Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200758 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: ČSAD Invest Logistics, s.r.o., IČO: 35 770 082, Stará Vajnorská 17, Bratislava, zastúpený: Legium s.r.o., advokátska kancelária, Bukureštská 3, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Adrian Šándorčín, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 13.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne V období od 07.03.2011 do XX.XX.XXXX vykonal S. úrad X. u žalobcu následnú kontrolu po prepustení tovaru do colného režimu, zameranú na správnosť sadzobného zatriedenia a správnosť stanovenia colnej hodnoty dovážaného tovaru uvedeného na colných vyhláseniach za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. B. kontrolou, z ktorej bol vyhotovený L. o následnej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bolo zistené, že žalobca ako nepriamy zástupca príjemcov tovaru v prípadoch dovozu neprepočítal celkové sumy za tovar a sumy za dopravu do colnej hodnoty dovážaného tovaru, čo je cena skutočne platená a cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie spoločenstva upravená podľa čl. XX B. G. (Q.) č. XXXX/XX, ktorým sa ustanovuje S. kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj len „S. kódex“). V účtovnej evidencii žalobcu, ktorý bol v colných vyhláseniach uvedený ako deklarant, sa nenachádzali obchodné doklady týkajúce sa dovezeného tovaru. S. úrad X. na základe L. o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov právnickou osobou č. C.- TR-XX/XXXX, XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX prerokoval podozrenie zo spáchania colného deliktu žalobcom, pri ktorom bolo zistené, že žalobca ako nepriamy zástupca príjemcov tovaru - X. X., spol. s r.o., L. park I. XXXX, I., N.: XX XXX XXX (ďalej aj len „X. X., spol. s r.o.“) a G., spol. s r.o., V Z. X/a, X., N.: XX XXX XXX (ďalej aj len „G., spol. s r.o.“) uviedol nesprávne údaje v písomných colných vyhláseniach č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX u príjemcu tovaru - X. X., spol. s r.o. o colnej hodnote tovaru uvedeného v týchto colných vyhláseniach, čím spôsobil, že mu bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh na základe nesprávnych údajov a vznikol rozdiel na colnom dlhu vo výške X XXX,XX eur a v písomných colných vyhláseniach č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX u príjemcu tovaru - právnickej osoby G., spol. s r.o. o colnej hodnote tovaru uvedeného v týchto colných vyhláseniach, čím spôsobil, že mu bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh na základe nesprávnych údajov a vznikol rozdiel na colnom dlhu vo výške X XXX,XX eur. S. nedoplatok na colnom dlhu za spoločnosti X. X., spol. s r.o. a G., spol. s r.o. vznikol vo výške X XXX,XX eur. S. úrad X. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 zákona č. XXX/XXXX Z. z. S. zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „S. zákon“), spôsobom uvedeným v § 72 ods. X písm. d) S. zákona a uložil mu pokutu vo výške XXX eur spolu s povinnosťou uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu v paušálnej sume XX,XX eur podľa § 78 ods. X S. zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Z. rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Z. P. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre prehľadnosť rozdelil námietky žalobcu do troch bodov. B. č. 1: Vzhľadom na to, že doklady zo strany dotknutých spoločností boli S. úradu X. doručené do konca mája XXXX, žalobca predpokladal, že do konca roka XXXX musel S. úrad X. zistiť porušenie povinností vyplývajúcich z colných predpisov a musel mať aj ustálené, kto ich porušil. Z. porušení colných predpisov a dohľad nad ich dodržiavaním je základnou úlohou colných orgánov, teda v tomto smere postupujú rutinne, s náležitou odbornosťou a skúsenosťami. V tejto súvislosti žalobca namietal, že S. úrad X. nepovažoval za potrebné vykonanie žiadneho z ním navrhovaných dôkazov a jeho argumentáciu označil za „právne irelevantnú a účelovú“, pričom zodpovednú osobu určil prečítaním označeného deklaranta v kolónke XX jednotlivých Y.. B. výsluch dotknutých osôb je podľa názoru žalobcu významný za účelom ustálenia zodpovednosti za spáchanie colného deliktu podľa § 72 ods. X písm. d) S. zákona. B. S. zákon nestanovuje, ktorá zložka colného úradu má porušenie zistiť, mal žalobca za to, že subjektívna lehota podľa § 76 ods. X S. zákona začína plynúť skutočným zistením uvedených skutočností a ustálením vinníka zo strany ktoréhokoľvek z oddelení colného úradu, resp. odo dňa, kedy túto skutočnosť zistiť mal a mohol a nie až protokolom, ktorým S. úrad X., oddelenie následných kontrol oznámilo S. úradu X., oddeleniu právnemu, dotknuté okolnosti. U. lehota začala plynúť najneskôr XX.XX.XXXX a uplynula najneskôr ku dňu XX.XX.XXXX. B. č. 2: V dotknutých colných konaniach sa žalobca nechal zastupovať na základe G. mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou R. s.r.o., Na J. 1, U., N.: XX XXX XXX (ďalej aj len „R. s.r.o.“), ktorá vystupovala za žalobcu v jeho mene a na jeho účet. S. deliktu podľa § 72 ods. X písm. d) S. zákona sa nedopustí automaticky deklarant, konajúci ako nepriamy zástupca, ale osoba, ktorá doklady skutočne colným orgánom predložila. Z. nepredkladal S. úradu X. žiadne doklady, ale doklady boli predložené jeho zástupcom, spoločnosťou R. s.r.o., pričom tieto doklady boli odovzdané uvedenej spoločnosti na predloženie spoločnosťami G., spol. s r.o. a X. X., spol. s r.o.. L. v kolónke XX jednotlivých Y. nie je podpisom žalobcu, resp. jeho zamestnanca, nakoľko s osobou Y. P. nemá žiadny priamy alebo nepriamy vzťah. Pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty colného deliktu musí colný úrad dospieť k presvedčeniu, že žalobca ako páchateľ tohto colného deliktu porušil colné predpisy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok B. súdu SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX. B. č. 3: K určeniu výšky pokuty dospel S. úrad X. okrem iného aj s odkazom na výšku rozdielu vzniknutého colného dlhu (v celkovej výške X XXX,XX eur). U., že z dôvodu uplynutia lehoty na oznámenie colného dlhu nemohol byť colný dlh vymeraný v celej výške (výlučne z dôvodu postupu colných orgánov, nakoľko následná kontrola začala v dostatočnom časovom predstihu), nie je dôvod, ktorý by mal byť zosobňovaný žalobcovi pri určení výšky ukladanej sankcie. U. žalobcu na danom prípade znásobuje, že spoločnosť G., spol. s r.o. mu za služby colnej deklarácie nezaplatila. V súvislosti s výškou uloženej sankcie tiež uviedol, že časť colného dlhu vo výške XXX,XX eur spoločnosť X. X., spol. s r.o. uhradila a časť colného dlhu vo výške X XXX,XX eur za spoločnosť G., spol. s r.o. uhradil žalobca. N.. P. žalovaného Z. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol: K námietke č. 1: B. kontrola vykonaná u žalobcu sa týkala nielen colných vyhlásení spoločnosti X. X., spol. s r.o. a G., spol. s r.o., ale aj príjemcov tovaru G., Q.-N.-S., s.r.o., ML I., a.s., H. U., s.r.o., O. U. s.r.o., Y. R. Q., U. A. J., s. r. o., U. X., spol. s r.o., chemO. s.r.o., L. O., spol. s r.o., N. U. s.r.o., W. U., s.r.o., O. Q. s. r. o., Q., s.r.o., z čoho vyplýva mimoriadna náročnosť následnej kontroly, ktorej dĺžka bola vzhľadom na to primeraná. C. ani subjektívna lehota na uloženie sankcie neuplynula. Ak došlo ku konaniam, ktorými bola naplnená skutková podstata colného deliktu v čase od apríla XXXX, je zrejmé, že objektívna šesťročná lehota na uloženie sankcie uplynie najneskôr v apríli XXXX. Z. plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie je podľa § 76 ods. X S. zákona určený dňom, keď colný úrad zistil, že určitá osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi. B. kontrola u žalobcu bola ukončená dňa XX.XX.XXXX a až po jej ukončení mal S. úrad X. k dispozícii všetky podklady potrebné pre následné posúdenie, či došlo k porušeniu colných predpisov a kto za toto porušenie zodpovedá. S. úrad X. dal žalobcovi možnosť vyvrátiť zistenia následnej kontroly, keď ho listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval, aby sa dostavil na prerokovanie zistených nedostatkov. Z. podal dňa XX.XX.XXXX vysvetlenie, o čom bola spísaná zápisnica. B. v čase spísania L. o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX boli colným orgánom známe skutočnosti odôvodňujúce podozrenie, že žalobca sa dopustil colného deliktu a nemohli im byť známe pred ukončením následnej kontroly. W. vo veci colného dlhu i colného deliktu mohlo byť začaté až po ukončení následnej kontroly, a preto je deň XX.XX.XXXX dňom zistenia porušenia colných predpisov. K ustáleniu zodpovednosti za colný delikt prečítaním označeného deklaranta v kolónke XX jednotlivých Y. žalovaný uviedol, že žalobca vystupoval ako deklarant na základe nepriameho zastúpenia, pričom za správnosť údajov uvedených v colných vyhláseniach zodpovedá deklarant aj po prepustení tovaru do navrhovaného režimu a ukončení colného konania. Podľa čl. X ods. X druhá zarážka S. kódexu zastúpenie môže byť nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby. V tomto ustanovení je zakotvená absolútna objektívna zodpovednosť, pričom na uplatnenie zodpovednostných následkov postačuje samotné porušenie, nesplnenie alebo opomenutie povinností stanovených S. zákonom. Z absolútnej povahy objektívnej zodpovednosti vyplýva, že sa jej nemožno zbaviť. P. dokazovania výsluchom dotknutých osôb žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné, pretože vychádzal z objektívneho charakteru zodpovednosti právnickej osoby za porušenie colných predpisov. K námietke č. 2: Z čl. XXX ods. X B. W. (Q.) č. XXXX/XX, ktorým sa vykonáva B. G. (Q.) č. XXXX/XX, ktorým sa ustanovuje S. kódex (ďalej aj len „B. W. (Q.) č. XXXX/XX“) vyplýva, že za správnosť a pravdivosť údajov uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch zodpovedá deklarant alebo jeho zástupca. U., že sa žalobca nechal na základe G. mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v colnom konaní priamo zastupovať spoločnosťou R. s.r.o., nemení jeho postavenie ako deklaranta v colných vyhláseniach. Z. ako nepriamy zástupca spoločností X. X., spol. s r.o. a G., spol. s r.o. vo svojej evidencii uchovával písomné colné vyhlásenia týchto spoločností a bol si vedomý, že v nich vystupuje ako deklarant. Na základe G. komisionárskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX si bol žalobca vedomý, že v colnom konaní nepriamo zastupuje uvedené spoločnosti, čo mu jednoznačne vyplýva z ustanovení týchto zmlúv s presne vymedzeným rozsahom inštitútu nepriameho zastúpenia. Napriek tomu, že sa nechal priamo zastupovať spoločnosťou R. s.r.o., mal mať vedomosť, že táto spoločnosť priamym zastúpením neprebrala na seba zodpovednosť za uvádzanie správnych údajov v jednotlivých písomných colných vyhláseniach, čo vyplýva z ustanovení predmetnej zmluvy. Za správnosť údajov uvedených v colných vyhláseniach zodpovedá žalobca ako deklarant. B. sa žalobca svojím konaním dopustil colného deliktu, jeho zodpovednosť sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť). Pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu nie je potrebné skúmať mieru a rozsah zavinenia žalobcu, ale preukazuje sa len protiprávnosť jeho konania alebo opomenutia a to, či následkom tohto konania alebo opomenutia nastal protiprávny stav predpokladaný v príslušnej skutkovej podstate colného deliktu. K námietke č. 3: U. vo výške XXX eur a jej odôvodnenie je vo vzťahu ku konkrétnej skutkovej podstate colného deliktu a zistenému skutkovému stavu podľa žalovaného dostatočné a zodpovedá vykonanému dokazovaniu i závažnosti porušenia colných predpisov. D. sankcie v spodnej hranici zákonného rozpätia je primerané a nevybočuje z medzí správneho uváženia. S. úrad X. pri jej určení prihliadal na mieru spoločenskej nebezpečnosti, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý trvá od prijatia predmetných colných vyhlásení. D. časti colného dlhu žalobcom nemá vplyv na výšku uloženej pokuty a nezbavuje ho zodpovednosti za porušenie colných predpisov. IV. L. veci W. súd v X. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. L. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza: K námietke č. 1: T. účastníkmi konania bola spornou otázka začatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za colný delikt, ktorá vyplýva z ustanovenia § 76 ods. X S. zákona. Podľa § 76 ods. X S. zákona, pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušiteľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti. L. je potrebné uviesť, že charakter lehôt uvedených v § 76 ods. X S. zákona, teda dvojročnej subjektívnej a šesťročnej objektívnej lehoty na uloženie sankcie za colný delikt, je prekluzívny. N. márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní bolo preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. T. uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný colný delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v správnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. „ex offo“ a v ktoromkoľvek štádiu konania, aj keď ich uplynutie nie je namietané. J. subjektívna prekluzívna lehota v zmysle § 76 ods. X S. zákona začína plynúť od dňa, kedy colný úrad zistí porušenie alebo nesplnenie povinnosti uloženej colnými predpismi zo strany konkrétneho subjektu. C. zistenia porušenia alebo nesplnenia povinnosti sa odvíja od ukončenia kontroly. Až na základe výsledkov vykonanej a ukončenej kontroly môže colný úrad ustáliť stav porušenia alebo nesplnenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu a prijať primerané opatrenia a uložiť sankciu. B. kontrola je ukončená dňom vyhotovenia protokolu o následnej kontrole. J. vypracovania protokolu sa považuje za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre začatie konania o uložení sankcie. V prejednávanej veci bol L. o následnej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX a tento deň sa považuje za deň zistenia porušenia colných predpisov a začiatok subjektívnej lehoty na uloženie sankcie. L. dňom na uloženie sankcie bol deň XX.XX.XXXX, teda správne orgány uložili žalobcovi pokutu pred uplynutím subjektívnej lehoty. Čo sa týka objektívnej lehoty, táto začala plynúť odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti. B. k porušeniu alebo nesplneniu povinnosti zo strany žalobcu došlo prvýkrát dňa XX.XX.XXXX (Y. č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), šesťročná objektívna lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX, teda až po uložení pokuty žalobcovi. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevykonania výsluchu ním navrhovaných osôb súd poukazuje na to, že colné úrady v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonávajú pri následnej kontrole dokazovanie. S. úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. J. hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. P. dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten-ktorý dôkazný prostriedok vykonať. Vzhľadom na to, že žalovaný mal skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, keď návrhu žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania nevyhovel. K námietke č. 2: W. otázkou vo veci bolo posúdenie, či sa žalobca dopustil colného deliktu v zmysle § 70 S. zákona, a to konaním alebo opomenutím tým, že porušil colné predpisy spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. X S. zákona. Podľa § 70 S. zákona, colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. X (ďalej len „porušovateľ“). Podľa § 72 ods. X písm. d) S. zákona, colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Vychádzajúc z čl. X ods. X veta prvá J. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z C. výboru ministrov č. R(XX) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného P. ministrov XX.XX.XXXX (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Q. súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok B. v. G. z júla XXXX) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v O. zákone a O. poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. X odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (XX) XX aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. B. pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. G. chod spravodlivosti v zmysle čl. X ods. X dohovoru ako aj čl. XX ods. X E. U. republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. B. rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. L. teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. J. je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. G. kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). N. správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. W., či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Z. úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa O. zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. L. priestupkoch je obdobná právna úprava. P. rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. P. oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. C. sa napríklad na správny poriadok (§ 47 ods. X správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o colnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, konkrétne o colných deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. O. miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Y. skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. P. výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. G. formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. I. rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Aj predmetné konanie o colnom delikte má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení. U. orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného, základné zásady správneho konania a čl. X dohovoru, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces a napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. V súvislosti s námietkami žalobcu smerujúcimi k zbaveniu sa zodpovednosti za colný delikt poukázaním na to, že sa v konaní nechal zastupovať, je potrebné definovať pojem „deklarant“ ako aj inštitúty priameho a nepriameho zastúpenia v colnom konaní. Podľa čl. X ods. XX S. kódexu, na účely tohto kódexu sa rozumie „deklarantom“ osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva. Podľa čl. X bod 2. S. kódexu, zastúpenie môže byť: priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby. Podľa čl. X bod 4. S. kódexu, zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie či ide o zastúpenie priame alebo nepriame a preukáže sa plnou mocou. C., ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet. Vzhľadom na to, že žalobca bol v colných vyhláseniach uvedený ako deklarant a toto postavenie v priebehu colných konaní nenamietal, správne orgány neboli povinné skúmať, či koná vo svojom mene alebo v mene inej osoby. Aj napriek tomu, že sa nechal zastupovať spoločnosťou R. s.r.o., táto spoločnosť priamym zastúpením neprebrala na seba zodpovednosť za uvádzanie nesprávnych údajov, nakoľko konala v mene a na účet žalobcu, o čom svedčí aj G. mandátna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX. Z. nezbavuje zodpovednosti za spáchanie colného deliktu ani skutočnosť, že na základe G. komisionárskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej so spoločnosťou G., spol. s r.o. a G. komisionárskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej so spoločnosťou X. X., spol. s r.o. vystupoval v colnom konaní vo vlastnom mene a na účet týchto spoločností. Z. colného deliktu sú stanovené S. zákonom. K zodpovednosti za colný delikt sa podľa S. zákona nevyžaduje zavinenie, a to ani vo forme vedomej, či nevedomej nedbanlivosti. V ustanovení § 70 S. zákona je zakotvená absolútna objektívna zodpovednosť, pričom na uplatnenie zodpovednostných následkov - uloženie sankcie vo forme pokuty postačuje samotná skutočnosť porušenia, nesplnenia alebo opomenutia povinností stanovených S. zákonom. L., nesplnenie alebo opomenutie právnej povinnosti vyplývajúcej z colných predpisov je colným deliktom, ktorý možno postihnúť trestom za predpokladu, že takým konaním sú naplnené znaky deliktu a jeho konkrétnej skutkovej podstaty stanovenej colným zákonom (rozsudok B. súdu SR sp.zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Na rozdiel od colného priestupku podľa § 7X ods. 1 S. zákona, nie je zavinenie pojmovým znakom colného deliktu podľa § 70 S. zákona, čo znamená, že zodpovednosť za colný delikt je svojím charakterom objektívnou zodpovednosťou absolútnou bez možnosti liberalizácie, pri ktorej ani nie je potrebné dokazovať zavinenie zo strany sankcionovaného subjektu. Z absolútnej povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného deliktu vyplýva, že tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť - liberovať sa zo žiadnych zákonom uvedených dôvodov. Podľa článku XXX bod 1. B. komisie (Q.) č. XXXX/XX, bez dosahu na možné uplatňovanie penalizačných ustanovení, predloženie vyhlásenia colnému úradu, ktoré podpíše deklarant alebo jeho zástupca, znamená, že deklarant alebo jeho zástupca zodpovedá podľa platných ustanovení za: - správnosť informácií uvedených vo vyhlásení, - pravosť priložených dokumentov a - súlad so všetkými povinnosťami, ktoré sa týkajú prepustenia príslušného tovaru do príslušného režimu. S. orgány v colnom konaní nepotvrdzujú pravosť ani správnosť údajov uvádzaných deklarantom na podanom colnom vyhlásení a tiež nie sú povinné skúmať pravdivosť a správnosť týchto údajov. Za správnosť a pravdivosť údajov uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch zodpovedá v zmysle čl. XXX ods. X B. komisie (Q.) č. XXXX/XX osoba, ktorá colné vyhlásenie podáva - deklarant alebo jeho zástupca. L. vyhlásenia colnému úradu, ktoré podpíše deklarant alebo jeho zástupca, zakladá v súlade s platnými ustanoveniami zodpovednosť deklaranta alebo jeho zástupcu za správnosť údajov uvedených vo vyhlásení, za pravosť predložených dokladov a za splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestením predmetného tovaru do navrhovaného režimu. L. a zhodnotením všetkých zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu colného deliktu v zmysle § 70 S. zákona spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. X písm. d) S. zákona, a to tým, že uviedol nesprávne údaje v písomných colných vyhláseniach č. E. zo dňa 12.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX u príjemcu tovaru - X. X., spol. s r.o. a v písomných colných vyhláseniach č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX u príjemcu tovaru - právnickej osoby G., spol. s r.o., čím spôsobil, že mu bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh na základe nesprávnych údajov a vznikol rozdiel na colnom dlhu vo výške X XXX,XX eur. Z. žalobcu za to, že sa svojím konaním dopustil colného deliktu, sa posudzuje bez ohľadu na mieru a rozsah zavinenia, nakoľko v prípade colného deliktu ide o objektívnu zodpovednosť. U. zodpovednosti za uvedený colný delikt sa teda žalobca ako deklarant nemôže zbaviť a za správnosť údajov uvedených v colných vyhláseniach zodpovedá aj po prepustení tovaru do navrhovaného režimu ako aj po ukončení colného konania. Súd dodáva, že ak sa žalobca domnieva, že boli porušené jeho práva vyplývajúce z komisionárskych zmlúv uzatvorených so spoločnosťami G., spol. s r.o. a X. X., spol. s r.o. a nebolo jeho povinnosťou uhradiť uloženú pokutu, môže si uplatniť regresný nárok v občianskom súdnom konaní. K námietke č. 3: Podľa § 74 ods. X veta pred bodkočiarkou S. zákona, za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do XX XXX,XX eura. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (napr. rozsudok B. súdu SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX), v prípade správneho trestania súd taktiež sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. D. výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, avšak použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. P. úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. L. uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. V danom prípade S. úrad X. použil svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, keď žalobcovi uložil pokutu vo výške XXX eur, teda v dolnej hranici zákonného rozpätia. U. orgány oboch stupňov riadne svoju úvahu, na základe ktorej dospeli k stanovenej výške pokuty, odôvodnili a nevybočili z medzí a hľadísk stanovených zákonom a ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia. V súvislosti s argumentáciu žalobcu týkajúcou sa uhradenia časti colného dlhu súd uvádza, že uhradenie časti tohto dlhu žalobcom za spoločnosť G., spol. s r.o. nemá vplyv na výšku uloženej pokuty a nezbavuje ho zodpovednosti za porušenie colných predpisov. Taktiež skutočnosť, že spoločnosť G., spol. s r.o. mu nezaplatila za služby colnej deklarácie, nemá vplyv na rozhodovanie o uložení pokuty. Vzhľadom na uvedené dospel W. súd v X. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 25Xk ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. O. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.