Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200711 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200711.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi: Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, so sídlom v Malackách, Záhorácka 2942/60/A, za účasti: B. X., bytom S. XX, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 27.06.2014, č. V- 2291/14, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č. V-2291/14 zo dňa 27.06.2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca vyššie uvedeným rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 15.4. 2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. X. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Svoje rozhodnutie odôvodnil neplatnosťou uzavretej zmluvy v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka s ohľadom na rozpor záujmov splnomocnenca so záujmom záložcu, ako aj skutočnosťou, že záložnú zmluvu neuzavreli obaja bezpodieloví spoluvlastníci, teda aj G. X.. Zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah nemohol splnomocniteľ nijako ovplyvniť. Splnomocniteľ vystupuje ako zástupca v početných konaniach navrhovateľa, v ktorých vystupuje ako záložný veriteľ. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy. Uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti len jedným z bezpodielových spoluvlastníkov nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu; bez dovolania sa jej relatívnej neplatnosti treba úkon považovať za platný, na základe ktorého je potrebné povoliť vklad záložného práva. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu, navrhovateľa, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, a v neprítomnosti zúčastnenej osoby, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Odporca zamietol návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neplatnosti pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ i pre jej uzavretie len jedným z bezpodielových spoluvlastníkov. Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám ( priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22 ods. 2 OZ stanovuje dve všeobecné požiadavky na osobu zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporca založil svoje zamietavé rozhodnutie. V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods.1, § 32 ods.2 OZ). Argumentáciu odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež o tom že splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu nielen obsahu spisu, ale aj znalostiam súdu z početných konaní navrhovateľa v obdobných prípadoch. Podľa názoru súdu odporca dospel k správnemu záveru i o tom, že zástupca ProHelp, o.z. koná v zhode s navrhovateľom. Podľa výpovede záložcu i vedomostí súdu z obdobných konaní dohodu o splnomocnení na formulári s vopred určeným zástupcom podpisujú dlžníci-záložcovia pri podpise úverových zmlúv, bez toho, aby si boli dokonca vedomí toho, že listiny, predložené na podpis navrhovateľom, zahŕňajú i túto dohodu (na rozdiel od úverovej zmluvy sa im dohoda o splnomocnení v jednom vyhotovení neodovzdáva). Z toho možno jednoznačne vyvodiť, že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétnym, vopred určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že táto dohoda už nie je súčasťou zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech. Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností. Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom zastupovanie dlžníkov -záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť. Súd preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. s ohľadom na rozpor zmluvy o zriadení záložného práva s ustanovením § 22 ods. 2 OZ a jeho neplatnosť v zmysle § 39 OZ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci ich náhradu neuplatňovali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./