Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/115/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200835 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200835.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MANDRAGORA LEKÁREŇ, s.r.o., IČO: 46 227 415, Fedinova 9, Bratislava, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Sasinkova 6, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Rudolf Priečinský, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/ XXX zo dňa 04.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle § X56 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume XXX,XX eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty z podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec XXXX v lehote do XX.XX.XXXX vo výške X XXX,XX eur. V odôvodnení poukázal na to, že podľa § XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom do XX.XX.XXXX (ďalej aj len „zákon o X.“) bol žalobca ako platiteľ povinný do XX dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. E. obdobím žalobcu bol kalendárny mesiac, pričom lehota na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec XXXX mu uplynula dňa XX.XX.XXXX. X. priznanie podal dňa XX.XX.XXXX, pričom priznanú vlastnú daňovú povinnosť vo výške X XXX,XX eur, ktorá bola splatná XX.XX.XXXX, uhradil dňa XX.XX.XXXX, teda bol XXX dní v omeškaní. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že si daňovú povinnosť splnil včas a v plnej výške dňa XX.XX.XXXX, avšak príslušná platba bola omylom poukázaná na nesprávny účet správcu dane. X. povinnosť bola splnená na účet pani L.. G. N., spoločníčky a konateľky žalobcu, ktorá do decembra XXXX prevádzkovala lekáreň, ktorú od januára XXXX prevzal žalobca. E. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 7X ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. E. O. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. B. na § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku, v zmysle ktorého sa za deň platby považuje pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku. I. č. XXX/XXXX Z. z., účinnou od XX.XX.XXXX, bol do daňového poriadku zavedený inštitút „preúčtovania daňového preplatku“, ktorý bol použitý v prípade žalobcu aj napriek tomu, že v novembri XXXX ešte tento inštitút nebol v zákone upravený. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že k preúčtovaniu daňového preplatku v zmysle § 79 ods. X daňového poriadku prichádzalo aj pred novelizáciou tohto ustanovenia. W. preúčtovania daňového preplatku vyplývala z § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku, ktorý v spojitosti s fikciou dňa platby dane odkazuje na § 79 tohto zákona. E. L.. G. N. o preúčtovanie platieb zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné považovať za žiadosť o použitie daňového preplatku v zmysle § 79 ods. X daňového poriadku, keďže bola fakticky vybavená v režime, ktorý predpokladá toto ustanovenie. V skutočnosti došlo k preúčtovaniu platieb žalobcu, t.j. daňového preplatku L.. N., na úhradu daňových nedoplatkov na strane žalobcu, vzniknutých v dôsledku formálnej chyby pri označení platieb žalobcu, pričom k inému spôsobu použitia daňového preplatku nedošlo. G. žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že L.. N. žiadala o vrátenie preplatku, označil žalobca za nepravdivé, nakoľko z jej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žiadala o preúčtovanie platieb z jej interného účtu vedeného správcom dane na interný účet žalobcu a nie o vrátenie preplatku. E. v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo zastáva názor, že správca dane nebol oprávnený postupovať podľa § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku. E. nevidel dôvod, pre ktorý by sa § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku nemohol aplikovať na tento prípad, keď ani samotné ustanovenie nešpecifikuje konkrétny odsek § 79, na ktorý odkazuje a ani neuvádza iné obmedzenia jeho aplikácie. Z uvedeného vyplýva možnosť aplikácie tohto ustanovenia aj v prípade preúčtovania daňového preplatku na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a to aj na strane iného daňového subjektu. B. bol daňový preplatok L.. N. použitý podľa § 79 daňového poriadku na úhradu daňových nedoplatkov žalobcu, je vo vzťahu k týmto nedoplatkom potrebné aplikovať režim podľa § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého sa za deň platby považuje deň vzniku daňového preplatku. Na strane žalobcu nedošlo k omeškaniu, nakoľko daňové nedoplatky boli de iure uhradené ku dňu jeho chybných platieb, ktorými vznikol daňový preplatok na strane L.. N.. E. mal za to, že správca dane mu vyrubil úrok z omeškania neodôvodnenie a nezákonne, nakoľko nevzal do úvahy § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku. X. preplatok L.. N. bol na jej žiadosť preúčtovaný na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty na strane žalobcu v zmysle § 79 ods. X daňového poriadku, nakoľko postup správcu dane nemožno podradiť pod žiadne iné ustanovenie daňového poriadku. I. ho podradiť ani pod režim podľa § 55 ods. XX daňového poriadku, nakoľko táto iná forma „preúčtovania“ bola do zákona zavedená až od XX.XX.XXXX a predpokladá žiadosť zo strany subjektu, ktorý platbu vykonal. E. bolo potrebné aplikovať režim podľa § 55 ods. XX daňového poriadku, v zmysle ktorého sa za deň platby považuje deň vzniku daňového preplatku. G. dňom bol u L.. N. deň vykonania chybných platieb na jej interný účet vedený správcom dane zo strany žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nebol v omeškaní s úhradou platieb a neexistoval zákonný dôvod pre vyrubenie úroku z omeškania. E. tiež poukázal na určitý „súkromnoprávny“ pohľad na túto problematiku, kde možno žalobcu považovať za dlžníka a správcu dane za veriteľa. V prípade, že má veriteľ voči dlžníkovi daňovú pohľadávku, ktorú dlžník splní, veriteľ disponuje prijatými prostriedkami, jeho majetok sa zväčšil, dlžníkov majetok sa zmenšil a to bez ohľadu na jeho nesprávne označenie, resp. označenie interného účtu iného daňového subjektu. O. žalobcu splniť si daňovú povinnosť riadne a včas preukazuje aj to, že si ju splnil včas, no omylom plnil na interný účet správcu dane patriaci inému daňovému subjektu. G. skutočnosť správne orgány vôbec nezohľadnili a žalobcu „plnohodnotne“ sankcionovali úrokmi z omeškania. B. správcu dane pri ukladaní úrokov z omeškania je neprimeraný a nespravodlivý aj z dôvodu, že neodlišuje vzniknutú situáciu od „štandardnej“ oneskorenej úhrady. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na princíp proporcionality ako na jeden z princípov tzv. dobrej verejnej správy, ktorého zmyslom je hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. V tejto súvislosti citoval rozsudok I. súdu SR sp. zn. X M. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého súd nesmie pripustiť, aby sa morálny rozmer práva pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zatláčal do úzadia. R.. O. žalovaného E. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. U., že tvrdenie žalobcu, že správca dane mohol preúčtovať daňový preplatok fyzickej osoby na úhradu nedoplatku žalobcu z dôvodu, že táto možnosť vyplýva z § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku, nie je pravdivé a zákon to neumožňuje. E. sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s dôvodom, prečo nebolo možné preúčtovať platby omylom uhradené na účet L.. N. na úhradu nedoplatkov žalobcu. B. preplatku bolo a je možné iba v rámci daňového subjektu, ktorý má daňový preplatok. V danom prípade ho nemal žalobca, ale L.. N. a iba ona mala právo nakladať s daňovým preplatkom, čo využila a požiadala správcu dane o jeho vrátenie. G. právny názor žalovaného vychádza z § 79 ods. X daňového poriadku, ktorý stanovuje, že pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. X a X daňového poriadku, kde zákon špecifikuje, že správca dane platbu daňového subjektu použije na úhradu jeho nákladov, výdavkov, na daňový nedoplatok a iné. W. žalovaný poukázal na § 79 ods. X daňového poriadku, ktorý bol zmenený od XX.XX.XXXX tak, že bol doplnený o možnosť preúčtovať daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň, ale stále musí ísť o ten daňový subjekt, ktorý má preplatok. Na základe žiadosti daňového subjektu, ktorý má preplatok, je možné nakladať s daňovým preplatkom, vrátiť ho na účet uvedený v žiadosti, resp. ho preúčtovať na úhradu iných nedoplatkov tohto daňového subjektu. G. žalobcu, že § 79 daňového poriadku neuvádza žiadne obmedzenia a možno ho aplikovať aj v prípade preúčtovania daňového preplatku na úhradu nedoplatkov na strane iného daňového subjektu, označil žalovaný za subjektívne. Podľa žalovaného musí ísť o preúčtovanie daňového preplatku daného subjektu a nie iného. Námietku žalobcu, že žalovaný klamlivo uviedol, že o vrátenie preplatku nežiadala L.. N., označil za nepravdivú. U., že žiadosť podala L.. N. dňa XX.XX.XXXX, ale správca dane ju neakceptoval z dôvodu, že zákon neumožňoval preúčtovanie preplatkov daňového subjektu na úhradu nedoplatkov iného daňového subjektu. I. bola správcovi dane doručená žiadosť o vrátenie preplatku na účte L.. N. a na jej základe správca dane dňa XX.XX.XXXX vykonal vrátenie preplatku na ňou označený účet (žalobcu). G. deň sa zhoduje s dňom úhrady vlastnej daňovej povinnosti žalobcu. To, že k neuhradeniu vlastnej daňovej povinnosti v zákonom stanovenom termíne došlo nedopatrením, keďže daň bola uhradená omylom na účet iného daňového subjektu, nemôže žalobca dávať za vinu správcovi dane. N. žalobca zistil nesprávne smerovanie úhrady, mal možnosť ihneď zaplatiť výšku vlastnej daňovej povinnosti na svoj účet, čím by znížil dobu omeškania. M. dane postupoval podľa platných a účinných ustanovení daňového poriadku a žiadosť o vrátenie preplatku realizoval okamžite po jej prijatí. Keďže správca dane bol ústretový a ihneď konal v prospech žalobcu, mal žalovaný za to, že konal v súlade s princípmi tzv. dobrej verejnej správy. B. žalobcu na rozsudok I. súdu SR sp. zn. X M. XX/XXXX, zaoberajúci sa okrem iného potieraním korupcie a etickými pravidlami správania verejných činiteľov, je podľa názoru žalovaného v danej veci irelevantné. E. svoje tvrdenia o porušení princípu proporcionality nepreukázal. Na záver žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a preskúmateľné. M. dane obligatórne uložil žalobcovi sankciu za úhradu vlastnej daňovej povinnosti za marec XXXX po lehote splatnosti. IV. O. žalobcu k vyjadreniu žalovaného E. vo vyjadrení uviedol, že zo strany správcu dane došlo k viacerým pochybeniam vo vzťahu k formálnej stránke žiadosti L.. N.. Z príloh k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyplýva, že obe verzie žiadosti pripravoval účtovník žalobcu R.. X. v snahe o vyriešenie problému s nesprávne označenými platbami a nie L.. N., ktorá tieto žiadosti nikdy nepodpísala. T. verzie žiadosti boli vyhotovené v elektronickej podobe a správcovi dane boli doručené iba ako prílohy e-mailov R.. X. bez toho, aby bola takáto forma komunikácie so správcom dane dohodnutá. R.. X. nebol oprávnený konať voči správcovi dane v mene L.. N., o čom svedčí plnomocenstvo, ktoré mu bolo udelené žalobcom a nie L.. N.. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že správca dane danú záležitosť vybavil na základe „žiadosti L.. N.“, ktorá po formálnej stránke vykazovala viacero zásadných nedostatkov, ktoré ju robia nespôsobilou pre akékoľvek konanie správcu dane. E. naďalej zastával názor, že § 79 ods. X daňového poriadku v znení účinnom od XX.XX.XXXX svojím účelom najviac zodpovedá spôsobu riešenia použitému v danej veci, t.j. prostredníctvom „preúčtovania daňového preplatku“, pričom toto ustanovenie neobsahuje exaktné obmedzenie použitia preplatku len na úhradu daňovej pohľadávky voči daňovému subjektu, ktorý je nositeľom preplatku. G. ustanovenie síce nebolo úplne naplnené, ale najbližšie zodpovedá riešeniu situácie zo strany správcu dane. M. dane použil nesprávny postup, keď vytvoril „konštrukciu“ daňového preplatku na účte L.. N., ktorá žiadnu platbu nevykonala a nemala žiadne daňové nedoplatky. V tom čase už nevykonávala podnikateľskú činnosť. Podľa názoru žalobcu mal správca dane postupovať primárne podľa § 55 daňového poriadku a vykonávacej vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o spôsobe označovania platby dane (ďalej aj len „vyhláška č. XXX/XXXX Z. z.“), ktoré upravujú problematiku spôsobu platenia dane a použitia platieb, pričom sú na riešenie vzniknutej situácie vhodnejšie. W. žalobca citoval § X ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. obsahujúci obligatórne identifikačné údaje každej platby dane. I. žalobca pri platbe dane z pridanej hodnoty omylom uviedol účet správcu dane pridelený svojmu právnemu predchodcovi, jeho platby neboli riadne označené a správca dane ich nemohol použiť na úhradu platenej dane. V tejto situácii mal správca dane postupovať podľa § 55 ods. X daňového poriadku a z úradnej povinnosti mal platby použiť na úhradu pohľadávok evidovaných voči žalobcovi. M. dane uvedeným spôsobom nepostupoval a pasívne čakal niekoľko mesiacov. M. sa vyriešila až v novembri XXXX na základe komunikácie účtovníka žalobcu so správcom dane a to spôsobom založeným na nelogickom predpoklade vzniku daňového preplatku L.. N.. Vzhľadom na to, že správca dane mal na svojom účte všetky úhrady žalobcu a mal možnosť tieto platby správne identifikovať, bol povinný postupovať ex offo v zmysle § 55 ods. X daňového poriadku. V. B. veci Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. B. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom M. republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 55 ods. X daňového poriadku, daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. Podľa § X ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., platba dane bezhotovostným prevodom z účtu daňového subjektu na účet správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, sa označí a) číslom účtu daňového subjektu, z ktorého sa platba dane uhrádza, b) číslom účtu správcu dane, na ktorý sa platba dane uhrádza, oznámeným daňovému subjektu príslušným správcom dane podľa osobitného predpisu, c) variabilným symbolom, d) sumou platby dane v eurách a eurocentoch, e) informáciou pre správcu dane, ak je to potrebné. Podľa § X9 ods. X daňového poriadku, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. X a 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. X a X <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>. Podľa § 79 ods. X daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť daňového subjektu, daňový preplatok vráti v lehote do XX dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do XX dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Podľa § 55 ods. X daňového poriadku, správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku X použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. Podľa § 55 ods. X daňového poriadku, ak nemožno použiť platbu daňového subjektu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Podľa § 55 ods. XX daňového poriadku, správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. O. platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. Podľa § 55 ods. XX písm. d) daňového poriadku, za deň platby sa považuje pri použití daňového preplatku podľa § 79 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> deň vzniku daňového preplatku. Podľa § X56 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. V preskúmavanej veci nebol sporný samotný výpočet úrokov z omeškania. M. medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca spĺňa podmienky ustanovené daňovým poriadkom na vyrubenie úrokov z omeškania a či je povinný tieto úroky platiť. V. zo základných povinností daňových subjektov je včasné a správne platenie daní správcovi dane. X. poriadok <http://epiX.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=XXXXX> za nesplnenie povinnosti peňažného charakteru sankcionuje daňový subjekt vyrubením úroku z omeškania, ktorý je upravený v ustanovení § 156 <http://epiX.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=X&FragmentIdX=XXXXXXX&FragmentIdX=XXXXXXX> a vzťahuje sa na všetky dane. V prvom rade treba uviesť, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, preto je žiaduce, aby správne orgány ako aj súdy interpretovali základné zásady daňového konania v súlade s princípmi dobrej správy. Podľa názoru súdu je tiež podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. P. súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. M. prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. XXX ods. X v spojení s čl. XXX ods. X ústavy. Keďže podľa čl. XXX ods. X ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. XX ústavy (II. ÚS XX/XX). P. súd SR už vo veci sp. zn. PL. ÚS XX/XX uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd". Podľa právneho názoru P. súdu SR preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. XX ústavy (II. ÚS XX/XX). P. súd SR už v rozhodnutí sp. zn. R.. ÚS XXX/XX zo dňa XX.XX. XXXX uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. G. odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. M. pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. V. požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu.“ (čl. XXX ods. X P. SR) Súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. W. prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. M. musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. M. je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. I. každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. P. súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že správca dane postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v zmysle § X56 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je sankciou za nezaplatenie dane v stanovenej lehote a výške určenej v prvostupňovom rozhodnutí. Je potrebné si uvedomiť, že ustanovenie § X56 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je ustanovením kogentného charakteru, z ktorého vyplýva, že nie je na ľubovôli správcu dane, či príslušnú sankciu uloží alebo nie. X. poriadok neumožňuje správcovi dane pri nesplnení tejto povinnosti daňovým subjektom vzniknuté úroky z omeškania nevyrubiť. V prípade omeškania daňového subjektu s platbou dane nemá správca dane inú možnosť, ako príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť. Aj napriek tomu, že žalobca podal daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za marec XXXX v zákonom stanovenej lehote a vlastnú daňovú povinnosť vo výške X XXX,XX eur uhradil v zmysle § 78 ods. X zákona o X. v rozhodnom čase, t. j. do XX.XX.XXXX a v riadnej výške, neuhradil ju na svoj účet č. P.-80XXXXXXXX/XXXX, ale na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX patriaci fyzickej osobe L.. G. N., ktorá nebola daňovým dlžníkom a k tomuto dňu jej nevznikla vlastná daňová povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si v dôsledku svojej chyby nesplnil vlastnú daňovú povinnosť za marec XXXX v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 55 ods. X daňového poriadku, ktorý odkazuje na vyhlášku č. XXX/ XXXX Z. z., upravujúcu spôsob označovania platby dane. Za správne označenú platbu sa považuje platba obsahujúca obligatórne náležitosti ustanovené v § X ods. 1 písm. a) až e) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., medzi ktoré patrí aj číslo účtu správcu dane, na ktorý sa platba dane uhrádza, oznámené daňovému subjektu príslušným správcom dane podľa osobitného predpisu. B. uvedenia čísla účtu správcu dane v zmysle § X ods. 1 písm. b) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. príkazca transakcie prejavuje vôľu uhradiť daň za takto identifikovaný daňový subjekt. B. správcu dane v zmysle § 55 ods. XX daňového poriadku je prijať každú platbu aj v prípade, že nie je vykonaná daňovým subjektom a zaobchádzať s ňou tak, ako by ju zaplatil daňový subjekt. E. je povinný zadané číslo účtu platiteľom vnímať ako prejav vôle daňového subjektu uhradiť daň za iného a nie je oprávnený skúmať okolnosti vedúce daný subjekt k splneniu daňovej povinnosti iného daňového subjektu, teda či tak urobil úmyselne alebo omylom. Tu si treba uvedomiť, že aj L.. N. bola daňovým subjektom zaevidovaným v daňovom informačnom systéme aj v roku XXXX, pričom podávala daňové priznania na X. za mesiace január a február. T. spravujúca daňovú agendu žalobcu ako právnickej osoby je pritom odlišná od osoby spravujúcej daňovú agendu L.. N. ako fyzickej osoby a teda objektívne nebolo možné mať vedomosť o mylnej platbe žalobcu a o jeho skutočnom úmysle. Za pochybenie žalobcu nemôže niesť zodpovednosť správca dane alebo žalovaný. Keďže platby žalobcu obsahovali nesprávne číslo účtu správcu dane patriace inému daňovému subjektu, správca dane nemal možnosť zistiť na základe žalobcom uvedených identifikačných údajov, že jeho úmyslom bolo splniť si vlastnú daňovú povinnosť. M. dane nemohol postupovať podľa § 55 ods. X daňového poriadku a nebol oprávnený tieto platby z úradnej povinnosti použiť na úhradu pohľadávok evidovaných voči žalobcovi. O úmysle žalobcu sa správca dane dozvedel až na základe e-mailovej komunikácie s R.. W. X. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žiadal o preúčtovanie platieb omylom zaslaných na účet L.. N. na účet žalobcu. Z e-mailovej komunikácie medzi R.. W. X. a správcom dane zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že L.. N. mala vedomosť o existencii vzniknutého daňového preplatku, nakoľko e-mail zo dňa XX.XX.XXXX obsahujúci žiadosť o vrátenie preplatku bol v kópii poslaný aj jej. Vzhľadom na to, že vrátenie preplatku vzniknutého omylom na jej účte v priebehu daňového konania nenamietala, mal správca dane za to, že súhlasila s postupom R.. X. konajúceho v jej mene. O existencii preplatku musela mať vedomosť najneskôr v čase podania žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko ako konateľka žalobcu dňa XX.XX.XXXX udelila plnomocenstvo advokátskej kancelárii K. Y., s.r.o. na jeho zastupovanie v tomto konaní. I. žalobcu, že žalovaný klamlivo uviedol, že L.. N. nežiadala o vrátenie preplatku, sa súdu javí ako účelová. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že plnomocenstvo udelené žalobcom R.. X. na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom autorizovaných elektronických služieb v jeho mene podpísala L.. N. ako konateľka žalobcu a ide o plnomocenstvo udelené na podávanie písomností v mene žalobcu a nie L.. N.. M. dane síce pochybil, keď konal s R.. X. ako so zástupcom L.. N., avšak táto skutočnosť je výlučne v prospech žalobcu. G., že správca dane promptne konal na základe žiadostí zaslaných R.. X., hoci bez preukázania, že koná v mene L.. N., zabránil predlžovaniu dní omeškania žalobcu s platením dane ako aj zvyšovaniu úrokov z omeškania za nesplnenie vlastnej daňovej povinnosti žalobcu, ktoré sa zvyšujú každým dňom, nakoľko platbu v deň podania žiadostí vrátil L.. N. na ňou označený účet patriaci žalobcovi. L. princípov tzv. dobrej verejnej správy správcom dane súd vidí predovšetkým v tom, že správca dane v súlade so zásadou rýchlosti konania nevyužil možnosť uplatniť lehotu XX dní na vybavenie žiadosti, ale vybavil ju v deň jej podania. Vzhľadom na takmer rovnaký obsah právnej úpravy inštitútu penále (v súčasnosti úroku z omeškania) v J. republike v porovnaní so slovenským inštitútom úrokov z omeškania, považoval súd za potrebné poukázať na právny názor vyslovený I. správnym súdom ČR v rozsudku č. k. X F. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v obdobnej veci, kde žalobca pri platení dane zadal nesprávny variabilný symbol existujúceho daňového subjektu, ktorý nemal daňový nedoplatok. Pre úplnosť súd dodáva, že použitie argumentácie vyplývajúcej z výsledkov rozhodovacej činnosti najvyššej súdnej inštancie iného členského štátu S. únie, ktorá sa týka takej oblasti práva, ktorá bola v dôsledku členstva v S. únii vo svojej podstate unifikovaná, je podľa názoru P. súdu SR vysloveného v náleze č. k. R.. ÚS XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX aj napriek jej nezáväznosti ústavne akceptovateľné. I. správny súd ČR v rozsudku č. k. X F. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX dospel k záveru, že „... správca dane je povinný prijať každú platbu dane, aj keď nie je uskutočnená daňovým dlžníkom a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju vykonal dlžník. O. platby tomu, kto ju za dlžníka zaplatil, nie je prípustné. M. dane neskúma, z akého účtu a od koho bola platba realizovaná, neskúma ani, akými pohnútkami bol vedený prípadný platca odlišný od daňového dlžníka, ktorý platbu uskutočnil.“ E. v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil, prečo správca dane nebol oprávnený postupovať podľa § 55 ods. X písm. d) daňového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia sa za deň platby považuje pri použití daňového preplatku podľa § 79 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/ XXXXXXXX> daňového poriadku deň vzniku daňového preplatku, avšak v danom prípade síce išlo o daňový preplatok, ale o daňový preplatok na účte L.. N. a nie na účte žalobcu. M. dane nemohol mať pred podaním žiadosti vedomosť o nesprávne realizovanej platbe a z toho vyplývajúce následky mu nesmú byť kladené za vinu. X. platby žalobcu je deň pripísania platby na jeho účet, t.j. XX.XX.XXXX, čím si žalobca splnil vlastnú daňovú povinnosť, avšak oneskorene a úrok z omeškania tu skutočne vznikol. Súd sa tiež stotožnil s názorom I. správneho súd ČR, ktorý v rozsudku č. k. X F. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že správny súd „... nie je oprávnený zaoberať sa inými otázkami, ktoré súvisia so skúmaným omylom pri platení daní. M. dane nedisponuje možnosťou správneho uváženia vo vzťahu k predpísaniu penále, a to ani vtedy, kedy je vzhľadom na okolnosti prípadu vysoko pravdepodobné, že k platbe v prospech iného daňového subjektu došlo omylom. M. dane nemá možnosť zvažovať jednotlivé okolnosti prípadu, teda či čiastka, ktorú daňový subjekt uhradil, je v rovnakej výške ako čiastka, ktorú mal uhradiť, či bola poslaná v období, ktoré zodpovedalo dobe, kedy malo byť v jeho veci platené. Od daňového subjektu je potrebné požadovať, aby nielen pri vyplňovaní daňového priznania, ale i pri samotnom platení dane postupoval s opatrnosťou, nakoľko je to on, kto je zodpovedný za riadne priznanie aj odvedenie svojej daňovej povinnosti.“ V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa poukázania na „súkromnoprávny“ pohľad na túto problematiku, súd uvádza, že aj napriek tomu, že finančné prostriedky žalobcu ako dlžníka prešli do majetkovej sféry správcu dane ako veriteľa, tento s nimi nebol podľa názoru súdu oprávnený nakladať ako s finančnými prostriedkami štátu získanými v súlade s daňovým poriadkom tak, ako by to bolo v prípade riadneho splnenia vlastnej daňovej povinnosti žalobcom. V tomto prípade, kedy správca dane nemohol z dôvodu absencie riadneho označenia tieto platby identifikovať, mal správca dane v súvislosti s týmito finančnými prostriedkami iba jediné oprávnenie a to dispozičné právo vrátiť ich na základe žiadosti daňového subjektu, ktorému vznikol ich prijatím na účte daňový preplatok, tomuto daňovému subjektu. Súd v zhode s názorom žalobcu uvádza, že skutočne je nespravodlivé, aby bol daňový subjekt, ktorý si neplní vlastnú daňovú povinnosť úmyselne, sankcionovaný rovnakým spôsobom ako daňový subjekt, ktorý má v úmysle splniť si vlastnú daňovú povinnosť, daň zaplatí včas, v riadnej výške, ale z nedostatku opatrnosti neuvedie všetky údaje ustanovené v § X ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., čo má za následok nemožnosť správcu dane platbu identifikovať. X. poriadok však umožňuje odstraňovať „tvrdosť“ zákona a dosiahnuť spravodlivosť pri sankcionovaní porušenia povinnosti prostredníctvom inštitútu úľavy zo sankcie alebo odpustenia sankcie. U. § X57 daňového poriadku umožňuje individualizovať a moderovať vzniknuté sankcie, ktoré je správca dane povinný obligatórne ukladať daňovým subjektom pri nesplnení povinnosti. E. nič nebránilo a nebráni využiť možnosť ustanovenú v § 157 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a požiadať správcu dane o úľavu alebo o odpustenie úrokov z omeškania, čím sa správcovi dane poskytne priestor na posúdenie tvrdosti zákona a na reflektovanie na špecifiká daného prípadu. Vzhľadom na uvedené dospel N. súd v Z. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. G. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.