil výhodu splátok. Z uvedeného dôvodu nemožno
sumu XXX,XX eur považovať za splátku dlžného výživného. N. nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Proti rozhodnutiu žalovaného z XX.XX.XXXX č. I./I podala XX.XX.XXXX E. prokuratúra Y. republiky
podľa § 22 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest
prokurátora č. k. VI/X Gd XXX/XX/XXXX-X, ktorým navrhla napadnuté rozhodnutie ako nezákonné
zrušiť. M. listom zo dňa XX.XX.XXXX č. I./I oznámil, že protestu prokurátora nemieni vyhovieť, preto ho
spolu so spisovým materiálom predložilo nadriadenému orgánu, t.j. J. práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
ktoré rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXX-M_OŠPSSRP protestu prokurátora nevyhovelo.
N. nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Podľa § 5 písm. a/ bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z., úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný
podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (ďalej len „úrad“) rozhoduje o povinnosti vrátiť neprávom
vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10.

Podľa § 6, veta za bodkočiarkou zákona č. XXX/XXXX Z.z., lehota na prvé prehodnotenie začína plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom začalo konanie
o náhradnom výživnom.



Podľa § 7 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., nárok na náhradné výživné zanikne, ak povinná osoba
začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje
jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným
rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.

Podľa § X0 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej
sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala
zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré
sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené
sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili.

Podľa § X0 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne
vyplácaného náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety
výška bežne vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. Y. podľa
odseku X sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa
vyplatili.

Podľa § X1 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z., na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa
nevzťahujú ustanovenia § 60, XX až XX zákona o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. X Y. poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. X Y. poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. R. nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
C. súdu v tomto konaní bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vo
veci povinnosti vrátiť náhradné výživné v kontexte námietok žaloby, a to či toto rozhodnutie vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z tohto bol vyvodený vecne právny záver a tiež, či
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je súladne s požiadavkami preskúmateľnosti.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že je úlohou súdu v podmienkach materiálneho
právneho štátu vždy nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v
súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup. R. súdu nachádzať
právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať,
čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Y. prislúcha aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou
normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona
odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

Preto v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným
a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre
súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. XXX ods. X v spojení s čl. XXX ods. X C. SR.
Keďže podľa čl. XXX ods. X ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho
sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého
na súdnu ochranu podľa čl. XX ústavy (II. ÚS XX/XX). Podľa právneho názoru ústavného súdu preto
ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú
súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu
ochranu podľa čl.



XX ústavy (II. ÚS XX/XX).

Je na mieste tiež zdôrazniť, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych
skutkových zisteniach v každej súdom prejednávanej veci. J. prípady a ich špecifické okolnosti môžu
byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Y. musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje
právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Y. je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým
demokratickým právnym poriadkom. Q. každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký
imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. C. súdu je práve
rozpoznať cez zákon spravodlivosť.

V danom prípade bol účastníčke konania priznaný nárok na náhradné výživné od XX.XX.XXXX pre
oprávnenú osobu maloletého E. X. vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého R. E., bytom T.
konfederácia, si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím
Okresného súdu J. č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XX,XX eur mesačne. W.
rozsudkom súd zároveň otcovi maloletého uložil povinnosť splácať dlžné výživné v mesačných splátkach
po XX,- eur spolu s bežným výživným. J. bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola účastníčke konania
prostredníctvom O. pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže vyplatená platba výživného vo výške
XXX,XX eur bez ďalšieho určenia. V danom prípade sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že nesprávne
postupoval úrad, keď posúdil druh vyplateného výživného účastníčkou konania označené ako dlžné
výživné za výživné bežné. Súd nemôže súhlasiť ani so zánikom výhody splátok tak ako to tvrdí žalovaný.
Y. tvrdí žalobca, že dlžné výživné vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia súdu pre posúdenie
nároku na náhradné výživné nie je rozhodujúcou skutočnosťou a potom ani jeho prípadná úhrada
ho na takú nemôže povýšiť. R. zúčtovanie sumy dlžného výživného postupom podľa § X0 ods. 1
zákona č. XXX/XXXX Z.z. tak ako to vykonal prvostupňovým rozhodnutím úrad práce a potvrdzujúcim
rozhodnutím žalovaný, sa prieči zmyslu a účelu zákona. T. správna a logická je argumentácia žalobcu,
toto potvrdzujúca, s ktorou súd plne súhlasí.

Y. tiež namietal žalobca, že v danom prípade za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok by
bolo možné rozhodnúť len o zúčtovaní vyplateného náhradného výživného postupom podľa § 10 ods. X
zákona, čo sa však nejedná o daný prípad, pretože obsah administratívneho spisu osvedčuje, že nárok
oprávnenej osobe nezanikol a tento naďalej trvá. I podľa názoru súdu sumy, ktoré boli vyplatené navyše,
mal úrad zúčtovať so sumami bežne ďalej vyplácaného náhradného výživného. Ak tak nepostupoval,
čo nepostupoval, rozhodol v rozpore s ust. § X0 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z.

Q. právneho názoru žalovaného spočívala aj v tom, že úrad práce ani nie je oprávnený o vrátení sumy
náhradného výživného vyplateného v nesprávnej výške rozhodovať. W. prináleží podľa § 5 písm. a/ bod
X zákona rozhodovať len o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa §
XX zákona. S. takýto výklad zákona a postup na ňom založený je ústavne konformný a súladný s čl. X
ods. X C. SR. X. takýto postup úrad a žalovaný nezvolil, jeho právny názor súd nemôže považovať za
vecne správny, pretože tento je odporujúci vyššie citovaným zákonným ustanoveniam.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietke nesprávneho právneho názoru ako je v žalobe dôvodená
vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Q. sa ale súd a nesúhlasí s námietkami procesného charakteru, keď má zato, že z administratívneho
spisu vyplýva dostatok zistenia skutkového stavu, ktorý sa ale premietol do vecne nesprávneho záveru
a tento bol postačujúco preskúmateľne v rozhodnutiach zdôvodnený, len s týmto názorom ako je už
vyššie uvedené, sa súd nemohol stotožniť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi
náhradu trov nepriznal, keď tomuto žiadne jednak preukázateľné nevznikli a ani si ich neuplatnil.

W. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015200681)

  1. 18. 4. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/107/2015 z 18. 4. 2016 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 29. 11. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/30/2016 z 29. 11. 2017

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam