Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/109/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200697 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200697.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. R. N.. Č.. X, X., Y. K., N., na Ú. R. K. X. L. E.S. XX, XXX XX L., Š. J. N., M. G. N. Č. F., zastúpená: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka, so sídlom Wilsonova 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP- BA2-2015/000626-010 zo dňa 26.02.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/000626-010 zo dňa 26.02.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 29.04.2015 a v ten istý deň doručenou tunajšiemu súdu sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2015/000626-010 vydaného dňa 26.02.2015, ktorým tento rozhodol o jej odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 04.11.2014, č.: PPZ-HCP-BA6-169-008/2014-AV a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Na základe žiadosti žalobkyne správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/109/2015-81 z 05.08.2015 o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Priebeh administratívneho konania. 2. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov obsahujúcich mimo iných písomností aj úradný záznam žalovaného vyhotovený dňa 04.11.2014 o zisteniach Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len Úrad práce) pri vykonanej kontrole v prevádzkarni reštaurácie spol. UNESO, spol. s.r.o., Bratislava, písomnosť Úradu práce zo dňa 04.11.2014 adresovanú žalovanému o zisteniach z vykonanej kontroly, na základe výzvy žalovaného poskytnutie dokladov Úradom práce z 19.12.2014 - protokol o výsledku kontroly, zápisnica o prerokovaní protokolu, rozhodnutie Úradu práce zo dňa 28.11.2014 o uložení pokuty spol. UNESO, spol. s.r.o., záznamy o vykonaní lustrácie žalobkyne v policajných systémoch, písomnosť - pribratie tlmočníka E.. E. B., príslušné poučenia žalobkyne, dve zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 04.11.2014 spísané so žalobkyňou (tlmočené E.. E. B.), písomnosť žalovaného z 16.01.2015 - výzva na vyjadrenie sa k veci v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s prílohami (novými dôkazmi) prevzatá právnou zástupkyňou žalobkyne dňa 09.02.2015. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č.: PPZ-HCP-BA6-169-008/2014-AV zo dňa 04.11.2014, bola žalobkyňa v zmysle § 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z. z.) administratívne vyhostená na územie Ukrajiny a zároveň jej bol v súlade s § 82 ods. 3 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka. 4. V odôvodnení rozhodnutia bol opísaný doterajší priebeh pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky od roku 2004 (kedy jej bol prvý krát udelený prechodný pobyt na účel podnikania - bola spoločníčka v spol. Bau Slovakia, s.r.o.) s tým, že naposledy jej bol rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 povolený prechodný pobyt na 17 mesiacov za účelom podnikania. Zároveň bola riadne poučená o tom, že udelené povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Správnemu orgánu bola dňa 04.11.2014 doručená informácia od Úradu práce o vykonanej kontrole, počas ktorej bolo zistené, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu prácu, a to tým, že vykonávala pre právnickú osobu závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jej zamestnanie. Po uvedení obsahu predmetnej informácie a priebehu správneho konania ako aj výpovede žalobkyne, bolo konštatované, že žalobkyni bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Správny orgán uviedol, že považoval za preukázané, že žalobkyňa svojím konaním naplnila dôvod na jej administratívne vyhostenie a zároveň pri vydávaní svojho rozhodnutia zohľadnil závažnosť porušenia právnych predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Taktiež preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia žalobkyne v zmysle § 81 ods. 1, 2 zákona č. 404/2011 Z. z. ako aj čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) a nezistil prekážky pre jej administratívne vyhostenie. Správny orgán tiež uviedol, že žalobkyni nič nebránilo požiadať o povolenie na zamestnanie ako aj udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania a potom mohla legálne vykonávať závislú pracovnú činnosť. Zároveň bolo odôvodnené rozhodnutie o uložení zákazu vstupu žalobkyni na územie Slovenskej republiky na 1 rok s tým, že žalobkyňa mala všetky dokumenty k vykonávaniu podnikateľskej činnosti a ak chcela vykonávať závislú pracovnú činnosť musela mať udelené povolenie na zamestnanie vydané Úradom práce. Bolo konštatované, že výkon nelegálnej práce je závažným problémom súčasnosti, čo sa premietlo do existujúcej právnej úpravy. 5. V správnom konaní bolo podané odvolanie žalobkyne zo dňa 15.11.2014 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu obsahujúce v podstate rovnaké námietky ako boli uvedené v jej žalobe. 6. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2015/000626-010 zo dňa 26.02.2015 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. V úvode odôvodnenia rozhodnutia bol popísaný doterajší pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky a bolo uvedené, že táto prvý krát požiadala o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania dňa 18.10.2004. Dňa 28.07.2008 jej bol udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na dobu 2 roky. Naposledy bol žalobkyni udelený prechodný pobyt na účel podnikania rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 na dobu 17 mesiacov. Vždy po povolení pobytu žalobkyňa prevzala „Poučenie cudzinca s pobytom na území Slovenskej republiky“, kde bolo okrem iného uvedené, že povolenie na pobyt je viazané na jeden účel. Ďalej bol v rozhodnutí uvedený stručný obsah informácie o zisteniach z kontroly vykonanej Úradom práce dňa 04.11.2014 doručenej prvostupňovému správnemu orgánu, obsah odôvodnenia vo veci vydaného prvostupňového rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu v konaní, obsah námietok uvedených v odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu. 7. Po citácií na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z., Správneho poriadku, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.) sa žalovaný vyjadril k vzneseným námietkam v odvolaní a tieto považoval za neopodstatnené. 8. Po oboznámení sa s obsahom informácie zaslanej prvostupňovému správnemu orgánu Úradom práce o zisteniach pri vykonanej kontrole žalovaný uviedol, že za účelom preverenia skutočností zistených v správnom konaní si vyžiadal z Úradu práce protokol o výsledku kontroly a vydané rozhodnutie vo veci, z obsahu ktorých vyplynulo, že pri kontrole priestorov kuchyne prevádzkarne reštaurácie na Stromovej ulici č. 24, v Bratislave, patriacej spol. UNESO, spol. s.r.o., žalobkyňa vykonávala v kuchyni pomocné a prípravné práce (bola oblečená do pracovného odevu). Žalobkyňa v priebežnom protokole svojím podpisom potvrdila, že pomocné a prípravné práce v kuchyni a umývanie riadu pre spol. UNECO, spol. s.r.o., vykonáva každý deň v rôznom čase podľa potreby, a to od roku 2013 ako živnostníčka, na základe zmluvy o poskytovaní služieb za odmenu, ktorú dostávala po vystavení faktúr. Žalovaný ďalej opísal zistenia uvedené Úradom práce v jeho rozhodnutí č. 2014/317600, BA1/OK/KON/2014/344 zo dňa 26.11.2014 o uložení pokuty spol. UNECO, spol. s.r.o., ako aj úvahy o tom, čo predstavuje vykonávanie predmetu živnosti, na ktoré bola oprávnená žalobkyňa - poskytovanie služieb a rýchleho občerstvenia, čistiace a upratovacie práce s tým, že žalobkyňa počas kontroly nepripravovala a nepredávala žiadne výrobky vyplývajúce z jej predmetu živnostenského oprávnenia a nevykonávala vo vlastnom mene úkony vymedzené v predmete činnosti „čistiace a upratovacie služby“. Žalobkyňou vykonávané práce v kuchyni nemohli byť vykonávané svojvoľne, v ľubovoľnom čase a objeme, podľa jej vlastného uváženia, ale išlo o činnosť viazanú na objednávky zákazníkov reštaurácie. Práce, ktoré vykonávala žalobkyňa boli činnosti, ktoré napĺňali znaky závislej práce, boli nimi zabezpečované jedlá ponúkané zákazníkom reštaurácie, za ktorých prípravu zodpovedal majiteľ reštaurácie. V čase kontroly žalobkyňa sa venovala prácam, ktorých predaj bol realizovaný výlučne spol. UNECO, spol. s.r.o., a ona nerealizovala výrobu ani predaj svojich výrobkov na priamu konzumáciu vo vlastnom mene, t. j. nevykonávala činnosť samostatne, vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, ale v mene spol. UNECO, spol. s.r.o., a podľa jej pokynov. Činnosť žalobkyne nespĺňala znaky živnosti, ale znaky závislej práce. 9. Žalovaný po vyhodnotení všetkých skutočností uviedol, že mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 04.11.2014 v reštaurácii na Stromovej ulici č. 24, v Bratislave, patriacej spol. UNESO, spol. s.r.o., počas výkonu kontroly Úradu práce vykonávala inú činnosť, než na akú jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (na účel podnikania). Po vyhodnotení všetkých skutočností zistených kontrolou žalovaný konštatoval, že žalobkyňa vykonávala činnosti, ktoré napĺňali znaky závislej práce, pričom však neboli splnené podmienky na jej zamestnávanie. Týmto svojím konaním žalobkyňa naplnila ust. § 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z., a to z dôvodu vykonávania nelegálnej práce na území Slovenskej republiky. Žaloba. 10. Žalobkyňa uviedla, že bola ukrátená na svojich právach postupom a rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu s tým, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa vôbec nezaoberalo skutočnosťami, ktoré uviedla vo svojom odvolaní zo dňa 15.11.2014. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval a sumarizoval dovtedajší priebeh správneho konania a len kopíroval prvostupňové rozhodnutie. Vyjadrila presvedčenie, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu pravidiel konania ustanovených v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keďže v konaní nebol spoľahlivo zistený stav veci, čo zakladalo nesprávnosť rozhodnutia, ktoré bolo potom neúčelné, nekoncepčné, nehumánne a nespravodlivé. Žalobkyňa ďalej opísala stručný obsah oboch preskúmavaných rozhodnutí, z ktorého vyvodila záver, že z obsahu ich odôvodnení nebolo zrejmé, ako správne orgány použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Keďže správne orgány nevykonali žiadny dôkaz chýbalo aj uvedenie úvah akými boli vedení pri hodnotení dôkazov. Žalobkyňa uviedla, že jej vyjadrenie uvedené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí bolo uskutočnené bez prítomnosti tlmočníka a bez toho, aby bolo zrejmé ako sa správne orgány s takýmto nelegálne získaným vyjadrením vyrovnali. Mala za to, že došlo k porušeniu jej práv, keďže pri jej zadržaní a údajnom vyjadrení, ktoré slúžilo ako jeden z podkladov pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí nebol prizvaný tlmočník. Poukázala na to, že správne orgány sa nezaoberali jej osvedčením o absolvovaní rekvalifikačného kurzu s odborným zameraním kuchárka, s osvedčením o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živností - mimo iných aj poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia, čistiace a upratovacie služby, ako aj zmluvou o poskytovaní služieb, na základe ktorej ako poskytovateľ poskytovala služby v zmysle svojho živnostenského oprávnenia. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť uvedenú aj v jej odvolaní, a to, že s poukazom na § 83 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. bolo možné skrátiť čas zákazu vstupu alebo nevyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ide o zraniteľnú osobu prípadne, ak by dôsledky takéhoto postupu boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život takéhoto príslušníka, dĺžku jeho pobytu, zdravotný stav, vek alebo väzby s krajinou pôvodu. Taktiež mala za to, že správne orgány sa podrobne nezaoberali pojmom závislej práce a jeho znakmi v súvislosti s ňou vykonávanou prácou a nevysporiadali sa s § 1 ods. 2 Zákonníka práce obsahujúceho kogentnú definíciu pojmu závislej práce. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaným o rozšírenie o rozhodnutie Úradu práce o uložení sankcie jej obchodnému partnerovi považovala za absolútne irelevantný doklad, keďže toto rozhodnutie nebolo podkladom pre prvostupňové rozhodnutie. Záverom žalobkyňa pokladala uložený trest za neprimerane tvrdý bez náležitého zistenia, či došlo z jej strany k porušeniu právnych predpisov. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.06.2015 a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa mala udelený od 18.10.12004 na území Slovenskej republiky prechodný pobyt na účel podnikania, ktorý jej bol postupne obnovovaný, naposledy 19.08.2014 na 17 mesiacov. Dňa 04.11.2014 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená informácia o zisteniach z kontroly Úradu práce, ktorá bola vykonaná 04.11.2014 v prevádzkarni spol. UNESO, spol. s.r.o., a počas ktorej bolo zistené, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu prácu tým, že vykonávala pre právnickú osobu závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jej zamestnávanie. Vykonávanie práce žalobkyňou v kuchyni bolo nespochybniteľne zistené vykonaním fyzickej prehliadky kuchynských priestorov a tým, že žalobkyňa bola oblečená do pracovného odevu a sama po oznámení predmetu kontroly uviedla, že vykonávala prípravné a pomocné práce v kuchyni a umývanie riadu. Tieto práce vykonávala od roku 2013, a to ako živnostníčka na základe zmluvy o poskytovaní služieb. Činnosti, ktoré žalobkyňa v čase kontroly vykonávala, nevykonávala samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale v mene spol. UNESO, spol. s.r.o. Zistenou prácou v kuchyni nerealizovala výrobu ani predaj žiadnych svojich výrobkov na priamu konzumáciu vo vlastnom mene a preto nebolo možné jej prácu považovať za vykonávanie živnosti vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, t. j. nespĺňala znaky živnosti, ale spĺňala znaky závislej práce. 12. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že zastáva názor, že odôvodnenia oboch preskúmavaných rozhodnutí boli dostatočné, bol v nich opísaný skutkový stav veci tak, že bolo zrejmé, čo viedlo správne orgány k ich vydaniu. V konaní boli vykonané všetky potrebné úkony, odvolací orgán v odvolacom konaní si zabezpečil ďalšie podklady z Úradu práce, svedčiace o tom, že kontrola bola riadne ukončená. Do konania bol rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 04.11.2014 pribratý tlmočník, ktorý bol prítomný pri celom konaní a riadne pretlmočil žalobkyni všetky potrebné úkony. Konajúce správne orgány nemali dôvod spochybňovať zistenia Úradu práce a preto neposudzovali príslušné osvedčenia o absolvovaných kurzoch. 13. Žalobkyni bola stanovená výška zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby (v zmysle § 82 ods. 3 písm. c/ zákona č. 404/200 Z. z. - 1 až 3 roky) a zároveň bola zhodnotená aj bezpečnostná situácia na Ukrajine, ako aj prekážky administratívneho vyhostenia. Správne orgány pri rozhodovaní o vyhostení žalobkyne zohľadnili závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Rozhodnutie Úradu práce o uložení pokuty 5 000 € spol. UNESO, spol. s.r.o., v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte nebolo vydané a druhostupňový správny orgán ho vo svojom rozhodnutí uviedol ako jeden z podporných dokladov o ukončení vykonanej kontroly o tom, že žalobkyňa v kontrolovanom subjekte vykonávala nelegálnu prácu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, v odôvodnených prípadoch možno za zraniteľnú osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov. 18. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 20. Podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. 21. Podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 2 písm. j), k) a o) na jeden rok až tri roky. 22. Podľa § 83 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže skrátiť čas zákazu vstupu podľa § 82 ods. 3 alebo administratívne nevyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je zraniteľnou osobou alebo ktorý má udelený pobyt, ak by dôsledky postupu podľa § 82 ods. 1 a 2 boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny, dĺžku jeho pobytu, zdravotný stav, vek štátneho príslušníka tretej krajiny alebo väzby s krajinou pôvodu. 23. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. 25. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 26. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 28. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich rozhodnutí v zmysle podaných žalobných námietok. 31. Z obsahu administratívneho spisu a písomností v ňom založených bezpochyby vyplýva, že v správnom konaní bol vo veci konajúcim prvostupňovým orgánom ustanovený dňa 04.11.2014 tlmočník z jazyka ruského, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila (uviedla, že nemá voči nemu námietky a rozumie mu). Ustanovený tlmočník preukázateľne žalobkyni pretlmočil obsah otázok správneho orgánu a jej odpovedí na ne vo vyjadrení žalobkyne v zápisnici spísanej dňa 04.11.2014, (aj obsah poučení a vydané prvostupňové rozhodnutie). Súd preto považuje vznesenú námietku o tom, že predmetné vyjadrenie (zápisnica z 04.11.2014) žalobkyne bolo uskutočnené bez prítomnosti tlmočníka za zjavne účelovú. 32. K vznesenej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd uvádza, že správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z dôkazov získaných v správnom konaní, pričom prvostupňový správny orgán vychádzal najmä z informácie zaslanej mu Úradom práce o zisteniach pri vykonanej kontrole a výsluchu žalobkyne, vykonanom zákonným spôsobom za účasti ustanoveného tlmočníka, ktorému žalobkyňa rozumela. Žalovaný doplnil dôkazy, o ktoré sa v svojom rozhodnutí opieral o písomnosti Úradu práce vyhotovené v správnom konaní ním vedenom - protokol o výsledku kontroly, zápisnica o prerokovaní protokolu, uložené právoplatné rozhodnutie voči spol. UNESO, spol. s.r.o. Súd uvádza, že predmetné písomnosti boli Úradom práce vyhotovené až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a preto nemohli ani byť konajúcim správnym orgánom v tomto rozhodnutí hodnotené. Skutkový stav veci správnymi orgánmi - vykonávanie závislej práce žalobkyňou v prospech spol. UNESO, spol. s.r.o., súd pokladá za náležite zistený. 33. Podľa súdu prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú správnu úvahu z hľadiska hodnotenia zisteného skutkového stavu veci a vykonaných dôkazov v súvislosti s uplatnením zákonného dôvodu použitia § 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. umožňujúceho administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt. Správne orgány zistený skutkový stav správne subsumovali pod zákonnú právnu úpravu a v dostatočnom rozsahu a kvalite posúdili zistené skutočnosti, z ktorých správne vyvodili záver, že žalobkyňa vykonávala závislú prácu a jej činnosť nenapĺňala znaky živnosti. 34. Správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiach dôkladne zaoberali výkladom pojmu závislá práca v nadväznosti na zistenia Úradu práce pri hodnotení zistených činností vykonávaných žalobkyňou, a to aj s poukazom na obsah jej živnostenského oprávnenia. Podľa názoru súdu aj vyvodili správny záver o tom, čo predstavovalo vykonávanie činnosti v reštaurácii spol. UNECO, spol. s.r.o., žalobkyňou - nešlo o výkon živnosti, ale o vykonávanie závislej práce žalobkyňou. Doklad - osvedčenie o absolvovaní rekvalifikačného kurzu kuchárka v roku 2006 -2007 nemohol mať nijaký vplyv na zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie - porušenie povinnosti zo strany žalobkyne vykonávať inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt. 35. Žalobkyni uložené opatrenie spočívajúce v jej administratívnom vyhostení a v zákaze vstupu na Slovensko v trvaní 1 rok boli plne v súlade so zákonom, dĺžka zákazu vstupu bola vymeraná na dolnej hranici zákonnej sadzby (1 až 3 roky). 36. Zároveň však súd musí uviesť, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že skúmal závažnosť porušenia právnych predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona zo strany žalobkyne došlo ako aj existenciu prekážok administratívneho vyhostenia žalobkyne v zmysle § 81 ods. 1, 2 zákona č. 404/2011 Z. z. ako aj čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, avšak tieto konštatovania boli čisto formálne, bez toho, aby bolo uvedené ako správny orgán tieto skutočnosti zohľadnil a ako vyhodnotil neexistenciu prekážok administratívneho vyhostenia v prípade žalobkyne. Taktiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nereagoval na v odvolaní vznesené námietky o možnosti uplatniť voči žalobkyni postup podľa § 83 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. 37. Podľa názoru súdu mal žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagovať a vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými v odvolaní žalobkyne, a to aj s námietkou o možnosti správneho orgánu postupovať podľa § 83 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. skrátiť čas zákazu vstupu alebo administratívne nevyhostiť žalobkyňu, ktorá mala udelený prechodný pobyt za účelom podnikania, ak by to bolo neprimerané vzhľadom na jej súkromný a rodinný život, dĺžku jej pobytu v SR, zdravotný stav, vek alebo väzby s jej krajinou pôvodu - Ukrajinou. Týmito okolnosťami umožňujúcimi nevyhostiť žalobkyňu, resp. skrátiť čas zákazu jej vstupu na územie SR sa správne orgány nijako nezaoberali a žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s touto námietkou opomenul vysporiadať, nijako na ňu nereagoval, nezisťoval okolnosti umožňujúce prijať rozhodnutie o nevyhostení žalobkyne, resp. skrátenie času zákazu vstupu. Potom je treba rozhodnutie žalovaného pokladať v tomto smere za arbitrárne a nepreskúmateľné. V prípade, ak by žalovaný nebol schopný riadne odôvodniť, prečo nepristúpil na postup podľa § 83 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. - nevyhostenie žalobkyne alebo neskrátenie uloženého zákazu vstupu na územie SR vzhľadom na jej súkromný a rodinný život, dĺžku pobytu žalobkyne v SR, jej zdravotný stav, vek alebo väzby s jej krajinou pôvodu bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie o také skutočnosti, z ktorých bude možné prijať pri hodnotení týchto skutočností náležite odôvodnený záver. 38. Je tiež pravdou, že správne orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach nezaoberali postavením žalobkyne ako zraniteľnej osoby podľa § 83 ods.4 zákona č. 404/2011 Z. z., avšak súd je názoru, že žalobkyňu nie je možné chápať ako zraniteľnú osobu v zmysle § 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., ktorý príkladmo vymenúva koho je možné za zraniteľnú osobu považovať. Žalobkyňa celkom zjavne nespadá medzi žiadnu kategóriu tak, aby ju bolo možné za zraniteľnú osobu považovať aj keď nedovŕšila vek 65 rokov. 39. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové riadne odôvodnené rozhodnutie a v prípade, ak nebude spôsobilý svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť (vzhľadom na všetky vznesené námietky v odvolaní žalobkyne) bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie v potrebnom smere a rozsahu. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1, 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).