Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200752 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200752.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Moniky Valašikovej, v právnej veci žalobcu: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XRM/ XXXX-XX-I zo dňa 13.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: XRM/XXXX-XX-I zo dňa 13.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný orgán podľa § 19 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu D. súdu v I. sp. zn.: S.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento súd ako povinná osoba odmietla žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií týkajúcich sa súdneho konania vedeného na D. súde v I. pod sp. zn. XS/XXX/XXXX, v ktorej žalobca požadoval sprístupniť informácie: „kópie všetkých podaní spoločnosti J. S. SR, a.s., ktoré krajský súd eviduje v spise v rámci konania prebiehajúcom pred D. súdom pod sp. zn.: 5S XXX/XXXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia K. veterinárnej a potravinovej správy S. republiky, č.k. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX“ (ďalej aj len “požadované informácie“). Z. rozhodnutie žalovaný zároveň v zmysle § 59 ods. X správneho poriadku potvrdil. Y. považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov a žiadal zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie. Y. žiadal v zmysle § 250j ods. X O.s.p. uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie v zmysle zákona o slobode informácií. Z. na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého povinná osoba odmietla sprístupniť informácie z dôvodu, že sa týkajú „rozhodovacej činnosti súdu“ v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a zároveň, že žalobca môže požiadať o povolenie nazrieť do spisu v zmysle § 44 ods. X O.s.p. alebo o vydanie úradného potvrdenia o skutočnostiach známych zo spisu v zmysle § 64 ods. 1, X vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o S. a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, K. súd a vojenské súdy. Y. odôvodnil svoje rozhodnutie predovšetkým tým, že žiadosť žalobcu o informácie je potrebné posúdiť bezvýhradne podľa zákona o slobode informácií. Z. „rozhodovacia činnosť súdu“ by sa mal vykladať ako postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným účastníkom konania, ale aj samotné rozhodovanie súdov a preto všetky informácie nachádzajúce sa v spise možno považovať za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, s výnimkou výsledku konania, t.j. rozhodnutia, ktoré sa sprístupňuje podľa § 82a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdoch. Keďže požadované informácie sú súčasťou spisu, vzťahujú sa na ne obmedzenia prístupu v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a teda ich nemožno sprístupniť. Podľa žalobcu sú preskúmavané rozhodnutia nezákonné, pričom ich vydaním bol ukrátený na svojom práve na informácie, ktoré zaručuje aj ústava. Y. o slobode informácií je postavený na zásade „čo nie je tajné, je verejné“. D. má teda právo na prístup k informáciám, ktorými disponuje povinná osoba. S týmto právom korešponduje povinnosť povinnej osoby sprístupniť požadované informácie. Z. obmedzení alebo nesprístupnení informácie je povinná osoba povinná preukázať, že je splnená niektorá z výnimiek vymenovaných v § 8 až XX zákona o slobode informácií. K. však musia byť aplikované v nevyhnutnej miere - reštriktívne, t.j. vykladané v prospech zverejnenia. K. v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií by sa nemala vykladať formálne a bez uvedenia logického dôvodu odôvodňujúceho nesprístupnenie informácií, pričom žalobca je názoru, že žiadny logický dôvod pre nesprístupnenie požadovaných informácií neexistuje a to v zásade z dvoch dôvodov. Z. dôvodom je skutočnosť, že požadované informácie tvoria len informácie, ktoré sú predmetom verejných pojednávaní, na ktorých účastníci prednášajú svoje návrhy a predseda senátu (samosudca) oznamuje výsledky prípravy pojednávania. K. môže byť z pojednávania vylúčená len v prípade, že by verejné pojednávanie ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť. V predmetnej veci o žiaden takýto prípad nejde. K. sa teda môže oboznámiť s požadovanými informáciami prostredníctvom účasti na verejných pojednávaniach a teda aj žalobcovi mohli byť informácie sprístupnené ústnou formou na pojednávaní, na ktorom sa mohol ako verejnosť zúčastniť a preto nie je dôvod, aby informácie nemohli byť sprístupnené v listinnej podobe tak, ako to žiadal. Z. osoba mohla sprístupniť informácie bez osobných údajov alebo akýchkoľvek iných údajov chránených podľa osobitného zákona. B. dôvodom je skutočnosť, že v zmysle § 82a zákona o súdoch sú súdy povinné uverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia. J. rozhodnutia v zásade obsahujú aj zhrnutie žaloby, ďalších podaní a vyjadrení účastníkov a teda žalobca resp. verejnosť získa prístup k požadovaným informáciám po ich zverejnení a preto nie je daný dôvod ich nesprístupnenia v listinnej podobe vo forme kópie príslušného dokumentu ešte pred ich zverejnením. Z. požadovaných informácií v momente právoplatnosti rozhodnutia a po jeho uverejnení už pre žalobcu nemá význam. II. Y. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Y., že sprístupneniu požadovaných informácií bráni ustanovenie § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a poukázal na odôvodnenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Z. „informácie dotýkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu“ zahŕňa informácie, ktoré sa priamo týkajú rozhodovacej činnosti, t.j. obsah súdneho spisu vrátane vyjadrení účastníkov. Keďže žalobca žiadal sprístupniť kópie všetkých podaní účastníka konania, tak na požadované informácie sa vzťahuje zákonné obmedzenie podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. F. prístupu k informáciám je potom v zákonom ustanovených prípadoch povinnosťou povinnej osoby. Ak by sa prijal argument žalobcu ohľadne verejnosti pojednávaní, potom by ustanovenie § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií stratilo význam a zmysel. Právny poriadok však tvorí jeden celok a preto je možné prijať len jediný rozumný záver, že práve skutočnosť, že pojednávania sú verejné a ustanovenia procesných predpisov umožňujú v osobitných prípadoch nahliadanie do spisov aj iných osôb ako účastníkov konania, tvorí podklad pri vylúčení informácií, ktoré obsahuje súdny spis, na základe zákona o slobode informácií. Aj keď nejde o osobné údaje, obchodné tajomstvo alebo utajované skutočnosti, ale na požadované informácie sa vzťahujú dôvody podľa § 11 zákona o slobode informácií, povinná osoba takéto informácia nemôže sprístupniť. Zo zákona vyplýva, že všetky informácie dotýkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, t.j. všetky informácie, ktoré obsahuje súdny spis, sú zo sprístupnenia vylúčené. Z. verejnosti k informáciám dotýkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu je zabezpečený princípom prevažujúceho verejného záujmu, ktorý je v § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií vyjadrený skutočnosťou, že z obmedzenia prístupu k informáciám sú vylúčené informácie podľa § 82a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdoch. Y. teda umožnil prístup verejnosti k všetkým, i neprávoplatným rozhodnutiam a takto zabezpečil prístup verejnosti k informáciám dotýkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu. U.. D. súd v I. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. X O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom S. republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. X O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Z. správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli účastníkmi opísané v ich písomných podaniach. Podľa článku XX ods. X V. SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. XX ods. X V. SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Z. a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. X zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu J. poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 46 zákona č. XX/XXXX Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Y. namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Súd sa s jeho názorom nestotožnil. Z. bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. F. zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. A. výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. F. musí byť presvedčivé. Z. na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. E. sa, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. F. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. W. dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. W. takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. F. dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Súd je názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (ako aj povinnej osoby) poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Z. akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. S., ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade nemožno konštatovať nezákonnosť rozhodnutia. E. žalobcu sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa nimi zaoberal a v rozhodnutí zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. X. a podmienky prístupu k informáciám upravené zákonom č. XXX/XXXX Z.z. oprávňujú každého na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. F. povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. U. sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Y. o slobode informácií vychádza z v ústave zakotveného práva na informácie ako základného práva v zmysle P. základných práv a slobôd a presadil princíp publicity verejnej správy. J. princíp sa nesie v duchu „čo nie je tajné, je verejné“, na rozdiel od princípu diskrétnosti, kedy sú verejnosti prístupné iba tie informácie, ktoré sú (napr. zákonom) výslovne označené za „verejné“. Podľa čl. XX ods. X V. SR dôvodom na obmedzenie práva na informácie môžu byť len skutočnosti v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. D. spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. Z. vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. K. pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. XX ods. X V. SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. J. obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. X. obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSži X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Z pohľadu V. súdu SR (napr. nález sp. zn. I. ÚS XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX) z ustanovenia čl. XX ods. X a X V. SR možno vyvodiť ústavné právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. J. ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (čl. XX ods. 4, čl. XX ods. X V. SR). Z. takomto obmedzovaní základného práva treba prihliadať na to, aby zákonné obmedzenia základného práva platili rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. A. pri obmedzovaní základného práva sa má dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ (čl. XX ods. X a X V. SR). W. už bolo uvedené zákon o slobode informácií je postavený na princípe publicity (otvorenosti), pričom zároveň platí, že povinná osoba sprístupní požadované informácie po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. D. informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť, sú vymedzené v § 8 až XX zákona o slobode informácií. V uvedených ustanoveniach zákon vymedzuje výnimky, kedy je vo verejnom záujme potrebné informácie obmedziť alebo nesprístupniť. Q. zásah by mal byť minimálny, avšak závisí na posúdení konkrétneho prípadu, kedy a v akom rozsahu je nevyhnutné na ochranu legitímnych záujmov (ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, bezpečnosť verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti) požadované informácie nesprístupniť, prípadne obmedziť ich sprístupnenie. V § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií je zakotvená možnosť obmedziť sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupniť, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu J. poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Z. „rozhodovacia činnosť súdu“ je pomerne neurčitý. V zásade však možno za rozhodovaciu činnosť súdu považovať postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov konania urobené voči súdu - podania (ako v danej veci) alebo iným účastníkom konania a samotné rozhodovanie súdov (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSži X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Q. informácie sa nachádzajú v súdnom spise, takže za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. Zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií budú teda vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade prístupné len účastníkom konania. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. XSži X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX E. súd SR v právne a skutkovo obdobnej veci uvádza, „...informácie žiadané žalobcom v tomto prípade podľa zákona o slobode informácií sú informáciami, ktoré obsahuje súdny spis a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Z. požadovaných informácií by s ohľadom na ustanovenie § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám prekročil rámec povinnosti ustanovený zákonom povinnej osobe sprístupňovať informácie. V zmysle uvedeného ustanovenia informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu (vrátane V. súdu SR) sú vylúčené z použitia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože sa na ne vzťahujú osobitné postupy. V tomto prípade je ako lex specialis nevyhnutné aplikovať Občiansky súdny poriadok...“ V tejto veci išlo nad všetky pochybnosti o žalobcom požadované informácie, ktoré sa týkali rozhodovacej činnosti súdu v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií (...kópie všetkých podaní spoločnosti J. S. SR, a.s., ktoré krajský súd eviduje v spise v rámci konania prebiehajúcom pred D. súdom pod sp. zn.: 5S XXX/XXXX ...). Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného posudzoval z hľadiska toho, či zodpovedalo dikcii ustanovenia § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, a teda či bolo (v rozsahu žalobných dôvodov) vydané v súlade so zákonom. Y. upravil obmedzenie prístupu k informáciám i princíp prevažujúceho verejného záujmu pri informáciách, ktoré sa síce dotýkajú rozhodovacej činnosti súdu, ale napriek tomu nevzhliadol dôvody, pre ktoré je možné úplne vylúčiť prístup verejnosti k nim. Y. nevzhliadol ústavné limity pre obmedzenie prístupu k informáciám pri informáciách sprístupňovaných podľa osobitného predpisu, rozhodnutiach policajta v prípravnom konaní a pri informáciách o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku. V. súd SR nevyslovil nesúlad uvedeného ustanovenia s V. SR, a preto platí, že toto ustanovenie je súladné s ústavou a prípustným spôsobom upravuje obmedzenie prístupu k informáciám. V danom prípade je teda súd názoru, že žalobcom požadované informácie (kópie všetkých podaní účastníka konkrétneho súdneho konania) spadajú pod rámec „rozhodovacia činnosť súdu“, čo pre povinnú osobu znamená povinnosť obmedziť sprístupnenie informácií alebo informácie nesprístupniť. W. žalobcu týkajúce sa verejnosti pojednávaní a zverejňovania právoplatných rozhodnutí nemôžu poprieť význam a zmysel § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Je nesporné, že pojednávanie je verejné (§ 116 O.s.p.), pričom požadované informácie mohli byť (no aj nemuseli) predmetom verejného pojednávania. F. od toho, že zákon umožňuje za predpokladu splnenia určených podmienok rozhodnúť vo veci aj bez pojednávania, je vecou účastníka konania, v akom rozsahu prednesie svoj návrh na pojednávaní, ktoré v zásade vedie predseda senátu alebo samosudca. Súd nespochybňuje právo žalobcu zúčastniť sa ktoréhokoľvek pojednávania, t.j. aj vo veci, ktorá ho zaujímala (konanie vedené pod sp. zn. 5S XXX/XX, v prípade, ak bolo pojednávanie nariadené) a touto formou realizovať svoje právo na informácie aj o konkrétnom súdnom spore. Z. zúčastniť sa verejného pojednávania však neznamená, že v prípade požadovaných informácií nejde o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu a ako také sa tieto nesprístupňujú. Je zrejmé, že žalobca nebol účastníkom súdneho konania vo veci 5S XXX/XX. Q. § 44 ods. X O.s.p. určuje, že do súdnych spisov môžu nazerať a robiť si z nich výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópie za úhradu vecných nákladov len tie osoby, ktoré sú účastníkmi konania a ich zástupcovia; iné osoby (§ 44 ods. X O.s.p.) len vtedy, ak na to existujú vážne dôvody a predseda senátu na to dal súhlas. V zmysle uvedeného platí, že niekomu inému ako účastníkovi konania môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. U. osoba ako účastník konania má teda právo získavať informácie zo súdneho konania (spisu) prostredníctvom inštitútu „nazerania do spisov“ upraveného v § 44 ods. X O.s.p.. Y. o slobode informácií je rovnakej právnej sily ako zákon č. XX/XXXX Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom argumentáciou žalobcu by boli popreté aj vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Z. osoba vo svojom rozhodnutí okrem iného tiež správne poukázala na § 64 ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. X. neobstojí ani argument ohľadne zverejňovania právoplatných rozhodnutí. V rozhodnutí sa jednak neuvádza doslovný obsah/prepis podaní účastníkov konania ale iba stručné avšak výstižné zhrnutie či už žaloby, vyjadrenia k žalobe, resp. ďalších podaní účastníkov konania a teda nemožno tvrdiť, že po zverejnení rozhodnutia budú žalobcom požadované informácie sprístupnené. Z. verejnosti k informáciám dotýkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu je zabezpečený princípom prevažujúceho verejného záujmu, ktorý je v § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií vyjadrený skutočnosťou, že z obmedzenia prístupu k informáciám sú vylúčené informácie podľa § 82a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdoch, t.j. je umožnený prístup verejnosti ku všetkým súdnym rozhodnutiam, čím zákonodarca zabezpečil prístup verejnosti k informáciám dotýkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu. Q. však neznamená, že by ktokoľvek mal právo na akékoľvek informácie (podania iných účastníkov konania) z akéhokoľvek súdneho spisu. Vzhľadom na uvedené D. súd v I. dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal a rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade nemá na náhradu trov právo. J. rozhodnutie senát D. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.