Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200749 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200749.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Námestie J. Herdu 2, Trnava, zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9943-7000/2014-OK/4 zo dňa 30.01.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov - ďalej aj ZVO) č. 9943-7000/2014-OK/4 zo dňa 30.01.2015. 2. V žalobe sa uvádza, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu postupu zadávania podlimitnej zákazky - užšej súťaže na predmet zákazky „Rekonštrukcia vybraných budov verejného obstarávateľa“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 193/2010 zo dňa 08.10.2010 pod zn. 06288-MUP. Dňa 09.02.2015 bol žalobcovi doručený protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZVO č. 9943-7000/2014- OK/4 zo dňa 30.01.2015, ku ktorému podal v žalovaným určenej lehote písomné vyjadrenie. K vyjadreniu žalobcu zaujal žalovaný dňa 18.03.2015 písomné stanovisko, pričom protokol o výsledku kontroly ponechal nezmenený. Dňa 25.03.2015 bol protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZVO č. 9943-7000/2014-OK/4 zo dňa 30.01.2015 prerokovaný medzi zástupcami žalobcu a žalovaného, o čom bola spísaná zápisnica č. 9943-7000/2014-OK/8. 3. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutím a postupom žalovaného, ktorý nebol v súlade so ZVO, bol ukrátený na svojich právach. Namietal, že povinnosťou žalovaného bolo v odôvodnení napadnutého protokolu vysporiadať sa so všetkými posudzovanými skutočnosťami a vyvodiť z nich presvedčivé závery o tom, či zistené porušenia ZVO mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 4. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca predmetnú zákazku rozdelil na 5 samostatných častí, uchádzači mohli predkladať ponuky aj na jednotlivé časti zákazky, pričom vo vysvetlení súťažných podkladov žalobca uviedol, že výška zábezpeky (33.000,- eur) je rovnaká bez ohľadu na to, či je ponuka predložená na celú zákazku alebo jednotlivú časť. So záverom kontrolnej skupiny žalovaného, že uvedený postup je porušením § 36 ods. 1 ZVO, nakoľko žalobcom požadovaná zábezpeka presiahla 5% z predpokladanej hodnoty zákazky určenej pre časti 2,3,4 a 5 predmetu zákazky, žalobca nesúhlasil a tvrdil, že žalovaným uplatnený výklad zákona je v priamom rozpore s § 5 ods. 4 ZVO. Mal za to, že zábezpeka sa stanovuje z predpokladanej hodnoty zákazky súčtom hodnôt jednotlivých častí, nie tak ako to uviedol žalovaný v napadnutom protokole. 5. Žalobca tiež nesúhlasil so zisteniami žalovaného, podľa ktorých bolo neprimerané a v rozpore s § 32 ods. 6 ZVO požadovať od uchádzačov predloženie prísľubu banky na poskytnutie úveru vo výške 1.000.000,- eur resp. vyžadovať ročný celkový obrat za posledný hospodársky rok (2009) v minimálnej výške 2,2 mil. eur bez DPH, a zároveň spôsobilé odradiť uchádzačov od účasti vo verejnom obstarávaní. V súlade so zákonom boli podľa názoru žalobcu stanovené podmienky na preukázanie minimálnej úrovne technickej a odbornej spôsobilosti uchádzačov, pri ktorých žalovaný v protokole konštatoval rozpor s § 28 ods. 1 písm. b/, g/ ZVO. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby namietal, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je konkrétne a odôvodnené tvrdenie žalobcu, že nezákonným rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich z právneho predpisu. Samotné tvrdenie, že bol žalobca ukrátený na svojich právach, nepostačuje na to, aby bol aktívne procesne legitimovaný domáhať sa svojho práva na súde žalobou. Uvedená podmienka aktívnej procesnej legitimácie žalobcu podľa § 250 ods. 2 O.s.p. v danom prípade podľa žalovaného splnená nebola, nakoľko žalobca nikde v žalobe neuvádza, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol rozhodnutím resp. postupom správneho orgánu ukrátený. 7. Žalovaný ďalej namietal, že protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZVO nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/5/2011). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci zn. 5Sžp/5/2011, ako aj na ďalšie rozhodnutia tohto súdu sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a 5Sžf/31/2011, v ktorých síce Najvyšší súd SR pripustil súdne preskúmanie protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole dodržiavania ZVO, avšak len v časti obsahujúcej uloženie povinností kontrolovanému subjektu podľa § 13 ods. 6 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole, ak sa na výkon kontroly verejného obstarávania vzťahoval tento zákon. Žalobca však upozornil na to, že podľa ZVO účinného od 01.01.2010, na rozdiel od úpravy výkonu kontroly podľa tohto zákona účinného do 31.12.2009, už žalovaný neukladá kontrolovaným subjektom (ani žalobcovi) povinnosti podľa § 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z., teda prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky. Z týchto dôvodov preto podľa názoru žalovaného nie je možné aplikovať vyššie opísané závery Najvyššieho súdu SR na prejednávaný prípad, nakoľko na kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky sa vzťahovala právna úprava ZVO účinná po 01.01.2010. 8. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol konanie zastaviť, nakoľko napadnutý protokol nie je individuálnym správnym aktom podliehajúcim súdnemu preskúmaniu podľa piatej časti O.s.p. Pre prípad, že by sa s uvedeným návrhom súd nestotožnil, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom podrobne rozobral všetky porušenia zákona zistené pri kontrole zadávania predmetnej zákazky a na svojich záveroch uvedených v protokole zotrval. 9. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 10. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - S.s.p. (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 11. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 12. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 13. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 7 písm. e/ S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 16. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). 17. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 ods. 6 ZVO a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so zástupcami žalobcu aj ústne prerokoval. Napadnutý protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZVO je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. 18. Krajský súd je toho názoru, že protokol nie je rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý by zakladal, menil, rušil alebo deklaroval práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo osobe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Môže slúžiť len ako podklad pre prípadný ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 ZVO, prípadne pre potreby poskytovateľa príspevku na financovanie predmetu zákazky z verejných zdrojov, ak boli tieto žalobcovi poskytnuté. Uloženie pokuty, príp. povinnosti vrátiť verejné finančné prostriedky, by nepochybne predstavovali zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, čo však žalobca ani v žalobe netvrdí. Samotný protokol o kontrole dodržiavania ZVO, hoci konštatuje porušenia zákona zo strany žalobcu, však nemôže zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu. Preto je jeho súdne preskúmanie v správnom súdnictve neprípustné. 19. Uvedený záver by v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aplikácia S.s.p. v predmetnej veci preto nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenie žalovaného rovnako nemohlo byť súdne preskúmané. 20. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZVO je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP a žalobu odmietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 21. Ako žalovaný správne upozornil (bod 7. odôvodnenia tohto rozsudku), súdna prax v minulosti pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania ZVO (najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012). U uvedenom konaní však protokol obsahoval aj uloženie povinnosti pre kontrolovaného v stanovenej lehote odstrániť nedostatky zistené kontrolou, ktorá sa uskutočnila podľa zákona č. 10/1996 Z.z., ktorý takýto postup predpokladal. V prejednávanom prípade však žalovaný pri kontrole u žalobcu postupoval podľa právneho režimu platného a účinného po 01.01.2010, kedy už vyššie opísané dôsledky aplikácie zákona č. 10/1996 Z.z. neprichádzali do úvahy a ani žalobou napadnutý protokol preto neobsahuje uloženie akýchkoľvek povinností pre žalobcu. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.