Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/109/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200692 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200692.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Združenie ProPublica, občianske združenie, so sídlom Poľná 578/23, 929 Nová Dedinka, IČO: 42 360 447, právne zastúpený advokátkou Mgr. Eva Kováčechová, so sídlom AK Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015, č. 12588/2015-1000-7499 a iné, takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie Ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 6/2015 z 23. februára 2015, č.: 12588/2015-1000-7499 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd konanie v časti o vyslovenie nezákonnosti postupu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a ministra hospodárstva v súvislosti s vybavovaním žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 14. júla 2014 a uloženie povinnosti sprístupniť žalobcovi požadované informácie v rozsahu bodu b/ a c/ žiadosti žalobcu zo dňa 14. júla 2014 z a s t a v u j e. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50%. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Konanie pred žalovaným začalo dňa 14.07.2014 na základe žiadosti, ktorú podal žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií alebo infozákon“) v znení neskorších predpisov a ktorou žiadal, aby žalovaný ako povinná osoba v elektronickej podobe mu sprístupnil: a/ rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 13a ods. 2 zák. č. 561/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov pre podnikateľa Duslo, a.s. Administratívna budova, ev. č. 1236, SK - 92703 Šaľa, b/ transakčných dokumentov súvisiacich s privatizáciou obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť (najmä zmluvu o kúpe a predaji akcií, privatizačnú zmluvu, zmluvu o viazanom účte, zmluvu o vinkulácii kúpnej ceny a iné), c/ akcionárskych zmlúv alebo iných dohôd medzi akcionármi obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktoré boli uzatvorené kedykoľvek pred 13 júlom 2014, vrátane všetkých dodatkov, ďalej súhrnne len „požadované informácie“. 2. Požadované informácie žalobca žiadal sprístupniť elektronicky na adresu [email protected] <mailto:[email protected]>, prípadné písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií alebo rozhodnutie o nesprístupnení informácií z časti, alebo iné písomné podanie žiadal zasielať poštou na adresu žiadateľa Združenie ProPublica, Poľná 578/23, SK-929 Nová Dedinka. 3. Následne po elektronickej komunikácii medzi žiadateľom a povinnou osobou v spojení s technickými problémami so sprístupňovaním informácií povinná osoba ako orgán prvého stupňa sprístupnil požadované informácie pod bodom a/ žiadosti zo dňa 14.07.2014, t.j. rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 17/2014 zo dňa 26 júna 2014 č.: 17165/2014-1000-29017 o schválení investičnej pomoci pre Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev. č. XXXX, XXX 03 H., B.: XX XXX XXX na realizáciu investičného zámeru „rozšírenie a modernizácia výroby čpavku v spoločnosti Duslo, a.s. - Čpavok 4“ v Šali (ďalej len „investičný zámer“) v maximálnej nominálnej výške XX.XXX.XXX,- eur vo forme úľavy na dani z príjmu podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4. Následne dňa 05.08.2014 v rámci predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia vydala povinná osoba rozhodnutie č.: info177/22377-2014-1013-34866, ktorým nevyhovela sčasti žiadosti žiadateľa zaregistrovanej dňa 14.07.2014 tak, že bol obmedzený prístup k častiam dokumentov: 1/ v zmluve o kúpe akcií týkajúcej sa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a.s. a/ k definícii pojmu „Pozemky“ (str. 7 zmluvy), b/ k článku 3.5. písm. a/ a písm. b/ (str. 12 zmluvy), c/ k článku 3.6. písm. a/ až d/ (str. 12 zmluvy), d/ k článku 6.4.1. (str. 198 zmluvy), e/ k článkom 6.4.2. , 6.7.1 a 6.7.2 (str. 20 zmluvy), f/ k článku 7.1.14 (str. 23-24 zmluvy), g/ k článku 7.1.16 (str. 25 zmluvy), h/ k článku 7.1.18 (str. 26 zmluvy), i/ k článkom 7.1.43 a 7.1.44 (str. 30 zmluvy), j/ k článkom 7.1.46, 7.1.47 a 7.2. písm. b/ (str. 31 zmluvy), k/ k článku 10 (str. 37-40 zmluvy), 2/ k prílohe A Data Room Index, 3/ k prílohe B Písomné vyhlásenie spoločnosti, 4/ v prílohe D Akcionárska zmluva o predaji a kúpe 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a.s. (ďalej ako „akcionárska zmluva“) a/ k definícii pojmu „Cena pri Deadlock put option“ (str. 3 akcionárskej zmluvy), b/ k definícii pojmu „Opčná cena“ (str. 4 akcionárskej zmluvy), c/ k článku 10.2. (str. 14 akcionárskej zmluvy), d/ k článkom 14.2. až 14.8. (str. 18-23 akcionárskej zmluvy), 5/ v prílohe G Tendrová dokumentácia a procesné listy k prílohe Data Room Index 1,2,3 zo dňa 11.11.2004, 6/ k prílohe I Auditovaná účtovná závierka IFRS, 7/ k prílohe J Príprava účtovnej závierky, 8/ k prílohe L Obsah strategického plánu, 9/ k prílohe O Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG), 10/ k prílohe Q Mapy pozemkov, 11/ k prílohe R Podmienky prevodu JE A1 a V1, 12/ k prílohe S Dokumentácia o poskytovateľoch pôžičiek a o pôžičke, 13/ k prílohe T Hrubé externé zadlženie Spoločnosti (vrátane SE Finance B.V.) k 30. septembru 2004. 5. Obmedzenie prístupu k vyššie uvádzaným častiam dokumentov povinná osoba zdôvodnila nemožnosťou sprístupniť všetky informácie, pretože predstavujú alebo obsahujú predmet obchodného tajomstva v zmysle ust. § 17 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, pričom ministerstvo sa zaviazalo ako zmluvná strana zmluvy zachovať mlčanlivosť o informáciách, ktoré predstavujú alebo obsahujú predmet obchodného tajomstva kupujúceho pod následkom uloženia zmluvnej pokuty vo výške 100.000 eur. 6. V zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca rozkladom, ktorým sa domáhal zrušenia vydaného rozhodnutia nestotožňujúc sa s právnym názorom prvostupňového orgánu o povinnosti žalobcu zachovávať mlčanlivosť a nesprístupniť označené časti dokumentov s ohľadom na tvrdenú skutočnosť, že tieto tvoria predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obchodného zákonníka. Má za to žalobca, že išlo o majetok štátu a potom je nepochybné, že na Privatizačnú zmluvu vrátane jej príloh (vrátane Akcionárskej zmluvy) sa aplikuje ust. § 10 ods. 2 písm. c/ infozákona a preto povinná osoba bola povinná sprístupniť Privatizačnú zmluvu s prílohami, pretože aj keby obsahovala akékoľvek obchodné tajomstvo, toto obchodné tajomstvo sa sprístupnením de iure neporuší, nakoľko Privatizačná zmluva a jej prílohy sú informáciami o nakladaní s majetkom štátu. 7. Poukazuje pritom žalobca na rozdiel v zmluvnej voľnosti subjektu verejného práva a subjektu súkromného práva a pripomína, že kým subjekty verejného práva môžu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, subjekty súkromného práva naproti tomu môžu podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konať v zmysle „čo nie je zákonom zakázané“, a nemožno ich nútiť, aby konali, čo im zákon neukladá. Subjekt súkromného práva tak môže uzatvoriť zmluvu s akýmkoľvek ustanovením, ktoré zákon nezakazuje, resp. ktoré zákonu neodporuje. Naproti tomu autonómia subjektov verejného práva je značne limitovaná, zmluvy uzatvárané subjektamy verejného práva musia v prvom rade rešpektovať medze Ústavy SR a zákonov, čo znamená, že subjekt verejného práva sa v zmluve nemôže zaviazať, že nebude rešpektovať zákon. Už v tomto rozklade poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho správního súdu Českej republiky vo veci sp.zn. A2/2003-73 z 31. júla 2006, ktorý potvrdzuje správnosť jeho názoru. Poukazuje tiež žalobca, že tento právny názor povinná osoba rešpektovala v obdobnej veci, kedy minister hospodárstva Slovenskej republiky svojim rozhodnutím z 03. apríla 2013 č. 13869/2014-1000-14146 vyhovel protestu prokurátora z 05. februára 2014 vo veci nesprístupnenia Memorand so spoločnosťami Continental AG a Continental Matador Rubber a spoločnosťou Grandwood Holding. 8. Zároveň poukazuje na časový odstup od stanoviska kupujúceho, ktoré bolo podané v roku 2005, ktorým vyslovil nesúhlas so sprístupnením informácií, ktoré majú predstavovať obchodné tajomstvo a má za to, že ak bolo potrebné v tom čase niektoré údaje alebo informácie chrániť ako obchodné tajomstvo, v prítomnosti už nemusia tieto obchodné tajomstvo predstavovať. Záverom preto konštatoval, že Privatizačnú zmluvu a Akcionársku zmluvu nemožno nesprístupniť podľa § 10 ods. 1 infozákona a tieto tiež ostatné prílohy, je povinná osoba povinná sprístupniť bez obmedzenia (poukazujúc na prílohu Q - Mapy pozemkov a prílohu R - Podmienky prevodu JE A1 a V1), najmä pokiaľ príloha obsahuje technické podmienky, ktorých sprístupnenie by aj po 9 rokoch mohli byť zneužité na ohrozenie jadrových zariadení. Preto žalobca záverom navrhol, aby žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Dňa 01.10.2014 zasadala Rozkladová komisia ministra hospodárstva, ktorá navrhla žalovanému, aby napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že žiadateľ vo svojej žiadosti dostatočne nešpecifikoval, ktoré konkrétne informácie z uvedených zmlúv a ich príloh požaduje. Vysloveným názorom sa žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 44/2014 ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 09. októbra 2014, číslo 25230/2014-1000-42849 riadil, keď rozhodnutie č. 27/2014 zo dňa 05.08.2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní uložil prvostupňovému orgánu vyzvať žiadateľa na špecifikáciu konkrétnych informácií a údajov, ku ktorým mu bol obmedzený prístup a ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal. Až potom posúdi prvostupňový orgán povahu žiadateľom požadovaných informácií a v prípade, že po ich dôkladnom preskúmaní zistí, že nepodliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám podľa § 8 - 11 zákona o sprístupnení informácií, požadované informácie žiadateľovi sprístupní. V prípade, že prvostupňový orgán zistí, že žiadateľom požadované informácie podliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám podľa § 8 - 11 zákona o sprístupnení informácií dôvody takéhoto obmedzenia náležite zdôvodní. 10. Riadiac sa vysloveným právnym názorom prvostupňový orgán dňa 30. októbra 2014 elektronicky vyzval žiadateľa na doplnenie pôvodnej e-mailovej žiadosti zo dňa 14. júla 2014 o špecifikáciu konkrétnych informácií a údajov, ku ktorým bol obmedzený prístup a ktorých sprístupnenie požaduje, najneskôr do 06.11.2014 formou mailu. Žalobca reagujúc na túto žiadosť elektronicky dňa 02. novembra 2014 o 12,11 hod. vyslovil svoje úvahy nad definíciou pojmu informácia v kontexte zákona o sprístupnení informácií a s poukazom na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003, tiež vysvetľuje obsah pojmu dokument. Poukázal v súvislosti s týmito na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sži/8/2014 zo dňa 18. augusta 2014 a na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp.zn. 1As/17/2008-67 s dodatkom, že svojou žiadosťou sa domáhal sprístupnenia transakčných dokumentov k privatizácii 66% akcií Slovenských elektrární ako celku, to znamená žiadal kópie ich doslovného a úplného znenia, preto pokiaľ takéto spresnenie nie je dostatočné, žiada sprístupniť jednotlivé slová a vety, ktoré tvoria transakčné dokumenty v syntaxe, členení a grafickej úprave, v akej/akom sú uvedené v originálnom znení dotknutých transakčných dokumentov. Inak povedané, žiada sprístupniť kópie doslovného a úplného znenia transakčných dokumentov. Na toto podanie žalobcu po tom, ako prvostupňový orgán oznámil žiadateľovi listom zo dňa 07.11.2014, že vo veci žiadosti bude rozhodnuté v predĺženej lehote najneskôr do 08.12.2014 po následnom zadovážení si aktuálneho stanoviska kupujúceho, rozhodol dňa 04.12.2014 vo veci tak, že rozhodnutím č. 43/2014 odmietol poskytnúť úplnú informáciu a nevyhovel sčasti žiadosti žiadateľa a obmedzil prístup v porovnaní s pôvodným rozhodnutím k menšiemu rozsahu informácií než v rozhodnutí č. 27/2014 z 05.05.2014 tak, že obmedzil prístup k nasledovným častiam dokumentov: 1/ V zmluve o kúpe akcií týkajúcej sa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a.s. (ďalej len „zmluva“) a/ k článku 3.5. písm. a/ a písm. b/ (str. 12 zmluvy), b/ k článku 3.6. písm. a/ a písm. b/ (str. 12 zmluvy), c/ k článku 6.4.1. (str. 19 zmluvy), d/ k článkom 6.4.2., 6.7.1 a 6.7.2 (str. 20 zmluvy), e/ k článku 7.1.18 (str. 26 zmluvy), f/ k článku 10 (str. 37-40 zmluvy), 2/ k prílohe A Data Room Index, 3/ k prílohe B Písomné vyhlásenie spoločnosti, 4/ v prílohe D Akcionárska zmluva o predaji a kúpe 66% na základnom imaní Slovenských elektrární a.s. (ďalej ako „akcionárska zmluva“) a/ k definícii pojmu „Cena pri Deadlock put option“ (str. 3 akcionárskej zmluvy) b/ k článku 10.2. (str. 14 akcionárskej zmluvy), c/ k článkom 14.2 až 14.8 (str. 18-23 akcionárskej zmluvy), 5/ v prílohe G Tendrová dokumentácia a procesné listy k príloha Data Room Index 1,2,3 zo dňa 11.11.2004, 6/ k prílohe J Príprava účtovnej závierky, 7/ k prílohe O Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG), 8/ k prílohe Q Mapy pozemkov, 9/ k prílohe R Podmienky prevodu JE A1 a V1, 10/ k prílohe S Dokumentácia o poskytovateľoch pôžičiek a o pôžičke. 11. I na toto rozhodnutie reagoval využijúc svoje procesné právo žalobca podaním rozkladu v zásade z rovnakých dôvodov ako učinil v rozklade proti pôvodnému rozhodnutiu s opätovným návrhom na jeho zrušenie pre vecnú nesprávnosť a nesprávny právny názor. Na návrh Rozkladovej komisie zo dňa 12.02.2015 (zápisnica č. 1/2015) potom žalovaný vydal dňa 23. februára 2015 žalobou napadnuté rozhodnutie č. 6/2015 č.: 12588/2015-1000-7499, ktorým rozklad zo dňa 06.01.2015 v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ako vecne správne potvrdil. 12. Žalovaný sa celkom stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu o zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich obsah požadovaných dokumentov a predstavujúcich podľa vyjadrenia kupujúceho obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka. Poukázal žalovaný, že i podľa názoru rozkladovej komisie neprevyšuje záujem informovania verejnosti nad záujmom ochrany obchodného tajomstva druhej zmluvnej strany, nakoľko sa nejedná o informácie, ktorých sprístupnenie je pre účely poskytnutia informácií podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona nevyhnutné. Nestotožnil sa žalovaný s tvrdením žalobcu, že sa jedná o totožný alebo obdobný prípad s poukázaným prípadom vo veci vyhovenia protestu prokurátora, pretože v prípade memoránd nebolo presne špecifikované ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z., na základe ktorého žalovaný rozhodol, pričom nebolo preukázané, či informácie obsiahnuté v memorandách skutočne spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva. Zároveň v dotknutom prípade došlo aj k odmietnutiu prístupu k celému memorandu medzi Continental AG, Continental Matador Rubber, s.r.o. a Slovenskou republikou. II. Žaloba 13. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.04.2015 sa žalobca domáhal v čase podania žaloby postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015, č. 12588/2015-1000-7499 ako aj rozhodnutia č. 43/2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu, č.: info177/22377-2014-1013-54591 zo dňa 04.12.2014, s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 14. Zároveň v petite žaloby žalobca sa domáhal explicitného vyslovenia, že postup a rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj Ministra hospodárstva Slovenskej republiky v súvislosti s postupom pri vybavovaní žiadosti o informácie, bol nezákonný. 15. Tiež žalobca žiadal, aby súd uložil Ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie, ktorými sú: (i) transakčné dokumenty súvisiace s privatizáciou obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť (najmä zmluva o kúpe a predaji akcií, privatizačná zmluva o viazanom účte, zmluva o vinkulácii kúpnej ceny a iné), ako aj (ii) akcionárske zmluvy alebo iné dohody medzi akcionármi obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, ktoré boli uzatvorené kedykoľvek pred 13. júlom 2014, vrátane všetkých dodatkov, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 16. Zároveň si uplatnil proti žalovanému náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 17. Zásadná a primárna námietka žaloby spočívala v tom, že ak žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorého podstatou je tvrdenie, že žalobcovi nemožno sprístupniť všetky požadované informácie v plnom rozsahu, pretože predstavujú alebo obsahujú predmet obchodného tajomstva kupujúceho (t.j. spoločnosti ENEL) alebo Slovenských elektrární, a.s., v zmysle § 17 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, s týmto názorom sa žalobca nestotožňuje a tvrdí, že prvostupňový orgán sa vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že predmetom privatizačnej zmluvy sú podmienky prevodu akcií v Slovenských elektrárňach, ktoré v čase podpisu Privatizačnej zmluvy vlastnila Slovenská republika zastúpená Fondom národného majetku SR (ďalej aj „FNM“). Išlo teda o majetok štátu, ako to potvrdzujú aj úvodné ustanovenia Privatizačnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že predaj majetkovej účasti FNM schválila vláda svojím uznesením č. 700/2002, zmenené a doplnené uznesením č. 109/2004 zo dňa 03.02.2004, a že privatizácia Slovenských elektrární sa uskutočnila podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý sa vzťahuje práve na prevod majetku štátu na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. 18. Na sprístupnenie požadovaných informácií mal preto žalovaný, tiež prvostupňový orgán, aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o informáciách. Zákon o informáciách neobsahuje bližšiu definíciu alebo vymedzenie pojmu „verejné prostriedky“ alebo „majetok štátu“. Obsah pojmu majetok štátu je vymedzený napr. v zákone č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ako „veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky“ (§ 2 ods. 1 zákona). Pri termíne „verejné prostriedky“ zákon o informáciách odkazuje na zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Oba pojmy však treba interpretovať tak, aby bol naplnený obsah práva na prístup k informáciám podľa čl. 26 Ústavy a s ohľadom na uvádzaciu vetu v ust. § 10 ods. 2. V zmysle tohto zákonného ustanovenia boli žalovaný aj prvostupňový orgán povinní sprístupniť všetky požadované informácie bez obmedzenia. Hoci Privatizačná zmluva alebo Akcionárska zmluva mohli obsahovať ustanovenia, ktoré by sa za iných okolností považovali za predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obchodného zákonníka, na účely prístupu k informáciám porušením obchodného tajomstva nie je sprístupnenie informácie, ktorá sa týka nakladania s majetkom štátu. 19. Žalobca tvrdí, že touto námietkou obsiahnutou v rozklade žalobcu sa žalovaný prakticky nezaoberal a vybavil ju konštatovaním, že ministerstvo hospodárstva „v danom prípade poskytlo žiadateľovi informáciu v rozsahu podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko žiadateľovi sprístupnilo základné informácie zo zmluvy ako aj z akcionárskej zmluvy“ pri názore, že vo veci „neprevyšuje záujem informovania verejnosti nad záujmom ochrany obchodného tajomstva druhej zmluvnej strany, nakoľko nejde o informácie, ktorých sprístupnenie je pre účely poskytnutia informácií podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. je nevyhnutné“. 20. Takýto názor žalovaného je nezákonný, absurdný a ústavne neudržateľný, pretože ak ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o informáciách obsahuje jednu z výnimiek definovaných zákonom z princípu, na ktorom je založený zákon o slobodnom prístupe k informáciám - „čo nie je tajné, je verejné“, na základe zákona o informáciách sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a ku ktorým prístup nie je obmedzený v zmysle ust. § 8 - § 12 zákona. Ustanovenie § 10 ods. 2 obsahuje obmedzenie tejto výnimky z dôvodu obchodného tajomstva, ale existuje prevažujúci verejný záujem na tom, aby bola sprístupnená aj informácia, ktorá je alebo obsahuje obchodné tajomstvo. Toto ustanovenie obsahuje štyri oblasti prevládajúceho verejného záujmu nad ochranou verejného tajomstva, pričom jednou z nich je aj skutočnosť, že ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom používania verejných prostriedkov alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku ... Keďže zákon explicitne uvádza, že v prípade naplnenia ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o informáciách nedôjde k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva, žalovaný už nemá skúmať (navyše aj nesprávne vyhodnotiť), či v danom prípade prevažuje alebo neprevažuje záujem informovania verejnosti nad záujmom ochrany obchodného tajomstva druhej zmluvnej strany. 21. Žalovaný tiež nemá žiadny zákonný dôvod skúmať, či v prípade požadovaných informácií ide o informácie, ktorých sprístupnenie je pre účely poskytnutia informácií podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o sprístupnení informácií nevyhnutné. V zmysle zákona sa informácie sprístupňujú bez toho, aby musel žiadateľ uviesť dôvod alebo vysvetliť, na aký účel informácie potrebuje, či ako s nimi plánuje naložiť. Povinná osoba teda môže skúmať len to, či danou informáciou disponuje a či nie je prístup k nej vylúčený alebo obmedzený podľa ust. § 8 až 12 zákona. Ak existuje dôvod obmedzenia prístupu k informáciám, povinná osoba ďalej skúma, či zákon v danom prípade neobsahuje výnimku z obmedzenia prístupu k informáciám. V tomto je zákon o informáciách explicitný, jasný a zrozumiteľný, pričom žiadne jeho ustanovenie neoprávňuje povinnú osobu skúmať, či je sprístupnenie požadovanej informácie nevyhnutné. 22. Žalobca žiadal sprístupniť informácie, ktoré sa týkali nakladania s majetkom štátu. Žalovaný bol povinný mu tieto informácie sprístupniť s ohľadom na ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o informáciách. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje skutočnosť, že verejný záujem na transparentnosti a kontrole nakladania s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu prevažuje nad záujmom zmluvných strán na utajení informácií s potenciálnym charakterom obchodného tajomstva. Podnikateľ, rovnako ako štát, ak sú zmluvnými stranami takej zmluvy, musia počítať s tým, že ak zmluva uzavretá medzi nimi navzájom obsahuje informácie, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami, bude podrobená kontrole zo strany verejnosti. Túto skutočnosť potvrdil ústavný súd napríklad v náleze I.ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007. 23. Keďže žalovaný ani prvostupňový orgán nezdôvodnili, prečo v prípade požadovaných informácií by nemalo ísť o informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom štátu, takéto rozhodnutie v kľúčovej časti argumentácie je nedostatočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda je v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s ust. § 18 ods. 2 zákona o informáciách. Tvrdí tiež žalobca, že v predmetnej veci je sporná aj skutočnosť, či naozaj požadované informácie obsahujú alebo sa týkajú obchodného tajomstva. Žalovaný v zhode s prvostupňovým orgánom uviedli, že opakovane zisťovali u spoločnosti ENEL, či skutočne všetky nesprístupnené informácie sú predmetom obchodného tajomstva a ENEL uviedol, že trvá na obmedzení prístupu k informáciám. Žalovaný sa s touto odpoveďou uspokojil a ďalej neskúmal, či sú splnené aj ostatné, predovšetkým objektívne kritériá identifikujúce obchodné tajomstvo podľa § 17 Obchodného zákonníka. 24. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom na povinnej osobe. Tá je povinná na základe vykonaných dôkazov získaných v spolupráci s dotknutým podnikateľským subjektom, ale aj iným spôsobom zistiť a preukázať, že požadované informácie sú stále chránené obchodným tajomstvom (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 2S 424/06 zo dňa 12.09.2007). 25. Napokon žalobca už v prvom rozklade zo dňa 23.08.2014 namietal, že prvostupňový orgán si neoveril dôsledne, či nesprístupňované informácie sú skutočne obchodným tajomstvom. Podstatné je aj, že ak nejaké informácie aj boli v roku 2005 považované za obchodné tajomstvo, to neznamená, že uvedené platí nepretržite aj v roku 2014, resp. 2015. Nepostačuje preto, ak povinná osoba zisťuje u podnikateľského subjektu, či stále trvá na ochrane nejakej informácie z titulu obchodného tajomstva. Povinná osoba musí nevyhnutne preskúmať aj naplnenie ďalších kritérií obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, navyše všetky znaky obchodného tajomstva musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne. Týmto sa ale žalovaný ani prvostupňový orgán neriadili. Odôvodnenie žalovaného neobsahuje žiadne vecné bližšie zdôvodnenie k jednotlivým informáciám, prečo sa má jednať o obchodné tajomstvo a prečo ich nie je možné sprístupniť (okrem všeobecne opakovaného tvrdenia, že si to neželá kupujúci ENEL). Napokon z charakteru viacerých nesprístupnených informácií ale nemožno dôvodiť, čo presne zostalo utajené pred žalobcom. Záver žalovaného, že požadované informácie nemôže sprístupniť, lebo s tým nesúhlasí jedna zo zmluvných strán, t.j. súkromný podnikateľský subjekt - ENEL, je podľa názoru žalobcu neudržateľný a nemá oporu v zákone. Zákon o informáciách v žiadnom prípade nepodmieňuje sprístupnenie zmluvy/informácie súhlasom druhej zmluvnej strany (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 1S 166/03 zo dňa 23.09.2004). 26. V rozklade žalobca tiež namietal, že povinná osoba sa nemôže s úspechom odvolávať na ustanovenie Privatizačnej, resp. Akcionárskej zmluvy, ktoré nad rámec Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aj zákona o informáciách obmedzujú prístup k informáciám. Namietal, že zmluvná voľnosť subjektu verejného práva a subjektu súkromného práva je zásadne odlišná, pretože kým subjekty verejného práva môžu v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, subjekty súkromného práva môžu podľa čl. 2 ods. 3 ústavy „konať, čo nie je zákonom zakázané“, pričom ich nemožno nútiť konať niečo, čo zákon neukladá. V tejto súvislosti v rozklade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp.zn. A2/2003 zo dňa 31.07.2016, podľa ktorého „stanoví-li proto zákon výjimku z obecné povinnosti správního orgánu poskytovat informace o své činnosti, nemůže správní orgán poskytování informácí omezit nad zákonný rámec vlastním úkonem. Uzavírá-li osoba soukromého práva smlouvu s Českou republikou, reprezentovanou správním orgánem, musí zásada obecného omezení státní moci převážit nad zásadou obecné volnosti soukromích subjektu. Neznalost zákona neomlouvá, proto si obě zmluvní strany musí být vědomí zákonných omezení, byť by se vztahovala pouze na jednu z nich. Za těchto podmínek smluvní ujednání, překračující zákonný rámec pro výkon státní moci, nemůže vést k omezení ústavního a zákonného práva třetích osob (práva na informace) a správní orgán se na takové smlouvní ujednání nemůže s úspěchem odvolat“. 27. S touto námietkou sa žalovaný vôbec nevysporiadal, uviedol len, že je neopodstatnená, avšak bez toho, aby podrobnejšie uviedol v čom jej neopodstatnenosť spočíva. Potom nie je ani zrejmé, aké úvahy a dôvody žalovaného viedli k tomu, že prístup k informáciám zamietol. Aj v tomto ohľade postupoval žalovaný v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 18 ods. 2 zákona o informáciách. 28. Ak žalovaný v namietanom rozhodnutí uviedol, že ministerstvo hospodárstva sa ako zmluvná strana Privatizačnej zmluvy a Akcionárskej zmluvy zaviazalo zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré predstavujú alebo obsahujú predmet obchodného tajomstva kupujúceho, taký názor žalovaného je podľa názoru žalobcu nepochopením zákonných ustanovení a zmyslu zákona o informáciách a je s ním vo vážnom rozpore. Aby sa informácia stala obchodným tajomstvom a aby bola ako obchodné tajomstvo chránená, nestačí dohoda zmluvných strán o tom, že určité informácie sa budú za predmet obchodného tajomstva považovať. Ani žiadna prípadná dohoda zmluvných strán o zachovaní mlčanlivosti a nesprístupnení informácií tretím osobám nie je podľa zákona o informáciách dôvodom na nesprístupnenie informácií, pretože informácie možno nesprístupniť len pri striktnom dodržaní zákona o informáciách. 29. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu a jeho presvedčenie, že žalovaný a rovnako prvostupňový orgán postupovali nezákonne, ich rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, záverom žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle petitu žaloby (na tomto zotrval i po zmene právnej procesnej normy po 01.07.2016). III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.11.2015 žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu navrhol zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. K jednotlivým námietkam žaloby žalovaný uviedol: 31. Primárne žalovaný v súvislosti s námietkou neoprávneného zásahu do práv žalobcu tvrdí, že námietka žalobcu týkajúca sa práva na súdnoprávnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR sa javí ako zmätočná, nakoľko z popisu skutkového stavu je zrejmé, že prvostupňový aj druhostupňový orgán vydali v danej veci rozhodnutie v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku. Rovnako z obsahu spisového materiálu nevyplýva, žeby prvostupňový orgán odložil žiadosť žalobcu záznamom v spise. Keďže v ďalších častiach žaloby žalobca uvedenú námietku nijako nekonkretizuje, žalovaný sa preto nemôže k tejto námietke konkrétnejšie vyjadriť. V prípade, že žalobca na uvedenej námietke trvá, žalovaný navrhuje, aby túto bližšie konkretizoval. 32. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zásahu do práva žalobcu na informácie s poukazom na aplikáciu ust. § 10 ods. 2 zákona o sprístupnení informácií, v ktorej žalobca tvrdil, že žalovaný sa vôbec nezaoberal jeho námietkou, že predmetom Privatizačnej zmluvy sú podmienky prevodu akcií v Slovenských elektrárňach, ktoré v čase podpisu Privatizačnej zmluvy vlastnila Slovenská republika zastúpená FNM SR a preto išlo o majetok štátu, čo potvrdzujú aj úvodné ustanovenia Privatizačnej zmluvy a tiež fakt, že predaj majetkovej účasti FNM schválila vláda svojím uznesením č. 700/2002 a že privatizácia Slovenských elektrární sa uskutočnila podľa zákona č. 92/1991 Zb., žalovaný v tejto súvislosti základne tvrdí, že žalobcom požadované informácie sú informáciami, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, nie je presné. V čase privatizácie bolo 100% akcií spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. boli tieto majetkom Fondu národného majetku SR, t.j. majetku právnickej osoby zriadenej zákonom, nie majetkom štátu. Pre účely ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. teda išlo o nakladanie právnickej osoby zriadenej zákonom, nie o nakladanie s majetkom štátu. 33. K argumentácii žalobcu ďalej uviedol, že z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v predmetnej veci ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o sprístupnení informácií aplikoval. Sporný je v danom prípade rozsah sprístupnenia (podľa tohto ustanovenia) s prihliadnutím na zjavne odlišný výklad pojmu informácia, ktorá sa týka nakladania s majetkom štátu a nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona zo strany žalobcu a žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobcovi boli sprístupnené ním požadované informácie v rozsahu informácií, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, pričom ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. ho neoprávňuje sprístupniť žiadateľom požadované dokumenty v celosti. 34. V prípade informácií, ku ktorým bol žiadateľovi obmedzený prístup, dospel žalovaný a prvostupňový orgán k záveru, že ide o informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom druhej zmluvnej strany a nejde o informácie, ktoré musia byť v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona sprístupnené a v prípade týchto informácií ani neprevyšuje záujem informovania verejnosti nad záujmami ochrany obchodného tajomstva druhej zmluvnej strany tak s prihliadnutím na charakter týchto informácií, ako aj znenie ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c/ zákona. Napokon žiadateľovi bol zákonom určený rozsah ním požadovaných informácií sprístupnený. 35. Žalobca vo svojej žalobe ďalej namieta, že žalovaný a prvostupňový orgán neskúmali, či informácie označené druhou zmluvnou stranou ako obchodné tajomstvo, aj skutočne spĺňajú všetky kritériá obchodného tajomstva v zmysle požiadaviek ust. § 17 Obchodného zákonníka. Pritom tvrdí, že konajúce orgány vychádzali len z tvrdenia druhej zmluvnej strany a požadované informácie nesprístupnili len pre nesúhlas druhej zmluvnej strany. Túto argumentáciu žalobcu žalovaný označuje za nepravdivú a nezakladajúcu sa na reálnom podklade. Z odôvodnenia rozhodnutia č. 43/2014, tiež z odôvodnenia rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 6/2015 celkom jasne vyplýva, že prvostupňový orgán preskúmal obsah všetkých žiadateľom požadovaných informácií, ku ktorým bol obmedzený prístup z hľadiska, či napĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka, s dôrazom, že na to, aby bolo možné obsah žiadateľom požadovaných dokumentov považovať za obchodné tajomstvo chránené ust. § 10 ods. 1 zákona je nevyhnutné, aby šlo o kumulatívne naplnenie všetkých podmienok podľa § 17 Obchodného zákonníka. Žalovaný s námietkou nesúhlasí, pretože obidva konajúce orgány sa požiadavkami ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka riadili a vo svojom rozhodnutí riadne obmedzenie prístupu i s odvolaním sa na prejav vôle zmluvnej strany náležite odôvodnili. 36. Ak žalobca v žalobe namietal to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorou poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. A2/2003 z 31.07.2006, toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Žalovaný sa s námietkou vysporiadal, vyhodnotil ju za nedôvodnú a žalobcovi nebol odmietnutý prístup k informáciám obsiahnutým v zmluve a akcionárskej zmluve z dôvodu dohody, resp. zmluvného dojednania zmluvných strán. Obmedzený bol prístup k tým informáciám obsiahnutým v dotknutých dokumentoch, u ktorých bolo preukázané, že sú obchodným tajomstvom druhej zmluvnej strany a nie sú informáciami, ktoré musí povinná osoba sprístupniť podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c/ zákona. Pripomenul navyše žalovaný, že rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR nie sú pre súdy Slovenskej republiky ani záväzné. 37. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný namietal nesprávne označenie pasívne legitimovaného účastníka konania v žalobe osobou ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pričom i napriek uvedenému ale navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 38. V zásade nevymykajúc sa obsahu žaloby, ako aj vyjadrenia žalovaného, boli pred konaním vo veci samej doručené súdu dňa 22.11.2016 replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a následne dňa 25.11.2016 duplika žalovaného, v ktorých procesné strany zhrnuli dôvody svojich doterajších tvrdení postavených na rovnakej a zachovanej argumentácii. IV. Právne posúdenie veci 39. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenie orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 42. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 43. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 44. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 45. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 46. Podľa § 3 ods. 1 zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 47. Podľa § 3 ods. 3 zákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 48. Podľa § 4 ods. 1 zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. 49. Podľa § 10 ods. 1 zákona, informácie označené ako obchodné tajomstvo (poznámka 17) povinná osoba nesprístupní. 50. Podľa § 10 ods. 2 zákona porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a/ týkajúce sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové a kultúrne prírodné dedičstvo (poznámka 18), životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability, b/ o znečisťovaní životného prostredia, c/ ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, d/ o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2. 51. Podľa § 12 zákona, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 52. Podľa § 14 ods. 1 zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. 53. Podľa § 14 ods. 2 zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnené informácie žiadateľ navrhuje. 54. Podľa § 14 ods. 3 zákona v znení platnom v čase začatia konania, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v ods. 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 55. Podľa § 14 ods. 4 zákona, žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. 56. V danom prípade preskúmavacie konanie vo veci začalo v čase účinnosti predchádzajúcej procesnej normy - Občianskeho súdneho poriadku a ku dňu účinnosti Správneho súdneho poriadku (01.07.2016) vo veci právoplatne rozhodnuté nebolo, potom s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP bolo povinnosťou súdu skúmať predovšetkým splnenie podmienok pre konanie a osobitne s dôrazom na rozsah právomoci správneho súdu po 01.07.2016. Teda prvou zásadnou procesnou podmienkou, ktorú si súd musel ozrejmiť, bolo zodpovedanie otázky, či je v právomoci súdu i následne za účinnosti Správneho súdneho poriadku tak ako bolo požadované petitom žaloby, vo veci konať a rozhodnúť. Súd zistil, poukazujúc tu na ustanovenie § 6 ods. 1 SSP, že pokiaľ ide o žalobcom uplatnený petit - vyslovenie nezákonnosti postupu žalovaného a ministra hospodárstva vo výrokovej časti rozhodnutia súdu, dňom účinnosti SSP takúto decíznu právomoc súd nemá a preto v tejto časti súd konanie pre nedostatok podmienok podľa § 99 písm. b/ SSP v spojitosti s § 6 ods. 1 SSP zastavil a námietkami nezákonnosti postupu sa súd vysporiada len v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. 57. Pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie, žalobca uplatnil viacero námietok žaloby, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a zároveň rozhodnutie prvostupňového orgánu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu, č. Info 177/22377-2014-1013-54591 zo dňa 04.12.2014 za nezákonné a týmito sa bude súd postupne bližšie zaoberať. 58. Predovšetkým súd už na tomto mieste musí konštatovať, že celé administratívne konanie, ktoré bolo začaté na základe žiadosti žalobcu podanej podľa zák. č. 211/2000 Z.z. a doručenej žalovanému ako povinnej osobe dňa 14.07.2014, že toto konanie bolo od počiatku zaťažené vadou neurčitosti žiadosti v rozsahu jej bodu b/ a c/, pretože žiadateľ vymedzil sprístupniť informácie nie celkom konkrétne a adresne, čím nebolo dostatočne identifikované, čo tvorí samotný predmet konania. Pokiaľ žalobca ako žiadateľ vo svojej žiadosti zo dňa 14.07.2014 pod bodom b/ sa domáhal sprístupnenia transakčných dokumentov súvisiacich s privatizáciou obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť (najmä zmluvu o kúpe a predaji akcií, privatizačnú zmluvu, zmluvu o viazanom účte, zmluvu o vinkulácii kúpnej ceny a iné ) a v bode c/ akcionárskych zmlúv alebo iných dohôd medzi akcionármi obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktoré boli uzatvorené kedykoľvek pred 13.07.2014, vrátane všetkých dodatkov (ďalej súhrnne len „požadované informácie“), takto vymedzený predmet konania z hľadiska žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno považovať za presný, určitý a dostatočne konkrétny. Súd len pripomína, že rovnako ako súdy, tak aj orgány verejnej správy v konaniach začatých na návrh, teda v zmysle dispozičného princípu, sú povinné celkom vyčerpať predmet konania a neísť ultra požadovaného. Požiadavka konkretizácie požadovaných informácie je osobitne v danej veci potrebná pre prípad čiastočného nesprístupnenia informácií, keď rozhodnutie povinnej osoby musí vo vzťahu ku každej žiadanej informácii/dokumentácii identifikovať, v ktorej jeho časti sa prístup obmedzí (bod, článok a pod). Výrok jeho rozhodnutia musí byť presný, určitý, jasný a zrozumiteľný, pretože týmto sa zodpovedá otázka merita veci. Abstraktný či nedostatočne určitý návrh/žiadosť, dodržanie tejto zákonnej požiadavky výroku rozhodnutia priamo vylučuje. 59. Ak žalovaný v pôvodnom konaní vo vzťahu k bodu b/ a c/ žiadosti nevyhovel z časti a na rozklad žalobcu bolo rozhodnutím žalovaného č. 44/2014 z 09.10.2014 číslo: 25230/2014-1000-42849 prvostupňové rozhodnutie č. 27/2014 zo dňa 05.08.2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom žalovaný toto rozhodnutie založil na nedostatočnej špecifikácii žiadosti žiadateľa, ktoré konkrétne informácie z uvedených zmlúv a ich príloh požaduje a preto aj uložil prvostupňovému orgánu vyzvať žiadateľa na špecifikáciu konkrétnych informácií a údajov, čo aj dňa 30.10.2014 učinil, súd sa s týmto postupom môže stotožniť len z časti. 60. Súd pochybenie prvostupňového orgánu verejnej správy vzhliadol už v tom, že žiadateľ mal byť vyzvaný na odstránenie vád neurčitosti v celosti a nielen vo vzťahu k informáciám nesprístupnenia, a to práve na poukázané vymedzenie čo tvorí celkový predmet konania pred povinnou osobou. Po ďalšie súd sa nestotožňuje s postupom povinnej osoby a žalovaného a má zato, že výzve povinnej osoby zo dňa 30.10. nebolo riadne vyhovené a vada neurčitosti žiadosti nebola zo strany žalobcu odstránená. Napriek tomuto žalovaný vo veci meritórne konal a vydal nové prvostupňové rozhodnutie. Z odpovede na žiadosť žalobcu, ktorá bola v elektronickej podobe doručená povinnej osobe dňa 02.11.2014 o 12:11 hod. je zrejmé, len že žalobca podáva výklad pojmu informácia z pohľadu zákona o sprístupnení informácií odkazom na ust. § 5 a § 5a, tiež na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ ES zo 17.11.2003 a v tejto súvislosti poukazuje i na čl. 2 ods. 3 písm. a/ a b/ a definíciu dokumentu, odkazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 7S 33/2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.08.2014 vo veci 5Sži/8/2014, vo vzťahu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pripomína žalobca rozsudok Najvyššieho správniho súdu ČR vo veci sp. zn. 1As/17/2008-67 publikovaný v Zbierke rozhodnutí českých súdov. Vo vzťahu k požiadavke na konkretizáciu požadovaných informácií žalobca pod bodom (v) len uviedol, že svojou žiadosťou zo dňa 14.07.2014 sa domáhal sprístupnenia transakčných dokumentov k privatizácii 66% akcií Slovenských elektrární ako celku, to znamená, že žiada kópie ich doslovného a úplného znenia. Pre prípad, že takéto spresnenie nie je dostatočné, žiadal sprístupniť jednotlivé slová a vety, ktoré tvoria transakčné dokumenty, a to v syntaxe, členení a grafickej úprave, v akej/akom sú uvedené v originálnom znení dotknutých transakčných dokumentov. Inak povedané, žiadal sprístupniť kópie doslovného a úplného znenia transakčných dokumentov (aké presné dokumenty a za aké presné obdobie tu absentuje). Na rozdiel od povinnej osoby, toto súd považuje za nepostačujúce z hľadiska požiadavky konkretizácie predmetu sprístupnenia informácií a má zato, že žiadosti prvostupňového orgánu nebolo riadne vyhovené. Takto vyjadrená špecifikácia požadovaných informácií je naďalej pre rozhodujúcu právomoc povinnej osoby nepostačujúca, nedostatočne konkrétna, pretože nie je z nej zrejmý konkrétny predmet žiadosti. Tým nie je ani umožnené žalovaným posúdiť, či bolo o celom predmete žiadosti rozhodnuté. Takýto postup orgánu verejnej správy súd považuje za priečiaci sa ustanovenému princípu legitimity a na uvedenom nič nemení fakt, že takému stavu došlo i nesprávnym postupom pri zadaní žiadosti žiadateľom. Správne teda bolo povinnosťou povinnej osoby vyzvať žiadateľa na celkové odstránenie vady neurčitosti žiadosti o sprístupnenie informácií v rozsahu k písm. b/ a písm. c/ žiadosti. Ak tak povinná osoba nevykonala, a žalovaný sa s jej postupom stotožnil, napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Potom neostávalo súdu iné, aby konanie o uložení povinnosti sprístupniť informácie v rozsahu bodu b/ a c/ žiadosti (bod 3 petitu žaloby) ako predčasné pre nedostatok podmienky konania v tomto rozsahu podľa § 99 písm. b/ SSP zastavil. 61. I napriek vyššie uvádzanému ale súd považoval za potrebné priznať i ďalšej námietke žaloby, a to námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k nesprístupneniu požadovaných informácií z dôvodu viazanosti obchodným tajomstvom kupujúceho. 62. Obsahové náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy sú v konaní podľa zákona o sprístupnenie informácií vymedzené a dané ustanovením § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ktorý ako všeobecná procesná norma je subsidiárne aplikovanou aj v konaní podľa zákona o sprístupnení informácií. Dôraz sa pritom kladie na funkcie, ktoré odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy má plniť, a v poznaní týchto predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia. Nie bez významu je kontrolná funkcia, ktorú rozhodnutie plniť má, a to predovšetkým vo vzťahu k tým orgánom, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať, vrátane preskúmavacej činnosti súdu. Napokon presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť i zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. 63. Súd pripomína, že v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy je povinný reagovať na dva okruhy problémov: okolnosti skutkové a právne posúdenie veci. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah, pričom právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutie/opatrenie orgánu verejnej správy spĺňa len, ak je toto preskúmateľné pri dostatku dôvodov a pri zrozumiteľnosti. Pričom pod nezrozumiteľnosťou sa rozumie nezrozumiteľnosť nielen jazyková, ale aj logická a nepreskúmateľnosť rozhodnutia z nedostatku dôvodov nemožno chápať len ako absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. 64. Žalobca žalobou namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, tak aj prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v rozsahu vymedzenia konkrétnosti obchodného tajomstva. Tvrdí, že žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nevysporiadal so plnením zákonných podmienok definície obchodné tajomstvo ako sú tieto vymedzené v ust. § 17 Obchodného zákonníka, pričom zdôrazňuje, že sa jedná o povinnosť kumulatívneho splnenia zákonom vymedzených podmienok, to znamená, že tieto musia byť splnené súčasne. Má za to žalobca, že pokiaľ žalovaný len odkázal na nemožnosť sprístupnenia požadovanej informácie v rozsahu bodu b/ a c/ žiadosti, pretože v danom prípade je viazaný obchodným tajomstvom a kupujúci neudelil súhlas s sprístupnením informácií tvoriacich obchodné tajomstvo a žalovaný je viazaný mlčanlivosťou pod následkom zmluvnej pokuty, toto žalobca považuje za nepostačujúce, pretože nijako žalovaný jednak ani nepreukázal, ale len verbalizoval nemožnosť sprístupnenia informácií v rozhodnutí. Dôvody prečo tak nie je možné vykonať, konkrétne v rozhodnutiach neozrejmil. 65. Osobitne uvedená požiadavka je umocnená prevažujúcim verejným záujmom na tom, aby bola sprístupnená aj taká informácia, ktorá je alebo obsahuje obchodné tajomstvo, pričom samotný zákon ustanovuje obmedzenie výnimiek. Tým sa deklaruje verejný záujem na transparentnosti a kontrole nakladania s verejnými prostriedkami a majetkom štátu, čo zásadne musí prevažovať nad záujmom zmluvných strán na utajení informácií s potenciálnym charakterom obchodného tajomstva. Žalovaný a ani prvostupňový orgán nezdôvodnili, prečo v prípade požadovaných informácií by nemalo ísť o informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom štátu a nesúhlasí, že sa v danom prípade jedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej na základe zákona, pretože ani nijako žalovaný toto svoje tvrdenie neozrejmil vo vzťahu k zverejneniu informácií právnickej osoby), ale takéto rozhodnutie žalovaného v kľúčovej časti argumentácie v rozhodnutí je nedostatočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je potom v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 18 ods. 2 zákona o informáciách. S touto námietkou žaloby sa súd musel stotožniť, pretože z pohľadu požiadaviek preskúmateľnosti je napadnuté rozhodnutie nesúladne s ust. § 44 ods. 3 Správneho poriadku tak k otázke obchodného tajomstva, ako aj k otázke, prečo v danom prípade sa má jednať o nakladanie nie s majetkom štátu, ale s majetkom právnickej osoby. Ak tvrdí žalovaný, že v danom prípade sa jedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom a potom ako povinná osoba nebol oprávnený sprístupniť žiadateľom požadované dokumenty v celosti, toto je odôvodnené nepostačujúco konkrétne aj vo vzťahu k zriadeniu právnickej osoby. Neuniklo pritom ani pozornosti súdu, i keď to žalobca nenamietal, že v administratívnom spise toto tvrdenie dokumentačne žiadnu oporu, pretože absentuje písomná dokumentácia, ktorá by osvedčovala zriadenie takejto právnickej osoby na základe zákona č. 92/1991 Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Vzhľadom na uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku. 66. Nebolo umožnené v tomto štádiu ale súdu jednoznačne sa vysporiadať s námietkou žaloby ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci už s poukazom jednak v administratívnom spise chýbajúcu dokumentáciu žalovaného ako sa uvádza vyššie, ale tiež vzhľadom na vady žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014 o sprístupnenie informácií z pohľadu konkretizácie požadovaných informácií a aj časového ohraničenia v rozsahu bodu a/, b/,c/ žiadosti. 67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi vzhľadom na jeho čiastočný úspech v konaní priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 50%. 68. Bude povinnosťou orgánu verejnej správy po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), vyzvať žalobcu na odstránenie neurčitosti žiadosti o sprístupnenie informácií postupom podľa § 14 ods. 3 zákona o sprístupnení informácií v lehote, ktorú určí a pod následkom, ktoré mu zákon umožňuje až následne po odstránení vady žiadosti a doplnení administratívneho spisu o dokumentáciu preukazujúcu, že sa jedná o majetok právnickej osoby zriadenej na základe zákona, čo zakladá podľa názoru žalovaného dôvod pre vylúčenie z povinnosti sprístupnenia informácií, až následne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súlade s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako sú vyššie uvedené aj odôvodní. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.