Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200808 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200808.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, v právnej veci žalobkyne: V. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, Z. XX, Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k.: N.-BA-N zo dňa 02.04.2015 , jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2015 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia (oznámenia) žalovaného č.k. N.-BA-N zo dňa 02.04.2015, ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že jej odvolanie proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave č.k. T.-P-XXX/BAV- OBCP-XXXX zo dňa 11.02.2015, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoP) a bola jej uložená pokuta vo výške 50 eur, bolo podané oneskorene a preto nie je prípustné, aby odvolací orgán toto rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní. Žalovaný zároveň napadnutým rozhodnutím konštatoval, že po preskúmaní veci na základe oneskorene podaného odvolania dospel k záveru, že podanie žalobkyne neodôvodňuje obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nezákonným postupom správneho orgánu pri náhradnom doručení prvostupňového rozhodnutia, najmä v rozpore so zákonom využitou fikciou doručenia a následným nepreskúmaním vznesených odvolacích námietok proti tomuto rozhodnutiu v odvolacom konaní, jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Uviedla, že podľa odôvodnenia napadnutého oznámenia bolo prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V žalobkyni doručované dňa 19.02.2015 a dňa 20.02.2015 bol vykonaný opakovaný pokus o doručenie. Žalobkyňa tvrdila, že v uvedených dňoch sa nezdržiavala v mieste svojho bydliska, nakoľko ako zdravotne ťažko postihnutá osoba, pripútaná na invalidný vozík, bola v dňoch 13.02.2015 až 01.04.2015 v osobnej starostlivosti svoje dcéry, žijúcej v Maďarsku. Predmetné rozhodnutie, uložené na pošte, si fyzicky prevzala až dňa 05.04.2015, pričom v zákonnej 15-dňovej lehote podala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie. Žalobkyňa namietala, že náhradné doručenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 11.02.2015 fikciou doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku bolo nezákonné, nakoľko neboli splnené všetky zákonné podmienky pre tento postup, keďže sa v čase doručovania v mieste bydliska nezdržiavala. Poukázala pritom na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej zásielku určenú do vlastných rúk je možné považovať podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku za doručenú len vtedy, ak sa adresát v čase a mieste doručovania skutočne zdržiaval a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku doručiť. Žalobkyňa uviedla, že odmietnutie včas podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a nevysporiadanie sa s námietkami a dôvodmi v ňom uvedenými považuje za odmietnutie spravodlivosti a práva na spravodlivé konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že žaloba nesmeruje voči právoplatnému rozhodnutiu, pri ktorom bol v správnom konaní uplatnený a vyčerpaný riadny opravný prostriedok, ktorý Správny poriadok pripúšťa. Uviedol, že napadnuté upovedomenie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho zo spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, podľa ktorého bola žalobkyňa rozhodnutím č. k. ORP-P-XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa 11.02.2015 uznaná vinnou zo spáchania priestupku na tom skutkovom základe, že ako účastníčka cestnej premávky porušila § 25 ods. 1 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď dňa 08.04.2014 o 12:30 hod. v Bratislave na Z. ulici pri obytnom dome č. XX s osobným motorovým vozidlom zn. L. e. č. BA XXX UK zastavila a stála na chodníku, pričom neostala stanovená voľná šírka chodníka. Za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. X písm. l/ E. jej bola v súlade s § X2 ods. 2 písm. f/ E. a § 87 ods. X E. uložená pokuta vo výške XX eur. E. poukázal na § X4 ods. 2 M. poriadku tvrdiac, že dňa XX.XX.XXXX bol doručovateľom vykonaný neúspešný pokus o doručenie rozhodnutia o priestupku s výzvou na opakované doručenie, dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané opakované doručenie, rovnako bezvýsledne. Preto doručovateľ písomnosť uložil dňa XX.XX.XXXX na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Písomnosť bola žalobkyňou prevzatá dňa XX.XX.XXXX. T., ktoré podala dňa XX.XX.XXXX, bolo podľa žalovaného podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň XX.XX.XXXX. E. ďalej uviedol, že oneskorene podané odvolanie v zmysle § 60 M. poriadku preskúmal a dospel k záveru, že toto podanie neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čo žalobkyni oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX. E. názor, že vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 M. poriadku alebo na obnovu konania podľa § 62 M. poriadku, je len oznámením, ktoré preskúmaniu súdom v správnom súdnictve nepodlieha (L N. súd v Z. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že po prejednaní veci na ústnom pojednávaní konanom bez prítomnosti riadne predvolanej žalobkyne rozhodnutím č. p.: T.-P-XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresné riaditeľstvo B. zboru v Z. V rozhodlo na základe zhromaždených podkladov o tom, že žalobkyňa obvinená z priestupku dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v Z. na Z. ulici pri obytnom dome č. XX s osobným motorovým vozidlom zn. L. e. č. BA XXX UK ako účastníčka cestnej premávky porušila ust. § 25 ods. X písm. q/ zákona č. X/XXXX Z.z., pretože zastavila a stála na chodníku, pričom neostala stanovená voľná šírka chodníka, za čo ju uznal vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. X písm. l/ E. a podľa § X2 ods. 2 písm. f/ s poukazom na § 87 ods. X tohto zákona jej uložil pokutu vo výške XX eur a povinnosť uhradiť trovy konania. L. bolo žalobkyni doručované do miesta jej trvalého bydliska na Z. XX v Z., kde jej boli doručované v priebehu konania všetky zásielky. Podľa údajov na doručenke k rozhodnutiu bol prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie vykonaný dňa XX.XX.XXXX, opakované doručenie sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol zároveň aj dňom uloženia zásielky. X. XX.XX.XXXX žalobkyňa potvrdila podpisom na doručenke prevzatie predmetnej zásielky a dňa XX.XX.XXXX podala na pošte odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. E. toto odvolanie preskúmal a listom zo dňa XX.XX.XXXX (č.k. N.-BA-N upovedomil žalobkyňu, že odvolanie považuje za podané oneskorene a preto jeho prejednanie v odvolacom konaní nie je prípustné. T. zároveň žalobkyni, že toto podanie neodôvodňuje nariadenie obnovy konania ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o priestupku v mimo odvolacom konaní. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. B. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 24 ods. X M. poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ods. X ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 60 M. poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď vyhodnotil odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu o priestupku ako oneskorene podané a vec preskúmal v zmysle § 60 M. poriadku len z toho pohľadu, či jej podanie neodôvodňuje obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. M. orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutie o priestupku zo dňa XX.XX.XXXX doručoval žalobkyni do miesta jej bydliska na adresu Z. XX, Z., ktorú ako miesto svojho bydliska uvádzala žalobkyňa počas celého konania a kde aj preberala predchádzajúce zásielky. M. poriadok, ktorého právnym režimom sa priestupkové konanie subsidiárne spravuje, v citovanom ustanovení § X4 ods. 2 podrobne upravuje postup pri doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk adresátovi, ktorý nie je v mieste doručovania zastihnutý. G. postup bol podľa názoru krajského súdu dodržaný, pretože z údajov na doručenke k rozhodnutiu o priestupku jednoznačne vyplýva, že doručovateľ vykonal prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky žalobkyni dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa zápisu na doručenke upovedomil adresáta o opakovanom doručení, ktoré sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX. Keďže aj druhý pokus o doručenie zostal bezvýsledný, bola zásielka s rozhodnutím uložená dňa XX.XX.XXXX na pošte, o čom bol znovu adresát upovedomený. G. deň od uloženia zásielky na pošte sa považuje zásielka za doručenú, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, avšak iba za predpokladu, že sa v čase doručovania na danej adrese zdržiaval a teda mal reálnu možnosť si zásielku na pošte vyzdvihnúť. J. doručenia zásielky sa považuje za vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá platí, kým sa nepreukáže, že zákonné podmienky pre tzv. náhradné doručenie zásielky neboli splnené. E. v podanej žalobe tvrdí, že sa v mieste svojho bydliska na Z. XX v Z. v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia o priestupku nezdržiavala, nakoľko ako osoba zdravotne ťažko postihnutá sa v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX nachádzala v osobnej starostlivosti svojej dcéry žijúcej v W., v dôsledku čoho si rozhodnutie uložené na pošte fyzicky prevzala až XX.XX.XXXX. G. svoje tvrdenie ničím nepreukázala a v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku žiadnu takúto námietku nevzniesla. E. preto nemal dôvod skúmať, či sa zásielka s prvostupňovým rozhodnutím mala na tretí deň od jej uloženia na pošte považovať za doručenú alebo nie, na základe § X4 ods. 2 M. poriadku jednoducho vychádzal z fikcie doručenia tohto rozhodnutia a odvolaciu lehotu XX dní počítal od dňa nasledujúceho po dni fiktívneho doručenia zásielky. Podľa názoru súdu v naznačenom postupe správneho orgánu nemožno vidieť žiadnu nezákonnosť. E. totiž v správnom konaní nijako nenaznačila, že sa v čase doručovania zásielky v mieste bydliska nezdržiavala a preto nevznikli žiadne pochybnosti o tom, či k náhradnému doručeniu došlo. I. právneho dôvodu, z ktorého by za daných okolností bolo možné rozumne vyvodiť povinnosť žalovaného z úradnej povinnosti skúmať, či si žalobkyňa mala možnosť zásielku s rozhodnutím na pošte vyzdvihnúť. E. za preberanie úradných zásielok doručovaných do miesta bydliska do vlastných rúk adresáta je totiž zásadne na adresátovi a na ňom leží aj dôkazné bremeno na preukázanie, že fikcia doručenia zásielky tzv. náhradným spôsobom podľa § X4 ods. 2 M. poriadku nenastala. X. povinnosť v tomto smere teda nemá odosielateľ, ale adresát zásielky (porovnaj napr. II. ÚS XXX/XXXX). V opačnom prípade by bol inštitút náhradného doručenia prakticky nepoužiteľný. Keďže žalobkyňa v správnom a ani v súdnom konaní nepreukázala, že sa v čase doručovania rozhodnutia o priestupku nezdržiavala v mieste doručovania, ale u svojej dcéry v W., zostala táto skutočnosť len v rovine tvrdenia, ktoré nemohlo spochybniť zákonnosť postupu žalovaného pri hodnotení včasnosti podania odvolania proti rozhodnutiu o priestupku. Súd sa mohol len stotožniť so záverom žalovaného, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané po uplynutí XX-dňovej zákonnej lehoty a preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď podanie žalobkyne vyhodnotil len ako prípadný podnet na mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného riaditeľstva B. zboru v Z. V. Je treba upozorniť na rozpornosť tvrdení žalobkyne ohľadom jej pobytu u dcéry v W., kde sa mala zdržiavať od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX a zásielku s rozhodnutím si na pošte prevziať XX.XX.XXXX. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že predmetnú zásielku si vyzdvihla už dňa XX.XX.XXXX a odvolanie podala dňa XX.XX.XXXX. B. ide o námietku žalovaného, že žaloba nesmeruje proti rozhodnutiu, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, ale len proti oznámeniu, ktoré sa v správnom súdnictve nepreskúmava, je súd toho názoru, že nie je rozhodujúce označenie napadnutého individuálneho správneho aktu, ale to, či ide o rozhodnutie konečné, ktoré je spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach. Súd je v nadväznosti na konštantnú judikatúru najmä I. súdu SR tej mienky, že oznámenie o vybavení oneskorene podaného odvolania môže zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov účastníka správneho konania, pretože nesprávne vyhodnotenie včasnosti podania odvolania ho môže ukrátiť na práve na súdnu ochranu a prístup k súdu a preto je nevyhnutné umožniť súdne preskúmanie postupu správneho orgánu na základe podanej žaloby. Vzhľadom na uvedené dospel N. súd v Z. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté oznámenie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Preto postupoval podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. a účastníkom nebolo priznané právo na ich náhradu, nakoľko žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovanému v systéme správneho súdnictva zásadne právo na náhradu trov konania neprináleží. G. rozhodnutie senát N. súdu v Z. prijal pomerom hlasov X : X (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.