KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 12. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/98/2015 z 6. 12. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2016, sp. zn. 2S/98/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015200689.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/98/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200689
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200689.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: kpt. JUDr. Q.
C., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, zastúpená: JUDr. Jozef Dopirák, advokát, Lermontovova 14, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-3/2015/OPK zo dňa 25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-
OLVS-3/2015/OPK zo dňa 25.02.2015 a služobné hodnotenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu kontroly, odboru ekonomickej a finančnej kontroly č. SKIS-
KO-OEFK-2014/002306-004 zo dňa 19.11.2014 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľka odboru ekonomickej a finančnej kontroly úradu kontroly, sekcie kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra SR, spracovala dňa 19.11.2014 služobné hodnotenie č. SKIS-KO-
OEFK-2014/002306-004 (ďalej len služobné hodnotenie) žalobkyne so záverom, že žalobkyňa nie
je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
Služobné hodnotenie bolo spracované v zmysle § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.
z.) z dôvodu, že od posledného schváleného služobného hodnotenia uplynulo päť rokov.

2. Podľa hodnotiacej časti služobného hodnotenia žalobkyňa nevykonáva štátnu službu a úlohy
vyplývajúce jej zo služobného zaradenia na požadovanej odbornej úrovni a v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia. Dostatočne neovláda všeobecne záväzné
právne predpisy, ani interné akty riadenia, s ktorými je počas výkonu služby priebežne oboznamovaná,
ich aplikácia nie je u nej na požadovanej úrovni a dlhodobo vykazuje nedostatočné výsledky pri plnení
služobných úloh.

3. Proti služobnému hodnoteniu podala žalobkyňa odvolanie namietajúc, že v ňom nie sú obsiahnuté
dôležité skutočnosti svedčiace v jej prospech, ktoré uviedla v pripomienkach k návrhu služobného
hodnotenia. Podľa žalobkyne nadriadená tieto skutočnosti úmyselne nezohľadnila.



4. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-3/2015/OPK zo dňa 25.02.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie)
podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil služobné hodnotenie.
V odôvodnení konštatoval, že zo stanoviska riaditeľky odboru č. p. SKIS-KO-OEFK-2014/0002306-003
zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že pripomienky žalobkyne k návrhu služobného hodnotenia neboli
odignorované, ale boli posúdené v plnom rozsahu. Nedostatky v služobnej činnosti žalobkyne sú svojím
charakterom v rozpore s požiadavkami kladenými na príslušníka Policajného zboru na ním zastávanej
funkcii.

II. Zhrnutie argumentov žalobkyne

5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a
napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Poukázala na to, že každé služobné hodnotenie musí byť objektívne a musí ním byť poskytnutý
komplexný pohľad na hodnoteného, čo v prípade jej služobného hodnotenia nebolo splnené.
Prvostupňový správny orgán sa v hodnotiacej časti služobného hodnotenia zameral výlučne iba na
zvýraznenie a vymedzenie negatívnych postojov a negatívnej činnosti v práci žalobkyne, čo je pre účely
služobného hodnotenia s poukazom na § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. neprípustné. Rovnaký
záver podľa žalobkyne zaujal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Sžo/172/2009.

7. Podľa žalobkyne je dôkazom o neobjektívnosti služobného hodnotenia a porušení ustanovení zákona
č. 73/1998 Z. z. to, že nebola hodnotená za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho
služobného hodnotenia tak, ako to vyplýva z § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Ak by bolo vyhodnotené
celé obdobie, žalovaný by musel v služobnom hodnotení okrem iného poukázať aj na správu o
činnosti odboru ekonomickej a finančnej kontroly úradu kontroly, sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR č. SKIS-KO-OEFK-K-23-4/2012, v ktorej bola žalobkyňa hodnotená úrovňou
2 (veľmi dobrý), tým, že za posledné obdobie dosiahla spomedzi hodnotených najvyšší progres v
profesionálnom raste. Zároveň by žalovaný musel v služobnom hodnotení zohľadniť aj ďakovný list
riaditeľa Úradu boja proti korupcii PPZ zo dňa 26.09.2012 za to, že žalobkyňa sa svojím konaním
podieľala na zabezpečení dôkazov v trestnom konaní vo vzťahu k obvineniu konkrétnych osôb. Žalovaný
bez akejkoľvek zmienky o týchto skutočnostiach iba konštatoval, že zohľadnil pripomienky žalobkyne
k návrhu služobného hodnotenia. Minimálne v tejto časti je služobné hodnotenie, ako aj napadnuté
rozhodnutie, nepreskúmateľné a vykazuje znaky arbitrárnosti.

8. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že nadriadená ju napriek záverom svojho hodnotenia opakovane
určovala za vedúcu kontrolnej skupiny (spolu 8x) v rokoch 2013 a 2014. Táto skutočnosť podľa žalobkyne
taktiež spochybňuje objektívnosť služobného hodnotenia, keď na jednej strane ju žalovaný hodnotí ako
osobu, ktorá dlhodobo vykazuje nedostatočné výsledky pri plnení služobných úloh a na druhej strane
ju určuje za vedúcu kontrolných skupín.

9. Žalobkyňa uviedla, že v hodnotenom období absolvovala základný kurz pre finančných kontrolórov
a vnútorných audítorov, ktorý ukončila úspešným zložením záverečnej skúšky, čo taktiež spochybňuje
objektívnosť služobného hodnotenia. O neobjektívnosti svedčí aj fakt, že žalobkyni bol pridelený nový
člen kolektívu na zaučenie.

10. V súvislosti s objektívnym posúdením odvedenej práce žalobkyňa považovala za potrebné poukázať
aj na množstvo a rozsah kontrol, ktoré za posudzované obdobie vykonala. Ako vedúca kontrolnej
skupiny vykonala v tomto období 37 kontrol a ako člen kontrolnej skupiny vykonala 27 kontrol.
Ani v jednom prípade neboli zo strany kontrolovaného subjektu vznesené akékoľvek námietky voči
kontrolným zisteniam. Zo všetkých 64 kontrol došlo podľa spisového materiálu k trom menej závažným
pochybeniam, za ktoré boli žalobkyni uložené výčitky, avšak nikdy nebola potrestaná akýmkoľvek
disciplinárnym opatrením.

11. Na záver žalobkyňa dodala, že žalovaný nedostatočne preskúmal odvolaním napadnuté služobné
hodnotenie, keď sa uchýlil len k opísaniu skutočností uvádzaných v stanovisku osoby, ktorá služobné
hodnotenie schvaľovala.

III. Vyjadrenie žalovaného



12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

13. Uviedol, že služobné hodnotenie bolo spracované v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z.
a obsah hodnotiacej časti vychádza z objektívnych, presne a úplne zistených skutočností. Nedostatky v
služobnej činnosti žalobkyne boli svojím charakterom v rozpore s požiadavkami kladenými na príslušníka
Policajného zboru na zastávanej funkcii a nekorešpondovali so služobnou disciplínou policajta. Potrebná
znalosť príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov riadenia a ich
správna aplikácia v praxi, je základným predpokladom nielen pre ustanovenie policajta do určitej funkcie,
ale aj pre jeho ďalšie zotrvanie v nej. Policajt musí spĺňať požadované vlastnosti na výkon funkcie po
celý čas zaradenia v tejto funkcii.

14. Žalobkyňa pri plnení služobných úloh vo výkone štátnej služby, s ohľadom na nedostatočné výsledky
pri plnení služobných úloh, nízku kvalitu jej kontrolnej činnosti a spracovaných výstupných materiálov
z kontrol, nepreukázala deklarovaný progres. Podľa žalovaného je spomenuté hodnotenie z roku 2012
názorom vtedajšieho nadriadeného, ktorý žalobkyňu poznal pomerne krátko z priamej činnosti, cca jeden
rok. Riaditeľka odboru, ktorá spracovala napadnuté hodnotenie, poznala žalobkyňu z jej činnosti viac
ako 3 roky (od 01.01.2012), z toho cca 2 roky a 4 mesiace ako riaditeľka odboru a 10 mesiacov ako
zástupkyňa riaditeľa odboru, čo je podľa žalovaného dostatočne dlhá doba na objektívne posúdenie.

15. K ďakovnému listu riaditeľa Úradu boja proti korupcii PPZ žalovaný uviedol, že tento nedáva záruku
riadneho a kvalitného výkonu štátnej služby v budúcnosti, čo sa u žalobkyni v plnej miere potvrdilo. V tejto
súvislosti žalovaný považoval za potrebné poznamenať, že v prípade predmetnej kontroly žalobkyňa
plnila úlohy člena kontrolnej skupiny a riadila sa pokynmi vedúceho kontrolnej skupiny.

16. Podľa žalovaného je síce pravdou, že od 01.10.2010, kedy bola žalobkyňa ustanovená do funkcie,
jej boli štyrikrát udelené odmeny, avšak vždy v najnižšej sume oproti ostatným odmeneným. Počas
pôsobenia riaditeľky odboru vo funkcii od 01.11.2012 jej nebola navrhnutá žiadna odmena. Vyplatená
odmena v tomto období bola udelená ministrom vnútra SR celoplošne všetkým policajtom. Ani udelená
finančná odmena pritom podľa žalovaného nedáva záruku riadneho a kvalitného výkonu štátnej služby
v budúcnosti.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že v roku 2014 neboli žalobkyni udelené celoplošné odmeny z dôvodu,
že bola disciplinárne riešená za porušenie základných povinností policajta. Disciplinárnym rozkazom
riaditeľky odboru č. 1/2014 jej bolo uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne
previnenie, ktorého sa dopustila tým, že dňa 08.04.2014 v čase od 7:30 hod. do 10:15 bezdôvodne a
bez súhlasu nadriadeného nevykonávala štátnu službu, v dôsledku čoho nebol žalobkyňou dodržaný
základný čas služby v týždni. Ďalej došlo k porušeniu úloh uložených v časti I. písm. a) bod 13., 14. a
16. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov
Policajného zboru, pokynov uložených riaditeľkou odboru v úlohe č. 2 zápisu z operatívnej porady
riaditeľkou odboru konanej dňa 23.04.2013, v druhom bode časti „K bodu 2“ zápisu z operatívnej
porady riaditeľky odboru konanej dňa 15.04.2014, v treťom bode časti „K bodu 2“ zápisu z operatívnej
porady riaditeľky odboru konanej dňa 20.09.2014 a v úlohe č. 3 zápisu z operatívnej porady riaditeľky
odboru konanej dňa 13.01.2014. Uvedeným konaním žalobkyňa porušila základné povinnosti policajta
ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), b), h) a k) zákona č. 73/1998 Z. z.

18. Ďalej sa vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobkyni boli prideľované úlohy, ktoré zodpovedali jej
kvalifikačným predpokladom na zastávanú funkciu a neboli jej uložené úlohy nad rámec služobných
povinností. Žalobkyňa mala pri plnení služobných povinností vytvorené vhodné pracovné podmienky
na riadne a včasné vykonávanie služobných úloh a boli jej umožnené viaceré vzdelávacie aktivity.
Pokiaľ ide o absolvovanie kurzu pre finančných kontrolórov a vnútorných audítorov, jeho absolvovanie je
štandardnou podmienkou vykonávania služobných činností na úseku ekonomickej a finančnej kontroly.
Uvedený kurz absolvujú všetci zamestnanci odboru.

19. Podľa žalovaného je irelevantné spájať samotné určovanie osoby za vedúceho kontrolnej skupiny
automaticky s úrovňou jeho znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov.
Na odbore boli v rokoch 2013 až 2014, podobne aj v roku 2015, prijatí viacerí noví pracovníci, ktorí
boli následne určovaní do kontrolných skupín, či už ako vedúci kontrolných skupín, alebo ako ich



členovia. Služobné hodnotenie vo všeobecnosti vychádza zo skutočne dosahovaných výsledkov pri
plnení služobných úloh, čo je deklarované v namietanom služobnom hodnotení.

20. Žalovaný tiež poukázal na to, že k neudeleniu disciplinárneho opatrenia v súvislosti s nedostatkami
v kontrolnej činnosti žalobkyne, resp. s jej odbornosťou v jednom prípade došlo iba preto, že z dôvodov
zo strany žalobkyne márne uplynula lehota na udelenie disciplinárneho opatrenia.

IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správne súdy v
správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

22. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na
rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt
oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

23. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., hodnotiacej časti sa posudzuje

a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

24. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula
od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

25. Podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie
vykoná najmenej raz za päť rokov.

26. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

27. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

V. Závery správneho súdu

28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ktorým sa žalovaný stotožnil s vypracovaným služobným hodnotením
žalobkyne, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že obe tieto rozhodnutia je potrebné zrušiť, pretože služobné hodnotenie nevychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie je objektívne a vyvážené a neposkytuje komplexné
vyhodnotenie celého posudzovaného obdobia výkonu služby žalobkyne.

29. Služobné orgány sú pri vydávaní služobného hodnotenia povinné postupovať podľa dvanástej časti
zákona č. 73/1998 Z. z., ktorá upravuje konanie vo veci služobného pomeru. V zmysle § 233 ods. 2 tohto



zákona musia posudzovať dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech
alebo v neprospech účastníka.

30. Služobné hodnotenie je podľa zákona základným podkladom na rozhodovanie vo veciach
služobného pomeru policajtov. Ak ide o pravidelné hodnotenie policajta, ktoré sa vykonáva najmenej raz
za päť rokov výkonu služby, musí obsahovať všetky podstatné skutočnosti, ktoré sa udiali počas celého
posudzovaného obdobia, teda nielen prípady porušenia služobnej disciplíny, sankcie, výčitky či iné formy
negatívnej spätnej väzby na činnosť policajta, ale aj pochvaly, odmeny, rôzne ocenenia (ak sa také
vyskytli), teda čokoľvek, čo možno hodnotiť na služobné účely pozitívne. Služobné hodnotenie teda má
byť akýmsi zrkadlom pôsobenia policajta v zbore. Úlohou nadriadeného je komplexne vyhodnotiť všetky
vstupné informácie podľa zákonom stanovených kritérií a urobiť záver, ktorý zo zistených skutočností
logicky vyplýva.

31. Z obsahu služobného hodnotenia žalobkyne vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa v ňom
vymenúva výlučne iba negatíva v práci žalobkyne, spočívajúce v jej nedostatočných výsledkoch pri
plnení služobných úloh, nízkej kvalite jej kontrolnej činnosti a spracovaných výstupných materiálov.
Poukazuje na tri výčitky, ktoré jej boli uložené v poslednom roku hodnoteného obdobia (zo dňa
17.12.2013, 17.04.2014 a 29.07.2014). Konštatuje, že od posledného hodnotenia bola žalobkyňa
disciplinárne riešená za porušenie základných povinností policajta, okrem toho opakovane neskoro
nastupuje do výkonu štátnej služby, nemá dostatočné znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a interných aktov riadenia, výkon štátnej služby je u nej z hľadiska správnosti, rýchlosti,
samostatnosti a iniciatívy nedostatočný a neplní si povinnosti policajta pri dodržiavaní služobnej
disciplíny.

32. Možno konštatovať, že služobné hodnotenie žalobkyne zvýrazňuje len skutočnosti zápornej hodnoty.
Z obsahu spisu i z listín predložených žalobkyňou však vyplýva, že v roku 2012 bola nadriadeným
hodnotená veľmi dobre, jej kontrolná práca bola ocenená aj inou policajnou zložkou a okrem uložených
výčitiek dostala v posudzovanou období aj odmeny. K týmto skutočnostiam sa síce žalovaný v
napadnutom rozhodnutí vyjadruje (tak, že pre celkové hodnotenie žalobkyne sú prakticky bez významu),
chýbajú však v samotnom hodnotení. Hodnotenie činnosti žalobkyne sa za týchto okolností javí ako
jednostranné, neobjektívne a nevyvážené, čo spôsobuje nezákonnosť jednak napadnutého rozhodnutia,
ako aj služobného hodnotenia.

33. V rozpore so zákonom je tiež skutočnosť, že služobné orgány hodnotili činnosť žalobkyne iba za
obdobie roku 2013 až 2014 a nie za obdobie piatich rokov tak, ako ustanovuje § 27 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že posledné služobné hodnotenie
žalobkyne bolo schválené dňa 30.11.2009. Žalobkyňa teda mala byť komplexne hodnotená za obdobie
nasledujúcich piatich rokov od predchádzajúceho hodnotenia, nie iba za posledných niekoľko mesiacov.

34. Je potrebné uvedomiť si, že služobné hodnotenie môže byť (a v danom prípade aj bolo) podkladom
pre preradenie policajta na menej dôležitú a horšie finančne ohodnotenú funkciu, čím závažným
spôsobom zasahuje do profesionálneho, ale aj súkromného života policajta, aspoň pokiaľ ide o jeho
materiálne zabezpečenie. V neposlednom rade, služobné hodnotenie sa nesie s policajtom celý jeho
„služobný život“ a preto v ňom nemožno nekriticky poukázať iba na nedostatky daného policajta, bez
zohľadnenia jeho celkového pôsobenia v zbore za celé hodnotené obdobie.

35. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je
potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným
správnym súdom v tomto rozsudku. Úlohou nadriadeného služobného orgánu bude vydať nové služobné
hodnotenie, kde sa vyjadrí k celému posudzovanému obdobiu piatich rokov štátnej služby žalobkyne,
vyhodnotí všetky okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v jej prospech alebo neprospech a najmä sa
povznesie nad prípadné osobné animozity voči hodnotenej osobe, ktoré nemôžu do hodnotenia nijako
vstupovať.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a
vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady



rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
175 ods. 2 S.s.p.).

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015200689)

  1. 6. 12. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/98/2015 z 6. 12. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 7. 12. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/98/2015 z 7. 12. 2016opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  3. 29. 5. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/9/2017 z 29. 5. 2018
  4. 30. 5. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/9/2017 z 30. 5. 2018