Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/102/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200728 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200728.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: ČSAD Invest Logistics, s.r.o., IČO: 35 770 082, Stará Vajnorská č. 17, Bratislava, zastúpený: Legium, s.r.o., advokátska kancelária, Bukureštská 3, Bratislava, Adrian Šándorčín, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 540721/2014 zo dňa 04.03.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Colný úrad Bratislava (ďalej aj colný úrad) rozhodnutím zn. 1095233/1/376176/2014 zo dňa 20.08.2014 podľa čl. 217 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej aj Colný kódex), dodatočne vymeral a po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 a čl. 221 ods. 1 Colného kódexu oznámil spoločným a nerozdielnym dlžníkom v zmysle čl. 201 ods. 3 Colného kódexu - spoločnosti REBOX, spol. s.r.o., V záhradách 8/A, Bratislava, IČO: 31 411 088 (ďalej aj spoločnosť REBOX) ako príjemcovi a žalobcovi ako jej zástupcovi, dovoznú platbu v celkovej výške 4.432,64 eur, pozostávajúcu z dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) vo výške 4.432,64 eur. 2. Colný úrad konštatoval, že následnou kontrolou vykonanou podľa § 12 zákona č. 192/2004 Z.z. Colný zákon (ďalej len Colný zákon) a podľa čl. 78 Colného kódexu mal za preukázané, že žalobca ako nepriamy zástupca spoločnosti REBOX pri rozhodnutiach v colnom konaní ev. č. JCD 0526810010735 zo dňa 28.09.2010, 0526810010740 zo dňa 29.09.2010, 0526810010771 zo dňa 29.09.2010, 0526810010772 zo dňa 29.09.2010, 0526810010789 zo dňa 30.09.2010, 0526810010905 zo dňa 04.10.2010, 0526810010907 zo dňa 04.10.2010 a 0526810011721 zo dňa 26.10.2010, uviedol nesprávne údaje v súvislosti s dovozom tovaru, hoci správnosť údajov potvrdil svojim podpisom v ods. 54 colného vyhlásenia v zmysle čl. 199 ods. 1 Colného kódexu. Colný dlh vznikol prepustením tovaru do režimu voľný obeh podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu na základe uvedených písomných colných vyhlásení v okamihu ich prijatia. Colný úrad uviedol, že dlžník bol určený v súlade s čl. 201 ods. 3 Colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom deklarant - žalobca a v prípade nepriameho zastúpenia aj osoba, na účet ktorej sa colné vyhlásenie predkladá - spoločnosť REBOX, pričom obaja dlžníci sú v zmysle čl. 213 Colného kódexu za zaplatenie colného dlhu zodpovední spoločne a nerozdielne. 3. Pri určovaní colnej hodnoty vychádzal colný úrad z čl. 29 a čl. 32 Colného kódexu, podľa ktorých colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, pričom v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. e/ Colného kódexu pri určovaní colnej hodnoty sa pripočítavajú k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá má byť za dovážaný tovar zaplatená, náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru. Daňová povinnosť pre DPH vznikla podľa § 21 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), pričom základ, výpočet a sadzba dane pri dovezenom tovare boli určené podľa § 24, § 26 a § 27 zákona o DPH. Nedoplatok na colnom dlhu vznikol nepripočítaním sumy za dopravu tovaru do jeho colnej hodnoty, pričom bol vypočítaný ako rozdiel skutočného colného dlhu a pôvodného colného dlhu. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 540721/2014 zo dňa 04.03.2015 zamietol a rozhodnutie Colného úradu Bratislava potvrdil. II. Žaloba 5. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 540721/2014 zo dňa 04.03.2015. V žalobe namietal, že spoločnosť REBOX zastupoval na základe Rámcovej komisionárskej zmluvy uzatvorenej dňa 07.09.2009, na základe ktorej vystupoval v colnom konaní vo vlastnom mene a na účet spoločnosti REBOX. Žalobca sa vo všetkých colných konaniach zároveň nechal zastupovať na základe Rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 01.12.2008 spoločnosťou GESCOM, s.r.o., ktorá vystupovala za žalobcu v jeho mene a na jeho účet. 6. Žalobca tvrdil, že ukončením predmetného colného konania, v rámci ktorého bolo zistené porušenie colných predpisov, skončilo zastupovanie spoločnosti REBOX žalobcom a účinky všetkých jeho právnych úkonov prešli do sféry subjektívnych práv a povinností tejto spoločnosti. Preto žalobca zastal názor, že po ukončení zastupovania nemôže byť zodpovedným subjektom zástupca. Poukázal tiež na to, že následná kontrola bola vykonaná iba v spoločnosti REBOX a preto colný úrad nepostupoval správne, keď na zaplatenie colného dlhu zaviazal aj žalobcu. 7. Žalobca s poukazom na § 12 ods. 19 Colného zákona a čl. 127 a čl. 221 ods. 1 Colného kódexu tvrdil, že dodatočné vymeranie colného dlhu, resp. jeho výpočet, zápis do účtovnej evidencie a následné oznámenie dlžníkovi v zmysle Colného kódexu nie je možné vykonať súčasne jedným úkonom tak, ako to umožňuje § 12 ods. 19 Colného zákona. Žalobca uviedol, že podľa tohto ustanovenia Colného zákona zrejme colný úrad postupoval, keď všetky tri procesné úkony, ktoré je možné vykonať len postupnými následnými krokmi, vykonal prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca poukázal na rozhodovaciu a výkladovú prax Súdneho dvora EÚ, najmä na rozhodnutia C-124/08 a C 125/08 vo veci Gilbert Snauwert c/a Belgické kráľovstvo a C-201/04 vo veci Molenbargnatie NV c/ a Belgické kráľovstvo, pričom trval na tom, že colný úrad postupoval nezákonne, keď rozhodnutím dodatočne vymeral žalobcovi a spoločnosti REBOX ako spoločne a nerozdielne zaviazaným dlžníkom colný dlh a po zápise do účtovnej evidencie tým istým rozhodnutím oznámil žalobcovi výšku colného dlhu. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, bolo vydané v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Colného kódexu. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného skutočnosť, že sa žalobca nechal na základe mandátnej zmluvy v colnom konaní priamo zastupovať spoločnosťou GESCOM, s.r.o., ktorá konala v mene a v prospech žalobcu, nemení postavenie žalobcu ako deklaranta v písomných colných vyhláseniach spoločnosti REBOX. Z tohto dôvodu bol žalobca spoločnosťou GESCOM, s.r.o. vyhlásený a colným úradom uznaný ako deklarant v písomných colných vyhláseniach spoločnosti REBOX. Spoločnosť GESCOM, s.r.o. priamym zastúpením neprebrala na seba zodpovednosť za uvádzanie správnych údajov v jednotlivých colných vyhláseniach, ktorú však má žalobca ako deklarant, a to aj po prepustení tovaru do navrhovaného režimu a ukončení colného konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoje postavenie deklaranta v jednotlivých písomných colných vyhláseniach počas priebehu colných konaní nenamietal. 9. Podľa žalovaného z čl. 5 Colného kódexu vyplýva, že nepriamy zástupca príjemcu, pokiaľ koná vo svojom vlastnom mene, hoci tak robí na účet inej osoby, je zodpovedný za vyhlásenia, ktoré predloží colným orgánom v čase colného konania. Tvrdenie žalobcu, že po ukončení colného konania nemôže byť zodpovedným subjektom, pretože účinky všetkých právnych úkonov prešli do sféry subjektívnych práv a povinnosti príjemcu tovaru, nemá podľa žalovaného svoje opodstatnenie v právnych predpisoch. Podľa čl. 5 ods. 2 druhá zarážka Colného kódexu zastúpenie môže byť nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby. Podľa čl. 201 ods. 3 Colného kódexu dlžníkom dovozného cla je deklarant, pričom v prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá. Právne následky inštitútu nepriameho zastúpenia trvajú pre zástupcu aj po skončení colného konania a jedným z takýchto následkov je aj spoluzodpovednosť za zaplatenie colného dlhu (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 8Sžf/20/2014). 10. Žalovaný ďalej uviedol, že následnou kontrolou vykonanou v období od 07.03.2011 do 05.04.2013 za kontrolované obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 bolo zistené, že žalobca ako nepriamy zástupca spoločnosti REBOX v predmetných prípadoch dovozu nepripočítal sumy za dopravu do colnej hodnoty dovážaného tovaru, čo je cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie spoločenstva, upravená podľa čl. 32 Colného kódexu. Žalobca ako nepriamy zástupca spoločnosti REBOX podával colné vyhlásenia na colnom úrade vo vlastnom mene, ale na účet uvedenej spoločnosti, pričom sa v účtovnej evidencii žalobcu nenachádzali obchodné doklady týkajúce sa dovezeného tovaru. Dňa 11.05.2011 bola spoločnosti REBOX v zmysle § 12 Colného zákona doručená výzva na poskytnutie súčinnosti pri výkone následnej kontroly u žalobcu a predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa vybraných dovozov za kontrolované obdobie. Kontrolou účtovných dokladov u príjemcu bolo zistené, že k colným konaniam boli predložené len faktúry za tovar. V účtovníctve sa nachádzali faktúry za dopravu, ktoré boli riadne zaevidované a zaúčtované, neboli však predložené k colným konaniam. Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu vo vzťahu k určeniu colného dlžníka podľa názoru žalovaného irelevantná. 11. Podľa žalovaného colný úrad pri dodatočnom vymeraní colného dlhu postupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení Colného kódexu a Colného zákona, nakoľko vypočítanú výšku colného dlhu zapísal do účtovnej evidencie dňa 20.08.2014 a následne v ten istý deň vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi a spoločnosti REBOX dodatočne vymeral colný dlh a po zápise do účtovnej evidencie oznámil výšku dodatočne vymeraného colného dlhu. Výpočet výšky colného dlhu, jeho zápis do účtovnej evidencie a následné oznámenie colného dlhu, nebolo podľa žalovaného vykonané jedným úkonom (prvostupňovým rozhodnutím), ako to tvrdí žalobca. Rozhodnutím vydaným colným úradom bol dodatočne vymeraný colný dlh a bolo ním vykonané oznámenie výšky dodatočne vymeraného colného dlhu, ktorá bola predtým vypočítaná a zapísaná do účtovnej evidencie. Reálne oznámenie colného dlhu nastalo doručením rozhodnutia žalobcovi dňa 28.08.2014 a spoločnosti REBOX dňa 05.09.2014, pričom colný dlh zapísal colný úrad do účtovnej evidencie dňa 20.08.2014. IV. Relevantná právna úprava 12. Podľa § 12 ods. 19 Colného zákona ak sa má v súlade s colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh, colný úrad zapíše do účtovnej evidencie sumu colného dlhu uvedenú v protokole, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie, a v súlade s colnými predpismi oznámi túto sumu dlžníkovi rozhodnutím o dodatočnom vymeraní colného dlhu. 13. Podľa článku 32 ods. 1 pís. e/ i) Colného kódexu pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 29 sa pripočítajú k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru. 14. Podľa článku 201 ods. 1 Colného kódexu colný dlh pri dovoze vzniká: a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo b) prepustením takéhoto tovaru do režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Podľa ods. 2 colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia. Podľa ods. 3 dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá. 15. Podľa článku 217 ods. 1 Colného kódexu colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len "sumu cla", akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis). 16. Podľa článku 220 ods. 1 Colného kódexu ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219. 17. Podľa článku 221 ods. 1 Colného kódexu akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi. 18. Podľa článku 213 Colného kódexu ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. V. Závery správneho súdu 19. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či zánikom zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako nepriamym zástupcom príjemcu dovezeného tovaru a zastúpenou spoločnosťou REBOX zanikla aj zodpovednosť žalobcu - colného deklaranta za dodatočne vymeraný colný dlh a či colný úrad postupoval pri jeho zistení, zaevidovaní a oznámení colným dlžníkom v súlade s Colným kódexom. 20. Zo skutkových zistení colných orgánov vyplýva, že na základe následnej kontroly vykonanej u žalobcu za obdobie od 01. do 31.12.2010, ktorej výsledky boli zhrnuté v protokole č. 9005233/1/161352/2013, bolo zistené, že žalobca na základe Rámcovej komisionárskej zmluvy zo dňa 07.09.2009 vystupoval pri dovozoch tovaru v kontrolovanom období ako nepriamy zástupca príjemcu - spoločnosti REBOX, pričom vo vlastnom mene, ale na účet tejto spoločnosti, podával na colnom úrade colné vyhlásenia. Žalobca ako colný deklarant a nepriamy zástupca príjemcu dovezeného tovaru podľa zistení colného úradu nepripočítal sumy za dopravu tovaru do colnej hodnoty dovážaného tovaru, za ktorú sa v zmysle Colného kódexu považuje cena skutočne platená za tovar alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie spoločenstva podľa čl. 32 Colného kódexu. Kontrolou účtovných dokladov u príjemcu tovaru bolo zistené, že v jeho účtovníctve sa nachádzali aj faktúry za dopravu tovaru, ktoré boli riadne zaevidované a zaúčtované, neboli však predložené k colným konaniam, v ktorých sa vychádzalo len z faktúr za tovar. Keďže žalobca ako deklarant a nepriamy zástupca príjemcu tovaru uviedol v colných vyhláseniach nesprávne údaje o dovezenom tovare, v dôsledku čoho bola do účtovnej evidencie zapísaná nižšia ako skutočná dlžná suma dovozných platieb (o náklady za dopravu dovážaného tovaru), zodpovedá za vzniknutý colný dlh spoločne a nerozdielne s príjemcom tovaru, na účet ktorého colné vyhlásenia colnému úradu predložil. 21. Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu, a to okamihom prijatia colného vyhlásenia. Colným dlžníkom je deklarant, ktorý podaním colného vyhlásenia preberá zodpovednosť za správnosť údajov v ňom uvedených. Ak sa počas následnej kontroly zistí nesprávnosť týchto údajov, nemôže sa deklarant zbaviť zodpovednosti za dodatočne vymeraný colný dlh tým, že jeho zmluvný vzťah s príjemcom tovaru, ktorého zastupoval v colnom konaní, medzičasom zanikol. Preto je súd toho názoru, že colné orgány postupovali v prejednávanej veci v súlade s Colným kódexom, keď za colných dlžníkov určili žalobcu ako deklaranta a tiež príjemcu dovezeného tovaru, pri ktorom bola nesprávne určená jeho colná hodnota. 22. Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti postupu colného úradu v súvislosti so zistením a zápisom colného dlhu do účtovnej evidencie a jeho následným oznámením dlžníkovi, je súd toho názoru, že z citovaných ustanovení relevantných právnych predpisov, ako aj z rozhodnutí súdneho dvora, na ktoré poukázal v žalobe žalobca, možno vyvodiť, že v prípade dodatočného vymerania colného dlhu musí oznámeniu rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu predchádzať jeho zápis do účtovnej evidencie. Colný úrad vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že po zápise do účtovnej evidencie colný dlh žalobcovi a príjemcovi tovaru dodatočne vymeriava a rozhodnutím oznamuje. V čase vydania rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu bol dňom 20.08.2014 tento colný dlh zapísaný do účtovnej evidencie, pričom oznámený bol žalobcovi doručením predmetného rozhodnutia dňa 28.08.2014. Z hľadiska časovej postupnosti teda možno konštatovať, že oznámeniu colného dlhu žalobcovi predchádzal jeho zápis do účtovnej evidencie. 23. Z argumentácie žalobcu podľa názoru súdu nevyplýva, v čom konkrétne sa postup colného úradu priečil ustanoveniam Colného kódexu, ktorý nevylučuje, aby bol colný dlh dodatočne vymeraný a zapísaný do účtovnej evidencie súčasne s rozhodnutím colného orgánu, ktoré je následne oznámené colnému dlžníkovi doručením odpisu tohto rozhodnutia. Postupnosť krokov colného úradu v súvislosti s vymeraním predmetného colného dlhu podľa názoru súdu nijakým spôsobom nemohla zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu a treba zdôrazniť, že to netvrdil ani žalobca v podanej žalobe. 24. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli z hľadiska žalobných dôvodov v súlade s citovanými právnymi predpismi. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 190 SSP a žalobu zamietol. 25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.